Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-162-2020.pdf
PDF · 204.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/162/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, Štefánikova 84, Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 07. 12. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 469061/2020 zo dňa 09. 10. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 16. 12. 2016 vykonal správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo) miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, za účasti osoby poverenej vedením účtovníctva, ktorá zapožičala doklady, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 29. 04. 2016 sa u žalobcu začala dňa 31. 05. 2016 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február a marec 2016.
2. Rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 21. 03. 2017 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a za účelom získania informácií týkajúcich sa spoločnosti DualTrans Kft, Erdöalja 110, Budapest, Maďarsko správca dane zaslal maďarskej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Správca dane v podaní zo dňa 02. 06. 2017 oznámil žalobcovi, že dňa 01. 06. 2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
3. Dňa 14. 06. 2016 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu G. I., ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa k zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobie január - marec apríl 2016.
4. Správa dane spísal dňa 21.06. 2017 protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - marec 2016 u žalobcu, ktorý mu s výzvou na vyjadrenie sa doručil dňa 26. 06. 2017. V protokole z daňovej kontroly v časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia marec 2016 správca dane skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že druhý odberateľ DualTrans Kft. bola osobou
povinnou platiť daň v inom členskom štáte - v Maďarsku, v ktorom sa skončilo odoslanie tovaru, nakoľko spoločnosť DualTrans Kft. nadobudnutie tovaru nepotvrdila, nepriznala a daň nezaplatila a samotný žalobca potvrdil, že tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa pre druhého odberateľa.
5. Súčasťou predložených dokladov zo strany žalobcu, bolo aj „vyhlásenie“ s dátumom 19. 06. 2017 v preklade do slovenského jazyka v znení „Nižšie podpísaný K. L., ako konateľ spoločnosti Phone trader s.r.o. (so sídlom: Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, SK, IČ DPH: SK2120154883) vyhlasujem, že zo strany spoločnosti DualTrans Kft. Budapest som udržiaval kontakt s pánom W. I., Z jeho strany mi boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru. Tovar bol dodaný na adresu: Budapest, Erdöalja út 110. Tovar prevzal: W. I..“ Súčasťou spisu sú i potvrdenia o prevzatí tovaru, v ktorých osoba - W. I. v mene spoločnosti DualTrans Kft. potvrdil, že od predajcu - žalobcu prevzal tovaru uvedený na jednotlivých faktúrach s tým, že tovaru doručil K. L. vozidlom H. C. - XXX.
6. Správca dane vydal dňa 08. 02. 2018 rozhodnutie, ktorým za zdaňovacie obdobie marec 2016 určil žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 135.910,43 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 ako rozdiel medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním doručeným 20. 04. 2016 v sume 0.-eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní. Podaním zo dňa 12. 03. 2018 žalobca podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2018, ktorý rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 02. 2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže predložený administratívny spis neobsahoval všetky predloženého doklady, ďalej nebolo zistené, či sa správca dane vôbec zaoberal dodaním tovaru deklarovanými dodávateľmi a tiež nebolo zrejmé, či preveroval prepravu.
7. Správca dane na základe rozhodnutia žalovaného zaslal žiadosť o MVI do Maďarska (preveroval spoločnosť UPS Magyarország Kft., do Veľkej Británie (preveroval spoločnosť Eurostar Global Elektronics Ltd.), do Nemecka (preveroval spoločnosť TelePart Discont Distribution GmbH a Yukatel GmbH)
8. V doručenej odpovedi dňa 10. 12. 2019 nemecký správca dane oznámil, že spoločnosť dodala v rokoch 2016 a 2017 mobilné zariadenia a tabletové počítače daňovému subjektu. Kontaktnou osobou bol Q. E. a za nemeckú spoločnosť p. G. J., platby sa uskutočnili bankovým prevodom a preprava bola zo sídla spoločnosti Yukatel GmbH do Maďarska na adresu Phonetrader S326 Trade, Lorinczi ut 61, 2220 Vecses.
9. V doručenej odpovedi dňa 23. 01. 2019 maďarský správca dane oznámil, že daňový subjekt neobjednal od UPS Magyarország Kft žiadnu prepravu ale názov spoločnosti je uvedený ako príjemca. Zásielky boli prevzaté v sídle spoločnosti UPS Magyarország Kft.
10. Správcovi dane bola doručená odpoveď dňa 21. 05. 2019, kde nemecký správca dane oznámil, že predmetná spoločnosť TelePart Discont Distribution GmbH tovar pre daňový subjekt dodala, tovar objednal K. L., prepravu vykonala spoločnosť UPS, adresa dodania bola Phone trader s.r.o., ul. Váci 20, Budapest, tovar prevzala spoločnosť Phone trader, bez uvedenia osoby. Nemecká spoločnosť o trojstrannom obchode nemala vedomosť.
11. Dňa 13. 12. 2018 anglická daňová správa oznámila, že predmetná spoločnosť Eurostar Global Electronics Ltd dodala tovar daňovému subjektu, v kontakte boli s Q. E., ktorý tovar objednal. Prepravu objednala a platila anglická spoločnosť, prepravcom bola spoločnosť DHL express, tovar bol doručený na adresu: Vaci street 20, Budapest, tovar prevzal E. R..
