Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-83-2021.pdf
PDF · 201.02 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/83/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: A P I A G R A s.r.o., so sídlom Ul. Slanická č. 36, 029 43 Zubrohlava, IČO: 31 578 977, právne zastúpeného: GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100422693/2021 zo dňa 11.03.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100422693/2021 vydané dňa 11.03.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 101531350/2020 zo dňa 06.10.2020 určil daňovému subjektu A P I A G R A s.r.o., DIČ 2020426518, IČO 31578977, IČ DPH SK2020426518, Ul. Slanická č. 36, 029 43 Zubrohlava rozdiel v sume nadmerného odpočtu 12.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Správca dane poukázal na realizáciu daňovej kontroly u A P I A G R A s.r.o., IČO: 31 578 977 (ďalej aj len A P I A G R A s.r.o. alebo daňový subjekt), o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 102343837/2017 zo dňa 09.11.2017. V predložených dokladoch a záznamoch DPH daňového subjektu A P I A G R A s.r.o. sa za preverované obdobia január až december 2015 nachádzalo 20 prijatých faktúr od daňového subjektu MGJ-SERVIS s.r.o., IČO: 45 001 529, so sídlom Textilná 4, 040 12 Košice (ďalej len MGJ-SERVIS s.r.o.), z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v sume celkom základ dane 600.000,- Eur z toho 20% DPH v sume 120.000,- Eur, teda celkom 720.000,- Eur za reklamu a prezentáciu spoločnosti konkrétne v zdaňovacom období november 2015 sa jednalo o faktúru č. 2015/11/03 s dátumom dodania 30.11.2015 s textom fakturácie: Fakturujeme Vám za reklamu a prezentáciu spoločnosti pri základe dane 30.000,- Eur a 20% DPH v sume 6.000,- Eur a faktúru č. 2015/11/05 s dátumom dodania 30.11.2015 s textom fakturácie: Fakturujeme Vám za reklamu a prezentáciu spoločnosti pri základe 30.000,- Eur a 20% DPH v sume 6.000,- Eur. Daňový subjekt mal so spoločnosťou MGJ-SERVIS s.r.o. ako poskytovateľom uzatvorenú Zmluvu o prenájme reklamnej plochy zo dňa 02.01.2015. Podľa článku I. tejto zmluvy poskytovateľ sa zaväzuje zabezpečiť v prospech záujemcu (záujemcom bol daňový subjekt) prezentáciu jeho činností, podnikateľských aktivít, bližšie špecifikované v bode 2. tejto zmluvy a záujemca sa zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi za poskytnuté plnenie dohodnutú odplatu. V bode 2. o formách prezentácie zmluva uvádza:
- reklamný nápis na súťažnom rally vozidle, vrátane výroby reklamného nápisu,
- jednotlivé dátumy prezentácie a cena,
- propagácia obchodnej činnosti spoločnosti,
- prezentácia obchodného mena RALLY SLOVENSKO. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti MGJ-SERVIS s.r.o. bola správcom dane zistená skutočnosť, že konateľmi v preverovaných obdobiach u tejto spoločnosti boli Y. J., a to od 04.04.2011 do 01.07.2015 a R. J. od 01.07.2015 do 31.08.2016. Súčasným konateľom je C. Q. z Maďarska, a to od 31.08.2016. Konateľ samotného daňového subjektu Ing. T. S. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.10.2017 pred správcom dane uviedol, že obchodný kontakt vznikol ešte v roku 2013 s pánom J., manželom pani J.. V roku 2014 a 2015 daňový subjekt investoval do reklamy - rally. Predmetné faktúry boli vystavené na základe zmluvy. Prezentáciou bolo to, že zabezpečili zviditeľnenie obchodného mena spoločnosti A P I A G R A s.r.o. na pretekoch, požadovali umiestnenie reklamy - logo spoločnosti na súťažnom vozidle, umiestnenie loga bolo odsúhlasované po vzájomnej konzultácii s dodávateľom MGJ-SERVIS s.r.o. Reklama bola dojednávaná s pánom J. a s pani J., návrhy zadával osobne pán J., pretože to je logo ich firmy a kto spracovával tieto návrhy uviesť Ing. T. S. nevedel. V roku 2014 a 2015 začal daňový subjekt investovať do reklamy a vzrástol mu niekoľkonásobne zisk aj obrat. Efektom je dlhodobé zviditeľňovanie firmy pre potencionálneho zákazníka. Firma sa zviditeľňovala aj u existujúcich ich investorov tzn. vypovedala o tom, že pôsobia na slovenskom trhu ako stabilná a silná firma. Daňový subjekt vychádzal z predpokladu, že väčší investor nezadá zákazku firme, keď nemá istotu jej stability a servisu. Komu patria vozidlá na fotodokumentácii, ktorá je priložená k faktúram sa konateľ daňového subjektu vyjadril tak, že komu patria tieto vozidlá ho netrápi, oni mali len reklamu, boli to rôzne autá, vždy v tých autách bol pán Y. ako pretekár, majster Slovenska v triede 7. Dňa 20.07.2016 vykonal správca dane na adrese sídla daňového subjektu MGJ-SERVIS s.r.o. - Textilná 4, Košice miestne zisťovanie. Bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza priemyselný areál. Zamestnanci správcu dane však na uvedenej adrese nenašli žiadne priestory ani žiadne označenie názvu spoločnosti MGJ-SERVIS s.r.o. Z vyjadrenia konateľa subjektu MGJ-SERVIS s.r.o. na ústnom pojednávaní správcu dane dňa 23.08.2016 pána R. J. vyplýva, že tomuto subjektu boli odcudzené účtovné doklady na základe potvrdenia OR PZ v Košiciach, a to všetky účtovné doklady a notebook. Auto vykradli kvôli autorádiu, ktoré nezobrali lebo ho nevedeli odpojiť. Konkrétne tieto účtovné doklady zahŕňali dodávateľské faktúry, odberateľské zmluvy od roku 2010 do roku 2015. Pokúšal sa o rekonštrukciu účtovníctva no nič nezistil. Žiadal faktúry od pána V., ktorý povedal, že spoločnosť predal a odovzdal doklady a nemá žiadne doklady. Nového konateľa nekontaktoval, lebo podľa výpisu z Obchodného registra je maďarskej národnosti. K jednotlivým položkám účtovnej závierky za rok 2014 a 2015 sa nevedel vyjadriť, jedine k tržbám z predaja služieb v sume 7.937.529,- Eur v účtovnej závierke za rok 2015 uviedol, že boli z reklám na autách. Svedkyňa pani Y. J. podľa zápisnice č. 104205574/2016 zo dňa 02.11.2016 pred Daňovým úradom Košice odmietla vypovedať. Svedkyňa Ing. R. V., ktorá viedla spoločnosti MGJ-SERVIS s.r.o. účtovníctvo podľa zápisnice z ústneho pojednávania pred Daňovým úradom Košice uviedla, že účtovníctvo viedla ona osobne, nikoho jeho vedením nepoverila, nemala podpísanú zmluvu bolo to len na ústnej dohode s konateľkou spoločnosti pani J.. K jednotlivým položkám účtovnej závierky sa nevedela vyjadriť, žiadne doklady u nej nikdy neboli uložené ani skladované, všetky doklady po spracovaní za príslušné zdaňovacie obdobia založila do šanónu a vrátila späť k pánovi J.. Nedisponuje účtovnými a daňovými dokladmi spoločnosti MGJ- SERVIS s.r.o. Správca dane v súvislosti s výkonom predmetnej daňovej kontroly predvolal i aktuálneho konateľa MGJ- SERVIS s.r.o. pána C. Q., avšak uvedené predvolanie na ústne pojednávanie menovaný neprevzal, konkrétne odmietol prevziať. Dodávateľom spoločnosti MGJ-SERVIS s.r.o. - výroba loga spoločností bola spoločnosť ADVICE ŠPORT s.r.o. a UNISTSYL, s.r.o., ktoré mali rovnakého konateľa pána U. V.. Správca dane vo vzťahu k tejto osobe uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že je dôvodne podozrivý zo spáchania daňovej trestnej činnosti v oblasti dane z pridanej hodnoty v súvislosti s inými spoločnosťami, v ktorých bol konateľom, bol vypočutý, no na opätovné predvolanie sa na Kriminálny úrad finančnej správy dostavil, avšak využil zákonné právo nevypovedať. Následne správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na Čestné vyhlásenie pani Y. V. a pána R. J., ktoré boli ako dôkaz predložené daňovým subjektom. Vo vzťahu k subdodávateľom ADVICE ŠPORT s.r.o. a UNISTYL, s.r.o. poukázal správca dane na osobu pána U. V., ktorý bol konateľom spoločnosti ADVICE ŠPORT s.r.o. so vznikom funkcie od 31.01.2014 a skončením funkcie 03.11.2015 a konateľom spoločnosti UNISTYL, s.r.o. so vznikom funkcie 24.09.2015 a skončením funkcie 23.05.2016. Označené dve obchodné spoločnosti sú v preverovaných obdobiach subdodávateľmi v reťazci ADVICE ŠPORT s.r.o., UNISTYL, s.r.o. › MGJ-SERVIS s.r.o. › A P I A G R
