Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-15-2022.pdf
PDF · 125.93 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu HUNSGAS, spol. s r. o., IČ: 25 277 715, so sídlom Franzova 830/125, 614 00 Brno, Česká republika, v konaní zast. JUDr. Rudolf Bezák, advokát, Krmanova 14, 040 01 Košice proti žalovanému NAWARA, spol. s r. o., IČO: 45 262 721, so sídlom Banská Belá 49, 966 15 Banská Belá, v konaní zast. ŠKODA LEGAL, spol. s r. o., IČO: 47 244 259, so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 10.240,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/9/2021-89 zo dňa 4. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/9/2021-89 zo dňa 4. januára 2022 v napadnutej druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.502,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 659,72 Eur od 13.07.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 255,98 Eur od 12.08.2019 zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.361,47 Eur od 12.08.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.636,45 Eur od 01.09.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.005,48 Eur od 14.09.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.183,96 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 399,04 Eur od 18.10.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/9/2021-89 zo dňa 4. januára 2022 v napadnutej tretej výrokovej vete m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.737,96 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa 18.10.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. V tretej výrokovej vete žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,54% trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 10.240,06 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 659,72 Eur od 13.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 255,98 Eur od 12.08.2019 zaplatenia, zo sumy 1.361,47 Eur od 12.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.636,45 Eur od 01.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.005,48 Eur od 14.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.183,96 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a zo sumy 3.137,- Eur od 18.10.2019 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur titulom ceny za dodávku tovaru právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného v období máj 2019 až september 2019, keď aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2020 uzatvorenej so spoločnosťou Gas Logistics a. s., Košice.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu bránil tvrdením, že pohľadávky zanikli ku dňu 09.06.2020 jednostranným zápočtom žalovaného voči pôvodnému veriteľovi.
4. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že jednostranný zápočet žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu nebol žiadnym spôsobom doručený a poukazoval aj na návrh Dohody o urovnaní zo dňa 15.07.2020, ku ktorému dňu žalovaný nielenže nepopieral uplatňovaný nárok, ale tento prakticky uznával a k uzavretiu Dohody nedošlo len z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nesúhlasil so zmenou splatnosti záväzkov žalovaného.
5. Žalovaný ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že bežnou praxou u právneho predchodcu žalobcu bolo správanie, že sa snažil vyhnúť preberaniu poštových zásielok. Zdôraznil, že Dohoda o urovnaní nebola nikdy podpísaná a snahou žalovaného v čase jej koncipovania bolo urovnať vzájomné záväzkové vzťahy s právnym predchodcom žalobu a ďalším subjektom komplexne.
6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z dokazovania mal za to, že žalovaný preukázal realizovanie jednostranného zápočtu listom zo dňa 09.06.2020, ktorým voči pohľadávke právneho predchodcu žalobcu započítal svoje pohľadávky v rozsahu 7.502,10 Eur s tým, že okamih splatnosti nastal pohľadávkou, ktorá sa stala najneskôr splatnou, t.j. ku dňu 11.05.2020. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný preukázal odoslanie oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 09.06.2020 pre právneho predchodcu žalobcu spoločnosť Gas Logictisc, a.s. Košice, doporučene, podaním na pošte 11.06.2020, ktorú zásielku adresát v odbernej lehote neprevzal a zásielka sa vrátila žalovanému dňa 08.07.2020 ako nedoručená. Žalobca, i keď popieral, že právnemu predchodcovi žalobcu takáto zásielka bola riadnym spôsobom doručovaná, neoznačil žiadne dôkazy za účelom preukazovania takýchto svojich tvrdení, resp. žiadal, aby žalovaný predložil originál odosielanej zásielky a dôkaznú povinnosť v konaní sa snažil preniesť na žalovaného. Súd prvej inštancie potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/805/2006 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/14/2001 dospel k záveru, že žalovaný riadnym spôsobom doručil právnemu predchodcu žalobcu jednostranný zápočet pohľadávok, a preto k splneniu žalobcom uplatňovanej pohľadávky v rozsahu 7.502,10 Eur došlo v dôsledku započítania.
