Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-157-2016.pdf
PDF · 146.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/157/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpený advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia- oznámenia žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Krajský súd z predloženého spisového materiálu žalovaného zistil a mal za preukázané, že Daňový úrad Nitra zaslal žalobcovi písomné oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016, ktorým žalovaný (príslušný správca dane) v zmysle ust. § 79 ods. 1, ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi, že:
- časť nadmerného odpočtu v sume 4.144,04 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 05. 2016 vo výške 5.945,59 eur za zdaňovacie obdobie marec 2016, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani DPH v sume 4.144,04 eur za zdaňovacie obdobie august 2011 splatného 27. 12. 2013 - vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania na dani z DPH č. 9416301/5/3971846/2013 zo dňa 28. 08. 2013, v pôvodnej výške 5082,60 eur,
- časť nadmerného odpočtu v sume 30,52 eur , ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26.05.2016 vo výške 5.945,59 eur za zdaňovacie obdobie marec 2016, sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani DPH v sume 30,52 eur za zdaňovacie obdobie február 2009 splatného 27.12.2013 - sankčný úrok na dani z DPH vyrubeného rozhodnutím o sankčnom úroku č. 9416301/5/3970736/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27.12.2013 v pôvodnej výške 892,50 eur,
- časť nadmerného odpočtu v sume 1.771,03 eur , ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 05. 2016 vo výške 5.945,59 eur za zdaňovacie obdobie marec 2016, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani DPH v sume 1.771,03 eur za zdaňovacie obdobie október 2011 splatného 27. 12.
2013 - úrok z omeškania na dani z DPH vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania na dani z DPH č. 9416301/5/3971927/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27.12.2013 v pôvodnej výške 3379,60 eur.
2. Daňového úradu Nitra podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „daňový poriadok alebo DP“) rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013 č. 9416301/5/3971846/2013 vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania v sume výške 5082,60 eur (125 dní omeškania) za nezaplatenie dane DPH vyrubenej podaním daňového priznania dňa 26.09.2011 na sumu 9.5941,61 eur daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie august 2011.
3. Daňového úradu Nitra podľa § 35b ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013 č. 9416301/5/3970736/2013 vyrubil daňovému subjektu sankčný úrok vo výške 892,50 eur (34 dní omeškania ) za nezaplatenie dane z DPH vo výške 488157,59 eur priznanej v daňovom priznaní 25. 03. 2009 za zdaňovacie obdobie február 2009 v lehote splatnosti.
4. Daňového úradu Nitra podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013 č. 9416301/5/3971927/2013 vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania v sume výške 3379,60 eur (69 dní) za nezaplatenie dane DPH v sume 134145,01 eur - priznanej v daňovom priznaní 25.11.2011 za zdaňovacie obdobie október 2011 v lehote splatnosti (splatného 27.12.2013).
II
5. Žalovaný (príslušný správca dane) v zmysle ust. § 79 ods. 1, ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím - písomné oznámenie č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016 oznámil žalobcovi spôsob a postup o použití nadmerného odpočtu, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 tak ako je to opísané v bode 1 časti I. tohto rozsudku.
6. Rozhodnutie - písomné oznámenie č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016 bolo žalobcovi doručené poštou do vlastných rúk dňa 22.06.2016, čo vyplýva z pripojenej doručenky.
III.
7. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší krajský súd poštou dňa 29.06.2016 (doručenou tunajšiemu súdu dňa 01. 01. 2016), domáhal preskúmania zákonnosti postupu a oznámenia správcu dane (žalovaného) o použití nadmerného odpočtu zo dňa 15. 06. 2016 č. č. 103351028/2016, ktoré považuje za nezákonné a nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný vec posúdil nesprávne po právnej stránke.