12. V doručenej odpovedi maďarský správca dane uviedol, že nemajú požadované informácie, nebolo predložené splnomocnenie za spoločnosť DualTrans Kft., táto spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod, spoločnosť je technicky zrušená, bola nekontaktná, a preto nie je maďarský správca dane schopný skontrolovať potvrdiť resp. vyvrátiť, že transakcie sa uskutočnili. Spoločnosť bola zrušená dňa 24. 06. 2017, IČ DPH bolo platné od 04. 04. 2012 do 24. 06. 2017, spoločnosť nemala zaregistrovanú pobočku ani miesto podnikania. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, kde sa nachádza obytný dom, názov spoločnosti nebol nájdený na budove, spoločnosť tam nevykonáva žiadnu činnosť, zástupca má zákaz vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, daňové priznania na DPH boli predložené za 1-3 štvrťrok 2016 s nulovými údajmi. Následne,
po doručení odpovede slovenskému správcovi dane, daňovník predložil súhrnné výkazy za obdobie 1-3 štvrťrok 2016, v ktorých deklaroval IC nadobudnutie od slovenskej spoločnosti. Maďarská spoločnosť bola v minulosti nekontaktná a DIČ už mala zrušené, maďarský správca dane nebol schopný potvrdiť transakcie medzi spoločnosťami. Ďalej maďarský správca dane uviedol, že predmetná spoločnosť prekontrolovala daňové priznania na DPH zajeden rok po expirácii a následne predložila súhrnné výkazy za rok 2016 až v roku 2018.
13. Súčasťou administratívneho spisu je i úradný záznam zo dňa 28. 01. 2020 o nazretí do spisu z daňovej kontroly DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj - december 2016, kde bolo zistené, že v týchto zdaňovacích obdobiach mal žalobca tých istých dodávateľov a toho istého odberateľa a predmetom obchodovania bol ten istý tovar - mobilné telefóny Z uvedeného dôvodu použil správca dane vo vyrubovacom konaní ako dôkazy skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci výkonu tejto daňovej kontroly u žalobcu a v spise sa nachádza i protokol z daňovej kontroly zo dňa 28. 05. 2018, kde predmetom daňovej kontroly bola DPH za obdobie máj - december 2016.
14. O nahliadnutí do spisu správca dane spísal úradný záznam zo dňa 25. 02. 2020 o nazretí do spisu z daňovej kontroly DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie január - august 2017 a v týchto zdaňovacích obdobiach mal žalobcu tiež tých istých dodávateľov a toho istého odberateľa a predmetom obchodovania bol ten istý tovar - mobilné telefóny. Súčasťou je tiež protokol z uvedenej daňovej kontroly u žalobcu.
15. V poradí druhým rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2020 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 135.910,43 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016. Proti citovanému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, podaním zo dňa 03. 06. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
16. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 09. 10. 2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 04. 2020.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január až marec 2016. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca deklaroval dodanie tovarov na základe faktúr č. 229432 zo dňa 01. 03. 2016, v celkovej sume 38.626,54 eur; č. 229620 zo dňa 02. 03. 2016 v celkovej sume 19.489,42 eur; č. 229801 zo dňa 03. 03. 2016, v celkovej sume 10.919,91 eur; č. 229951 zo dňa 04. 03. 2016 v celkovej sume 10.165,11 eur; č. 230431 zo dňa 09. 03. 2016 v celkovej sume 26.597,52 eur; č. 231316 zo dňa 16. 03. 2016 v celkovej sume 23.382,31 eur; č. 231633 zo dňa 18. 03. 2016 v celkovej sume 19.653,58 eur; č. 232138 zo dňa 23. 03. 2016 v celkovej sume 141.420,28 eur, č. 232307 zo dňa 24. 03. 2016 v celkovej sume 28.942,86 eur; č. 232687 zo dňa 30. 03. 2016 v celkovej sume 37.038,95 eur a č. 232832 zo dňa 31. 03. 2016 v celkovej sume 19.094,03 eur za mobilné telefóny od dodávateľa Yukatel GmbH, Nemecko, spolu v sume 375.330,51 eur.
Žalobca deklaroval dodanie tovaru na základe faktúr č. 11719 zo dňa 01. 03. 2016 v celkovej sume 4.566,- eur č. 11751 zo dňa 03. 03. 2016 v celkovej sume 8 672,- eur; č. 11880 zo dňa 09. 03. 2016 v celkovej sume 7 231,50 eur; č. 12101 zo dňa 23. 03. 2016 v celkovej sume 12.426,50 eur a č. 121182 zo dňa 31. 03. 2016 v celkovej sume 3.711,50 eur za mobilné telefóny od dodávateľa Eurostar Global Electrics ltd, Veľká Británia, spolu v sume 36.607,50 eur.
Žalobca deklaroval dodanie tovar na základe faktúr č. 16020806 zo dňa 21. 03. 2016 v celkovej sume 216.255,00 eur a č. 16020856 zo dňa 23. 03. 2016 v celkovej sume 8.888,- eur za mobilné telefóny od dodávateľa 2P Commercial Agency s.r.o., Česká republika, spolu v sume 225.143,- eur.
Žalobca deklaroval aj dodanie tovaru na základe faktúr č. 201661570 zo dňa 02. 03. 2016 v celkovej sume 4.420,- eur; č. 201661608 zo dňa 03. 03. 2016 v celkovej sume 3.089,50 eur; č. 201661645 zo dňa 07. 03. 2016 v celkovej sume 4.342,- eur; č. 201661727 zo dňa 08. 03. 2016 v celkovej sume 3.555,50 eur; č. 201661947 zo dňa 16. 03. 2016 v celkovej sume 1. 744,50 eur; č. 201662085 zo dňa 22. 03.
2016 v celkovej sume 3.673,- eur; č. 201662136 zo dňa 23. 03. 2016 v celkovej sume 2.960,- eur; č. 201662173 zo dňa 24. 03. 2016 v celkovej sume 3.650,13 eur; č. 201662258 zo dňa 30. 03. 2016 v celkovej sume 5.647,50 eur a č. 201662298 zo dňa 31. 03. 2016 v celkovej sume 9.389,- eur za mobilné telefóny od spoločnosti TelePart Discount GmbH, Nemecko, spolu v sume 42.471,13 eur.