7. K výhrade žalobcu, že i po jednostrannom započítaní mal žalovaný snahu s právnym predchodcom žalobcu uzavrieť Dohodu o urovnaní dňa 14.07.2020, súd prvej inštancie uviedol, že reálne k podpisu Dohody nedošlo, žalovaný ozrejmil aj dôvody tým, že uzavretím takejto dohody i po jednostrannom zápočte mal snahu urovnať všetky vzájomné záväzky a pohľadávky, nielen vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu, ale i k ďalšej obchodnej spoločnosti, k čomu nedošlo práve v dôsledku správania sa právneho predchodcu žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie samotné predloženie návrhu dohody o urovnaní žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenia žalobcu o tom, že k jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného nedošlo. Sám žalobca nepoprel a ani len nespochybnil tvrdenia žalovaného o tom, že i žalovaný mal splatné pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu, a to vo výške 7.502,10 Eur, t. j. v rozsahu zápočtu, ktorý realizoval.
8. Keďže žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval uplatnený nárok nad rámec započítania a nárok na zaplatenie sumy 2.737,96 Eur uznal, súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie z titulu započítania pohľadávok považoval za dôvodne uplatňovaný nárok žalobcu s odkazom na daňový doklad- faktúru č. 2800469 v sume 2.737,96 Eur (fakturovaná suma 3.137,- Eur - zápočet 399,04 Eur), ktorej splatnosť nastala dňa 17.10.2019, a preto odo dňa nasledujúceho po splatnosti priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne a rozhodol i o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur z titulu nároku na paušálnu náhradu nákladov.
9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 2.737,96 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, teda určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu tak, že žalobca bol úspešný v časti 26,73% a žalovaný v časti 76,27%, a preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,54% (76,27%
- 26,73%).
10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti druhej a tretej výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“). Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.502,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 659,72 Eur od 13.07.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 255,98 Eur od 12.08.2019 zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.361,47 Eur od 12.08.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.636,45 Eur od 01.09.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.005,48 Eur od 14.09.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.183,96 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 399,04 Eur od 18.10.2019 do zaplatenia a v tretej výrokovej vete zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanému v rozsahu 100% a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. Žalobca v odvolaní uviedol, že naďalej popiera tvrdenia žalovaného o platnosti a vôbec existencii jednostranného započítania žalovaného zo dňa 09.06.2020. Je pravdou, že právny predchodca žalobcu si zásielku odoslanú žalovaným na poštovú prepravu dňa 11.06.2020 neprevzal, no žalobca trvá na tom, že obsahom tejto zásielky nebolo jednostranné započítanie predložené žalovaným v priebehu tohto súdneho sporu, kedy sa žalovaný o uvedenom údajnom jednostrannom započítaní zmienil vôbec prvýkrát. Uvedené preukazuje správanie žalovaného po dátume údajného jednostranného započítania zo dňa 09.06.2020, keď žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu návrh Dohody o urovnaní datovaný dňom 15.07.2020, v ktorom jednostranne uznal celý žalobou uplatnený nárok vo výške 10.240,06 Eur tak, ako vyplýva z odseku 2.5 a odseku 3.1 písm. d) návrhu Dohody o urovnaní a keď žalovaný nespochybnil žalobou uplatnený nárok ani v liste právneho zástupcu zo dňa 19.01.2021, kde namietal iné nároky uplatnené žalobcom voči žalovanému v iných súdnych sporoch, nie však nároky uplatnené v tomto súdnom spore. Žalobca preto nesúhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ako aj s jeho skutkovým záverom, že obsahom zásielky žalovaného zo dňa 11.06.2020 bol jednostranný zápočet zo dňa 09.06.2020.
