Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Advokátka kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Podbrezová, so sídlom Sládkovičova 76/6, 976 81 Podbrezová, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/009263-006 zo dňa 17.mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Obec Podbrezová (ďalší účasník konania) ako žiadateľ požiadala Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie (orgán verejnej správy prvého stupňa) o vydanie súhlasu na výrub drevín podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane prírody a krajiny“), druhového zloženia smrek obyčajný a breza previsnutá, rastúcich na pozemkoch parc. č. C. - bez LV (C. podľa L.), v k. ú. obce O., v zastavanom území (intravilán) obce, v území s prvým (všeobecným) stupňom ochrany prírody a krajiny. Ako dôvod výrubu žiadateľ/ďalší účastník konania uviedol, že dreviny rastú v blízkosti budovy matreskej školy, ich koreňový systém poškodzuje kanalizáciu, dreviny majú zhoršený zdravotný stav, čo zvyšuje riziko bezprostredného ohrozenia prevovšetkým detí v areáli materskej školy.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa, po upovedomení účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy o začatí konania, nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 26.10.2020, o ktorom bola vyhotovená zápisnica.

3. Rozhodnutím č. OU-BR-OSZP-2020/008903-008 zo dňa 18.11.2020 orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol: I. podľa § 43 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vydal súhlas na výrub

- 3 ks drevín rastúcich v zastavanom území (intravilán) obce O., s obvodom kmeňa meraným vo výške 130 cm nad zemou v území s prvým stupňom ochrany, v územnej pôsobnosti Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, na pozemku parc. č. C. (podľa L.; pozemok vedený ako „orná pôda“) v k. ú. obce O. v tomto rozsahu:

A. v počte 2 ks dreviny v rozsahu: a) breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 147 cm a 140 cm B. v počte 1 ks dreviny v rozsahu: b) smrek obyčajný (Picea abies) s obvodom kmeňa 166 cm. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil orgán verejnej správy prvého stupňa žiadateľovi/ďalšiemu účastníkovi konania nasledovné podmienky vykonania vyrúbu povoľovaného vo výrokovej časti I. rozhodnutia: 1. Výrub drevín zrealizovať predovšetkým v čase mimo vegetačného a mimo hniezdneho obdobia, t. j. v termíne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v čase do 31.03.2021, alebo od 01.10.2021 do 31.03.2022, alebo od 01.10.2022 do 31.03.2023. Po tomto termíne stráca vydaný súhlas platnosť. 2. V prípade výrubu drevín vo vegetačnom období je možné výrub vykonať až po vypracovaní ornitologického posudku, dokazujúceho, že na drevine určenej na výrub nehniezdi chránený druh, a po jeho doručení na orgán ochrany prírody. Posudok musí byť vypracovaný najviac 7 dní pred realizáciou výrubu. V prípade, že sa na drevine bude nachádzať chránený druh živočícha, je potrebné pred výrubom požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o výnimku z druhovej ochrany. 3. Výrub drevín vykonať na vlastné náklady, odborne spôsobilou osobou, za dodržania všetkých bezpečnostných predpisov tak, aby nedošlo k poškodeniu okolitých rastúcich drevín, ktoré nie sú predmetom výrubu, ani k poškodeniu iného majetku a ohrozeniu osôb. 4. Počas výrubov ako aj počas dočasného sústreďovania drevnej hmoty je nevyhnutné dbať na minimalizáciu poškodenia okolitého vegetačného a pôdneho krytu dotknutej lokality. 5. Drevnú hmotu ako aj zvyšky z výrubu odstrániť tak, aby miesto výrubu ostalo čisté, bez zbytkov drevnej hmoty. Drevnú hmotu využiť v prospech vlastníka pozemku.

II. Podľa ust. § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny sa žiadateľovi uložila povinnosť zrealizovať náhradnú výsadbu drevín za dodržania nasledujúcich podmienok: 1. Na náklady žiadateľa uskutočniť náhradnú výsadbu drevín na pozemku parc. č. C. (podľa L.; pozemok vedený ako „orná pôda“ v k. ú. Obce O.). 2. Náhradnú výsadbu vykonať v rozsahu 4ks drevín druhového zloženia smrek biely conica (Picea glauca „conica“) a 2 ks drevín druhového zloženia čerešňa pílkatá kanzan (Prunus serrulata „kanzan“). 3. Na výsadbu použiť zdravé vitálne odrastené sadenice drevín výšky nad 0,50 m. 4. Zabezpečiť priaznivé podmienky pre výsadbu sadeníc vhodnou prípravou stanovišťa. 5. Náhradnú výsadbu zrealizovať vo vhodnom ročnom a vegetačnom období (jar), najneskôr však v termíne do 31.05.2023. 6. Dreviny aj kroviny vysadiť v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí tak, aby ich neskôr počas rastu negatívne neovplyvňovali. 7. V prípade neujatia sa vysadených drevín bezodkladne zabezpečiť novú výsadbu za neujaté dreviny v zmysle tohto rozhodnutia. 8. Žiadateľovi vyplýva starostlivosť o zrealizovanú náhradnú výsadbu podľa § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. 9. Doklad o vykonaní náhradnej výsadby drevín doručiť do 3-och dní od jej ukončenia na orgán verejnej správy prvého stupňa.

4. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že z dôvodov uvedených v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny môže na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu tento súhlas zrušiť alebo meniť, že vydaním tohto rozhodnutia o súhlase na výrub drevín zostávajú ostatné ustanovenia zákona nedotknuté a že tento súhlas nenahrádza povolenie alebo rozhodnutia vyžadované podľa iných právnych predpisov.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na obsah žiadosti žiadateľa/ďalšieho účastníka konania, ďalej na to, že o účasť v konaní sa prihlásil žalobca a ďalej poukázal na obsah zápisnice z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením zo dňa 26.10.2020. Uviedol, že na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením bolo zistené, že sa jedná o 3 ks drevín, druhového zloženia 2 ks breza previsnutá s obvodmi kmeňov meranými vo výške 130 cm nad zemou 140 cm a 147 cm a 1 ks smrek obyčajný s obvodom kmeňa meraným vo výške 130 cm nad zemou 166 cm, rastúcich na pozemku parc. č. C. v k. ú. Obce O.. Poukázal na to, že dreviny druhového zloženia breza previsnutá rastú v bezprostrednej blízkosti budovy materskej školy, dreviny sú naklonené nad strechu budovy materskej školy, jedna drevina už svojimi konármi do strechy priamo zasahuje, v drevinách bola identifikovaná trhlina na kmeni, sú v bezprostrednej blízkosti, resp. priamo

pod nimi ide vetva miestnej kanalizácie, ktorá je v priamej línii pravdepodobného rastu koreňového systému jednej z drevín, rovnako sa v blízkosti jednej z predmetných drevín nachádza stĺp verejného osvetlenia, ktorého základový profil je už poškodený a narušený a je predpoklad jeho ďalšieho narušenia a tým aj znižovania jeho stability. Drevina druhového zloženia smrek rastie priamo pred vstupom do areálu, resp. v jeho vstupnej časti, jeho koreňový systém už zasahuje priamo do základov oplotenia areálu materskej školy, jeho základový profil je už podvihnutý a narušený, konáre dreviny už prerastajú aj oceľové oká oplotenia materskej školy. Zdravotný stav drevín bol stanovený ako stredné poškodenie, bol spozorovaný odhalený koreňový systém, dolámané konáre, zásmolky na kmeňoch, v trhlinách otvorenie kmeňa, zníženie stability, dreviny sú už miestami vyschnuté, nakoľko sú vysokého vzrastu pri ich nestabilite, predovšetkým pri silnejšej veternej činnosti, hrozí riziko ich pádu v areáli materskej školy a riziko ohrozenia života a zdravia predovšetkým detí a učiteľov, ako aj vzniku značnej škody na majetku. V blízkosti drevín sa nachádza ihrisko, preliezky, šmýkačka a lavička ako atrakcia hrajúcich sa detí v areáli materskej školy. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej konštatoval, že dôvod na výrub drevín uvedený v žiadosti sa po vykonaní terénnej ohliadky potvrdil.