A s.r.o. Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov a vypočutia konateľa označených dvoch spoločností svedka pána U. V. vykonal správca dane úkony identifikované v odôvodnení jeho rozhodnutia s výsledkom, že sa nepodarilo preveriť skutočnosti uvedené v dožiadaní správcu dane, a to z toho dôvodu, že svedok U. V. sa na Daňový úrad Košice nedostavil, a to ani po využití inštitútu predvedenia. Následne rozhodnutie správcu dane uvádza odtajnené údaje z kontrolných výkazov a kalendár SAMŠ 2015 ako aj kalendár rally-sport.sk za rok 2015. Vo vzťahu k osobe pána R. Y., pretekára súťažného motorového vozidla poukázal správca dane na jeho vyjadrenie podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.01.2020. Uvedený svedok sa vyjadril, že v styku so spoločnosťou A P I A G R A s.r.o. nebol vôbec, jazdil na aute, na ktorom vozil reklamu tejto spoločnosti, bol v styku len s pánom J.. Každý pretek je iný organizátor, ale celé je to pod záštitou Slovenskej asociácie motoristického športu, auto musí mať športový preukaz, ktorý vydávajú technickí komisári SAMŠ-u, pretekov bolo 7 a všetkých bol účastný. Vlastníkom motorového vozidla Ford Fiesta evidenčné číslo BA L je TON-CAR s.r.o. Na toto súťažné vozidlo nemal žiadnu nájomnú zmluvu, ale auto mal zapožičané od spoločnosti TON-CAR s.r.o., zmluva nebola. Toto zapožičanie nebolo za žiadnu protihodnotu. Auto mal u seba a zabezpečoval údržbu, servis a garážované bolo u neho na dvore. Polep spoločnosti A P I A G R A s.r.o. bol na súťažnom vozidle Ford Fiesta evidenčné číslo BA L Reklamné nálepky mu dodal pán J., rozloženie a nalepenie robil s pánom J.. Konkrétne kritériá on osobne nemal. Nálepky sa odstraňovali po skončení spolupráce s partnerom, na každý pretek muselo byť auto pripravené. Nálepku s logom mu doniesol pán J. osobne. Keď bol na podujatiach musel mať vystupovanie, odfotiť sa s fanúšikmi pri vozidle, čiže prezentácia súťažnej posádky s vozidlom na podujatí. So spoločnosťou A P I A G R A s. r. o nespolupracoval, nepozná ju, nekomunikoval s nikým z tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o spoločnosť TON-CAR s.r.o. uviedol, že z tejto spoločnosti pozná pána C. C., ktorý bol majiteľom spoločnosti. So spoločnosťami ADVICE ŠPORT s.r.o. a UNISTYL, s.r.o. nespolupracoval a nepozná ich. Z osôb Y. J., R. J., U. V., C. C., C. Q., J. Q., W. A. A., pozná J. a C.. Pána J. v súvislosti s reklamnými nálepkami a pána C. v súvislosti s autom, ostatné mená mu nič nehovoria. Pokiaľ ide o subjekt TON-CAR, s.r.o. - vlastníka a držiteľa súťažného motorového vozidla, správca dane z Obchodného registra zistil, že konateľmi tejto spoločnosti v preverovaných obdobiach január až december 2015 bol C. C. so vznikom funkcie 18.12.2014 a skončením funkcie 14.10.2015 a W. A. A. so vznikom funkcie 14.10.2015. Uvedená osoba bola správcom dane kontaktovaná prostredníctvom zaslaného e-mailu z vymedzením otázok, na ktoré odpovedal dňa 22.01.2020 e-mailom zaevidovaným pod číslom 46906/2020. Uviedol, že išlo o rally auto na preteky, ktoré bolo zapožičané pánovi R. Y., ktorý na ňom jazdil. Tiež ho garážoval, udržiaval a servisoval ho, pričom to robil on a spoločnosť TON-CAR, s.r.o. O reklamných polepoch sa vyjadril tak, že mali rôznych sponzorov, ktorých logá boli na polepe auta. Žalobca je pre neho neznáma spoločnosť. Komu fakturoval prenájom reklamnej plochy si presne nepamätá, ale zrejme mali nejakých sponzorov aj cez reklamné agentúry, ale spoločnosti A P I A G R A s.r.o. nič nefakturoval. Reklamné polepy zabezpečovali, objednávali externe v niektorých reklamkách v Bratislave. TON-CAR, s.r.o. - vlastník auta financuje auto, štartovné, opravy atď. a objednávateľ polepu na základe dohodnutých sponzorov, ktorých buď oslovil sám alebo ich niekto sprostredkoval. V rámci vyhodnotenia správca dane skonštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z konkrétne zmluvne dohodnutých podmienok a zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že bolo potrebné rozlíšiť či išlo o reklamu alebo o sponzoring. Zákon o dani z pridanej hodnoty neobsahuje pojem reklamné služby a ani sa neodvoláva na žiaden právny predpis pri posudzovaní reklamných služieb. Z uvedeného dôvodu je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Definíciou a podstatou reklamných služieb sa zaoberal Súdny dvor v rozsudku C-68/92, z ktorého vyplýva, že reklamná služba je charakterizovaná ako akákoľvek aktivita smerujúca k rozšíreniu odkazu a informovaniu spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich odbyt. V zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora (napríklad C-530/09 zo dňa 27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Pojem sponzorstvo zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje, je však možné pod ním rozumieť podporu niekoho alebo niečoho fyzickou alebo právnickou osobou za nejakú formu návratnosti alebo bez nej. Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, častokrát s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnaním s podobnými výrobkami a neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter). Správca dane poukázal na úpravu podľa § 2 zákona č. 147/2001 Z.z., § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., §
38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Uviedol, že vo všeobecnosti ide o reklamu vtedy, ak informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak o reklamu nepôjde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny (statický) charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora alebo svojich výrobkov u divákov. Z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorstvom je dôležité posúdiť ich obsah. Konkrétne je dôležité rozlíšiť, či ich charakter a údaje boli určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, či boli použité subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovaný. Pri sponzorovaní takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, teda nie je možné v ňom použiť typické reklamné prvky. V predmetom plnení reklama poskytnutá daňovému subjektu predstavovala reklamný polep v podobe loga spoločnosti A P I A G R A s.r.o., ktorý bol umiestnený na súťažnom motorovom vozidle Ford Fiesta evidenčné číslo BA L ktoré sa zúčastnilo pretekov rally. Takéto zverejnenie loga na pretekárskych autách nespĺňa kritériá reklamy. Nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva ani informáciu o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Takáto prezentácia na rally pretekoch nie je prezentáciou na typickej platforme pre obchodné stretnutia na reklamné účely, ktoré by slúžili na prezentáciu vzduchotechniky žalobcu. Nebolo ani preukázané, že by sa na týchto rally pretekoch reálne prezentovala podnikateľská činnosť daňového subjektu, jednotlivé produkty a služby. Odplata za poskytnuté služby spojené s prezentáciou spoločnosti