12. Žalobca mal v odvolaní za to, že dôkazné bremeno o obsahu zásielky žalovaného zo dňa 11.06.2020 zaťažuje žalovaného, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Žalobca, napriek tomu navrhol v konaní na súde prvej inštancie vykonať dôkaz, a to originál zásielky, ktorá sa vrátila žalovanému dňa 08.07.2020. Žalovaný však predložil len otvorenú obálku zásielky, čím podľa žalobcu sám zmaril možnosť overenia pravdivosti jeho tvrdení. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný zásielku neodosielal s doručenkou, a preto nedisponoval verejnou listinou, ktorá by preukazovala jeho tvrdenia a prenášala dôkazné bremeno o obsahu zásielky na žalobcu. Rozhodovanie o spôsobe odoslania zásielky bolo na ľubovôli žalovaného, mohol svoj započítací prejav doručovať aj len „obyčajne“ a aj takýto prejav by bol platný a vyvolával by právne účinky, pokiaľ by bol doručený, resp. sa dostal do sféry vplyvu právneho predchodcu žalobcu. Súd prvej inštancie nemohol z púheho odoslania a vrátenia zásielky žalovaného zo dňa 11.06.2020 ustáliť, že jej obsahom bolo jednostranné započítanie žalovaného zo dňa 09.06.2020. Takýto záver z vykonaného dôkazu nevyplýva a pokiaľ súd prvej inštancie takýto záver z dôkazu vyvodil, favorizoval tým vyjadrenia jednej sporovej strany na úkor druhej bez opory v zákone a vykonaných dôkazoch.
13. Žalobca nesúhlasil ani so spôsobom, akým súd prvej inštancie vyhodnotil návrh Dohody o urovnaní datovaný dňom 15.07.2020, keď hoci k podpisu Dohody nedošlo, nevylučuje to použitie uvedeného návrhu Dohody podpísaného žalovaným ako dôkazu o tom, aký bol skutočný stav záväzkov žalovaného ku dňu, kedy učinil návrh. Predmetný návrh totiž vyvracia tvrdenia žalovaného o obsahu jeho zásielky zo dňa 11.06.2020. Rovnako tieto tvrdenia vyvracia aj obsah listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.01.2021, v ktorom tento nenamietal žiadny z nárokov uplatnených žalobcom v tomto súdnom
spore, ktorý postup by bol vylúčený v prípade, že by k jednostrannému započítaniu zo dňa 09.06.2020 skutočne došlo.
14. Žalobca namietol ako nepravdivý a nepreskúmateľný aj záver súdu prvej inštancie, že k urovnaniu nedošlo v dôsledku správania sa právneho predchodcu žalobcu, keď tieto skutočnosti ako nadbytočné a s vecou nesúvisiace neboli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nespochybnil, že žalovaný mal voči jeho právnemu predchodcovi pohľadávky vo výške 7.502,10 Eur, žalobca pre vysvetlenie uviedol, že tieto boli predmetom započítania za iné nároky právneho predchodcu žalobcu, avšak tieto okolnosti opätovne s prejednávanou vecou bezprostredne nesúvisia, a preto ako nadbytočné ani neboli žalobcom prednášané.
15. Žalobca v odvolaní namietol aj nesprávnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti úroku z omeškania zo súm tvoriacich súčet zamietnutej istiny, kedy ak by aj započítanie bolo platné, nevylučuje to nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zo započítaných dlžných pohľadávok do dátumu účinnosti údajného započítania žalovaného. Napokon žalobca namietol aj nesprávnosť výpočtu nároku na náhradu trov konania priznaného žalovanému, keď za predpokladu správnosti napádaného rozhodnutia by úspech žalovaného v spore predstavoval 73,26% a úspech žalobcu 26,74%, na základe čoho by žalovanému bolo možné priznať nárok na náhradu trov konania nanajvýš v pomere 46,52%.
16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej a druhej výrokovej vete ako vecne správne potvrdiť a v tretej výrokovej vete zmeniť tak, že súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,52%. Žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu obsahuje totožnú argumentáciu a tvrdenia, ako argumentoval na pojednávaní dňa 09.12.2021. Žalobca opakovane aj v odvolaní prezentuje svoje pocity ohľadom obsahu zásielky, ktorú spoločnosť Gas Logistics a.s. úmyselne neprevzala. Možnosť vyvolávať pochybnosti ohľadom tejto skutočnosti teda spôsobil právny predchodca žalobcu úmyselným nepreberaním zásielok, ktorých odosielateľom bol žalovaný na adrese svojho sídla. Žalovaný v konaní riadne preukázal existenciu jednostranného zápočtu, ako aj jeho riadne doručenie právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca sa všemožne snaží navodiť dojem, že žalovaný zmaril preskúmanie obsahu zásielky, avšak vo svojej argumentácii zabúda na skutočnosť, že oboznámenie sa s jednostranným zápočtom zmaril práve právny predchodca žalobcu, ktorý úmyselne nepreberal zásielky na adrese svojho zapísaného sídla a ani neoznámil inú adresu na doručovanie.