6. K spoločenskej hodnote drevín orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri smreku obyčajnom je spoločenská hodnota dreviny 845,64 Eur a pri breze previsnutej je spoločenská hodnota dreviny 522,29 Eur pri každej z drevín. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny bola žiadateľovi uložená povinnosť realizovať primeranú náhradu výsadbu. Územie, kde dreviny rastú, je súčasťou územia s prvým (všeobecným) stupňovom ochrany prírody a krajiny, v zastavanom území (intravilán) obce a v predmetom území nie je evidovaný osobitný záujem ochrany prírody a krajiny, lokalita nie je súčasťou územia Natura 2000, ani chráneného vtáčieho územia.

7. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2021/009263-006 zo dňa 17.05.2021 tak, že v zmysle o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a že odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je vydané v súlade s právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Uviedol ďalej, že orgán verejnej správy prvého stupňa si v zmysle § 68 písm. h) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 listom č. OU-BR-OSZP-2014/00196 zo dňa 24.01.2014, s účinnosťou odo dňa 01.02.2014, vyhradil pôsobnosť obce (okrem Mesta Brezna) vo veciach podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, a to vo všetkých prípadoch, kde žiadateľom o výrub dreviny bude obec, a parcely, ktoré budú predmetom výrubu, budú len vo vlastníctve predmetnej obce (tej ktorá podala žiadosť o výrub). Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom a tento dodržal aj procesný postup v súlade s ust. § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, § 18 ods. 3, § 22, § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ďalej aj postup vyplývajúci z ust. § 47 ods. 3, § 82 ods. 12 a § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalej uviedol, že preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňa všetky náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku a podľa § 47 ods. 3, § 48 ods. 1 a § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa ustálenej právnej teórie a praxe sa metodické opatrenia a návody zaraďujú do kategórie vnútorných predpisov slúžiacich na konkretizáciu alebo výklad všeobecne záväzných právnych predpisov vyššej právnej sily, t. j. najmä zákonov a vyhlášok, pri splnení požiadavky, že nevybočujú z medzí daných týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že tieto predpisy vydáva orgán odvodzujúci túto právomoc zo svojho nadriadeného postavenia voči ostatným orgánom v rámci svojho rezortu, majú tieto predpisy charakter doplňujúcich interných predpisov bez všeobecne záväzného charakteru. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že Štátna ochrana prírody SR v roku 2014 vydala odborno-metodickú príručku, v ktorej upozornila, že ak sa pri výpočte spoločenskej hodnoty vzťahuje na posudzovanú drevinu viacero charakteristík, ktoré sú uvedené spoločne pod jedným indexom podľa prílohy č. 35 vyhlášky č. 24/2003, prirážkový index sa použije len jedenkrát, tak k tomu žalovaný uviedol, že predmetná metodická príručka bola vypracovaná ešte pred vydaním metodického usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 4637/2017-6.3 zo dňa 27.10.2017.

10. Ďalej žalovaný uviedol, že z jeho úradnej činnosti mu je známe, že metodická príručka Štátnej ochrany prírody SR, na ktorú odkázal žalobca v odvolaní, bola aktualizovaná, resp. vypracovaná aj v roku 2017, pričom upozornenie o zákaze viacnásobného použitia toho istého prirážkového indexu z nej bolo vypustené. Súčasne žalovaný nahliadnutím na stránku Štátnej ochrany prírody SR zistil, že táto odborná organizácia ochrany prírody priamo na svojom webovom sídle odkazuje na usmernenie Ministerstva životného prostredia SR č. 4637/2017-6.3 zo dňa 27.10.2017.

11. V prípade, ak orgán ochrany prírody vydá súhlas na výrub drevín, je povinný podľa § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny uložiť žiadateľovi o výrub povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na určenom mieste na jeho vlastné náklady. Ak nemožno určiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody je povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Zo znenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že zákon prioritne ustanovuje povinnosť uloženia náhradnej výsadby a iba v prípade, ak nemožno náhradnú výsadbu uložiť, je povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Náhradná výsadba sa ukladá z dôvodu náhrady vzniknutej ekologickej ujmy spôsobenej výrubom drevín.

12. na rozdiel od posudzovania opodstatnenosti samotného výrubu drevín výslovne neupravuje kritériá, ktoré je orgán ochrany prírody povinný pri určovaní náhradnej výsadby brať do úvahy. Keďže zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby, rozhodnutie o náhradnej výsadbe je vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy - správneho uváženia orgánu ochrany prírody a krajiny. Primeranosť náhradnej výsadby bude vždy závisieť od viacerých okolností, ktoré vyplývajú z daného konania a poznatkov. Spoločenská hodnota drevín podľa zákona o ochrane prírody a krajiny teda nie je jediným hodnotiacim kritériom. Orgán verejnej správy prvého stupňa zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu, najmä rozsah výrubu (za 3 ks drevín určených na výrub sa zrealizuje náhradná výsadba 6 ks drevín), dôvod a opodstatnenosť výrubu (bezpečnosť osôb a škoda na majetku), umiestnenie a funkčnosť drevín (umiestnenie v areáli materskej školy, ako aj pod vetvou miestnej kanalizácie a v blízkosti stĺpa verejného osvetlenia; odhalený koreňový systém), zdravotný stav a vitalita (zhoršený zdravotný stav; identifikované trhliny).

13. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by prijal výklad žalobcu o spôsobe použitia prirážkového indexu, t. j. že pri splnení viacerých charakteristík uvedených spoločne pod jedným indexom sa tento použije iba raz, v napadnutom konaní by sa spoločenská hodnota drevín zvýšila o sumu 1 260,14 Eur. Predmetom výrubu bol aj smrek obyčajný, ktorý patrí na Slovensku medzi najrozšírenejšie ihličnaté stromy z čeľade borovicovité. Najväčšou nevýhodou smreka je, že jeho korene rastú plytko v zemi, a preto je v pôde slabo ukotvený, čo spôsobuje časté vyvrátenie stromov. Prvostupňový orgán určil náhradnú výsadbu vo vyššom počte ako je počet vyrúbaných drevín. Dreviny určené na výrub budú nahradené novými kvalitnými drevinami, situovanými na vhodnejšom stanovišti. Je prirodzené, že novo vysadené dreviny budú mať aktuálne menšiu spoločenskú hodnotu ako vyrúbané dreviny, avšak počet stanovených drevín v náhradnej výsadbe považoval žalovaný za primeraný, pretože v prípade výrubu nejde o zohľadnenie spoločenskej hodnoty drevín vo veci priestupku, prípadne trestného činu, avšak k docieleniu bezpečnosti osôb a predchádzaniu škodám na majetku. Nebezpečie, že pádom drevín alebo ich časti môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a majetku, predstavuje takú možnú ujmu, ktorá je väčšia než možná ujma na právach na priaznivé životné prostredie.

14. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný správny orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Žalobca nepreukázal, že na Generálnu prokuratúru SR podal podnet na preskúmanie zákonnosti usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 4637/2017-6.3 zo dňa 27.10.2017. Účastníkovi konania vyplýva z § 34 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Účastník je povinný navrhnúť dôkaz za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to že ide o dôkaz na podporu jeho tvrdení a ďalej, že tento dôkaz je mu v čase dokazovania známy. Dokazovanie správneho orgánu je limitované skutočnosťami, ktoré sú mu známe a účastník konania tiež nesie zodpovednosť za výsledok konania, preto nesplnením povinnosti vyplývajúcej z § 34 ods. 3 Správneho poriadku sa účastník konania vystavuje riziku, že v konaní nedosiahne výsledok, ktorý predpokladá. Nesplnenie tejto povinnosti teda môže byť spojené s rôznymi negatívnymi dôsledkami, akým je napr. aj zamietnutie odvolania

II. Správna žaloba žalobcu - žalobné body

15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. V rámci bodu 1. správnej žaloby - Základné náležitosti správnej žaloby, žalobca popísal priebeh administratívneho konania, ďalej poukázal na to, že je potrebné, aby správny súd pri výklade práva postupoval v súlade s účelom a cieľom SR a platného právneho predpisu o EIA s tým, že súd musí pri výklade práva postupovať s cieľom a účelom SR, zákonov a ostatných platných právnych predpisov v zmysle článku 152 ods. 4 SR. Poukázal aj na dôvodovú správu novely zákona EIA ( o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov) Ďalej uviedol, že ako ekologická organizácia má vo svojich cieľoch zlepšovanie životného prostredia a že využíva svoje právo dané SR a inými právnymi predpismi zúčastňovať sa správy vecí verejných priamo. Koná takým spôsobom, že svojou účasťou na ochrane životného prostredia a interpretáciou právnych predpisov konkuruje právnemu názoru ostatných subjektov zúčastňujúcich sa na konaniach a koná vo verejnom záujme čo najvyššej ochrany životného prostredia. Uviedol ďalej, že háji a presadzuje verejné záujmy životného prostredia a cieľom jeho konania je stav, aby bolo rozhodované v najlepšom záujme životného prostredia za súčasnej odbornej, právnej aj vecnej diskusie s ekologickými združeniami. Poukázal na to, že sa v poslednom období stal cieľom adresnej mediálnej antikampane zo strany rôznych osobností slovenskej politickej scény. Ďalej poukázal na to, že na Slovensku sú dlhodobé nedostatky v tanspozícii európskej legislatívy ohľadne participácie verejnosti, a o to viac je potrebné zabezpečiť široký prístup k spravodlivosti podľa čl. 9 Aahurského dohovoru. Uviedol, že je občianskou inštitúciou presadzujúcou právo životného prostredia a participácie verejnosti, pričom koná výhradne vo verejnom záujme životného prostredia. Správne orgány podľa žalobcu pristupujú k aplikácii práva chybne, nepristupujú k žalobcovi ako k advokátovi verejného záujmu, pričom tento prístup vychádza z nesprávnych interpretačných východísk. Po správnosti by štát pri správnej aplikácii čl. 3 Aahurského dohovoru mal občianskym združeniam uľahčovať činnosť. Podľa žalobcu správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( - ďalej aj len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nej nemá oporu ( ) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

17. V bode 2. správnej žaloby žalobca stručne popísal priebeh administratívneho konania.

18. V bode 3. správnej žaloby - Žalobné body, žalobca všeobecne zopakoval, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej ( ).

19. V rámci bodu 3.1 - Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva, žalobca poukázal na článok 44 ods. 1 a 2, článok 45, článok 51 ods. 1, článok 48 ods. 2, článok 7 ods. 2 a SR. Ďalej poukázal na článok 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ, na ust. zákona o ochrane prírody a krajiny a na ust. vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny. Žalobca uviedol, že základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné a koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie „hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Základné práva a slobody sa môžu dostať do konfliktu, do konfliktu sa aj dostávajú, a každý takýto konflikt je treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. SR predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých právnych noriem a len výnimočne a ojedinele môže nastať stav, keď sa spoločenský

vzťah upravuje jedinou normou . Podľa článku 20 ods. 3 SR vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Účelom úpravy článku 20 ods. 3 tretej vety SR je vymedziť rozsah a obsah právneho postavenia vlastníka, podmieniť výkon vlastníckych práv povinnými ohľadmi, ktoré vlastník musí brať na iné hodnoty verejného záujmu. Podľa článku 44 ods. 3 nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Z hľadiska článku 20 ods. 3 SR sa toto ustanovenie môže zdať nadbytočné, avšak ustanovenie článku 44 ods. 3 má všeobecný význam. Nezakladá povinnosť iba vo vzťahu k výkonu vlastníckeho práva a ustanovuje povinnosť neohrozovať a nepoškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom pri výkone každého základného práva a slobody. Článok 44 ods. 3 SR rozširuje vo vzťahu k životnému prostrediu jeho ochranu aj do sféry prevencie tým, že zakazuje nielen poškodzovať životné prostredie, ale zakazuje ho aj ohrozovať. Predmetná zásada podľa žalobcu je vyjadrená v zákona o ochrane prírody a krajiny, keď zákon dovoľuje zásah do životného prostredia vo forme výrubu drevín len v odôvodnených prípadoch a po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Udelenie súhlasu je možné len vtedy, ak správny orgán po dostatočnom dokazovaní, obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom a úplnom zistení skutočného stavu má za to, že ide o odôvodnený výrub. Takéto stanovisko možno zaujať len na základe posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a v predmetnom prípade k dostatočnému posúdeniu predmetných funkcií nedošlo. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo dal prvostupňový orgán prednosť vlastníckemu/užívaciemu právu účastníka pred právom na priaznivé životné prostredie, ani na základe akých podkladov ustálil, že ide o odôvodnený prípad výrubu, ako zhodnotil, resp. či bral do úvahy pomer zelene a zastavaných plôch v danej lokalite. Aj keď výrub drevín nespadá pod činnosti posudzované podľa zákona o EIA, tak je tu povinnosť posudzovať ekologické a estetické funkcie dreviny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Prvostupňový orgán nevykonal dokazovanie, čo do rozsahu zásahu do práva na priaznivé životné prostredie po predpokladanom výrube drevín vo vzťahu k vhodnosti takéhoto podložia na ďalšiu výstavbu, najvyšší predpokladaný vzrast takto nasadených nových drevín, ako ani na predpokladaný čas, ktorý bude potrebný pre nové dreviny, aby plnohodnotne začali plniť funkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín. V rozhodnutí orgánu prvého stupňa absentuje aj uvedenie minimálneho obvodu náhradnej výsadby, teda nebola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere, resp. to či bola alebo nebola je nepreskúmateľné. Základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu prostredníctvom opatrení uvedených v vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , pričom tieto opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub. Žalobca ďalej namietal, že metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby , o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s ustanovením Správneho poriadku a odborno-metodickým usmernením Štátnej ochrany prírody SR z roku 2014. Ministerstvo životného prostredia usmernením prekročilo kompetencie podľa článku 2 ods. 2 SR, nakoľko len Štátna ochrana prírody je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnená spracúvať odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, pričom zákon o ochrane prírody a krajiny obdobnú kompetenciu Ministerstvu životného prostredia SR nepriznáva. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny Ministerstvo životného prostredia je oprávnené usmerňovať orgány ochrany prírody len prostredníctvom Štátnej ochrany prírody. Žalobca ďalej uviedol: „Legislatívne pravidlá tvorby (čl. 4 ods. 4, bod č. 2 prílohy č. 2, bod č. 3 prílohy č. 2) a ust. a o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má za to, že pri výpočte spoločenskej hodnoty je vylúčené opakované použitie toho istého koeficientu a konkrétny prirážkový systém možno použiť len raz. V tejto súvislosti poukazujeme na odborno-metodickú príručku ŠOP z roku 2014, v ktorej sa uvádza, že prirážkový index tej istej hodnoty sa použitie len jedenkrát.“