17. Správca dane uviedol, že na všetkých vyššie uvedených faktúrach je uvedené pri údajoch „odberateľ“ IČ DPH SK2120154883, ktoré bolo daňovému subjektu pridelené v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. Uvedený tovar žalobca predal do Maďarska bez dane pre spoločnosť DualTrans Kft., Budapest, v celkovej sume 431.388,42 eur. Na vydaných faktúrach bolo uvedené „trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“.
18. Následne žalovaný popísal priebeh administratívneho konania, ako i vyrubovacieho konania, ako vyplýva z časti I. tohto rozsudku, a preto súd nepovažuje opakovanie jeho priebehu za hospodárne a ďalej naň odkazuje.
19. K námietke žalobcu, že po vrátení veci žalovaným na ďalšie konanie správca dane nesplnil túto povinnosť dostatočne a len zopakoval tie isté informácie, ako v prvom rozhodnutí, žalovaný uviedol, že námietku považuje za irelevantnú. Správca dane zaslal žiadosť o MVI dňa 20. 03. 2017 za účelom preverenia, či spoločnosť DualTrans Kft. skutočne nadobudla deklarovaný tovar od žalobcu. Maďarský správca dane v odpovedi oznámil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese sídla sa nachádza panelák, na tejto adrese nebolo vyznačené obchodné meno spoločnosti a spoločnosť tam nevykonáva žiadne aktivity. Posledné daňové priznanie na DPH za 2 štvrťrok 2016 bolo podané nulové, nadobudnutie tovaru nebolo priznané, pristúpili k zrušeniu DIČ tejto spoločnosti. Správca dane vlastným šetrením zistil v obchodnom registri obchodných spoločností, že jej bolo dňa 24. 06. 2017 zrušené aj IČ DPH. Dňa 19. 12. 2018 správca dane opakovane zaslal do Maďarska žiadosť o MVI. V doručenej odpovedi maďarský správca dane uviedol, že nemohol sa nakontaktovať na maďarskú spoločnosť, z uvedeného dôvodu nedisponujú informáciami, či K. L. mal plnomocenstvo konať v mene spoločnosti DualTrans Kft., predmetná spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie tovaru, a nie trojstranný obchod (zistené z VIES) a nebolo možné skontrolovať autenticitu údajov deklarovaných daňovníkom, pretože spoločnosť je nekontaktná. Spoločnosť nemala registrovanú pobočku ani miesto podnikania. V rámci predchádzajúcej daňovej kontroly spoločnosť bola nekontaktná, správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, kde zistil, že sa tam nachádza obytný dom, obchodné meno nebol uvedený na budove, spoločnosť tam nevykonáva žiadnu aktivitu, zástupca má zákaz vykonávať funkciu štatutárneho orgánu. Dňa 01. 03. 2018 boli predložené súhrnné výkazy za 01 až 03 štvrťrok 2016, v ktorých deklaroval IC nadobudnutie od slovenského daňovníka.
20. Výsledok preverovania maďarského správcu dane slovenský správca dane nemá právo spochybňovať, ani spôsob jeho výkonu práce. Maďarský správca dane sa riadil maďarskou legislatívou a šetrením dospel k záverom, ktoré zaslal slovenskému správcovi dane. Relevancia týchto zistení bola získaná právnymi predpismi uvedenými v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ako aj nariadením Rady EÚ č. 904/2010. Správca dane nemal dôvod informácie, uvedené maďarským správcom dane spochybniť, svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi uvedenými vyššie, svoje poznatky získal aj prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, s ktorými sa aj dovolací orgán plne stotožnil.
21. K námietke žalobcu, že správca dane nevysporiadal s vyhlásením konateľa DualTrans Kft., v ktorom potvrdil prevzatie tovaru, žalovaný uviedol, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Žalobca predložil správcovi dane písomnosti v počte 72 kusov s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Obsahom predložených písomností boli potvrdenia o prevzatí tovaru od konateľa spoločnosti DualTrans Kft. (Frigyes I.). Medzi poslanými listinami je aj vyhlásenie K. L., že bol v kontakte s W. I. a na základe jeho objednávok mu bol tovar dodaný na adresu Erdoalja út 110, Budapest. Správcovi dane bolo doručené ďalšie vyhlásenie od W. I., že spoločnosť DualTrans Kft. kúpila v roku 2016 mobilné telefony od žalobcu v hodnote 5.253.076,57 eur, prepravu zabezpečil žalobca a k vyhláseniu pripojil zoznam vydaných faktúr žalobcu (z účtovného programu Mufis, v ktorom žalobca vedie účtovníctvo). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť DualTrans Kft. nemala zaevidované faktúry v účtovníctve, a preto neboli ani zohľadnené v daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie.
22. Prezentoval názor že vyhlásenia a potvrdenia o prevzatí tovaru, ktoré predložil žalobca nemôžu zakladať právo na vznik nároku na dodanie tovaru s oslobodením od dane a nepreukazujú ani stav účtovnej evidencie maďarskej spoločnosti, tieto listiny nemajú vplyv na fakt, že maďarská spoločnosť nadobudnutie tovaru nepriznala v daňových priznaniach, vo výkazoch reálne nadobudnutie tovaru nepotvrdila pred maďarským správcom dane. Čiže nebolo preukázané, že deklarovaný tovar bol dodaný práve tomu odberateľovi, ktorý bol uvedený na vydaných faktúrach žalobcu. Správca dane uviedol, že sa jedná o holý nezmysel, keď na prepravných dokladoch od UPS je uvedená adresa doručenia Phone trader s.r.o. Ľôrinczi út 61, Vecsés, Phone trader s.r.o., Váci út 20, Budapest a Phone trader s.r.o., Radnóti Miklós 2, Budapest, pritom by tovar mohol byť odoslaný priamo druhému odberateľovi na adresu jeho sídla. Konateľ žalobcu K. L. v rámci ústneho pojednávania tvrdil, že zo spoločnosti UPS ho pred doručením telefonicky kontaktovali a dohodli sa, kde tovar v Budapešti prevezme.