- umiestnením reklamného polepu na súťažnom motorovom vozidle bola dohodnutá na 7 pretekov a vyplácaná v zmysle článku II predmetnej zmluvy na základe 20-tich vystavených faktúr v priebehu trvania platnosti zmluvy, teda od 01.01.2015 do 31.12.2015, čo len naznačuje, že daňový subjekt mal v skutočnosti od začiatku sponzorovať určitý subjekt počas rally pretekov sumou 600.000,- Eur bez dane z pridanej hodnoty rozdelenej do 20-tich faktúr v priebehu roka 2015 na základe zmluvy o prenájme reklamnej plochy, čo ale nemení podstatu, konanie daňového subjektu so zreteľom na jeho skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Vychádzajúc z uvedeného správca dane skonštatoval, že sa nejedná o poskytnutie reklamných služieb, pri ktorom by mal daňový subjekt nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr, ale na základe všetkých zistených skutočností sa jedná o sponzoring, čo je finančným plnením, ale nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Tým nevznikla daňová povinnosť a ani nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr, čím došlo ku porušeniu § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. O dokazovaní správcu dane a vyhodnotení zistení bola spísaná s daňovým subjektom zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24.02.2020, ku ktorej podal daňový subjekt vyjadrenie, pričom s argumentáciou daňového subjektu sa správca dane vysporiadal tak, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, s vyústením do záveru, že v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24.02.2020 uviedol správca dane všetky získané dôkazy tak, ako sú uvedené aj v protokole z daňovej kontroly z 09.11.2017 a následnom vyrubovacom konaní, vykonal ďalšie dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, všetky získané dôkazy vyhodnotil a vyvodil závery. Skonštatoval, že vypočutím svedka C. C. tak, ako sú jeho vyjadrenia v podstatnej časti zreprodukované na strane 21 a 22 rozhodnutia správcu dane neboli získané nové dôkazy resp. skutočnosti, ktoré by ovplyvnili prijatý záver. Správca dane zdôraznil, že nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu a je na správcovi dane, ktorý dokazovanie vykonáva a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akú hodnovernosť a dôkaznú silu z vykonaného dokazovania vyvodí. I v rámci vyrubovacieho konania správca dane opätovne prehodnotil všetky získané dôkazy, na základe ktorých dospel k už uvedenému záveru. Správca dane trvá na prijatom závere, uvádza, že vykonával dokazovanie v zmysle § 24 daňového poriadku a postupoval pri tomto v súlade so základnými zásadami daňového poriadku. Skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri ktorých správca dane vychádzal nielen z dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj rozsiahleho šetrenia, ktorými preveroval, či v nich neabsentuje materiálny podklad deklarovaných zdaniteľných obchodov, hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 100422693/2021 zo dňa 11.03.2021 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval podstatnú argumentáciu žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, priebeh a zistenia správcu dane ako aj ich vyhodnotenie učinené správcom dane. Konkrétne k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že dôkazy a zistené skutočnosti správca dane
hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami a snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Nevykonával teda iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých súvislostiach. Dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach predložených odvolávajúcim ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou a nebolo preukázané, že prijaté služby prijal na účely svojho podnikania. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 2 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 písm. a) všetko zákona o DPH a § 3 ods. 3 daňového poriadku. Zdôraznil, že z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary resp. služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar resp. služby dodal. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služby dodané, nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre, pokiaľ si odpočítanie dane uplatňuje. Z vykonaného dokazovania správcom dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že predmetnú službu nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach t.j. spoločnosť MGJ-SERVIS s.r.o. Nebolo preukázané, že príslušný zdaniteľný obchod realizoval dodávateľ reklamnej plochy MGJ-SERVIS s.r.o., a to umiestnenie reklamy objednávateľa A P I A G R A s.r.o. v zmysle Zmluvy o prenájme reklamnej plochy zo dňa 02.01.2015. Odvolací orgán z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane okrem preverovania reálneho dodania predmetu fakturácie, čo vykonaným dokazovaním spochybnené nebolo sa zaoberal aj faktom, či v predmetnej veci sa jedná o zverejnenie reklamy ako to deklaroval odvolávajúci sa alebo ide o sponzorstvo. Správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že prijatú službu možno klasifikovať ako poskytnutie sponzorského príspevku na podporu automobilového športu. Žalovaný poukázal na záver správcu dane, podľa ktorého sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, častokrát s uvedením, že sa jedná o sponzora, pričom jeho ústredným motívom nie je presvedčiť diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnaním s podobnými výrobkami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (goodwill) a slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Cena za uvedenie loga spoločnosti bola dohodnutá na 20 faktúr bez ohľadu na počet prezentácií a význam jednotlivých podujatí v čase od 01.01.2015 do 31.12.2015, čo zreteľne naznačuje, že v skutočnosti od začiatku bol záujem sponzorovať určitý subjekt počas rally sezóny, a to sumou 720.000,- Eur vrátane DPH a nič na prijatom závere nemení ani skutočnosť, že bola uzatvorená Zmluva o prenájme reklamnej plochy dňa 02.01.2015. Odvolací orgán k uvedenému tiež konštatuje, že v danom prípade nebol preukázaný ekonomický cieľ reklamnej činnosti uplatniť produkty na trhu, a teda ide o absenciu pridanej hodnoty z takto vyvíjanej činnosti na jeho dodávkach tovarov a služieb. Reklama musí vo svojej forme a obsahu predstavovať ekonomickú protihodnotu, ktorú daňový subjekt využije na svoje dodávky tovarov a služieb. Jej existencia sa preto musí prejaviť ako ekonomický prínos, na preukázanie čoho je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Žalovaný uviedol, že u sponzoringu sa neprejavuje ekonomický prínos na strane poskytovateľa sponzorského príspevku, pretože cieľ je odlišný. Sponzoring spojený s prezentáciou obchodného mena podnikateľa možno uskutočňovať iba za splnenia podmienok § 50 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Umiestnenie loga spoločnosti na pretekárskom aute prinieslo len informáciu o ekonomickej činnosti odvolávajúceho sa, prezentácia výrobkov a služieb na športovom podujatí zistená nebola. Zverejnenie reklamného názvu A P I A G R A s.r.o. bez sprievodnej reklamnej kampane nemá vypovedaciu hodnotu k žiadnemu výrobku alebo službe, ktoré odvolávajúci sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje a nepodáva žiadnu informáciu ani o oblasti, v ktorej podniká. V súvislosti s námietkou, ktorou odvolávajúci namietal, že závery rozsudku ESD C-530/09 zo dňa 27.10.2011 nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad odvolací orgán uvádza, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora predmetným rozsudkom boli definované reklamné služby bez ohľadu na ich formu. Týmto rozsudkom ESD definoval reklamné služby ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozšifrovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Takže správca dane správne poukázal pri posudzovaní charakteru reklamnej služby aj na citovaný rozsudok. S tvrdením odvolávajúceho sa, že podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) na reklamu daňovo uznateľné v plnej výške, ak boli vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
avšak v predmetnom prípade tento zámer nebol preukázaný. Žalovaný sa ako odvolací orgán stotožnil so záverom správcu dane, že v tomto prípade sa jednalo o dodanie služby - sponzoring, ktorého cieľom je vylepšovať imidž a dobré meno podnikateľa na trhu (podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách). Aj keď odvolávajúci sa označil predmetné služby na faktúrach ako vykonanie reklamy, zo zistení správcu dane však vyplýva, že sa nejednalo o reklamné služby, ktoré by zakladali zákonný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Odvolávajúci sa nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie služby, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne odberateľovi uvedenému na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Taktiež odvolávajúci nepreukázal, že predmetné fakturované plnenie použil na dodávky vlastných tovarov a služieb, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH.