20. V bod 3.2. Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva, žalobca poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA, na ust. § 3 ods. 5 a § 47 ods. 3 a na ust. § 4 ods. 2 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii s Aahurským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona

o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej uviedol, že podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení uviedol, že postup prvostupňového orgánu v zisťovacom konaní bol správny a plne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Ďalej poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré vyslovilo požiadavku, aby odvolací správny orgán náležite odôvodnil svoj názor na prejedávanú vec a neodkazoval len na dôvody prvostupňového rozhodnutia. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne. Odôvodnenie rozhodnutia je jedna z obligatórnych náležitostí individuálneho správneho aktu, pričom správny orgán je povinný uviesť a konkretizovať, aké dôkazné prostriedky ho viedli k výroku rozhodnutia. Taktiež je povinný reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenie účastníka k podkladu rozhodnutia, aj keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy, v súvislosti s čím žalobca odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej žalobca odkázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde bola vyslovená požiadavka, aby sa správny orgán dôsledne vysporiadal s návrhmi účastníka konania a na závery rozsudku sp. zn. o správnej úvahe orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými boli vedené pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutia označil za nedostatočne odôvodnené s tým, že z nich nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnia rozhodnutia. Ďalej opakovane poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. o požiadavkách vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správneho orgánu a na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. o odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu vo vzťahu k voľnej úvahe. Žalobca uviedol, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné z tohto dôvodu pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný v podaní žaloby videl pochybnosť vo vážnosti prejavenej vôle žalobcu, nakoľko jednotlivé žalobné body podľa žalovaného nereflektujú konkrétne skutkové a právne okolnosti napadnutého rozhodnutia (žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia v súvislosti s námietkami, ktoré vzniesol v odvolaní), resp. žalobné body sú prevzaté z iných konaní. O tom svedčí aj fakt, že žalobca z väčšej časti poukazuje na problematiku zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, resp. na porušovanie ustanovení tohto zákona zo strany žalovaného a na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici, týkajúcu sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a nie procesu udeľovania súhlasov na výrub drevín podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Na základe týchto skutočností podľa žalovaného ide o konanie hraničiace so šikanóznym výkonom práva, preto navrhol, aby správny súd postupoval podľa v spojení s a neposkytol ochranu právam alebo právom chráneným záujmom žalobcu z dôvodu zjavného zneužívania práva.

22. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v podanom odvolaní namietal spôsob uplatňovania prirážkových indexov pri výpočte spoločenskej hodnoty dreviny podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, pokiaľ sa na drevinu vzťahuje viacero charakteristík uvedených spoločne pod jedným indexom. V tejto súvislosti žalobca namietal najmä zákonnosť usmernenia Ministerstva životného prostredia, v ktorom sa uvádza, že jeden prihlážkový index sa má používať viacnásobne, ak sa na drevinu vzťahujú viaceré charakteristiky uvedené pod jedným indexom. Dôvodom podania žaloby nie je spôsob, akým sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s touto námietkou. Žalobca v žalobe len skopíroval časť odvolania (bod

3.1.20 a 3.1.21 žaloby), bez toho, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Táto časť žaloby je nekonkrétna a nemôže byť podkladom ani žiadnej protiargumentácie.

23. Prvostupňový orgán rozhodoval na základe ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou zo dňa 26.10.2020, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a ani svoju neúčasť neospravedlnil, hoci mal riadne a včas vykázané doručenie upovedomenia. Na tomto konaní boli ohliadnuté dreviny, posúdené dôvody výrubu a prijaté závery a opatrenia. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa na miestnej ohliadke, ktorá je pre orgán ochrany prírody vo výrubovom konaní najdôležitejším dôkazom, nakoľko dokazuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec. Žalobca neúčasťou na tomto pojednávaní a ohliadke sa obral o možnosť získať predstavu o skutočnom stave drevín v určenej lokalite. Žalobca bol v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku informovaný o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom a k spôsobu ich zistenia, pričom v tomto smere postup prvostupňového orgánu žiadnym spôsobom nenamietal. K podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia sa vôbec nevyjadril.

24. Pokiaľ žalobca namietal, že nedošlo k dostatočnému posúdeniu ekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. že z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo dal orgán ochrany prírody prednosť vlastníckemu právu účastníka pred právom na priaznivé životné prostredie, tak táto skutočnosť nebola v odvolaní namietaná. Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že dôvodom udelenia súhlasu na výrub troch kusov drevín bolo zachovanie bezpečnosti osôb a ochrany majetku v areáli materskej školy. Pri rozhodovaní dal prvostupňový správny orgán prednosť bezpečnosti majetku, zdraviu a životu osôb pohybujúcich sa v mieste možného dopadu drevín pred ich ekologickým a estetickým významom v danej lokalite. Nebezpečie, že pádom drevín alebo ich častí môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a majetku, predstavuje takú možnú ujmu, ktorá je väčšia než možná ujma na právach na priaznivé životné prostredie. Žalovaný nemal pochybnosti o tom, že sa jedná o odôvodnený prípad na vydanie súhlasu na výrub dreviny. Keďže žalobca takúto námietku v odvolaní nevzniesol, nebolo podľa žalovaného nevyhnutné, aby sa vyčerpávajúcim spôsobom touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia zaoberal.