23. Splnomocnený zástupca žalobcu sa vyjadril, že konateľ žalobcu K. L. prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval. Čiže reálna adresa prevzatia tovaru neexistuje, tovar prevzal niekde po ceste v Budapešti - pritom dodanie bolo podľa dodacích listov skoro každý deň. Žalobca asi prehliadol údaje uvedené na prijatých faktúrach, dodacích listoch a v skutočnosti nemal vedomosť o tom, že tovar mal byť doručený na adresu Ľôrinczi út 61, Vecsés, Váci út 20, Budapest, a Radnóti Miklós 2, Budapest (tieto adresy, kde sa mal tovar doručiť, žalobca ani raz nespomenul).
24. K ďalšej námietke, že nemôže za neplnenie si povinností svojich obchodných partnerov, žalovaný uviedol že žalobca si dodávateľov a odberateľov vybral sám, a preto mal vynaložiť všetky potrebné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z podnikateľskej zodpovednosti. Nie je neobvyklé preveriť si spoločnosť, s ktorou odberateľ má vstúpiť do zmluvného vzťahu. Je vecou daňového subjektu, ako, a či, preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nesie zodpovednosť za všetky obchodné transakcie, ako aj musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle Obchodného zákonníka právnu ochranu. Daňový subjekt objasňuje podstatu trojstranného obchodu.
25. Zdôraznil, že podstatou trojstranného obchoduje, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Žalobca si objednal tovar od nemeckého dodávateľa pod identifikačným číslom pre daň prideleným SR, tento tovar bol prepravený do Maďarska, kde si ho daňový subjekt prevzal a následne predal spoločnosti DualTrans Kft. Na všetkých dodacích listoch od nemeckých dodávateľov a nálepkách od UPS je uvedená dodacia adresa Phone trader s.r.o., Budapest alebo Vecsés, Maďarsko, ani v jednom prípade nebola uvedená spoločnosť DualTrans Kft. a ani adresy, ktoré pán L. uviedol vo svojom vyhlásení. V danom prípade je potrebné určiť miesto nadobudnutia tovaru. Miestom nadobudnutia tovaru bolo Maďarsko, a keďže tovar bol z Nemecka dodaný pre žalobcu, tento mal povinnosť tovar zdaniť v Maďarsku. Konateľ žalobcu však uviedol, že žalobca nepožiadal v Maďarsku o registráciu pre daň, čiže daň neodviedol. Z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. potom vyplýva, že daňový subjekt bol povinný zdaniť tovar v SR, lebo tovar si objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Maďarsku, v štáte, kde preprava alebo odoslanie tovaru skončilo (daň nepriznali v Maďarsku ani daňový subjekt ani DualTrans Kft.).
26. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/l/2016 zo dňa 24. 05. 2017 ktorý taktiež rieši problematiku trojstranného obchodu. Do ustanovenia § 17 zákona č. 222/2004 Z. z. boli transponované čl. 40 až 42 čl. 28b bod A ods. 2 tretí po pod odsek šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS) Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorých za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru nadobúdateľovi. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Je potrebné vychádzať zo zásady, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku a to z dôvodu, že objednávateľ nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru. Ak sa slovenský platiteľ dane rozhodne
predávať tovar v inom členskom štáte a tento tovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu, je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto členskom štáte - mieste dodania registrovať pre DPH, pretože v tomto členskom štáte nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom dane. Tiež v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/63/2016 zo dňa 29. 06. 2017.
27. Žalovaný sa v predmetnej veci stotožnil so záverom správcu dane, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. splnené neboli. Správca dane riadne zistil skutkový stav vo veci, pričom dokazovanie na základe odvolacích námietok a pokynu žalovaného doplnil. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, správca dane náležíte vyargumentoval použitie právnych predpisov, ktoré na riadne zistený skutkový stav aplikoval, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane napadnutým rozhodnutím. Za rozhodujúce a žalobcom nespochybnené zistenie považuje fakt, že žalobca tovar na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti, pričom takto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa a tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže sa predmetná transakcia mala daňovo vysporiadať v Maďarsku, v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.
28. Nie je dôvodné spochybňovať relevanciu týchto zistení, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy, pretože v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisom. Námietka žalobcu, že správca dane v tomto smere nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, je neopodstatnená. Rovnako je tomu aj v prípade návrhu žalobcu na opätovný výsluch konateľa spoločnosti DualTrans Kft., pretože poznatky, ktoré získal správca dane prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, sú pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu postačujúce.
29. S ohľadom na rozsah a formuláciu, akou žalobca prezentuje svoje námietky žalovaný uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný dodal, že správca dane vydal rozhodnutie, pričom v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použil právne predpisy, podľa ktorých rozhodoval.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
30. Žalobca sa v žalobe zo dňa 07. 12. 2020 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 10. 2020 ako i rozhodnutia správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra pobočka Štúrovo zo dňa 29. 04. 2020. Tieto rozhodnutia daňové orgány v základe odôvodnili tým, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. neboli splnené. S takýmto záverom sa však žalobca nestotožnil.