17. Žalobca v odvolacej replike opakovane uviedol, že neprevzatie zásielky právnym predchodcom žalobcu nebolo zámerné, naďalej zotrval na stanovisku, že dôkazné bremeno o obsahu tejto zásielky zaťažuje žalovaného, a o to skôr, že žalovaný sa po temer roku po údajnom odoslaní započítacieho prejavu správal tak, ako by žiadny započítací prejav voči právnemu predchodcovi žalobcu neurobil. Žalobca listinami zo dňa 15.07.2020 a zo dňa 19.01.2021 nepriamo preukázal, že žalovaný neuvádza pravdu o odoslaní jednostranného započítania datovaného dňom 09.06.2020. V konkurencii týchto dôkazov mal žalovaný možnosť priamym dôkazom, a to originálom zásielky zo dňa 11.06.2020 vyvrátiť tvrdenia žalobcu a preukázať vlastné tvrdenia prezentované v súdnom spore.
18. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že predmetná zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu doručovaná v čase, kedy z dôvodu pandémie na Slovensku neplatili žiadne opatrenia, ktoré by znemožňovali právnemu predchodcovi žalobcu jej prevzatie. Nakoľko právny predchodca žalobcu nepreberal viacero zásielok, žalovaný tieto po ich vrátení otvoril, aby zaevidoval, ktorá konkrétna listina sa žalovanému vrátila.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec aj nesprávne právne posúdil, bolo potrebné zopakovať dokazovanie, a preto odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 24.05.2022 (§ 384 ods. 1 CSP). Strany sporu sa na pojednávanie pred odvolacím súdom dostavili, keď sa dostavili právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.
20. Odvolací súd zopakoval dokazovanie návrhom Dohody o urovnaní, podpísaným žalovaným dňa 15.07.2020, Listom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.01.2021 a z vykonaného dokazovania, vrátane dokazovania na súde prvej inštancie, považoval za zistené, že dňa 15.07.2020 žalovaný podpísal Dohodu o urovnaní, v ktorej ako strany dohody bol uvedený žalovaný, obchodná spoločnosť Gas Logistics a.s, Košice a obchodná spoločnosť LPG Logistics s.r.o., Košice. V článku 2 bod 2.5 Dohody je uvedené, že záväzky spoločnosti žalovaného z obchodného styku, ktoré eviduje voči spoločnosti Gas Logistics ku dňu uzatvorenia tejto dohody sú vo výške 10.240,06 Eur a v článku 3 bod 3.1 písm. d) Dohody je uvedené, že spoločnosť žalovaného je povinná uhradiť záväzky voči spoločnosti Gas Logistics z obchodného styku, ktoré eviduje ku dňu uzatvorenia tejto dohody vo výške 10.240,06 Eur, do 31.12.2021.
21. Dňa 18.12.2020 žalobca ako postupník a spoločnosť Gas Logistics a.s., Košice ako postupca uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej podľa článku I. bod 1.1 boli pohľadávky z obchodného styku voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 46.040,06 Eur a príslušenstvo, tak ako sú tieto pohľadávky vymedzené v špecifikovaných faktúrach a dokladoch postupcu, pričom šlo aj o pohľadávky podľa faktúry č. 2800385 vystavená dňa 30.08.2019 na sumu 1.005,48 Eur, splatná dňa 13.09.2019; č. 2800469 vystavená dňa 03.10.2019 na sumu 3.137,- Eur, splatná dňa 17.10.2019; č. 3201944 vystavená dňa 12.07.2019 na sumu 1.361,47 Eur, splatná dňa 11.08.2019; č. 32019487 vystavená dňa 01.08.2019 na sumu 1.636,45 Eur, splatná dňa 31.08.2019; č. 32019567 vystavená dňa 03.09.2019 na sumu 2.183,96 Eur, splatná dňa 03.10.2019; č. 42019068 vystavená dňa 12.06.2019 na sumu 659,72 Eur, splatná dňa 12.07.2019 a č. 42019072 vystavená dňa 12.07.2019 na sumu 255,98 Eur, splatná dňa 31.08.2019 (celková suma faktúry 476,48 Eur, čiastočná úhrada 220,50 Eur).