3. Podaním zo dňa 07.05.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného a obe tieto rozhodnutia následne zrušiť. Žalobca poukázal na závery správcu dane, podľa ktorých nie je spochybnená ekonomická realita daného obchodu. Podstatou je právne posúdenie veci, kedy sa správca dane odchýlil od zmluvných dojednaní a neposúdil plnenie ako reklamu, ale ako sponzoring. Z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzoringom je podľa správcu dane dôležité posúdenie charakteru reklamných predmetov a ich obsahu. Nalepenie loga žalobcu na pretekárskych autách nespĺňa kritériá reklamy, pretože nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Nemôže to podporiť predaj produktov a služieb žalobcu, pretože s ohľadom na charakter rally pretekov nie je predpoklad uzatvárania kontraktov na takomto podujatí so spotrebiteľskou verejnosťou. V odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca namietal svojvoľnú úvahu pri výklade pojmu „reklama“ zo strany správcu dane a vymedzenia tohto pojmu v právnom poriadku SR a neaplikovateľnosť rozhodnutí Súdneho dvora. Žalobca konkrétne namietal prekvapivosť rozhodnutia žalovaného, odňatie práva na inú právnu ochranu poukazujúc na prekvapivosť rozhodnutia žalovaného, kedy tento pri skonštatovaní, že reálne dodanie predmetu fakturácie nebolo spochybnené, bez vykonania ďalšieho dokazovania a bez možnosti žalobcu sa vyjadriť, prehodnotil uvedený záver správcu dane a prijal záver, že predmetnú službu nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach t.j. subjekt MGJ-SERVIS s.r.o. Správca dane svojou argumentáciou v odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil skutkové a právne dôvody a tým dal rámec právnej obrane žalobcu v odvolaní. Žalovaný však založil svoje rozhodnutie na úplne inom a pre žalobcu procesne i hmotnoprávne neočakávanom, a teda prekvapivom dôvode, a tým žalobcovi odňal ústavné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Bolo nevyhnutné žalobcovi poskytnúť možnosť vyjadriť sa k záverom žalovaného v dvojinštančnom konaní a žalovaný mal postupovať podľa § 74 ods. 4 veta druhá daňového poriadku. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, arbitrárnosť výberu dôkazov a ich hodnotenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný nepreskúmateľným spôsobom a arbitrárne oproti názoru správcu dane o nespochybnení realizovaného vykonania dodania predmetu fakturácie, prijal na strane 18 odôvodnenia svojho rozhodnutia záver, podľa ktorého predmetnú službu nedodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúrach t.j. subjekt MGJ-SERVIS s.r.o. Žalovaný uvádza len odôvodnenie v rozsahu odseku 22 poukazom na výpoveď konateľa MGJ-SERVICE s.r.o. R. J., ktorý potvrdil dodanie reklamných služieb, avšak toto tvrdenie inak nepreukázal. Tiež žalovaný poukázal na vyjadrenie vlastníka motorového vozidla TON-CAR s.r.o., na ktorom bol polep žalobcu, že žalobca je mu neznámy a neschvaľoval umiestnenie loga na motorovom vozidle. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že žalobca mu neposkytol relevantné dôkazy o tom, ako spracúval za dodávateľa ním predložené návrhy reklamy, nevedel komu patria vozidlá, na ktorých mala byť reklama umiestnená. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 3 ods. 3, ods. 10 daňového poriadku, § 63 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku a na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Sžfk 11/2020 a sp. zn. 10Sžfk 33/2019. Ak v odvolacom konaní došlo k podstatnej zmene názoru oproti záveru správcu dane a na takto zmenenom závere je rozhodnutie žalovaného založené, bolo o to viac potrebné túto zmenu odôvodniť preskúmateľným spôsobom, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08, ktoré citoval. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu práva/nesprávne právne posúdenie. K možnosti odchýlenia sa od zmluvných dojednaní poukázal na závery podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-653/11 zo dňa 20.06.2013, podľa ktorých ak zmluvné dojednania neodrážajú hospodársku alebo obchodnú realitu, ale predstavujú vyslovene umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej reality, vytvorenú iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu, možno sa odchýliť od zmluvných
dojednaní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je v zásade povinný rešpektovať zmluvné dojednania a odchýliť sa od nich môže, ak ide o zjavné zneužitie práva. Zo skutkových okolností veci nevyplýva, že konanie zmluvných strán je vyslovene umelou konštrukciou a je zbavené hospodárskej reality. Ak by sa orgán chcel odchýliť od zmluvných dojednaní, nemôže tak učiniť svojvoľne, ale iba na základe riadnych dôkazov, pričom dôkazné bremeno je v takom prípade na daňovom orgáne. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu reklamy/sponzoringu žalobca uviedol, že žalovaný za základ rozhodnutia zvolil bez ďalšieho judikatúru Súdneho dvora EÚ C-68/92 a C-530/09. Žalobca zdôraznil, že právny poriadok SR však obsahuje legálnu definíciu reklamy a poukázal v tejto súvislosti na úpravu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, ako aj na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/64/2016. Žalobca uviedol, že ak by žalovaný postupoval zohľadniac legálnu definíciu reklamy, musel by dospieť k záveru, že pod pojem „produkt“ spadá i obchodné meno, ochranná známka súvisiaca s podnikaním. Tomu korešpondujú i závery podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-530/09. V prípade žalobcu je nosičom správy súťažný automobil a odovzdávajúcou správou informujúcou verejnosť o existencii výrobku a služieb je logo žalobcu. Hodnotenie správcu dane a žalovaného o statickej a dynamickej reklame v nadväznosti na jej spôsobilosť uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu na trhu nemá pokiaľ ide o takýto postup oporu v zákone. V tejto časti poukázal žalobca na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa tvrdenia žalobcu svojvoľný je i záver žalovaného o tom, že prostredie automobilových pretekov nie je platformou na prezentáciu reklamy žalobcu, nakoľko tu nemožno očakávať uzatvorenie obchodných kontraktov. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf 64/2016. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ekonomickou analýzou doložil, že zrealizovaná reklama mala pre žalobcu prínos a bola efektívna - následne žalobca dosiahol vyššie obraty a zisky, pričom k tomu správca dane ani žalovaný neposkytli preskúmateľným spôsobom reakciu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o predmetnom plnení ako o sponzoringu, žalobca uviedol, že aby sa žalovaný mohol odchýliť od zmluvných dojednaní podľa zmluvy o prenájme reklamnej plochy, musí existovať skutkový základ. Tu ťaží dôkazné bremeno daňové orgány, ktoré v tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie, ktoré by hodnoverne preukazovalo, že predmetné plnenie bolo sponzoringom. Žalovaný sa len domnieva, len naznačuje záujem žalobcu sponzorovať, ale nepredkladá dôkazy tejto domnienky. Žalovaný nepreukázal, že finančné prostriedky boli poskytnuté sponzorovanej osobe ani ju neoznačuje. Finančné prostriedky boli poskytnuté subjektu MGJ-SERVIS s.r.o. Žalovaný svoje závery o sponzoringu prezentuje ako predčasné, založené na bližšie nešpecifikovaných zisteniach a na zisteniach, ktoré nepreukazujú, že išlo o sponzoring. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-653/2011 a NS SR sp. zn. 6Sžfk 11/2020.