31. Rovnako tak sa nestotožnil s argumentáciou daňových orgánov, na základe ktorej došlo k rozhodnutiu o vyrubení dane. Považoval za preukázané, že v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nadobudol tovar v celkovej hodnote 679.552,14 eur, ktorého dodávateľmi boli štyri subjekty, a to Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, Offenbach a TelePart Discount Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, obidva so sídlom v Nemecku a spoločnosť Eurostar Global Electronics ltd, Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF Veľká Británia a spoločnosť 2P Commercial Agency s.r.o., u Zvonarky 291/3, Vinohrady, Praha, Česká republika. Tento subjekty žalobcovi tovar vyfakturovali a žalobca ho uhradil. Tovar však žalobca nepredával na území SR, ale bol priamo dodávaný
na územie Maďarska, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom od zásielkovej služby ho prebral zástupca žalobcu a následne bol tovar predaný maďarskej spoločnosti DualTrans Kft., Erdoalja út 110, Budapest za sumu 425.710,70 eur. Budapest, IČ DPH HU14606922 za sumu 977.213,24 eur. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru bola spoločnosť UPS. Samotné prebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti DualTrans Kft potvrdzuje vyhlásenie W. I. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu.
32. Skutočnosť reálneho dodania tovaru spoločnosti DualTrans Kft. potvrdzujú i bankové prevody od tejto spoločnosti v prospech žalobcu. Spoločnosť podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie, ktoré poskytli žalovanému. Tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu preukázali, že v danom prípade ide o trojstranný obchod podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. spĺňajúci podmienky pre oslobodenie o dane.
33. Ďalej bolo preukázané, že:
- na obchode sa zúčastnili tri osoby, ktorými boli horeuvedené dodávateľské subjekty, žalobca a spoločnosť DualTrans Kft,
- tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je tento prípad (ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.),
- osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ, teda žalobca, nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť DualTrans Kft. a z dokladov bolo zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň (ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z.),
- tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko (ust. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z. z.),
- druhý odberateľ (DualTrans Kft.) použil IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila (ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 222/2004 Z. z.),
- druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň, čo zistil aj žalovaný, ale túto skutočnosť zle interpretoval (§ 45 ods. 1 písm. f/ zák. č. 222/2004 Z. z.).
34. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním aj prevzatý. Taktiež i daňové priznanie odberateľa.
35. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Daňové orgány spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti DualTrans Kft., toto však urobil bez toho, aby tohto zástupcu vypočul osobne, alebo zabezpečil jeho vypočutie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v Maďarsku. Zároveň mal k výsluchu predvolať aj štatutárneho zástupcu žalobcu. Keďže tak neurobil, ukrátil žalobcu na jeho procesných právach.
36. Daňové orgány si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPC preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má taktiež vplyv na posúdenie, či v danom prípade ide, alebo nejde o trojstranný obchod v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z.
37. V súvislosti s realizovaným obchodom medzi dodávateľmi a konečným odberateľom žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti, a preto rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo potvrdené žalovaným, považoval žalobca za nezákonné.
V. Vyjadrenie žalovaného
38. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. 02. 2021 k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016. Uviedol že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
39. Správca dane poukázal na fakt, že u žalobcu vykonával daňové kontroly aj za ďalšie zdaňovacie obdobia apríl 2016, máj - december 2016. V týchto mesiacoch mal žalobca zaevidované prijaté faktúry od identických dodávateľov, ako v mesiacoch január - marec 2016, jednalo sa o identický druh tovaru a odberateľom bola od augusta 2016 jediná maďarská spoločnosť Unitotal Kft (do konca júla bola jediným odberateľom DualTrans Kft). V tejto súvislosti zaslal správca dane žiadosť o MVI do Maďarska na spoločnosť DualTrans Kft. Maďarský správca dane v odpovedi oznámil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese sídla sa nachádza panelák, na tejto adrese nebolo vyznačené obchodné meno spoločnosti a spoločnosť tam nevykonáva žiadne aktivity. Posledné daňové priznanie na DPH za 2. štvrťrok 2016 bolo podané nulové, nadobudnutie tovaru nebolo priznané, pristúpili k zrušeniu DIČ tejto spoločnosti, okrem toho konateľ žalobcu uviedol, že tovar prevzal on sám od prepravnej spoločnosti UPS niekde v Budapešti na neznámom mieste, čiže tovar nebol prepravený od prvého dodávateľa priamo k druhému odberateľovi. Vyjadrenia daňového subjektu, ani predložené dokumenty, nič nemenia na tej skutočnosti, že spoločnosť DualTrans Kft. reálne nadobudnutie tovaru od žalobcu pred maďarským správcom dane nepotvrdila, daňové doklady ani žiadne iné relevantné dôkazy nepredložila.
40. Správca dane opakovane zaslal do Maďarska žiadosť o MVI. V doručenej odpovedi maďarský správca dane uviedol, že nemohol sa nakontaktovať na maďarskú spoločnosť, z uvedeného dôvodu nedisponujú informáciami, či K. L. mal plnomocenstvo konať v mene spoločnosti DualTrans Kft. Ďalej v odpovedi bolo oznámené, že predmetná spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie tovaru, a nie trojstranný obchod (zistené z VIES), nebolo možné skontrolovať autenticitu údajov deklarovaných daňovníkom, pretože spoločnosť je nekontaktná, DIČ jej bolo zrušené z dôvodu, že spoločnosť nepodala ročnú účtovnú správu, a preto spoločnosť nemôže vykonávať od 24. 06. 2017 žiadnu obchodnú aktivitu podľa maďarskej legislatívy. Spoločnosť nemala registrovanú pobočku ani miesto podnikania, v rámci predchádzajúcej daňovej kontroly spoločnosť bola nekontaktná, správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, zástupca spoločnosti má zákaz vykonávať funkciu štatutárneho orgánu. Maďarská spoločnosť predložila DPH priznania za 1 až 3 štvrťrok 2016 s nulovými údajmi. Dňa 01. 03. 2018 boli predložené súhrnné výkazy za 01 až 03 štvrťrok 2016, v ktorých deklaroval IC nadobudnutie od slovenského daňovníka.