8. Uviedol, že žalobcovi nebol v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty vrátený nadmerný odpočet, pretože tento bol podľa rozhodnutia žalovaného použitý na kompenzáciu (úhradu) daňovej povinnosti podľa rozhodnutí uvedených v písomnom oznámení o vyrubených úrokoch z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania v ustanovenej lehote a výške za zdaňovacie august 2011, február 2009 a október 2011, pričom so zaplatením dane v každom jednotlivom prípade začalo aj skončilo v období pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, t.j. predo dňom 23. 05. 2013.
9. Ďalej uviedol, že je presvedčený, že pohľadávka žalovaného, ktorej zodpovedá právna povinnosť na zaplatenie daňovej povinnosti žalobcu podľa rozhodnutí uvedených v písomnom oznámení, je právom na peňažné plnenie, ktoré v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou, a pokiaľ k tomu nedošlo, právo vymáhať takúto pohľadávku voči žalobcovi v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 155 ods. 2 cit. zákona zaniklo.
10. Žalobca ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti oznámenia žalovaného uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22. 05. 2013. Uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. 06. 2013) a uznesením zo dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Žalovaný si do reštrukturalizačného konania neprihlásil pohľadávky v zmysle oznámenia zo dňa 19. 02. 2014.
11.V zmysle ust. § 120 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, determinantom určujúcim charakter pohľadávky na účely reštrukturalizácie je rozhodujúci okamih vzniku práva zodpovedajúceho pohľadávke a nie jej splatnosť. Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení ovplyvňuje výlučne jeho splatnosť, nie však vznik pohľadávky v zmysle vyššie citovaného zákona. Nie je možné, aby pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní ,vyplývajúca z určitého skutkového deja, mohla, resp. mala mať v insolvenčnom konaní rôzny právny režim výlučne v závislosti od okamihu rozhodnutia správcu dane, a to o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by mal v insolvenčnom konaní zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymožiteľnosti vyrubovaného úroku z omeškania.
12. Daňová povinnosť žalobcu nepredstavuje v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tzv. prednostnú pohľadávku, ale naopak, jedná sa o pohľadávku (nároky), ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, čomu nasvedčuje nielen právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 156 ods. 2, tretia veta, ust. § 158 ods. 5, ust. § 84 ods. 1, písm. g/), ale i základný účel reštrukturalizačného konania a právny charakter úroku z omeškania ako akcesorického práva. Zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej vo vyššie citovanom zákone (Daňovom poriadku) je napriek absencii výslovnej úpravy nevyhnutné dôjsť k interpretačnému záveru, že správca dane je oprávnený a povinný uplatniť prípadnú pohľadávku predstavujúcu úrok z omeškania (resp. sankčný úrok podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb.) za omeškanie s plnením povinnosti, ktoré nastalo pred začatím reštrukturalizačného konania prihláškou, a to dokonca bez jeho predchádzajúceho vyrubenia osobitným rozhodnutím.
13. Žalobca tiež uviedol, že je nepochybné, že žalovaný si v reštrukturalizácii neuplatnil úroky z omeškania podľa rozhodnutí v oznámení prihláškou a potom je nevyhnutný záver, že v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa úroky stali nevymáhateľné a na ich kompenzáciu nebolo možné použiť nadmerný odpočet. Postupom žalovaného bol teda žalobca ukrátený na svojich právach. Použitie nadmerného odpočtu v zmysle žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia je totiž možné stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania, ktoré je vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným v reštrukturalizácii prihláškou počas reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege, a teda o to viac musí byť vylúčené i po skončení reštrukturalizácie.
14. Použitím nadmerného odpočtu na úhradu daňovej povinnosti - úrokov z omeškania by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného. Žalobca podal proti uvedeným rozhodnutiam vyrubení úroku z omeškania odvolanie, v ktorom poukázal na účinky začatia reštrukturalizačného konania a potvrdenia reštrukturalizačného plánu, pričom zdôraznil nevymáhateľnosť úrokov, a teda i nezákonnosť rozhodnutí, ktorými boli vyrubené. Napriek uvedenému žalovaný považuje predmetné úroky za vymáhateľné, a teda použitie nadmerného odpočtu na jej úhradu za právne možné.