4. Podaním zo dňa 15.10.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Vo vzťahu k právnej podstate posudzovanej veci poukázal na záver správcu dane, ktorý posúdil skutkový stav a vzhľadom k tomu, že reklamný polep bol umiestnený na súťažnom vozidle a držiteľ predmetného vozidla označil tieto reklamné polepy spoločností ako sponzorov, správca dane považoval za podstatné zaoberať sa charakterom plnenia, nakoľko pri sponzorskom odkaze resp. sponzorstve na rozdiel od reklamy by nemal odvolávajúci právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a išlo by za určitých okolností o daňový výdavok. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že príslušný zdaniteľný obchod realizoval dodávateľ reklamnej plochy MGJ-SERVIS s.r.o., a to umiestnenie reklamy objednávateľa, teda žalobcu v zmysle Zmluvy o prenájme reklamnej plochy zo dňa 02.01.2015. Konateľ dodávateľa teda subjektu MGJ-SERVIS s.r.o. pán R. J. síce ústne potvrdil dodanie reklamných služieb do zápisnice z ústneho pojednávania miestne príslušnému správcovi dane pri výkone daňovej kontroly, avšak svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi relevantnými písomnými dôkazmi, pretože ako uviedol všetky daňové a účtovné doklady za rok 2015 mu boli odcudzené. Nevedel označiť ani konkrétnych dodávateľov a odberateľov v zdaňovacích obdobiach január až december 2015 a nevedel konkretizovať čo bolo predmetom zdaniteľných obchodov. Tiež vlastník motorového vozidla, teda spoločnosť TON-CAR s.r.o., na ktorom bol reklamný polep spoločnosti A P I A G R A s.r.o. sa k umiestneniu loga vyjadril tak, že žalobca je mu neznámy, zo spoločnosti nikoho nepozná a neschvaľoval umiestnenie tohto loga na vozidle. Pravdepodobne došlo k nalepeniu loga na vozidlo bez jeho vedomia. Tiež ani žalobca neposkytol relevantné dôkazy o tom, kto spracovával za dodávateľa ním predložené návrhy reklamy, teda logo spoločnosti, nevedel komu patria vozidlá, ktoré boli na predloženej fotodokumentácii, ktorá bola prílohou faktúr. Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, pričom na základe rozporuplných vyjadrení žalobcu a pána R. J., ako osoby konajúcej za deklarovaného dodávateľa, vznikli na strane správcu dane oprávnené pochybnosti o dodaní sporného plnenia prostredníctvom deklarovaného dodávateľa MGJ-SERVIS s.r.o., čím dôkazné bremeno bolo prenesené späť na žalobcu.
Je nespochybniteľné, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly v prvom rade preveroval dodanie služby osobou uvedenou na faktúre. Skutočnosť, že správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval len porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH nemá vplyv na zistený skutkový stav. Žalovaný na základe správcom zisteného skutkového stavu len rozšíril citáciu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný má za to, že v odvolacom konaní nevykonal žiadne nové dokazovanie, neprijal iný právny záver vo veci, len na základe správcom dane vykonaného dokazovania citoval ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. V nadväznosti na to, žalobnú námietku, že žalobou napadnuté rozhodnutie je založené na inom skutkovom základe, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a ukrátenie žalobcu na jeho právach vyjadrovať sa ku týmto skutočnostiam, považuje žalovaný za neopodstatnenú. K žalobnej námietke, podľa ktorej sa žalovaný nevysporiadal so zásadnou výpoveďou svedka pána R. Y. žalovaný uviedol, že tak, ako správca dane aj žalovaný vyhodnotil túto výpoveď v kontexte s ďalšími dôkazmi vo veci týkajúcimi sa polepu loga na pretekárskom aute. Ústne tvrdenia pána R. Y. a pána J. boli správcom dane oprávnene spochybnené, pretože neboli podložené žiadnymi písomnými dôkazmi a uvedená skutočnosť nebola samostatne odvolacou námietkou. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že správne orgány nerešpektovali zmluvné dojednania účastníkov zmluvného vzťahu, žalovaný uviedol, že táto námietka je všeobecného charakteru bez poukázania na to, v čom sa správne orgány odchýlili od zmluvných dojednaní Zmluvy o poskytnutí reklamnej plochy zo dňa 02.01.2015. Pokiaľ ide o žalobné námietky v súvislosti s definíciou reklamy a sponzoringu žalovaný správny orgán zotrváva na svojom stanovisku tak, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Osobitne žalovaný zdôraznil, že správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že v predmetnom prípade sa jednalo o podvodné konanie resp. že žalobcom došlo ku zneužitiu práva a získaniu daňovej výhody, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dodanie tovaru nebolo realizované podľa predložených faktúr, preto žalovaný so žalobnou námietkou, že je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania resp. na podvode participuje, nesúhlasí. Žalovaný sa teda stotožnil s postupom správcu dane a s jeho závermi, keď neuznal oprávnenosť odpočítania dane v zmysle uvedených ustanovení zákona o DPH. Správca dane v konaní postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 daňového poriadku.
5. Žalobca podaním dňa 16.11.2021 učinil repliku. Vyjadrenie žalovaného vyhodnotil ako doslovnú citáciu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia v konkrétne označených častiach a ostatné námietky žalovaného ako námietky všeobecného charakteru, nekonkrétne a bez zásadného právneho významu. Stanovisko zaujal výlučne k záveru žalovaného, podľa ktorého ústne tvrdenia pána R. Y. a pána J. boli správcom dane oprávnene spochybnené, pretože neboli podložené žiadnymi písomnými dôkazmi. Tu žalobca poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že ústne dôkazy sú druhoradého charakteru a že musia byť podložené písomnými dôkazmi, inak ich správca dane nemusí brať do úvahy. Žalovaný vyvodzuje svoje oprávnenie spochybniť dôkazy, ktorými sú výpovede pána Y. a J. iba preto, že neboli podložené žiadnymi písomnými dôkazmi bez ďalšieho, čo predstavuje svojvôľu žalovaného. Zdôraznil vyjadrenie sa svedka pána R. Y., ktorý uviedol, že rozloženie a nalepenie polepov robil s pánom J., nálepku s logom mu doniesol pán J.. Týmto tvrdením svedka R. Y. je preukázané tvrdenie svedka R. J., ako aj to, že práve obchodná spoločnosť MGJ-SERVIS s.r.o., ktorá fakturovala služby tieto aj reálne dodala.
6. Žalovaný dupliku nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 SSP. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 25.05.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 177 ods. 1, ods. 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 63 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej ako daňový poriadok: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 49 ods. 2 Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 30.11.2015 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon o reklame: Podľa tohto zákona po a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, po b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaní.
Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.
Podľa § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Tento zákon sa vzťahuje na a) vysielateľa zriadeného zákonom (ďalej len "vysielateľ na základe zákona"), b) vysielateľa, ktorý nie je zriadený zákonom a má oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (ďalej len "vysielateľ s licenciou"), c) vysielateľa prostredníctvom internetu, d) poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, e) prevádzkovateľa retransmisie.
Tento zákon sa vzťahuje na vysielateľa podľa odseku 1 písm. a) až c) a na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ak majú svoje sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike a tu aj prijímajú redakčné rozhodnutia. Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú vysielateľmi podľa odseku 1 písm. a) až c) alebo poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa odseku 1 písm. d), ak majú svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko a) v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie, a ak zamestnávajú v Slovenskej republike podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to aj v prípade, že pomer zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zamestnaných v Slovenskej republike a v členskom štáte Európskej únie, v ktorom sa prijímajú redakčné rozhodnutia, je približne rovnaký, b) v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie a podstatná časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, nie je zamestnaná ani v jednom z týchto štátov, ak prvýkrát začali svoju činnosť na území Slovenskej republiky a udržiavajú stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky, c) v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, ak v Slovenskej republike zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, d) v inom členskom štáte Európskej únie, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v Slovenskej republike, ak v Slovenskej republike zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s vysielaním alebo poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Tento zákon sa vzťahuje aj na právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú vysielateľmi podľa odseku 1 písm. a) až c) alebo poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa odseku 1 písm. d), na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a ktoré sa nepovažujú za zriadené v členskom štáte Európskej únie ak využívajú a) pozemné satelitné stanice na prenos signálu umiestnené v Slovenskej republike na vysielanie, retransmisiu alebo na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie alebo b) družicovú kapacitu patriacu Slovenskej republike na vysielanie, retransmisiu alebo na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Podľa § 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného: Zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len "sponzorské") športovcovi, športovému odborníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len "sponzorovaný"), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Ak je sponzorovaným športovec alebo športový odborník podľa § 6 ods. 1 písm. a), ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti. Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10% hodnoty sponzorského. Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti: a) identifikačné údaje zmluvných strán, b) obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského, c) spôsob zániku zmluvy, d) účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia, e) podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia. Súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe je čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu sponzora o tom, že
a) sponzor má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, b) voči sponzorovi nie je vedené konkurzné konanie, sponzor nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Sponzor je oprávnený od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.
9. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o prenájme reklamnej plochy (ďalej zmluva) podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi záujemcom: A P I A G R A, klimatizácie a vetranie s.r.o., so sídlom Slanická 36, 029 43 Zubrohlava, IČO: 31 578 977 a poskytovateľom MGJ-SERVIS s.r.o., so sídlom Košice, Textilná 4, IČO: 45 001 529. Uvedená zmluva je datovaná dňom 02.01.2015 a v článku I vymedzuje predmet zmluvy tak, že poskytovateľ sa zaväzuje v súlade s touto zmluvou zabezpečiť v prospech záujemcu prezentáciu jeho činností, podnikateľských aktivít, bližšie špecifikované v bode 2. tejto zmluvy a záujemca sa zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi za poskytnuté plnenie dohodnutú odplatu (bod 1). Formy prezentácie:
- reklamný nápis na súťažnom rally vozidle, vrátane výroby reklamného nápisu,
- dátum prezentácie a cena podľa identifikácie podujatí tak, ako je uvedené v tabuľkovej časti bodu 2. článku I,
- propagácia obchodnej činnosti spoločnosti,
- prezentácia obchodného mena na RALLY SLOVENSKO (bod 2.). Podľa článku II - Odplata, bod 1. zmluvy, záujemca sa zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi za dohodnuté služby spojené s prezentáciou spoločnosti dohodnutú odplatu vo výške 600.000,- Eur. Súčasťou odplaty podľa predchádzajúcej vety nie je daň z pridanej hodnoty, k odplate sa pripočíta DPH vo výške zodpovedajúcej sadzbe zdaniteľného plnenia podľa príslušného právneho predpisu. Podľa bodu 2. článku II zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záujemca môže zaplatiť poskytovateľovi odplatu na základe faktúr poskytovateľa v priebehu trvania platnosti tejto zmluvy a to tak, ako je uvedené v písme a) až u) tohto bodu, pričom splatnosť faktúry je 30 dní od vystavenia. Podľa článku III bod 1. zmluvy poskytovateľ je povinný:
- zabezpečovať prezentáciu záujemcu v rozsahu a podľa podmienok tejto zmluvy, a to nasledovne: o formou reklamy na súťažnom automobile, o fotodokumentáciou, o zabezpečovať ochranu prezentačných plnení záujemcu pred jeho stratou, poškodením a zničením, o zabezpečovať čitateľnosť a čistotu prezenčných plnení záujemcu. Podľa článku IV bod 1. je zmluva uzatvorená na čas určitý od 02.01.2015 do 31.12.2015. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je súbor faktúr, ktoré boli predmetom preverovania správcu dane vystavených dodávateľom MGJ-SERVIS s.r.o., na odberateľa A P I A G R A, klimatizácie a vetranie s.r.o., Slanická 36, Zubrohlava, IČO: 31 578 977, pri vymedzení fakturovaného plnenia, ako plnenia z titulu reklamy a prezentácie spoločnosti tak, ako sú identifikované vyššie.
10. Žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou, ktorú správny súd prejednával rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a vyhodnocoval jej dôvodnosť vychádzajúc zo žalobných bodov, ktoré boli obsiahnuté vo včas podanej správnej žalobe. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú repliku správny súd konštatuje, že táto okrem odvolania sa na už vymedzené žalobné body v predloženej správnej žalobe zdôraznila v reakcii na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe a v nadväznosti na úpravu § 3 ods. 3 daňového poriadku skutočnosti vyplývajúce z obsahu výpovedí pána R. Y. a pána R. J. a v nadväznosti na ne odkázala na obsah správnej žaloby v článku II písm. B správnej žaloby. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe okrem ďalších námietok smerujúcich k vymedzeniu konkrétnych vecných rozporov rozhodnutia správcu dane a žalovaného so zákonom namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Správny súd sa preto primárne zaoberal vyhodnotením námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, nakoľko vo všeobecnej rovine platí, že len v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu spĺňa kvalitatívne a kvantitatívne parametre preskúmateľnosti, a teda je vo vzťahu k nemu daný atribút preskúmateľnosti, môže správny súd pristúpiť k podstate svojej činnosti, a teda k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a k posúdeniu súladu alebo rozporu preskúmavaného rozhodnutia s príslušnou právnou úpravou v nadväznosti na vymedzené žalobné body. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré atribút preskúmateľnosti nespĺňa týmto primárne neumožňuje účastníkovi administratívneho konania náležite sformulovať svoje námietky voči rozhodnutiu a tiež nevytvára dostatočný priestor ani pre správny súd podrobiť takéto rozhodnutie vecnému prieskumu zákonnosti.
11. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že tieto správne orgány pri ustálení zadefinovania a podstaty reklamných služieb vychádzali primárne z judikatúry SD EÚ, a to konkrétne i z rozsudku sp. zn. C-68/92. Z tohto rozsudku vyplýva, že reklamná služba je charakterizovaná ako akákoľvek aktivita smerujúca k rozšíreniu odkazu a informovaniu spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich odbyt. Na to, aby činnosť na podporu predaja bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšenia ich predaja. Žalovaný skonštatoval, že pri rozhodovaní správca dane vychádzal z konkrétne zmluvne dohodnutých podmienok a zisteného skutkového stavu, pričom bolo potrebné posúdiť, či sa v predmetnom prípade jednalo o poskytnutie reklamných služieb. Zákon o dani z pridanej hodnoty neobsahuje pojem reklamné služby a ani sa neodvoláva na žiadny právny predpis pri posudzovaní reklamných služieb. Z tohto dôvodu správca dane vychádzal aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne z citovaného rozsudku C-68/92 a tiež poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora (napríklad C-530/09 zo dňa 27.10.2011), podľa ktorej boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Žalovaný ako odvolací orgán skonštatoval, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane sa okrem preverovania reálneho dodania predmetu fakturácie (čo vykonaným dokazovaním spochybnené nebolo) zaoberal aj faktom, či sa v predmetnej veci jedná o zverejnenie reklamy ako to deklaroval odvolávajúci sa alebo o sponzorstvo. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že sa ako odvolací orgán stotožnil so záverom správcu dane, podľa ktorého v danom prípade sa jednalo o dodanie služby - sponzoring, ktorého cieľom je vylepšovať imidž a dobré meno podnikateľa na trhu (§ 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách). Aj keď odvolávajúci sa označil predmetné služby na faktúrach ako vykonanie reklamy, zo zistení správcu dane vyplýva, že sa nejednalo o reklamné služby, ktoré by zakladali zákonný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prevzal bez zmeny záver správcu dane, podľa ktorého sa nejednalo o reklamné služby, ale o sponzoring a vo vzťahu ku konštatovaniam správcu dane, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, tak ako sú citované vyššie, nevyjadril odlišný alebo priamo nesúhlasný záver. Naviac uviedol svoj záver, podľa ktorého u sponzoringu sa neprejavuje ekonomický prínos na strane poskytovateľa sponzorského príspevku, pretože cieľ je odlišný. Sponzoring spojený s prezentáciou obchodného mena podnikateľa možno uskutočniť iba za splnenia podmienok podľa § 50 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, pričom umiestnenie loga spoločnosti na pretekárskom automobile prinieslo len informáciu o ekonomickej činnosti odvolávajúceho sa. Ďalej žalovaný v súvislosti s námietkou, ktorou odvolávajúci sa namietal, že závery rozsudku SD EÚ C-530/09 zo dňa 27.10.2011 nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad uviedol, že v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ predmetným rozsudkom boli definované reklamné služby bez ohľadu na ich formu. Týmto rozsudkom SD EÚ definoval reklamné služby ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozšifrovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Takže správca dane správne poukázal pri posudzovaní charakteru reklamnej služby aj na citovaný rozsudok.