22. Listom zo dňa 19.01.2021, označeným Odpoveď k oznámeniu o postúpení pohľadávok Gas Logistice a.s., právna zástupkyňa žalovaného žalobcovi oznámila, že dňa 05.01.2020 bolo žalovanému doručené oznámenie spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice o postúpení pohľadávok voči žalovanému na spoločnosť žalobcu. Následne v liste uvádza špecifikáciu pohľadávok, o ktoré sa má jednať, keď pod písmenom a) až g) sú uvedené pohľadávky s údajmi o čísle faktúr, dátume vystavenia, sume a dátume splatnosti, podľa ktorých boli uplatnené pohľadávky žalobcom v tomto súdnom konaní. Pod písmenami h) až m) sú špecifikované pohľadávky, ktoré v tomto súdnom konaní uplatnené nebolo a ku ktorým pohľadávkam sa v podrobnostiach vyjadruje s tým, že žalovaný ich neeviduje, neuznáva v celom rozsahu a považuje ich za neoprávnené a uvádza podrobnejšie dôvody k týmto tvrdeniam. Ďalej je v liste uvedené, že postúpenie pohľadávok považuje žalovaný za účelové v záujme vytvorenia nátlaku na žalovaného, a to okrem iného aj vzhľadom k tomu, že žalovaný a pôvodný veriteľ evidujú voči sebe vzájomné pohľadávky, ktoré sa mohli spolu započítať. Žiada preto o úpravu výšky pohľadávky podľa žalovaným uvedených skutočností a o nové oznámenie celkovej výšky pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému.
23. Žalovaný v konaní ako dôkaz označil a predložil Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 09.06.2020, ktorým spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice oznámil špecifikáciu svojich pohľadávok v sume 7.502,10 Eur, ktoré uplatňuje na započítanie proti pohľadávkam spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice podľa faktúry č. 42019068 započítaná suma 659,72 Eur, č. 32019487 započítaná suma 1.636,45 Eur, č. 2800385 započítaná suma 1.005,48 Eur, č. 32019567 započítaná suma 2.183,96 Eur, č. 2800469 započítaná suma 399,04 Eur, č. 3201944 započítaná suma 1.361,47 Eur a č. 42019072 započítaná suma 255,98 Eur, splatná dňa 31.08.2019.
24. Žalovaný ako dôkaz označil a predložil aj poštovú obálku, ktorej odosielateľom bol žalovaný a na ktorej ako adresát je uvedená obchodná spoločnosť Gas Logistics a.s., Košice. Zásielka bola podaná na pošte dňa 11.06.2020 a žalovanému bola dňa 08.07.2020 vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.
25. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
26. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
27. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
28. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
29. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
32. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď priznal právne účinky jednostrannému započítaciemu prejavu žalovaného.
33. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2020 spoločnosť Gas Logistics a.s., Košice ako postupca postúpila na žalobcu pohľadávky proti žalovanému, vrátane pohľadávok uplatnených žalobcom v tomto súdnom konaní. Sporná nebola ani skutočnosť, že záväzok žalovaného zodpovedajúci postúpeným pohľadávkam uplatneným v tomto súdnom konaní v sume v sume 10.240,06 Eur splnením, t.j. peňažným plnením, nezanikol.
34. Žalovaný sa v konaní na súde prvej inštancie bránil tvrdením, že do výšky 7.502,10 Eur jeho záväzok zanikol jednostranným započítacím úkonom žalovaného zo dňa 09.06.2020, ktorý započítací úkon žalovaný zaslal spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice dňa 11.06.2020 a hoci dňa 08.07.2020 sa zásielka vrátila žalovanému ako nedoručená, na platnosť zápočtu to nemá žiadny vplyv. Žalovaný na tvrdenie, že voči spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice urobil jednostranný prejav smerujúci k započítaniu, ako dôkaz označil a predložil Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 09.06.2020 a ako dôkaz o doručení tohto Oznámenia zo dňa 09.06.2020 označil a predložil poštovú obálku, na ktorej je ako adresát uvedená obchodná spoločnosť Gas Logistics a.s., Košice a ktorá zásielka bola žalovaným podaná na pošte dňa 11.06.2020 a dňa 08.07.2020 bola žalovanému vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.
35. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie spochybňoval, že obsahom zásielky, ktorá bola žalovaným odoslaná dňa 11.06.2020, bol jednostranný zápočet a poukazoval na to, že sám žalovaný sa neskôr správal tak, že dňa 15.07.2020 mal snahu uzavrieť dohodu o urovnaní, kde nespochybňoval pohľadávky uplatňované v tomto konaní a dňa 19.01.2021 v reakcii k oznámeniu o postúpení pohľadávok tieto nároky tiež nespochybňoval.
36. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že zásielku obsahujúcu právny úkon smerujúci k započítaniu možno doručiť akýmkoľvek spôsobom a postačuje, pokiaľ sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, dospel k záveru, že žalovaný riadnym spôsobom doručil pre právneho predchodcu žalobcu jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 09.06.2020 a dospel tiež k záveru, že samotné predloženie návrhu Dohody o urovnaní nepreukazuje tvrdenia žalobcu, že k jednostrannému zápočtu nedošlo.
37. Žalobca v odvolaní nenamietal závery súdu prvej inštancie, že došlo k účinkom doručenia zásielky odosielanej žalovaným spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice, avšak namietal, že z púheho odoslania a vrátenia zásielky súd prvej inštancie nemohol ustáliť, že jej obsahom bolo jednostranné započítanie žalovaného zo dňa 09.06.2020. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno o obsahu zásielky odosielanej žalovaným dňa 11.06.2020 zaťažuje žalovaného a keďže žalovaný zásielku neodosielal s doručenkou a zásielka sa vrátila žalovanému späť ako nedoručená, podľa žalobcu mohol žalovaný preukázať jej obsah len originálom neporušenej (neotvorenej) obálky, z ktorej obsahom by súd oboznámil strany tak, že obálku by otvoril a prečítal jej obsah.
38. V posudzovanej veci tak základnou spornou bola otázka, či obsahom zásielky odosielanej žalovaným dňa 11.06.2020 bol jednostranný započítací prejav žalovaného zo dňa 09.06.2020 a z toho vyplývajúca procesná otázka, ktorú stranu zaťažuje dôkazné bremeno o preukázaní obsahu (predmetu) tejto zásielky.
39. Otázkou preukazovania obsahu doručovanej zásielky sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/232/2010 zo dňa 27.02.2012, v zmysle ktorého je povinnosťou adresáta, ak tvrdí iný obsah zásielky ako odosielateľ, preukázať tento iný obsah. Pretože žiadne neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názor obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/232/2010 zo dňa 27.02.2012 nespochybnili, predstavuje rozhodnutie ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 06.03.2017), a preto bolo na žalobcovi, ktorý je singulárnym právnym nástupcom adresáta zásielky odosielanej žalovaným dňa 11.06.2020, preukázať opak toho, čo o obsahu tejto zásielky tvrdil žalovaný, a teda preukázať, že obsahom zásielky nebolo Oznámenie žalovaného o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 09.06.2020.
40. V civilnom sporovom konaní súd podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Hodnotenie dôkazov musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu. K zistenému stavu v posudzovanej veci patrí nielen skutočnosť, že spoločnosť Gas Logistics a.s., Košice neprevzala v úložnej dobe zásielku odosielanú žalovaným dňa 11.06.2020, ale aj skutočnosť, že žalovaný predložil spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice Dohodu o urovnaní podpísanú dňa 15.07.2020 a že listom zo dňa 19.01.2021 reagoval na postúpenie pohľadávok.
41. Z návrhu Dohody o urovnaní, podpísaného žalovaným dňa 15.07.2020, odvolací súd mal preukázané tvrdenie žalobcu, že v článku 2 bod 2.5 a článku 3 bod 3.1 písm. d) sú uvádzané záväzky žalovaného z obchodného styku, ktoré eviduje voči spoločnosti Gas Logistics, a.s. ku dňu uzatvorenia tejto dohody vo výške 10.240,04 Eur, keď v článku 2 bod 2.5 sú uvedené s tým, že medzi žalovaným a spoločnosťou Gas Logistics a.s. existuje niekoľko obchodno-právnych vzťahov, na základe čoho záväzky žalovaného z obchodného styku, ktoré eviduje voči spoločnosti Gas Logistics a.s. ku dňu uzatvorenia tejto dohody sú vo výške 10.240,06 Eur a v článku 3 bod 3.1 písm. d) sú uvedené s tým, že strany sa dohodli na urovnaní sporných práv a povinností uvedených v článku 2 a žalovaný je povinný uhradiť spoločnosti Gas Logistics a.s. záväzky z obchodného styku, ktoré eviduje ku dňu uzatvorenia tejto dohody vo výške 10.240,06 Eur do 31.12.2021.