25. Žalobca namietal, že neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v prvostupňovom rozhodnutí nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. táto je nepreskúmateľná. Zákon o ochrane prírody a krajiny ani vykonávacia vyhláška na rozdiel od posudzovania opodstatnenosti samotného výrubu drevín, výslovne neupravujú kritériá, ktoré je povinný orgán ochrany prírody pri určovaní náhradnej výsadby brať do úvahy. Ak zákon neukladá povinnosť prihliadať na konkrétne kritérium neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby, tak to nemožno označiť za porušenie zákona. Zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby, rozhodnutie o náhradnej výsadbe je vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy - správneho uváženia orgánu ochrany prírody. Primeranosť náhradnej výsadby bude vždy závisieť od vlastného uváženia orgánu ochrany prírody a podľa zváženia viacerých okolností, ktoré vyplývajú z daného konania a poznatkov. Prvostupňový orgán zobral do úvahy viaceré konkrétne okolnosti a podmienky, najmä rozsah výrubu, dôvod a opodstatnenosť výrubu, umiestnenie a funkčnosť drevín, zdravotný stav a vitalitu drevín. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný určenie náhradnej výsadby za primerané.

26. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa odmietol ako žalobu, ktorou sa sleduje zneužitie práva. V prípade, ak by správny súd pristúpil k súdnemu prieskumu žalobných bodov, žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

27. V replike žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného o tom, že jeho konanie hraničí so šikanóznym výkonom práva. Uviedol, že je občianskou inštitúciou presadzujúcou právo životného prostredia a participácie verejnosti, pričom koná výhradne vo verejnom záujme životného prostredia. Toto konanie nachádza prejav v , ktorý oprávňuje ekologické spolky na podanie správnej žaloby vo verejnom záujme. Podľa žalobcu správne orgány a prvostupňové správne súdy pristupujú k aplikácii práva chybne, pričom k žalobcovi nepristupujú ako k advokátovi verejného záujmu, pričom tento prístup vychádza z nesprávnych interpretačných východísk. Poukázal ďalej na novelu

, na SR a ďalej na to, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale zlyháva systémovo nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Snahou žalobcu je prispieť k lepšej úrovni životného prostredia v konkrétnom jednotlivom prípade, ale prostredníctvom poukazovania na zlyhávania v jednotlivých prípadoch preukázať, že sa jedná o systémové zlyhávanie. Takýto prístup je naplnením ústavných práv a ústavných princípov SR o priamej účasti občanov na správe vecí verejných, ako aj aplikácie príslušných medzinárodných zmlúv upravujúcich spravodlivosť v oblasti životného prostredia.

28. K argumentácii žalovaného o tom, že zákon neukladá povinnosť rozhodujúcemu orgánu prihliadať na konkrétne kritérium pri určovaní náhradnej výsadby a neuvedenie minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby tak nemožno označiť za porušenie zákona, žalobca uviedol, že s takýmto právnym pozitivizmom nesúhlasí, nakoľko bol prekonaný v roku 1993. Účelom zákona o ochrane prírody a krajiny podľa § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny je zabezpečiť ochranu drevín procesným postupom výrubového konania, ktoré je správnym konaním. Za týmto účelom si správne orgány majú zabezpečiť podklady tak, aby rozhodli v súlade so zásadou materiálnej pravdy podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Zákon o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k Správnemu poriadku je osobitným procesným predpisom, ktorý explicitne uvádza, aká dokumentácia slúži na zabezpečenie starostlivosti o dreviny a na rozhodovanie o výruboch - je to dokumentácia, ktorú vyžadoval zabezpečiť žalobca ako podklady predmetného rozhodnutia. Ďalej žalobca poukázal na znenie § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018, v ktorom bolo uvedené, že pri výrube drevín z dôvodu stavby je potrebné zdôvodniť, prečo záujem na realizácii stavby prevyšuje záujem na zachovanie a udržiavanie dreviny a až takýmto preukázaním, že realizácia stavby je v súlade s verejným záujmom na ochranu životného prostredia, je možné považovať výrub z dôvodu stavby za opodstatnený prípad podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa žalobcu Najvyšší súdu SR ustálil, že opodstatneným prípadom nie je len uvedenie opodstatneného záujmu žiadateľa o výrub, hoci je legitímny, ale vychádzajúc z účelu zákona chrániť dreviny pred zničením, je nutné tento legitímny záujem porovnávať s verejným nájmom ochrany drevín, a to v duchu ústavnej zásady vyvažovania ústavných práv. Takéto odôvodnenie preskúmavané rozhodnutia neobsahujú. Podľa žalobu nebola splnená hypotéza právnej normy § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, preto nemohol správny orgán uplatniť dispozíciu právnej normy a udeliť súhlas na výrub. Rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s účelom a cieľmi zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj v rozpore s ďalšími ekologickými právnymi normami. Podľa žalobcu v rozhodnutí absentuje vecné a právne posúdenie predmetu konania podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie žalovaného nemá požadované náležitosti, preto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

29. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , rozhodnutie preto verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 25.05.2002. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od dňa17.05.2022.

30. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

31. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou zainteresovanej verejnosti ( ), kedy je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ). Správny súd môže prihliadať na nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy mimo rozsah a dôvody správnej žaloby len v prípadoch taxatívne vymedzených v , konkrétne v ust. . Takéto nedostatky správny súd nezistil. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a správny súd nemá právomoc za žalobcu pri tomto type správnej žaloby dôvody nezákonnosti v rozhodnutiach a postupe orgánov verejnej správy vyhľadávať, prípadne za žalobcu všeobecne prednesené žalobné námietky konkretizovať. Žalobca je oprávnený v zmysle meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, tieto nemožno rozširovať a dopĺňať ani v ďalších vyjadreniach zaslaných po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

32. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa ; Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a) podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

35. Podľa a ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

36. Podľa ; Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

37. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa článku 20 ods. 3 SR; Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

39. Podľa článku 44 ods. 1, 2 a 3 SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

40. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; (1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. (2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

(3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

41. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; (1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty, f) realizáciou opatrení na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia a chránené stromy podľa programov starostlivosti o chránené územia a chránené stromy, g) realizáciou iných opatrení vykonávaných na účely ochrany prírody a krajiny v odôvodnených prípadoch na základe súhlasného stanoviska ministerstva.

42. Podľa § 95 ods. 1 až 4 zákona o ochrane prírody a krajiny; (1) Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. (2) Spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky. (3) Spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri a) posudzovaní závažnosti konania spočívajúceho v nepovolenom nakladaní s nimi a pri vyčíslení takto vzniknutej ujmy, určenia výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu, 117) b) vypracúvaní znaleckých posudkov, 118) c) určovaní nálezného podľa § 38 ods. 8, d) rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. (4) Spoločenskú hodnotu chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín, chránených nerastov, chránených skamenelín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

43. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bol udelený ďalšiemu účastníkovi konania súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.

44. V rámci bodu 1. správnej žaloby - Základné náležitosti správnej žaloby a v rámci bodu 2. správnej žaloby - Priebeh konania, žalobca nepredniesol žiadne veci priliehajúce žalobné námietky, ktorými by namietal nezákonnosť rozhodnutí napadnutých správnou žalobou a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. V tejto časti správnej žaloby ide o popis administratívneho konania, popis činnosti žalobcu, jeho postoje a názory na aplikáciu právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia, na

transpozíciu európskej legislatívy týkajúcej sa životného prostredia a poukaz na iné skutočnosti, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou a nie sú námietkami, ktorými by žalobca brojil proti postupu a rozhodnutiam orgánu verejnej správy.

45. V rámci bodu 1. správnej žaloby - Základné náležitosti správnej žaloby, a rovnako v rámci bodu 3. správnej žaloby - Žalobné body, žalobca len všeobecne uviedol dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to citáciou zákonného textu ustanovení , , a bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie.