12. Predpokladom efektívnej realizácie procesných práv účastníka administratívneho konania zahŕňajúcich napríklad i právo presne a zrozumiteľne formulovať odvolacie námietky je možnosť účastníka administratívneho konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia správneho orgánu, na ktoré správny orgán odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku, správny orgán prvého stupňa aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzali z podkladu, ktorým bol okrem iného aj rozsudok SD EÚ sp. zn. C-68/92. Tento rozsudok netvorí súčasť správnemu súdu žalovaným predloženého administratívneho spisu. Správny súd zdôrazňuje, že závery tohto rozsudku SD EÚ boli pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného nosnými, nakoľko i z nich žalovaný vyvodil, že v prípade žalobcu samotné vyobrazenie loga spoločnosti na vozidle nepreukazuje, že na automobilových pretekoch bola prezentovaná existencia a vlastnosti výrobkov, prípadne služieb žalobcu, a teda nebola naplnená „definícia reklamných služieb“ tak, ako bola vymedzená v označenom rozhodnutí SD EÚ. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Zbierka rozhodnutí Súdneho dvora a všeobecného súdu v slovenskej verzii vychádza až od 01.05.2004, t.j. od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Od tohto dňa sú tak rozsudky SD EÚ uverejňované v slovenskom jazyku, ktorý je jedným z úradných jazykov únie. Z rozhodnutí súdov Európskej únie, ktoré boli vydané pred 01.05.2004 však bolo do
slovenského jazyka preložených doposiaľ len niekoľko najdôležitejších rozsudkov historickej judikatúry. Správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným v odôvodneniach ich rozhodnutí citovaný rozsudok SD EÚ C-68/92 prijatý pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie k takto preloženým rozsudkom nepatrí. Správny súd poznamenáva, že u účastníka administratívneho konania nie je možné bez ďalšieho predpokladať znalosť obsahu tohto rozsudku, „znalosť práva“. Pokiaľ správne orgány mienili učiniť závery svojich rozhodnutí v otázke definície „reklamných služieb“ na podklade záverov, ktoré sú obsiahnuté v označenom rozsudku, mal tento v úplnom znení a v úradne overenom preklade tvoriť súčasť obsahu administratívneho spisu. Tak by bolo umožnené účastníkovi konania sa s jeho obsahom oboznámiť, a to v celom rozsahu, čo správny súd zdôrazňuje v nadväznosti na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktoré uvádza citáciu len časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd zároveň dodáva, že nedostatok postupu správnych orgánov tak, ako je skonštatovaný správnym súdom vyššie, síce nebol žalobcom v rámci administratívneho konania a ani v súdnom konaní pred správnym súdom v zdôraznených súvislostiach namietaný, avšak správny súd naň prihliadol z úradnej moci, vychádzajúc z toho, že v danom prípade nemožnosťou účastníka administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia došlo ku porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces a tento nedostatok tak súvisí s princípmi právneho štátu, na zachovanie ktorých je nevyhnutné trvať. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na vyjadrenie sa žalobcu k zápisnici č. 100500447/2020, ktoré bolo podané dňa 10.03.2020, podľa obsahu ktorého okrem iného daňový subjekt zdôraznil tiež, že podmienky na uznanie reklamy ako daňového výdavku stanovujú vnútroštátne predpisy. V uvedených súvislostiach správny súd poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci Skoma-LUX proti Colné riaditeľstvo Olomouc z 11.12.2007 Zb. s I-10841, C-161/06 (prípadne súvisiace rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 18.06.2008 sp. zn. 1Afs 58/2008). Je zrejmé, že uvedená vec sa týkala iných otázok, a to otázky záväznosti nariadení EÚ, ktoré neboli publikované v úradnom jazyku účastníka. Možno však podľa názoru správneho súdu zo záverov tohto rozhodnutia minimálne dovodiť, že otázku „znalosti práva“ nemožno posudzovať len s ohľadom na uverejnenie aktu práva v úradnej zbierke, ale aj s ohľadom na publikáciu tohto aktu v úradnom jazyku účastníka. Pre posudzovanú vec potom možno z uvedeného záveru vyvodiť právo účastníka oboznámiť sa v administratívnom konaní s úradným prekladom publikovaných, avšak doposiaľ v úradnej zbierke v úradnom jazyku nepreložených textov rozsudkov SD EÚ, pretože od účastníka nemožno spravodlivo požadovať ich znalosť v rámci „znalosti práva“ aplikovaného na danú vec správnym súdom, ktorá sa inak predpokladá. Vzhľadom na skutočnosť, že správnymi orgánmi aplikovaný rozsudok SD EÚ C-68/92 nebol doposiaľ zverejnený v úradnom jazyku účastníka, teda nie je na verejných portáloch účastníkovi v materinskom jazyku dostupný, možno ho považovať za podklad rozhodnutia, s ktorým prináleží sa účastníkovi konania oboznámiť ako s akýmkoľvek iným podkladom. Tento záver vyslovil správny súd k otázke obsahu práva účastníka na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia, čo správny súd zdôrazňuje. Rovnako v pomeroch prejednávanej veci považuje správny súd za významné skonštatovať, že skutočnosť, že správca dane i žalovaný poukázali zároveň i na ďalší rozsudok SD EÚ C-530/09, ktorého úradný preklad do materinského jazyka účastníka je už verejne dostupný na uvedených záveroch správneho súdu nie je spôsobilý nič zmeniť, nakoľko skonštatované závery správneho súdu o naplnení dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP sa viažu k absencii možnosti oboznámenia sa účastníka administratívneho konania s rozsudkom SD EÚ C-68/92, zo záverov ktorého správne orgány pri svojich rozhodnutiach tiež vychádzali.
13. Správny súd ďalej konštatuje naplnenie i ďalšieho dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, a to dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. K tomuto konštatovaniu vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že obsahom procesnej povinnosti žalobcu, ktorý podáva všeobecnú správnu žalobu je vymedzenie žalobných bodov v súlade s úpravou § 182 ods. 1 písm. e) SSP, teda vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Procesnou povinnosťou žalobcu podávajúceho správnu žalobu nie je vymedzenie dôvodov zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, teda podradenie vymedzených žalobných bodov a námietok v nich obsiahnutých pod úpravu konkrétneho dôvodu/dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP. Ustálenie naplnenia/nenaplnenia konkrétneho dôvodu zrušenia podľa § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP je vecou aplikácie konkrétnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 191 ods. 1, písm. a) až g) SSP správnym súdom na prejednávanú vec pri právnom posúdení prejednávanej veci. Tieto východiská považoval správny súd za potrebné uviesť v nadväznosti na čiastočnú snahu žalobcu v správnej žalobe vymedzené žalobné body podradiť pod dôvody zrušenia v zmysle úpravy § 191 ods.