42. Z listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.01.2021, označeného ako Odpoveď k oznámeniu o postúpení pohľadávok Gas Logistics a.s. a adresovaného žalobcovi, odvolací súd mal preukázané tvrdenie žalobcu, že pohľadávky uplatnené v tomto súdnom konaní žalovaný v tomto liste nespochybnil, keď žalovaný špecifikuje všetky pohľadávky, o ktorých mu bolo oznámené postúpenie, pričom pod písm. a) až g) uvádza pohľadávky uplatnené žalobcom v tomto súdnom konaní a následne sa v podrobnostiach vyjadruje k pohľadávkam špecifikovaným pod písm. h) až m) s tým, že tieto neeviduje, neuznáva v celom rozsahu a považuje ich za neoprávnené a v závere listu uvádza, že postúpenie pohľadávok považuje za účelové aj vzhľadom k tomu, že žalovaný a pôvodný veriteľ evidujú voči sebe vzájomné pohľadávky, ktoré sa mohli spolu započítať a žiada preto žalobcu o úpravu výšky pohľadávky podľa žalovaným uvedených skutočností a o nové oznámenie celkovej výšky pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému.
43. Pokiaľ teda žalovaný v návrhu Dohody o urovnaní, podpísanom žalovaným dňa 15.07.2020, opakovane uvádza, že eviduje záväzky z obchodného styku vo výške 10.240,06 Eur a pokiaľ po oznámení postúpenia pohľadávok žalovaný uplatňuje voči žalobcovi námietky, ktoré námietky sa však vôbec netýkajú pohľadávok uplatnených žalobcom v tomto súdnom konaní a o ktorých pohľadávkach sa prípadne ani nevyjadruje, že mali zaniknúť jednostranným započítacím úkonom zo dňa 09.06.2020, z logického sledu úkonov žalovaného po dni 11.06.2020, t.j. kedy odoslal na poštovú prepravu zásielku pre spoločnosť Gas Logistics, a.s. Košice, odvolací súd vyhodnocuje, že žalobca preukázal, že obsahom zásielky odosielanej žalovaným dňa 11.06.2020 nebol jednostranný započítací úkon žalovaného zo dňa 09.06.2020, keďže samotný žalovaný svojim následným konaním a správaním vyvrátil, že by úkon jednostranného započítania urobil. Je pritom irelevantné, že Dohoda o urovnaní uzatvorená nebola a z akých dôvodov sa tak stalo. Podstatným totiž bolo, že sám žalovaný v Dohode opakovane deklaruje, že eviduje voči spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice záväzky z obchodného styku vo výške 10.240,06 Eur, hoci Dohodu predkladal po dni 11.06.2020, o ktorom tvrdil, že odosielal spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice jednostranný započítací prejav zo dňa 09.06.2020, ktorý sa týkal práve pohľadávok z obchodného styku. Rovnako irelevantné bolo, že spoločnosť Gas Logistics a.s., Košice v rozhodnom období nepreberala ani iné zásielky doručované jej žalovaným poštou, keďže sporným v konaní nebolo, či účinky doručenia zásielky odosielanej žalovaným dňa 11.06.2020 nastali, ale sporným bol obsah zásielky, t.j. čo bolo doručovaným úkonom. Irelevantná bola aj skutočnosť, či žalovaný mal proti spoločnosti Gas Logistics a.s., Košice splatné pohľadávky, keďže samotná existencia vzájomných pohľadávok k započítaniu nepostačuje, ale je potrebný účinný započítací prejav či už jednostranný alebo dvojstranný.