46. Žalobca v rámci bodu 3.1. správnej žaloby namietal, že základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné, tieto sa môžu dostať do konfliktu a každý takýto konflikt treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Poukazoval pritom na ust. § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že toto ustanovenie dovoľuje zásah do životného prostredia vo forme výrubu drevín v odôvodnených prípadoch, po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku, na ktorom drevina rastie, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca, a po vyznačení výrubu dreviny. Udelenie súhlasu je možné len za predpokladu, že správny orgán dostatočne vykoná dokazovanie, obstará si potrebné podklady pre rozhodnutie a presne a úplne zistí skutočný stav. Podľa žalobcu v prejednávanom prípade nedošlo k dostatočnému posúdeniu ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a žalobcovi nie je zrejmé, prečo dal prvostupňový orgán prednosť vlastníckemu/užívaciemu právu účastníka pred právom na priaznivé životné prostredie, ani na základe akých podkladov ustálil, že ide o odôvodnený prípad výrubu, ako zhodnotil, resp. či bral do úvahy pomer zelene a zastavaných plôch v danej lokalite.

47. K týmto námietkam správny súd uvádza, že podľa § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny a podľa § 47 ods. 2 tohto zákona je vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Orgán ochrany prírody je zároveň podľa tohto ustanovenia oprávnený uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia na ozdravenie dreviny alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní, ak zistí, že drevina je poškodená, alebo ak bol zaznamenaný výskyt nákazy dreviny chorobami. Ďalej zákon o ochrane prírody a krajiny v § 47 ods. 3 umožňuje výrub dreviny za podmienky udeleného súhlasu orgánom ochrany prírody s tým, že tento súhlas sa môže vydať len v odôvodnených prípadoch, po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka, a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku, na ktorom drevina rastie (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy), ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca, a po vyznačení výrubu dreviny. Ustanovenie § 47 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny vymedzuje taxatívne prípady, kedy sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje. Z uvedených ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny je zrejmé, že je zabezpečená ochrana životného prostredia a vytváranie podmienok pre priaznivé životné prostredie, keď zákon zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny, a zároveň vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, ukladá povinnosti týkajúce sa starostlivosti o dreviny, a zároveň zákon reguluje výrub drevín.

48. V prejednávanej veci žiadal ďalší účastník konania, ako vlastník pozemku, na ktorom sa dreviny nachádzali, o udelenie súhlasu na výrub troch drevín (smrek obyčajný 1ks a breza previsnutá 2 ks) z toho dôvodu, že tieto dreviny rastú v areáli materskej školy. Ďalší účastník konania dôvodil, že jedna breza s obvodom kmeňa 147 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastie v blízkosti budovy materskej školy, koreňový systém poškodzuje kanalizáciu, zdravotný stav dreviny je zhoršený. Ďalšia breza previsnutá s obvodom kmeňa 140 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou rastie v blízkosti osvetlenia a zdravotný stav je primeraný veku. Smrek obyčajný s obvodom kmeňa 166 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou rastie pri vstupnej bráne do materskej školy a zdravotný stav je zhoršený. Z uvedeného je zrejmé, že ďalší účastník konania žiadal o udelenie súhlasu pre výrub drevín z dôvodov zabezpečenia ochrany majetku a aj z dôvodov zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, ktoré sa pohybujú v areáli materskej školy. Z administratívneho spisu je zrejmé, že orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 26.10.2020, kde priamo na mieste bol zistený a v zápisnici zdokumentovaný skutkový stav týkajúci sa drevín. Žalobca sa tohto úkonu vykonaného orgánom verejnej správy nezúčastnil. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zrejmé, že tento vychádzal nielen zo žiadosti ďalšieho účastníka konania o udelenie súhlasu na výrub drevín, ale vychádzal aj zo skutočnosti zistených na ústnom pojednávaní

a miestnom šetrení, ktoré boli zdokumentované v zápisnici č. OU-BR-OSZP-2019/008903-006 zo dňa 26.10.2020. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa podrobne popísal dreviny ako aj miesto, na ktorom sa nachádzajú, popísal, že sú naklonené na strechu budovy materskej školy, jedna drevina už konármi do strechy priamo zasahuje, v drevinách bola identifikovaná trhlina na kmeni, že sú v bezprostrednej blízkosti, resp. priamo pod nimi ide vetva miestnej kanalizácie, ktorá je v priamej línii pravdepodobného rastu koreňového systému jednej z drevín, že v blízkosti jednej z drevín sa nachádza stĺp verejného osvetlenia, ktorého základový profil je už poškodený a narušený a je predpoklad aj ďalšieho narúšania a tým znižovania stability, ďalej uviedol, že smrek rastie priamo pred vstupom do areálu, resp. v jeho vstupnej časti a koreňový systém už zasahuje priamo do základov oplotenia areálu materskej školy, profil je podvihnutý a narušený, konáre už prerastajú aj oceľové oká oplotenia materskej školy. Zdravotný stav bol stanovený ako stredné poškodenie, bol pozorovaný odhalený koreňový systém, dolámané konáre, zásmolky na kmeňoch, trhlina - otvorenie kmeňa, zníženie stability, bolo konštatované, že dreviny sú miestami vyschnuté, sú vysokého vzrastu a pri ich nestabilite, predovšetkým pri silnejšej veternej činnosti, hrozí riziko ich pádu v areáli materskej školy a ohrozenie života a zdravia predovšetkým detí a učiteľov, ako aj riziko vzniku značnej škody na majetku. Poukázal aj na to, že v blízkosti drevín sa nachádza ihrisko a lavička pre deti v areáli materskej školy. Žalovaný v rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní považoval postup prvostupňového orgánu a dôvody jeho rozhodnutia za správne.

49. Za nedôvodné preto považuje správny súd žalobné námietky žalobcu, že mu nie je zrejmé, prečo dal prvostupňový orgán prednosť vlastníckemu/užívaciemu právu ďalšieho účastníka pred právom na priaznivé životné prostredie, a rovnako aj námietky, že žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých podkladov orgán verejnej správy ustálil, že ide o odôvodnený prípad výrubu a ako zhodnotil ďalšie skutočnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevychádzal len zo žiadosti žiadateľa/ďalšieho účastníka konania, ale vykonal aj ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, kde skutkový stav zisťoval priamou ohliadkou drevín na dotknutom mieste. Žalobca sa mal možnosť tohto ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením zúčastniť a mal právo oboznámiť sa s reálnym umiestnením a stavom drevín, pričom toto svoje právo nevyužil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu je zrejmé, že tento prípad považoval za odôvodnený prípad pre vydanie súhlasu na výrub drevín, pretože dreviny sa nachádzali v areáli materskej školy a dochádzalo k poškodzovaniu jednak stavieb - budov materskej školy a ich oplotenia, ako aj stĺpu verejného osvetlenia, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa dostatočne odôvodnil aj to, že narušený stav drevín a ich nestabilita by mohli mať za následok aj ohrozenie života a zdravia osôb pohybujúcich sa v areáli materskej školy. Z uvedeného odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí (dôvody prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalovaný v tomto smere a v tejto časti považoval za správne) je zrejmé, prečo považoval orgán verejnej správy prvého stupňa posudzovanú vec za taký odôvodnený prípad, kedy možno vydať súhlas na výrub dreviny. Nešlo o prípad, že by bola daná neodôvodnene prednosť vlastníckemu/užívaciemu právu ďalšieho účastníka konania pred právom na priaznivé životné prostredie, pretože rozhodnutia obsahujú argumentáciu o tom, prečo bol udelený súhlas na výrub drevín, konkrétne že išlo o zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a ochrany majetku. Táto časť odôvodnenia zároveň v sebe zahŕňa aj posúdenie ekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka.