41. Správca dane v rozhodnutí poukázal na viacnásobné nedostatky, ktoré viedli k tomu, že správca dane reálne dodanie tovaru pre spoločnosť DualTrans Kft v rámci trojstranného obchodu neuznal. Tovar prevzala v Budapešti spoločnosť Phone trader s.r.o., ktorá sa mala registrovať k DPH v Maďarsku, ale nezaregistrovala sa, a keďže spoločnosť bola registrovaná k DPH podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z., vznikla jej daňová povinnosť z nadobudnutého tovaru v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Čo sa týka údajného dodatočného daňového priznania spoločnosti DualTrans Kft., tak daňový subjekt uviedol nesprávne, že účtovná evidencia bola čiastočne napravená dodatočným daňovým priznaním v júni 2016, lebo na listinách, ktoré poslal ako prílohy k odvolaniu, je uvedený dátum z júna 2017 a nie z roku 2016. V prílohe zaslané dokumenty k odvolaniu- dodatočné daňové priznanie nie je dôkazom toho, že spoločnosť DualTrans Kft. reálne nadobudla deklarovaný tovar od Phone trader s.r.o. Spoločnosť DualTrans Kft. pred maďarským daňovým orgánom nadobudnutie tovaru nepotvrdila, žiadne doklady nepredložila. Spoločnosť Phone trader s.r.o. objednala tovar od nemeckého dodávateľa pod identifikačným číslom pre daň prideleným Slovenskou republikou, tento tovar bol prepravený do Maďarska, kde si ho Phone trader s.r.o. prevzala a následne predala pre DualTrans Kft. Na všetkých dodacích listoch od nemeckého dodávateľa a štítkoch od UPS je uvedená dodacia adresa Phone trader s.r.o., Budapest, Maďarsko, ani v jednom prípade nebola uvedená spoločnosť DualTrans Kft a ani adresa Erdőalja út 110, Budapest. V danom prípade je potrebné určiť miesto nadobudnutia tovaru. Miestom nadobudnutia tovaru bolo v Maďarsku, a keďže tovar bol z Nemecka dodaný pre spoločnosť Phone trader s.r.o., mala povinnosť tovar zdaniť v Maďarsku. Konateľ spoločnosti Phone trader s.r.o. však uviedol, že slovenská spoločnosť nepožiadala v Maďarsku o registráciu pre daň, čiže daň neodviedla. Z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. potom vyplýva, že daňový subjekt bol povinný zdaniť tovar na Slovensku, lebo tovar si objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Maďarsku - v štáte, kde preprava alebo odoslanie tovaru skončilo. Maďarský správca dane sa riadil maďarskou legislatívou a šetrením dospel k záverom, ktoré zaslal slovenskému správcovi dane.
42. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok SD EÚ č. C-184/05 TWOH, Čl. 28c (A)(a) 1. pod odsek, ako aj na Smernicu o vzájomnej pomoci a nariadenie o administratívnej spolupráci v oblasti DPH, ktoré sa musia vykladať v tom zmysle, že daňové orgány členských štátov, z ktorého územia je tovar prepravený alebo v rámci dodávky vnútri Spoločenstva nie sú povinné požadovať informácie od daňových orgánov členských štátov určenia uvedeného dodávateľom. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/9/2016 zo dňa 12. 07. 2017, z ktorého aj citoval.
43. K vyhláseniu W. I.alovaný uviedol, že vyhlásenia a potvrdenia o prevzatí tovaru, ktoré predložil žalobca nemôžu zakladať právo na vznik nároku na dodanie tovaru s oslobodením od dane a nepreukazujú ani stav účtovnej evidencie maďarskej spoločnosti, tieto listiny nemajú vplyv na fakt, že maďarská spoločnosť nadobudnutie tovaru nepriznala v daňových priznaniach, vo výkazoch reálne nadobudnutie tovaru nepotvrdila pred maďarským správcom dane.
44. Žalovaný ďalej popísal podstatu trojstranného obchodu, ako bola uvedená aj v odôvodnení jeho rozhodnutia. Ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu, zjednodušený postup pri trojstrannom obchode umožňuje prvému odberateľovi, že sa nemusí registrovať v členskom štáte, do ktorého sa tovar prepravuje, alebo odosiela, teda tam, kde tovar prvý odberateľ nadobúda (v štáte druhého odberateľa). Z uvedeného vyplýva, že prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru v štáte druhého odberateľa a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. K zdaneniu dodávky tovaru v rámci trojstranného obchodu dochádza len raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu. Trojstranný obchod znamená, že na ten istý tovar sa vzťahujú dve „dodania tovaru“, pričom jedna z týchto dodávok je tzv. pohyblivá dodávka, t. j. dodávka od prvého dodávateľa k prvému odberateľovi a druhá z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka (len faktúra), t. j. dodávka od prvého odberateľa k druhému odberateľovi
45. Žalovaný za rozhodujúce, a ani žalobcom nespochybnené zistenie, považuje skutočnosť, že žalobca tovar na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti, pričom takto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa, a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Daňový subjekt teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže sa predmetná transakcia mala daňovo vysporiadať v Maďarsku, teda v členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla daňovému subjekt povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.