44. Odvolací súd poukazuje aj na to, že konštatované rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4MCdo/232/2010 zo dňa 27.02.2012 vychádzalo zo skutkového stavu veci, kedy odosielateľ zásielky (výpovede nájmu bytu) sa správal tak, že úkon výpovede urobil, t.j. odoslal a následne v čase primeranom po uplynutí lehoty podal žalobu o vypratanie bytu. Naproti tomu, v posudzovanej veci samotný žalovaný ako odosielateľ zásielky, ktorej obsahom mal byť jednostranný započítací úkon zo dňa 09.06.2020, nesprával sa tak, že jednostranný započítací prejav urobil, keď spoločnosti Gas Logistics, a.s. Košice, ktorej mal byť jednostranný započítací prejav určený, následne zaslal návrh Dohody o urovnaní datovaný 15.07.2020, v ktorom deklaruje ako existujúci záväzok zodpovedajúci pohľadávkam uplatneným žalobcom v tomto súdnom konaní vo výške 10.240,06 Eur a keď v odpovedi k oznámeniu o postúpení pohľadávok dňa 19.01.2021 neuplatňuje proti žalobcovi žiadne námietky k pohľadávkam uplatneným žalobcom v tomto súdnom konaní, vrátane námietky, že do výšky 7.502,10 Eur pohľadávky mali zaniknúť jednostranným započítacím úkonom žalovaného zo dňa 09.06.2020.
45. Pretože zo sledu úkonov vykonaných samotným žalovaným po dni 11.06.2020 je preukázané také konanie a správanie žalovaného, ktoré nekorešponduje s tým, že dňa 09.06.2020 urobil jednostranný prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok proti spoločnosti Gas Logistics, a.s. Košice, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že predmetom (obsahom) zásielky doručovanej žalovaným dňa 11.06.2020 nebol jednostranný započítací prejav žalovaného, pričom pre rozhodovanie o uplatnenom nároku bolo postačujúce, že žalobca vyvrátil obranu žalovaného, že obsahom zásielky bol jednostranný započítací úkon zo dňa 09.06.2020 a nebolo potrebné, aby žalobca aj preukázal, čo konkrétne bolo obsahom tejto zásielky.
46. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd vyhodnocuje ako nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že v rozsahu sumy 7.502,10 Eur došlo k zániku pohľadávky žalobcu započítaním a pretože žalovaný v konaní na súde prvej inštancie iné prostriedky procesnej obrany proti tomuto nároku žalobcu neuplatnil, odvolací súd posudzuje žalobu ako dôvodnú aj v časti o zaplatenie istiny 7.502,10 Eur spolu s príslušenstvom predstavujúcim zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých čiastkovým záväzkov.
47. Pre úplnosť veci a vzhľadom na odvolacie dôvody poukazuje odvolací súd aj na to, že pri započítaní zánik pohľadávok nastáva okamihom, keď sa pohľadávky stretnú, čo je v zásade dátum ich splatnosti, a preto strana, ktorá započítací prejav robí, nemôže určiť dátum, ku ktorému má zánik pohľadávok nastať. Správne ustálenie času, kedy sa pohľadávky stretli, má vplyv aj na príslušenstvo pohľadávky, pretože do okamihu zániku pohľadávky v časti istiny, patrí strane, ktorej pohľadávky sa skôr stali spôsobilé na započítanie, aj úrok z omeškania.
48. Pre úplnosť veci a vzhľadom na odvolacie dôvody poukazuje odvolací súd tiež na to, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie s ohľadom na spôsob, akým vo veci samej rozhodol, správne aplikoval zásadu úspechu vo veci, avšak pomer úspechu a neúspechu strán matematicky nesprávne vyčíslil a zároveň aj nesprávne aplikoval matematické zásady zaokrúhľovania.
49. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.502,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 659,72 Eur od 13.07.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 255,98 Eur od 12.08.2019 zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.361,47 Eur od 12.08.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.636,45 Eur od 01.09.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.005,48 Eur od 14.09.2019 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.183,96 Eur od 04.10.2019 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 399,04 Eur od 18.10.2019 do zaplatenia, pričom podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
50. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil aj v závislej tretej výrokovej vete a o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní na súde prvej inštancie mal plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.
51. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že prvá výroková veta odvolaním napadnutá nebola.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania na súde prvej inštancie a o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).