50. Orgán verejnej správy prvého stupňa tým, že ohliadol dreviny na mieste samom, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, posúdil aj ekologické a estetické funkcie drevín a vplyvov na zdravie človeka, zásah do práva na priaznivé životné prostredie a aj vhodnosť náhradnej výsadby. Orgán verejnej správy prvého stupňa uložil ďalšiemu účastníkovi povinnosť zabezpečiť náhradnú výsadbu v rozsahu 6 ks drevín na tom istom pozemku, na ktorom sa nachádzali dreviny, vo vzťahu ku ktorým udelil súhlas na výrub, pričom uložil aj podrobné podmienky na výsadbu, konkrétne, aby tieto boli vysadené v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí tak, aby tieto neskôr počas rastu negatívne neovplyvňovali, ďalej uložil povinnosť použiť zdravé vitálne odrastené sadenice výšky nad 0,50 m, zabezpečiť priaznivé podmienky pre výsadbu prípravou stanovišťa, náhradnú výsadbu zrealizovať vo vhodnom ročnom a vegetačnom období, v prípade neujatia vysadených drevín zabezpečiť novú výsadbu. Rovnako tiež upozornil na povinnosť starať sa o náhradnú výsadbu podľa § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny.

51. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil ekologické a estetické funkcie dreviny, rozsah zásahu do práva na životné prostredie, vhodnosť podložia na ďalšiu

výsadbu a taktiež namietal, že mu nie je zrejmé, prečo dal orgán verejnej správy prvého stupňa prednosť vlastníckemu/užívaciemu právu účastníka pred právom na priaznivé životné prostredie, pričom argumentáciu obsiahnutú v prvostupňovom rozhodnutí, ktorú považoval za správnu aj žalovaný, žalobca nerozporuje konkrétnymi žalobnými námietkami. Žalobca neuvádza konkrétne dôvody, prečo by dôvod pre výrub drevín, ktorý uviedol žiadateľ v žiadosti o výrub a ktorý považoval orgán verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaný za dôvodný, nemohol obstáť v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, a prečo bol v prejednávanej veci nesprávny a nezákonný postup a rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov, keď bol udelený súhlas na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca v správnej žalobe nereflektuje na argumentáciu, ktorou orgány verejnej správy odôvodňovali udelenie súhlasu, žiadnymi konkrétnymi žalobnými námietkami.

52. Žalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu absentuje aj uvedenie minimálneho obvodu náhradnej výsadby, teda že náhradná výsadba nebola určená v dostatočnej miere, resp. to či bola alebo nebola určená je nepreskúmateľné.

53. K tejto žalobnej námietke je potrebné uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktorým zistil skutočný stav drevín a skutočnosti o vhodnosti pozemku pre náhradnú výsadbu. Je zrejmé, že ust. § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny ukladá orgánu ochrany prírody uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradu výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa, pričom má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy. Len v prípade, že nie je možné uložiť povinnosť zabezpečiť náhradnú výsadbu, je orgán ochrany prírody povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Zákon o ochrane prírody a krajiny týmito povinnosťami (náhradná výsadba alebo finančná náhrada) kompenzuje zásah do životného prostredia, ku ktorému dochádza povolením výrubu drevín. Ust. § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny zároveň ustanovuje, že spoločenská hodnota drevín sa uplatňuje aj pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a pri určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny.

54. V prejednávanej veci bol udelený súhlas na výrub dvoch kusov drevín - breza previsnutá s obvodmi kmeňov 147 cm a 140 cm meranými vo výške 130 cm nad zemou a na výrub jedného smreka obyčajného s obvodom kmeňa 166 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou. Orgán verejnej správy prvého stupňa uložil ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť vykonať náhradnú výsadbu v rozsahu 4 ks drevín druhového zloženia smrek biely conica a dvoch kusov drevín druhového zloženia čerešňa pílkatá kazan. Ako už bolo uvedené, orgán verejnej správy 1. stupňa uložil povinnosť použiť na výsadbu zdravé vitálne odrastené sadenice drevín výšky nad 0,50 m, zabezpečiť priaznivé podmienky pre výsadbu vhodnou prípravou stanovišťa, náhradnú výsadbu zrealizovať vo vhodnom ročnom a vegetačnom období, najneskôr v termíne do 31.05.2023, dreviny vysadiť v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí tak, aby tieto neskôr počas rastu negatívne neovplyvňovali, a v prípade neujatia sa vysadených drevín bezodkladne zabezpečiť novú výsadbu za neujaté dreviny. Zároveň upozornil žiadateľa na povinnosť starať sa o zrealizovanú náhradnú výsadbu podľa § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a uložil povinnosť predložiť doklad o vykonaní náhradnej výsadby do troch dní od jej ukončenia orgánu ochrany prírody a krajiny.

55. Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste, na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody a krajiny). Ďalej v tomto ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a) až g) zákona o ochrane prírody a krajiny. Správne poukázal aj žalovaný na to, že rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny. Z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť minimálny obvod náhradnej výsadby. Žalobca len všeobecne uviedol, že náhradná výsadba nebola v dostatočnej miere určená, resp. že to, či bola alebo nebola určená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že podkladom pre rozhodovanie o rozsahu náhradnej výsadby bola nepochybne aj spoločenská hodnota drevín, ktorá bola

určená v prvostupňovom rozhodnutí, ale podkladom boli zároveň aj zistenia z miesta výrubu zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, kde bol prvostupňovým orgánom bezprostredne ohliadnutý skutkový stav - dreviny vo vzťahu ku ktorým žiadateľ žiadal udelenie súhlasu na výrub a zároveň tu bol ohliadnutý aj areál - pozemok vo vlastníctve žiadateľa, na ktorom sa mala realizovať uložená náhradná výsadba. Žalobca nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky, v ktorých by uviedol, prečo by uložený rozsah náhradnej výsadby nemal obstáť, teda prečo by mala byť úvaha prvostupňového orgánu, výsledkom ktorej je uloženie náhradnej výsadby, neudržateľná, a prečo by mala prekračovať medze stanovené zákonom.