15. Žalobca preto oznámenie žalovaného zo dňa 15.06.2016 vydané v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o použití časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, február 2009 a október 2011 žiadal zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP a vec vrátiť Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie z dôvodu, že toto oznámenie, ktoré považuje za rozhodnutie, je nezákonné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
IV.
16. Žalovaný na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žaloba je podaná proti Oznámeniu o použití nadmerného odpočtu č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016 (žalobcovi doručený dňa 22. 02. 2016), ktoré má informatívny charakter, ktorým neboli uložené povinnosti, ani priznané práva pre daňový subjekt. Je to dokument, ktorý je povinný vydať správca dane v zmysle § 79 ods.1 zák. č. 563/2009 Z. z., aby informoval daňový subjekt a oznámil mu, ako bol použitý nadmerný odpočet - preúčtované finančné prostriedky, ako dôsledok iných právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, v konkrétnom prípade potvrdených odvolacím orgánom Finančného riaditeľstva SR.
17. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu nie je rozhodnutie, nemá základné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku). Oznámenie o použití nadmerného odpočtu neobsahuje výrokovú časť, odôvodnenie ani poučenie. Je to dokument, ktorý správca dane musí vydať v zmysle § 79 DP. Premenovanie daňovým subjektom FENESTRA Sk, spol. s r.o., listu z Oznámenia na Rozhodnutie nemá oporu v daňovom konaní a nemá podklad na súdne konanie. Z uvedeného popisu skutočnosti je zrejmé, že v tomto prípade neprebehlo daňové konanie, iba vyplynula povinnosť správcovi dane informovať daňový subjekt o použití daňového preplatku.
18. Žalobca dňa 25. 04. 2016 elektronicky podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 03/2016 (príloha č. 2). V tomto daňovom priznaní na riadku 32 uviedol nadmerný odpočet vo výške 5945,59 eur. Daňový úrad Nitra sa podaným daňovým priznaním riadi podľa ustanovenia § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH) a použil ho na :
- úhrada úroku z omeškania na dani z DPH v sume 4.144,04 eur, vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania č. 9416301/5/3971846/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného 27.12.2013 v pôvodnej výške 5082,60 eur, (príloha č. 4). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, o ktorom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica a rozhodnutím č. 1100304/1/565211/2013 zo dňa 27.11.2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (príloha č. 7),
- úhrada sankčný úrok na dani z DPH v sume 30,52 eur , vyrubeného rozhodnutím o sankčnom úroku č. 9416301/5/3970736/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27. 12. 2013 v pôvodnej výške 892,50 eur, (príloha č. 5). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, o ktorom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica a rozhodnutím č. 1100304/1/550407/2013 zo dňa 27. 11. 2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (príloha č. 8),
- úhrada úrok z omeškania na dani z DPH v sume 1.771,03 eur , vyrubeného rozhodnutím o úroku z omeškania na dani z DPH č. 9416301/5/3971927/2013 zo dňa 28. 08. 2013, splatného dňa 27.12.2013 v pôvodnej výške 3379,60 eur (príloha č. 6). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie , o ktorom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica a rozhodnutím č. 1100304/1/565233/2013 zo dňa 27.11.2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (príloha č. 9).
19. Všetky rozhodnutia sa stali právoplatné dňa 11. 12. 2013 a vykonateľné dňa 31. 12. 2013. Keďže úroky z omeškania a sankčný úrok žalobca neuhradil v lehote splatnosti, stali sa daňovými nedoplatkami.
20. Skutočnosti, ktoré žalovaného oprávňovali na použitie daňového preplatku na daňový nedoplatok sú odvodené od Uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013, vydané dňa 15. 05. 2013, uverejnené v Obchodnom vestníku č. 97/2013 časť konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 22. 05. 2013, ktorým bolo voči spoločností FENESTRA Sk, spol. s r.o. Priemyselná 17, 95301 Zlaté Moravce, IČO 36521Í5T, DÍC 2020145963, IČ DPH: SK2020145963 začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením Okresného súdu Nitra sp. Zn. 32R/3/2013 zo dňa 21. 06. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2013 zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Do funkcie správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.