46. Opakovane poukázal na rozsudok NS SR č. 8Sžf/26/2010 zo dňa 17. 02. 2011 Za účelom preverenia prepravy u spoločnosti UPS Magyarország Kft. zaslal správca dane žiadosť o MVI do Maďarska. V doručenej odpovedi maďarský správca dane oznámil, že daňový subjekt neobjednal od UPS Magyarország Kft. žiadnu prepravu, ale názov spoločnosti je uvedený ako príjemca. Zásielky boli prevzaté v sídle spoločnosti UPS Magyarország Kft. Ďalšiu žiadosť o MVI zaslal správca dane do Nemecka , za účelom preverenia, či spoločnosť TelePart Discount Distribution GmbH skutočne dodal deklarovaný tovar daňovému subjektu. Správca dane požadoval zistiť, kto tovar objednal, prepravil a kde a kto ho prevzal. Správcovi dane bola doručená odpoveď, kde nemecký správca dane oznámil, že predmetná spoločnosť tovar pre daňový subjekt dodala, tovar objednal K. L., prepravu vykonala spoločnosť UPS, adresa dodania bola Phone trader s.r.o, ul. Váci 20, Budapest, tovar prevzala spoločnosť Phone trader, bez uvedenia osoby. Nemecká spoločnosť v súvislosti s trojstranným obchodom nemala žiadnu vedomosť. Na všetkých dodacích listoch od nemeckých dodávateľov a nálepkách od UPS je uvedená dodacia adresa Phone trader s.r.o., Budapest alebo Vecsés, Maďarsko, ani v jednom prípade nebola uvedená spoločnosť DualTrans Kft. a ani adresy, ktoré K. L. uviedol vo svojom vyhlásení.
47. Správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu za zdaňovacie obdobie 01-08/2017, kde mal daňový subjekt identických dodávateľov a odberateľa, predmetom bol ten istý tovar- mobilné telefóny. Z nahliadnutia do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 25. 02. 2020 a všetky skutočnosti, zistené z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 01 - 08/2017 použil ako dôkazy (MVI do Nemecka na spoločnosť Yukatel GmbH - žiadosť aj odpoveď; MVI do Maďarska na spoločnosť UPS Magyarország Kft. vo veci prepravy tovaru od nemeckých dodávateľov pre daňový subjekt). Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
48. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 10. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 24. 05. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
49. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b/ vykonáva dokazovanie, c/ to vyžaduje verejný záujem, d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo e/ tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
Podľa 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
50. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2016, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo
pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25. Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, a a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).
Podľa § 20 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.
Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti". Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
51. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 63 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
52. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z. z.). Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
53. V prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. pri deklarovanom obchodovaní s telefónmi medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie.
Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok:
- na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah),
- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,
- tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),,
- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelenú v členskom štáte, kde sa preprava (odoslanie) skončí,
- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude „pohyblivé“ a druhé dodanie „nepohyblivé“ z hľadiska pohybu tovaru) bez dane (tovar fakturuje dodávateľ aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar.
Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane, t. j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.
54. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom, i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, Veľkej Británie alebo Českej republiky“, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej republike - žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období marec 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúci bod tohto rozsudku).
55. Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období marec 2016 bola spoločnosť Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, Offenbach, Nemecko, spoločnosť TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, Nemecko, obe spoločnosti s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, Eurostar Global Elektronics ltd, Hooters Hall Road, Newcastle-Undre.Lyme, Staffordshire, ST59QF Veľká Británia, spoločnosť s britským identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty a Commercial Agency s.r.o., U Zvonarky 291/3, Vinohrady, Praha, Česká republika s českým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, všetky spoločnosti vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné telefóny (napr. LG, Huawei, Sony Experia, Motorola, Microsoft Lumia, Samsung Galaxy), tablety, iphony, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov. Na predmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (Hlavná 22, Štúrovo), jeho slovenské identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (SK 2120154883) a adresa príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresa dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary). Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam
uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako DualTrans Kft., Erdöalja út 110, Budapest. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku, Veľkej Británii a Česka k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti DualTrans, Budapest ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu (Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresu dodania (Váci street ut 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresu dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary), nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.
56. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, Veľkej Británii a Českej republiky pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa DualTrans Kft. (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v marci 2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1 mobiltefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).
57. Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými prvým dodávateľom, resp. v tomto prípade štyrmi prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý žalobca zakúpil od nemeckých dodávateľov, britského a českého dodávateľa a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka, Veľkej Británie a Česka, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská spoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná.
58. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť DualTrans Kft. sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku), ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. Prenesenie daňovej povinnosti.
59. Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné pochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil k ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho rozhodnutia. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že nemajú požadované informácie, nebolo predložené splnomocnenie za spoločnosť DualTrans Kft., táto spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod, spoločnosť je technicky zrušená, bola nekontaktná, a preto nie je maďarský správca dane schopný skontrolovať potvrdiť resp. vyvrátiť, že transakcie sa uskutočnili. Spoločnosť bola zrušená dňa 24. 06. 2017, IČ DPH bolo platné od 04. 04. 2012 do 24. 06. 2017, spoločnosť nemala zaregistrovanú pobočku ani miesto podnikania. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, kde sa nachádza obytný dom, názov spoločnosti nebol nájdený na budove, spoločnosť tam nevykonáva žiadnu činnosť, zástupca má zákaz vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu, daňové priznania na DPH boli predložené za 1-3 štvrťrok 2016 s nulovými údajmi. Následne, po doručení odpovede slovenskému správcovi dane, daňovník predložil súhrnné výkazy za obdobie 1-3 štvrťrok 2016, v ktorých deklaroval IC nadobudnutie od slovenskej spoločnosti. Maďarská spoločnosť bola v minulosti nekontaktná a DIČ už mala zrušené, maďarský správca dane nebol schopný potvrdiť transakcie medzi spoločnosťami. Ďalej maďarský správca dane uviedol, že predmetná spoločnosť prekontrolovala daňové priznania na DPH za jeden rok po expirácii a následne predložila súhrnné výkazy za rok 2016 až v roku 2018. Spoločnosť DualTrans Kft. v preverovanom zdaňovacom období nepriznala v daňovom priznaní žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu, daň neodviedla, nepredložila žiadne doklady a nepotvrdila reálne nadobudnutie tovaru pred správcom dane.
60. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že tovar od dodávateľov z Nemecka bol prepravený do Budapešti, on osobne tovar prevzal od prepravenej spoločnosti UPS. Uvedená prepravná spoločnosť ho pred doručením tovaru telefonicky kontaktovala a dohodli sa, kde tovar prevezme, nešlo o rovnakú adresu. Tovar potom dodal pre maďarského odberateľa, teda tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Druhý dodávateľa - spoločnosti DualTrans Kft. nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní nepriznal, daň neodviedol a reálne uskutočnenie obchodnej transakcie pred správcom dane nepotvrdil. žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na adrese uvedenej na faktúrach. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prevažne externe a tovar doručil odberateľom sám konateľ žalobcu na adresách uvedených na faktúrach, mená nevedel uviesť, ani to, s kým zo spoločnosti Dual Trans Kft bol konateľ žalobcu v kontakte.
61. Splnomocnený zástupca spoločnosti sa konkrétne k obchodným aktivitám spoločnosti - žalobcu nevedel vyjadriť. 62. Konateľ spoločnosti DualTrans Kft. Frigyes Galambosi podpísal vyhlásenie, z ktorého vyplýva, že v roku 2016 spoločnosť DualTrans Kft kúpila mobilné telefóny od žalobcu v hodnote 5.253.076,57 eur, tovar prevzal vo všetkých prípadoch osobne od konateľa žalobcu v Budapešti, prepravu zabezpečila spoločnosť žalobcu. Vyhlásenie tiež podal konateľ žalobcu K. L., v ktorom potvrdil, že zo spoločnosti DualTrans Kft. bol v kontakte s W. I. a tovar mu dodal na adrese Y. út XXX, R..
63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu K. L. a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu príjemcu (lieferadresse) Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary, resp. adresu dodania (delivery address) Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 06. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Erdöalja út.110 Budapest). V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať na ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie K. L. ako konateľa žalobcu zo dňa 19. 06. 2017 a vyhlásenie W. I. ako konateľa spoločnosti DualTrans Kft. zo dňa 10. 06. 2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapesti od konateľa žalobcu, t. j. K. L.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal.
64. K vyhláseniam zo dňa 19. 06. 2017 a 10. 06. 2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly je potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust.
§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03. 02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku, Veľkej Británii a Česku sa dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná ani totožnosť fakturovaného tovaru.
65. V odvolacom konaní žalovaný v zmysle ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. uložil správcovi dane doplniť výsledky daňového konania a konkrétne formou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií preveriť a došetriť dodávateľské spoločnosti, a formou MVI do Maďarska požiada maďarskú finančnú správu o prepravnej spoločnosti. Správa dane použil ako dôkaz odpovede na MVI z Nemecka, a Veľkej Británie, ktoré mu boli zaslané na jeho žiadosť v rámci vykonania daňovej kontroly u žalobu za zdaňovacie obdobie január až august 2017, kde vystupovali niektorí dodávatelia mobilných telefónov totožní, ako v predmetnom zdaňovacom období (marec 2016) a spísal o tom úradný záznam. Z odpovedí jednotlivých daňových správ bolo zistené, že: dodávateľ Yukatel GmbH potvrdil, že v rokoch 2016 a 2017 dodal mobilné telefóny a tabletové počítače žalobcovi, kontaktnou osobou bol Q. E. a prepravu vykonala spoločnosť UPS na adresu Lorinczi ut 61, Vecses Maďarsko. Spoločnosť TelePart Discount Distribution GmbH potvrdila dodanie tovaru žalobcovi, prepravu vykonala spoločnoť UPS a adresa dodania bola Phone trader s.r.o., ul. Váci 20, Budapest, kde tovar prevzala spoločnosť žalobcu bez uvedenia osoby. Spoločnosť Eurostar Global Elektonics Ltd podľa vyjadrenia anglickej daňovej správy dodala tovar pre žalobcu, tovar objednal Q. E., prepravu vykonal dodávateľ, prepravcom bola DHL express a tovar bol doručený na adresu Vaci street 20, Budapest, Maďarsko, kde ho prevzal E. R.. Maďarská daňová správa na žiadosť o MVI oznámila, že žalobca neobjednal u uvedeného prepravcu žiadnu prepravu, ale názor spoločnosti je uvedený ako príjemca. Zásielky posielala nemecká spoločnosť Yukatel GmbH a zásielky pre žalobcu boli prevzaté na mieste sídla spoločnosti UPS Magyarország Kft. Lörinczi út 61, Vecsés. Uvedené zistenia sú v protiklade s vyjadrením konateľa žalobcu, ktorý sa nezmienil o osobách Q. E. ani E. R., ktorí neboli jeho zamestnanci. Rovnako údaje získané o tom, kto a kde preberal tovar boli zistené odlišne, ako uvádzal konateľ žalobcu, ktorý tvrdil, že tovar preberal on osobne (K. L.) na rôznych miestach v Budapesti po dohode s kuriérom.
66. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje rozhodnutie zo dňa 29. 04. 2020 (ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 135.910,43 eur za zdaňovacie obdobie marec 2016 vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za mesiac marec 2016. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z.
67. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo dňa 19. 06. 20017 a 10. 06. 2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými sa vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku), ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov
nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti DualTrans Kft. ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.
68. K námietkam žalobcu v podanej žalobe sa súd zaoberal a vyjadril sa k nim v predchádzajúcich častiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vyslúchaným osobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období K. L. (až do 28. 03. 2018) ako i štatutárny zástupca spoločnosti DualTrans Kft (Galambosi) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou DualTrans Kft nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia správcu dane. Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne dodanie tovaru.
69. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
70. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2020 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 135.910,43 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 04. 2020 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
71. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
73. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.