1, písm. a) až g) SSP. Správny súd zároveň poznamenáva, že viazanosť dôvodmi a rozsahom správnej žaloby zahŕňa výlučne viazanosť žalobnými bodmi z hľadiska obsahu námietok tvoriacich žalobné body. Uvedený záver korešponduje úprave § 183 SSP v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko viazanosť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby dopadá na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, ktoré vymedzujú rozpor rozhodnutí správnych orgánov so zákonom a nie na prípadné žalobcom učinené právne posúdenie tohto rozporu podľa § 191 ods. 1 SSP ako konkrétneho dôvodu zrušenia rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu ku konštatovanému naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre jeho nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov práve v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v správnej žalobe:
- týkajúcu sa poukázania na záver podľa rozsudku SD EÚ C-653/11 zo dňa 20.06.2013 o možnosti odchýlenia sa od zmluvných dojednaní v prípade, ak ide o zjavné zneužitie práva, pričom zo skutkových okolností tejto veci nevyplýva, že konanie zmluvných strán je vyslovene umelou konštrukciou a je zbavené hospodárskej reality,
- týkajúcu sa zákona o reklame a legálnej definície reklamy v ňom uvedenej podľa § 2 ods. 1 písm. a), b),
- týkajúcu sa záverov podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf 64/2016, v zmysle ktorých pokiaľ by žalovaný postupoval zohľadniac legálnu definíciu reklamy musel by dospieť k záveru, podľa ktorého pod pojem „produkt“ spadá i obchodné meno, ochranná známka súvisiaca s podnikaním,
- poukazujúcu na hodnotenie správcu dane vo vzťahu k statickému a dynamickému charakteru informácie v nadväznosti na jej spôsobilosť uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu na trhu s tým, že uvedený postup správcu dane a žalovaného nemá oporu v zákone, v ktorej časti žalobca poukázal na článok II ods. 2 Ústavy SR,
- týkajúcu sa skutočnosti, že žalobca v priebehu daňovej kontroly z jeho pohľadu doložil ekonomickou analýzou, že zrealizovaná reklama mala pre žalobcu prínos a bola efektívna, teda následne dosiahol najvyššie obraty a zisky, na ktorú argumentáciu nebolo žalovaným reagované,
- týkajúcu sa poukázania na to, že žalovaný sa mohol odchýliť od zmluvných dojednaní podľa zmluvy o prenájme reklamnej plochy len pokiaľ by existoval na taký postup skutkový základ, k čomu nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo, že predmetné plnenie bolo sponzoringom,
- týkajúcu sa poukázania na skutočnosť, že správca dane ani žalovaný neoznačujú osobu, ktorá mala byť osobou sponzorovanou alebo čo malo byť sponzorované a ich závery sú predčasné, založené na bližšie nešpecifikovaných zisteniach, na zisteniach, ktoré nepreukazujú, že išlo o sponzoring, dospel správny súd po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a s odôvodnením rozhodnutia žalovaného i o naplnení dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správca dane i žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí síce podávajú určité charakteristiky reklamy, reklamných služieb a sponzoringu ako aj sponzorského odkazu, avšak bez ich dôsledného spojenia s konkrétnymi skutkovými okolnosťami predmetnej veci a zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania vedeného správcom dane a následne bez ich dôsledného vyhodnotenia v spojení s právnou úpravou týchto inštitútov podľa relevantnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona o reklame a zo zákona o športe, všetko pri zohľadnení stavu skutkového a právneho k rozhodnému momentu podľa úpravy vyplývajúcej z § 135 ods. 1 SSP. Je potrebné si uvedomiť, že záver správcu dane a žalovaného o ustálení povahy predmetného fakturovaného plnenia, ako plnenia ktoré nie je reklamou, mal byť s ohľadom na relevantnú skutkovú okolnosť predstavovanú existujúcim zmluvným vzťahom medzi žalobcom a poskytovateľom - MGJ-SERVIS s.r.o. a celý dojednaný predmet tejto zmluvy, tak ako je vymedzený v článku I bod 1., 2. ako aj s ohľadom na závery vyplývajúce z rozhodnutia SD EÚ C-653/2011 zo dňa 20.06.2013, spojený s preskúmateľným a dostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného, čo naplnené nebolo. Správny súd poznamenáva, že len samotné vyjadrenie bývalého konateľa vlastníka a držiteľa vozidla, na ktorom boli umiestnené polepy - logá žalobcu, pána C. C., ktorý označil spoločnosti, ktorých logá ako polepy boli na rally aute umiestnené za sponzorov, síce mohla viesť správcu dane k opätovnému posúdeniu skutkového stavu, avšak predovšetkým pri existencii zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o prenájme reklamnej plochy však nepreukazovala, že predmetné plnenie bolo sponzoringom, resp. sponzorským odkazom. Správny súd za takejto situácie konštatuje, že záver o ustálení povahy predmetného plnenia ako sponzoringu nie je dostatočne odôvodnený len úvahami správcu dane a žalovaného o inštitúte reklamy a jej znakoch, bez dôsledného vyhodnotenia všetkých skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a v rámci nich predovšetkým v nadväznosti na Zmluvu prenájme reklamnej plochy uzatvorenú medzi žalobcom a poskytovateľom MGJ- SERVIS s.r.o. dňa 02.01.2015. Osobitne v tejto časti poukazuje správny súd na konštatovanie žalovaného, ktorý stotožniac sa so záverom správcu dane o tom, že sa v danom prípade jednalo o dodanie služby - sponzoring, ktorého cieľom je vylepšovať imidž a dobré meno podnikateľa na trhu poukázal na úpravu § 38 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Aplikáciu tejto právnej úpravy žalovaný na prejednávanú vec dostatočne nezdôvodnil, predovšetkým v nadväznosti na okruh subjektov, na ktoré táto právna úprava v zmysle § 2 zákona č. 308/2000 Z. z. dopadá a do ktorého okruhu subjektov žalobca ani druhá zmluvná strana zmluvy o prenájme reklamnej plochy podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu nespadajú. Zároveň vo vzťahu k úprave podľa zákona č. 308/2000 Z. z. pri primárnom zohľadnení okruhu subjektov, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje tak, ako je už uvedené, poukazuje správny súd na úpravu inštitútu reklamy v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., s ktorou žalovaný vôbec (s výnimkou jej citácie) nepracoval. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ktoré pokiaľ ide o kvalitu a rozsah jeho odôvodnenia, musí spĺňať kvalitu a rozsah daný úpravou podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, čo v prípade rozhodnutia o odvolaní zahŕňa dostatočné odôvodnenie vysporiadania sa s relevantnými odvolacími námietkami. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a zo zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija c. Španielsko alebo Hiro Balani c. Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03. V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovaného. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak bol by vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr. vec Hiro Balani v. Španielsko, vec Bochan v. Ukrajina). S námietkami takéhoto charakteru je orgán verejnej správy v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa vysporiadať. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti (well-founded), pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy alebo súdu.
14. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov potom nevytvára ani pre správny súd dostatočný priestor vecne vyhodnocovať ďalšie námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby (vrátane námietky nedostatočného odôvodnenia žalobcom tvrdeného prekvapivého záveru žalovaného o nesplnení materiálnej podmienky práva na odpočet - preukázania dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre oproti záveru správcu dane, nakoľko tu už ide o posudzovanie materiálnej podmienky odpočtu), v nadväznosti na čo správny súd bez vyhodnocovania námietok obsiahnutých v ďalších žalobných bodoch zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
15. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci nové rozhodnutie, ktoré bude výsledkom zákonného procesného postupu v daňovom konaní pri zachovaní práva žalobcu ako účastníka konania na spravodlivý proces, s obsiahnutím podkladov rozhodnutia v administratívnom spise a odôvodnenie, ktorého rozhodnutia bude spĺňať atribút preskúmateľnosti vymedzením dostatočných dôvodov, všetko v zmysle vyššie uvedených záväzných právnych názorov správneho súdu.
16. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
17. Žalobca je účastníkom v tomto konaní úspešným, pričom správny súd podotýka, že je účastníkom úspešným v celom rozsahu, napriek tomu že správny súd rozhodol o zrušení len rozhodnutia žalovaného a nie v súlade s návrhom žalobcu aj o rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca má podľa úpravy § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.
O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne podľa § 175 ods. 2 správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.