21. Daňový úrad môže prihlásiť do reštrukturalizačného konania daňové nedoplatky. Keďže rozhodnutia o úroku z omeškania a rozhodnutie o sankčnom úroku boli vyrubené dňa 28. 08. 2013, nebolo možné
ich spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Právna úprava v § 158 Daňového poriadku neumožňuje prihlásiť daňové pohľadávky, ktoré sa nestali nedoplatkami. Úroky z omeškania a sankčný úrok boli vyrubené rozhodnutiami správcu dane (uvedené v I. časti rozsudku) dňa 28. 08. 2013 a stali sa daňovým nedoplatkom až po splatnosti dane, t. j. dňa 27. 02. 2013.
22. Rozhodnutia o úroku z omeškania a sankčnom úroku, ktoré sú uvedené v Oznámení o použití nadmerného odpočtu, boli splatné až 27. 12. 2013, t. j. sú to nedoplatky, ktoré vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania a z uvedeného dôvodu nemohli byť prihlásené do reštrukturalizačného konania lebo v čase povolenia reštrukturalizácie neexitovali. V zmysle Daňového poriadku absentuje možnosť prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia. V zákone č. 511/1992 Zb., účinného do 31. 12. 2011 v zmysle § 95 ods. 1 bolo možné prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia.
23. Reštrukturalizačný plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené resp. mohli byť prihlásené. Pohľadávky je možné prihlásiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, v uvedenom prípade do 28. 07. 2013. Keďže nedoplatky uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 15. 06. 2016 boli splatné až 27. 12. 2013, nemohli byť v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov do reštrukturalizácie prihlásené aj vzhľadom na ustanovenie § 158 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24. Potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom vzniká dlžníkovi povinnosť sa ním riadiť. Z uvedeného je zrejmé, že záväzky, ktoré má dlžník a ktoré vznikli po vstupe do reštrukturalizácie má povinnosť plniť. V žiadnom prípade nemohli byť úroky z omeškania a sankčný úrok, ktoré sú uvedené v Oznámení o použití nadmerného odpočtu č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016 prihlásené ako daňové pohľadávky, pretože v čase povolenia reštrukturalizácie neexistovali. Opäť zdôraznil, že prihlásiť možno len tie nedoplatky do reštrukturalizačného plánu, ktoré vznikli pred povolením reštrukturalizácie.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme Oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016 za správne a v súlade splatnými právnymi predpismi. Žalobu žalobcu považujeme za nedôvodnú, pretože meritom veci nie je rozhodnutie, ale iba oznámenie, ktoré si žalobca sám premenoval na rozhodnutie má informatívny charakter, bez uloženia povinnosti alebo priznania práva. Poukázal na uznesenie NS SR č. 3Sžp/5/2011, kde sa konštatuje, že „Podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce v právnej sfére žalobcu ako ukrátenie na právach. To znamená, že pre žalobcu sa rozhodnutím vytvára nová právna situácia.“
V.
26. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§10, §13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
- oznámenie č. 103351028/2016 o použití nadmerného odpočtu zo dňa 15. 06. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
27. Podľa § 244 ods. 1 OSP (žaloba napadla za účinnosti OSP) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).
28. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
28.1 Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
29. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
30. Podľa ust. § 35b ods. 1, písm. a/, ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2011, sankčný úrok vyrubí správca dane a/ daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť 11ac) priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona.
Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom. Sankčný úrok podľa odseku 1 písm. h) nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol nadmerný odpočet vrátený. (ods. 9)
31. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinnom do 31. 12. 2013, v čase rozhodovania daňových orgánov o úroku z omeškania), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1) neustanovujú inak.
31.1 Podľa § 2 Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
31.2 Podľa § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok účinný v rozhodnom období) a o zmene a doplnení niektorých zákonov: (4) Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. (5) Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. (6) Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne.