56. Žalobca ďalej namietal, že základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu najmä prostredníctvom opatrení uvedených v vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny a že uvedené opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub. Táto žalobná námietka nie je dôvodná. Je nepochybné, že vlastník dreviny je povinný sa o drevinu starať a túto ošetrovať a udržiavať ( zákona o ochrane prírody a krajiny). Zároveň je ale nepochybné, že zákon o ochrane prírody a krajiny v umožňuje v odôvodnených prípadoch udeliť súhlas na výrub drevín. Žalobca len všeobecne poukázal na to, že vlastník je povinný starať sa o drevinu prostredníctvom opatrení vymedzených vo vykonávacej vyhláške k zákonu o ochrane prírody a krajiny a že tieto opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub. Žalobca konkrétne neuviedol žiadne dôvody, prečo by argumentácia

- dôvody, pre ktoré orgány verejnej správy považovali udelenie súhlasu na výrub drevín za dôvodné, nemala obstáť. Je potrebné poukázať na to, že žalobca nevyužil svoje oprávnenie zúčastniť sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou, kde by sa bezprostredne mohol oboznámiť so stavom drevín a konfrontovať dôvody pre výrub prednesené žiadateľom/ďalším účastníkom konania v žiadosti o udelenie súhlasu na výrub. Takto prednesená námietka je len hypotetickou námietkou, bez prednesenia konkrétnej argumentácie vo vzťahu k dôvodom, prečo bol výrub drevín povolený.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby , o torbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s Správneho poriadku a odborno- metodickým usmernením Štátnej ochrany prírody SR z roku 2014 a že Ministerstvo životného SR prostredia prekročilo SR, nakoľko len Štátna ochrana prírody je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnená spracúvať odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, tak k týmto námietkam je potrebné uviesť, že v zmysle nie je v právomoci správneho súdu preskúmavať interné akty, ktorým je aj metodické usmernenie. Správnemu súdu v tomto súdnom konaní neprináleží posudzovanie kompetencií Ministerstva životného prostredia SR na vydávanie usmernení. Iba nad rámec sa žiada uviesť, že súčasťou administratívneho spisu je aj odborno-metodická príručka s názvom Obce a ochrana drevín vydaná Štátnou ochranou prírody SR v roku 2014 a v roku 2017, ktorá podľa žalobcu je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnená spracúvať odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody.

58. Žalobca uviedol : „Legislatívne pravidlá tvorby (čl. 4 ods. 4, bod č. 2 prílohy č. 2 bod č. 3 prílohy č. 2) a ustanovením a o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má za to, že pri výpočte spoločenskej hodnoty je vylúčené opakované použitie toho istého koeficientu a konkrétny prirážkový index možno použiť len raz. V tejto súvislosti poukazujeme aj na odborno-metodickú príručku ŠOP z roku 2014, v ktorej sa uvádza, že prirážkový index tej istej hodnoty sa použije len jedenkrát.“ Táto žalobná námietka nie je prednesená zrozumiteľne a zrejme žalobca chcel uviesť, že s poukazom na ustanovenia legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a na ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov je pri výpočte spoločenskej hodnoty drevín vylúčené opakované použitie toho istého koeficientu a konkrétny prirážkový index možno použiť len raz. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa s takto prednesenou odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď sa zaoberal aj povahou metodického opatrenia s tým, že sa zaraďujú do kategórie vnútorných predpisov slúžiacich na konkretizáciu alebo výklad všeobecne záväzných predpisov vyššej správnej sily a že ide o doplňujúce interné predpisy bez všeobecne záväzného charakteru. Zároveň uviedol, že Štátna ochrany prírody SR v roku 2014 vydala odborno-metodickú príručku, v ktorej upozornila, že ak sa pri výpočte spoločenskej hodnoty vzťahuje

na posudzovanú drevinu viacero charakteristík, ktoré sú uvedené spoločne pod jedným indexom podľa prílohy č. 35 vyhlášky č. 24/2003, tak sa má použiť prirážkový index len jeden krát. Uviedol tiež, že táto metodická príručka bola vydaná pred vydaním metodického usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 4637/2017-6.3 zo dňa 27.10.2017 a poukázal tiež na to, že metodická príručka Štátnej ochrany prírody SR, na ktorú žalobca poukazoval, bola aktualizovaná a vypracovaná aj v roku 2017, a upozornenie o zákaze viacnásobného použitia toho istého prirážkového indexu z nej bolo vypustené. Zároveň poukázal na to, že zo stránky Štátnej ochrany prírody SR zistil, že táto priamo na svojom webovom sídle odkazuje na usmernenie Ministerstva životného prostredia SR č. 4637/2017-6.3 zo dňa 27.10.2017. Žalobca tieto závery žalovaného nerozporoval a neuviedol konkrétnu argumentáciu, prečo by zvolený spôsob výpočtu spoločenskej hodnoty drevín nemal s poukazom na legislatívne pravidlá tvorby zákonov a na zákon o tvorbe právnych predpisov obstáť. Žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu priliehajúcu skutkovú a právnu argumentáciu, len všeobecný odkaz na ustanovenia právnych predpisov.

59. V rámci 3.2 správnej žaloby - Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva žalobca poukázal na zákon o EIA a na ustanovenia Správneho poriadku a namietal, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Takéto žalobné námietky nie sú námietkami, ktoré by priliehali skutkovej a právnej argumentácii preskúmavaných rozhodnutí a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal. Je zrejmé, že v prejednávanej veci bolo vedené administratívne konanie v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a Správneho poriadku, a to na základe návrhu ďalšieho účastníka konania - žiadosti o udelenie súhlasu na výrub drevín. V prejednávanej veci nebol aplikovaný zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Vo vzťahu k postupu prvostupňového orgánu pri zabezpečení realizácie procesných práv žalobcu, a to aj na ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, žalobca v správnej žalobe nepredniesol žiadne žalobné námietky.

60. Žalobca ďalej v tejto časti správnej žaloby poukazoval na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k náležitostiam odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy a vo vzťahu k povinnosti orgánu verejnej správy vysporiadať sa s návrhmi účastníka konania, avšak ide iba o citáciu vybraných častí rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bez toho, aby žalobca tieto prepájal so skutkovou a právnou argumentáciou priliehajúcou prejednávanej veci. Tieto žalobné námietky sú preto všeobecné a nekonkrétne. Žalobca len všeobecne poukazuje na to, že napádané rozhodnutia považuje za nesprávne, že rozhodnutia nespĺňajú kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah rozhodnutia, že v nich nie je vysvetlený spôsob použitia správnej úvahy. Žalobca predniesol v rámci tejto časti správnej žaloby konkrétnejšiu žalobnú námietku o tom, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pretože podľa názoru žalobcu rozhodnutie neobsahovalo žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov. Z obsahu administratívneho spisu správny súd ale nezistil, že by takáto požiadavka zo strany žalobcu bola vznesená. V podaní žalobcu zo dňa 25.09.2020, ktorým sa žalobca prihlásil o účasť v konaní, je uvedené, že rozhodnutie aj ostatné písomnosti žiada žalobca doručovať v zmysle § 25a Správneho poriadku do elektronickej schránky na ústrednom portáli verejnej správy, listiny v papierovej forme nezasielať. Takúto požiadavku žalobca vyjadril aj v podanom odvolaní. Preto nie je zrejmé, aká žiadosť žalobcu o doručenie kópie spisov mala byť orgánom verejnej správy zaslaná a tejto nemalo byť vyhovené.

61. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

62. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa , nakoľko mu nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by mu uložil správny súd. Zároveň správny súd nezistil ani dôvody pre priznanie ďalších trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko ďalší účastník konania si právo na náhradu takýchto trov neuplatnil.

63. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.