31.3 Podľa § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň.
31.4 Podľa § 84 ods. 1, písm. g/ daňového poriadku, daňový nedoplatok zanikne dňom, nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu,
a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
31.5 Podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní: (1) Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7. (7) Na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.
31.6 Podľa § 158 ods. 1, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
31.7 Podľa § 165 ods. 2, 7 vyššie citovaného zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.
32. Podľa § 114 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu u žalobcu, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
32.1 Podľa § 120 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia (ods. 2).
33. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (platný v rozhodnom období), zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.
33.1 Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová
povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.
34. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná za účinnosti OSP) a § 134 ods. 1, 2 SSP, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.
35. V danej veci súd postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, že predmetom preskúmania súdom môžu byť i rozhodnutia (oznámenia) správneho orgánu, ktoré nemajú formálne náležitosti, avšak sa dotýkajú alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Teda každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb i právnických osôb.
36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžf 42/2011).
37. V danej veci predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie - oznámenie žalovaného (príslušný správca dane) vydané podľa § 79 ods. 1 a 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní o použití časti nadmerného odpočtu uplatneného daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 5945,59 eur na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty tak ako je to špecifikované v časti II. tohto rozsudku. Správca dane jasne uviedol ako bude použitý daňový preplatok, výšku úhrady daňového nedoplatku a jeho právny titul (predmet úhrady), t.j. - rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 28. 08. 2013 o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s §165 ods. 2 daňového poriadku.
38. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.
39. Krajský súd nezistil, že by vo veci žalobcu o zaslaní písomného oznámenia č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016, vydané v zmysle § 79 ods. 1 a 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov o použití časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 5945,59 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty, na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, žalovaný rozhodol v rozpore s touto ústavnou zásadou a zákonných podmienok podľa Daňového poriadku, účinného v čase vydania rozhodnutia (oznámenia).
40. Z ust. § 79 ods. 1 zákona o DPH pre daňový subjekt vyplývajú zákonné možnosti ako naložiť s nadmerným odpočtom, a to , že ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
41. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, a sám žalobca to ani nepopiera, že žalobcovi daňový nedoplatok vznikol z titulu troch právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane (žalovaný), ktorými vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania a sankčný úrok za nezaplatenie dane DPH v lehote stanovenej zákonom (§ 78 ods. 1, 2 DPH) - vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2011, február 2009 a október 2011, ktoré boli potvrdené odvolacím orgánom - Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica (právoplatné dňa 27. 12. 2013), ktoré sa nachádzajú v predloženom spisovom materiály žalovaného.
42. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 03/2016 elektronicky dňa 25. 04. 2016, v ktorom na riadku 32 uviedol vlastnú daňovú povinnosť 5945,59 eur. Následne žalobca podal daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie 04/2016 elektronicky dňa 25. 05. 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 7728,55 eur. Niet pochýb, že žalobca podľa § 79 zákona o DPH vykonal zápočet na uplatnený nadmerný odpočet postupom podľa §55 daňového poriadku, keďže v čase poukázania nadmerného odpočtu evidoval žalovaný u žalobcu daňový nedoplatok.
43. V preskúmavanej veci súd zistil a mal za preukázané, že správca dane u žalobcu takto evidoval daňový preplatok, avšak v čase poukázania nadmerného odpočtu bol u žalobcu (daňového subjektu ) evidovaný u správcu dane i daňový nedoplatok podľa dvoch právoplatných rozhodnutí žalovaného zo dňa 28.08.2013 o vyrubení úroku z omeškania a jedného rozhodnutia sankčného úroku.
44. Z ustanovenia § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyplýva spôsob použitia daňového preplatku (zostatok nadmerného odpočtu daňového subjektu), v danom prípade vo výške 5945,59 eur). Samotná definícia daňového preplatku a daňového nedoplatku sa nachádza v základných pojmoch § 2 písm. d) a písm. f) Daňového poriadku . Pokiaľ správca dane eviduje daňový nedoplatok v čase uplatnenia vrátenia nadmerného odpočtu, postupuje primerane podľa § 55 ods. 6, 7 Daňového poriadku v spojení s § 79 . V preskúmavanej veci potom nie je sporné, že voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie bolo začaté dňa 22.05.2013 (uznesenie okresného súdu), reštrukturalizácia žalobcu bola povolená dňa 21. 06. 2013 a úroky z omeškania, resp. sankčný úrok boli vyrubené tromi rozhodnutiami dňa 28. 08. 2013, teda po začatí reštrukturalizačného konania. Účinky začatia reštrukturalizačného konania sú citované v § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Rozhodnutia o úroku z omeškania a sankčnom úroku uvedené v oznámení správcu dane zo dňa 15. 06. 2016 o použití nadmerného odpočtu boli splatné až 27. 12. 2013. Správca dane preto nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania tieto daňové nedoplatky žalobcu pred začatím reštrukturalizácie, keďže ešte neexistovali a úroky z omeškania nie sú príslušenstvom pohľadávky. Ich existencia ako nároku správcu dane z titulu daňových nedoplatkov vznikla až právoplatnými rozhodnutiami daňových orgánov ( správca dane a Finančné riaditeľstvo SR - obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a jednoznačne vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania. Vyplýva to z ust. § 158 Daňového poriadku v zmysle ktorého sa na účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku daňový nedoplatok, ktorý právne existuje pred začatím reštrukturalizačného konania. Začatie reštrukturalizačného konania má účinky, ktoré sú citované v § 114 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu nemohli nastať ani účinky v zmysle § 84 ods. 1 písm. g/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní ako to prezentuje žalobca, že došlo k zániku pohľadávok žalovaného, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené.
45. Správny súd dospel k záveru,, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom ako i zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak v priebehu reštrukturalizácie, ešte v zákonom stanovenej lehote, v ktorej mal možnosť vyrubiť sankcie, sankcie i vyrubil. Z ust. § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že správca dane pri aplikácii zákona č. 511/1992 Zb. a pri aplikácii zákona č. 563/2009 Z.z., vzhľadom na skutkový stav a okolnosti vecí, postupoval správne a pri vyrubovaní sankčného úroku v sume 892,50 eur zohľadnil, aplikácia ktorého zákona a v akom znení je pre žalobcu priaznivejšia
46. Podľa názoru súdu, pokiaľ správca dane použil nadmerný odpočet (zostatok) na platbu daňového nedoplatku žalobcu, postupom podľa ust. § 55 ods. 6, 7 Daňového poriadku a tieto skutočnosti žalobcovi
oznámil písomne podľa § 79 ods. 1, 7 Daňového poriadku, neporušil zákon a práva žalobcu. Žalovaný si iba plnil zákonnú povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, keďže mu to zákon prikazuje „ písomne upovedomiť daňový subjekt o použití daňového preplatku“. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016 bolo doručené daňovému subjektu poštou dňa 22. 06. 2016, čo vyplýva z priloženej doručenky do vlastných rúk, nachádzajúcej sa v spise.
47. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o vzniku pohľadávky žalovaného z titulu vyrubeného úroku z omeškania a sankčného úroku pred začatím reštrukturalizačného konania, zániku pohľadávky pre jej neuplatnenie si prihláškou a pod., súd je toho názoru, že ide o nesprávne úvahy lebo tieto námietky, týkajúce sa vzniku daňového nedoplatku žalobcu a oprávnenosti, resp. dôvodnosti vydania troch rozhodnutí žalovaného dňa 28. 08. 2013, ktorými bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania, a sankčný úrok za porušenie zákonom stanovených povinností nemôžu byť riešené v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia č. 103351028/2016 zo dňa 15. 06. 2016, nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 245 ods. 1 OSP (účinný v čase podania žaloby) ako i § 27 ods. 1 Y. ( účinný od 01. 07. 2016). Konanie a postup súvisiaci s vydaním rozhodnutí o vyrubení daňových nedoplatkov (úroku z omeškania , sankčný úrok) bolo možné preskúmať súdom v samostatnom konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, resp. Y.. Preskúmanie právoplatných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania a sankčného úroku nebolo vylúčené z preskúmavacej právomoci súdu a preto tieto rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v konaní, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia - oznámenia zo dňa 15. 06. 2016 uvedeného v II. Časti tohto rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf/81/2015 (riešený obdobný prípad žalobcu), v ktorom uviedol, že „predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie v zmysle daňového poriadku a nie posúdenie správnosti prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní“.
48. V danom prípade bol úrok z omeškania a sankčný úrok ako sankcia vyrubený za porušenie zákonnej povinnosti, t.j. za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2011, február 2009 a október 2011 v ustanovenej lehote a výške. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale až vyrubením sankcie rozhodnutím príslušným správcom dane, aj keď porušenie povinnosti má základ pred vydaním rozhodnutia, a v danom prípade pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu. Ak by správca dane úrok z omeškania a sankčný úrok nevyrubil rozhodnutím, pohľadávka z tohto titulu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb, ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie správcu dane v zmysle zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 (ust. § 63 ods. 1, § 156 ods. 2). Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak ( pozri napr. Rozhodnutie NS SR č. 9Sžo/92/2013, č. 2 Sžf/41/2011).
49. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Krajský súd konštatuje, že súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. Kým úrok z omeškania, resp. sankčný úrok nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, nemohol ho správca dane uplatniť ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko táto vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky ako to tvrdí žalobca.
50. Účelom reštrukturalizačného konania je ekonomické a právne vyriešenie majetkových problémov osoby, ktorej hrozí úpadok. Samotná reštrukturalizácia sleduje konsolidovanie dlžníka, za súčasného uspokojovania pohľadávok veriteľov za podmienok stanovených zákonom a nemala by umožňovať daňovým subjektom vyhnúť sa plneniu si zákonných povinnosti voči štátu. Sankcie, ktoré vyrubil správca dane žalobcovi, sú za porušenie zákonných povinností, ktoré správca dane uplatňuje voči všetkým porušovateľom v zákonom stanovenej lehote, pričom ani subjekty, ktoré prešli procesom reštrukturalizácie, by nemali byť zvýhodňované.
51. K námietke žalovaného, že meritom veci nie je rozhodnutie, ale iba oznámenie, ktoré si žalobca sám premenoval na rozhodnutie má informatívny charakter, bez uloženia povinnosti alebo priznania práva, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/17/2016- 64 zo dňa
26.10.2016, v ktorom riešil a posudzoval obdobnú vec žalobcu a uviedol, že „Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.“ V rozhodnutí tiež uviedol, že oznámenie žalovaného je aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sére žalobcu a ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 91/2016-74 zo dňa 17. mája 2016 , ktorý o.i. skonštatoval, že: „Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt“ znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb
52. V preskúmavanej veci z oznámenia žalovaného, vydaného v súlade s § 79 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, jednoznačne vyplýva, že časť nadmerného odpočtu, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na úhradu jeho daňových nedoplatkov t.j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je potom spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
53. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru, že napadnuté oznámenie (rozhodnutie) v dostatočnej miere uvádza zákonné dôvody o použití nadmerného odpočtu daňového subjektu.
54. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu, ako aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovaného, krajský súd je toho názoru, že žalovaný pri zasielaní Oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 15. 06. 2016 č. 103351028/2016 postupoval v súlade so zákonom, keďže námietky smerujúce proti právoplatným rozhodnutiam správcu dane, resp. i rozhodnutiam odvolacieho daňového orgánu, mohol žalobca uplatniť samostatnými žalobami proti rozhodnutiam o vyrubení úroku z omeškania a sankčného úroku.
55. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu podľa § 190 Y. v spojení s § 491 zák. č. 162/2015 Z. z. ako nedôvodnú zamietnuť.
56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 Y., vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému správnemu orgánu v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.