Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-76-2019.pdf
PDF · 170.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, A., adresa pre doručovanie A. XX, A. proti žalovanému: J.. W. M.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, A., právne zastúpený: Mgr. Marián Miškolci, advokát, so sídlom Tajovského 37, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. novembra 2018, č.k. 24C 194/2011-652, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte číslo XX-P. na S. L., súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX, S. X, X, X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. A. - K. M., v nulovej hodnote,
- odkúpnu hodnotu titulom poistných zmlúv č. X XXX XXX XXX/XXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a podielových fondov v spoločnosti P. V. B. B., B. B., P.. B.., kapitálové životné poistenie
- B. K., spolu v hodnote 10.293,6 Eur (prvý výrok rozsudku).
Do výlučného vlastníctva žalovaného:
- garáž - M., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, katastrálne územie: K. M., zapísanú na LV č. XXXX, právny stav k parcele, na ktorej leží stavba evidovaná na LV č. XX v hodnote 9.460,26,- Eur,
- motorové vozidlo Š. Y. C. X,X, VIN: C. v hodnote 15.000,- eur,
- odkúpnu hodnotu titulom poistných zmlúv č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. X XXX XXX XXX/ XXXXX, spolu v hodnote 2.737,84 Eur,
- zostatok na účte vedený vo M. Ú. A., P.. B.., č. účtu: XXXXXXXXXX vo výške 1.026,48 Eur (druhý výrok rozsudku).
Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu vo výške 6.475,94,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok rozsudku). Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 368,65 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok rozsudku). Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 368,65 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením (siedmy výrok rozsudku).
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 12.05.2011, domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 11C/113/2007-137 zo dňa 28.11.2008, právoplatným dňa 26.07.2008, nakoľko sa na vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku nedohodli. Uviedla, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo počas trvania manželstva zrušené, ani dohodou manželov zúžené alebo rozšírené. Navrhla, aby predmetom vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva bola vyplatená mzda na účet žalovaného, vedeného v banke B. K. A. - N., na ktorom mala byť ku dňu 21.02.2008 suma vo výške 1.183.000,- Sk (39.268,40 Eur), ktorá nebola ku dňu zániku BSM spotrebovaná. Tvrdila, že žalovanému mala vzniknúť aj pohľadávka voči J. Ž. W., P.. B.., poistná zmluva č. XXXX XXXX investičné životné sporenie a Č. Ž. W. - životné poistenie, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, na ktorú počas trvania manželstva žalovaný poukazoval sumu 18.000,- Sk, žalovaný mal mať zároveň uzatvorenú poistnú zmluvu v poisťovni K., P.. B.., č. poistnej zmluva XXXXXX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. S. Š., súp. č. XXX - rodinný dom, na parc. č. XXX/XX P. XXX/XX, par. registra ,,E.“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 59 m2, parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 91 m2, par. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 194 m2, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou M.-XXX/XX zo dňa 23.03.2009 z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva. Uviedla, že žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX, S. X, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. A. - K. M., ako byt č. XX-P. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v podiele 7100/68530 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 01.01.2009 z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva, a že má vedomosť o tom, že žalovaný prenajíma garáž za sumu 80 Eur/mesačne, pričom predmetný nájom si ponecháva pre vlastnú potrebu. Z vecí patriacich do BSM navrhla do svojho výlučného vlastníctva prikázať nehnuteľnosť, garáž - M., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, katastrálne územie: K. M., zapísanú na LV č. XXXX, právny stav k parcele, na ktorej leží stavba evidovaný na LV č. XX v hodnote 13.300,- Eur, do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať osobné motorové vozidlo zn. Š. Y. v hodnote 23.500,- Eur a na vyrovnanie podielov navrhla, aby jej žalovaný zaplatil rozdiel hodnôt vo finančnom vyjadrení tak, ako mal byť upresnený.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal tvrdenie žalobkyne, že nehnuteľnosť - garáž - M., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, katastrálne územie: K. M., zapísanú na LV č. XXXX, právny stav k parcele, na ktorej leží stavba evidovaný na LV č. XX (ďalej len „garáž“) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko táto bola zakúpená z vlastných peňažných prostriedkov žalovaného, konkrétne z financií, ktoré mu na kúpu garáže poskytli jeho rodičia. Namietal aj kúpnu cenu, ktorá nebola podľa jeho tvrdenia vo výške uvádzanej žalobkyňou 13.300,- Eur s tým, že skutočná kúpna cena bola 9.460,27 Eur. Vyslovil nesúhlas, aby bola predmetná garáž prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale do jeho výlučného vlastníctva. Namietal aj kúpnu cenu motorového vozidla, ktorú v žalobe uviedla žalobkyňa vo výške 23.500,- Eur, nakoľko táto mala byť vo výške 18.000 - 19.000,- Eur. Rozporoval tvrdenie žalobkyne, že na účte vo M., P..B.. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX bola ku dňu (správne) 21.02.2008 evidovaná suma 1.183.000,- SK (39.268,40 Eur), čo doložil výpisom z účtu k 31.01.2008, ktorý predstavoval sumu 49.866,64 Sk a kreditné položky za mesiac február 2008 boli na tomto účte v sume 82.774,83 Sk. Tvrdil, že predmetný účet nebol spoločným účtom manželov, ale iba účtom žalovaného, nakoľko žalobkyňa mala svoj vlastný účet. Uviedol, že má uzatvorené poistné zmluvy, tak ako aj žalobkyňa. Rozporoval aj tvrdenie žalobkyne, že nadobudol dňa 23.03.2009 z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva číslo 1025 v katastrálnom území S. Š.Ú., okres B., ako parcela číslo XXX/XX vo výmere 59 m2 - ostatné plochy, parcela číslo XXX/X vo výmere 267 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXX/X vo výmere 91 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXX/XX vo výmere 6 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXX/XX vo výmere 54 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XX vo výmere 194 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavby - súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XX a parcele číslo XXX/XX - rodinný dom (ďalej aj „rodinný dom“). Uviedol, že uvedený rodinný dom nadobudol do svojho výlučného vlastníctva po rozvode manželstva dňa 23.03.2009 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.03.2009. Tvrdil, že na kúpu rodinného domu si zmluvou o financovaní bývania číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zobral hypotekárny úver od M., P..B.. v sume 133.000 Eur. Záložné právo v prospech M., P..B.. je zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo
XXXX. Rozporoval aj tvrdenie žalobkyne, že z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - byt číslo XX-P. na S. X, X, X, súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie K. M., s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v podiele 7100/685360 (ďalej „byt“). Konštatoval, že ako nájomca bytu uzatvoril s prenajímateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva dňa 11.08.2009, na základe ktorej sa stal dňa 23.09.2009 výlučným vlastníkom bytu. Kúpna cena bytu bola určená v zmluve na základe výpočtového listu zo dňa 12.06.2009, podľa ktorého bola celková kúpna cena bytu a pozemku ohodnotená na 8.679,11 Eur. Uviedol, že v zmysle zmluvy bol povinný zaplatiť jednorazovú platbu v sume 6.217,33 Eur (70% kúpnej ceny) a zvyšnú časť sumy 2.603,73 Eur splatiť v 12-tich bezúročných mesačných splátkach. Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností mu bola poskytnutá ešte dodatočná zľava 10% z kúpnej ceny, t. j. 867,91 Eur. Uviedol, že celková kúpna cena za byt, ktorú zaplatil predstavovala 7.811,20 Eur. Namietal, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva naďalej pôsobil v N., kde pracoval až do konca júla 2009 a práca a pobyt v zahraničí bola zohľadnená aj na príjme, ktorý poberal. Tvrdil, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prešiel jeden rok, počas ktorého zarobil dostatok peňazí no to, aby nasporil sumu 6.217,33 Eur, potrebnú pre jednorazovú splátku ceny za byt, a preto považoval za nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že byt zakúpil z prostriedkov patriacich do BSM.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 143, § 145 ods. 1, 2, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákona a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci a nehnuteľnosti, ktoré existovali ku dňu zániku manželstva t.j. ku dňu 26.07.2008 aj s finančnými prostriedkami spolu v hodnote 24.577,75 Eur:
- garáž - M., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, katastrálne územie: K. M., zapísanú na LV č. XXXX, právny stav k parcele, na ktorej leží stavba evidovaný na LV č. XX v nadobúdacej hodnote 9.460,26,- Eur,
- motorové vozidlo Š. Y. C. X,X, VIN: C. vo výške 15.000,- Eur,
- hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte číslo XX-P. na S. ulici, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX, S. X, X, X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. A. - K. M. v nulovej zostatkovej hodnote,
- zostatok na účte žalovaného vedeného vo M.Z. Ú. A., P..B.. č. účtu: XXXXXXXXXX ku dňu 26.07.2008 vo výške 1.026,48 Eur,
- hodnota poistení, investícii a úspor žalovaného vo výške 2.737,84 Eur,
- hodnota poistení, investícii a úspor žalobkyne vo výške 5.812,43 Eur.
5. Vo vzťahu k mase BSM skonštatoval, že žalobkyňa a žalovaný nadobudli počas trvania manželstva nehnuteľnosť - garáž M., súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XXX, katastrálne územie K. M. - A., list vlastníctva číslo XXXX, právny stav k parcele, na ktorej leží stavba evidovaný na liste vlastníctva číslo XX v nadobúdacej hodnote 9.460,27 Eur (285 000 Sk). Uvedené považoval za preukázané Kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.2005 (č.l. 46-48). Konštatoval, že žalovaný v konaní preukázal, že garáž bola zakúpená z jeho vlastných finančných prostriedkov, resp. z prostriedkov, ktoré mu pred kúpou garáže darovali na tento účel jeho rodičia, čo považoval za preukázané Darovacou zmluvou zo dňa 07.05.2005 (č.l. 219), ako aj výpoveďou jeho matky počas jej výsluchu zo dňa 17.09.2014, ktorá jednoznačne potvrdila, že poskytla finančné prostriedky svojmu synovi - žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa svoje tvrdenia, že rodičia žalovaného nemohli mať dostatok prostriedkov, v konaní nepreukázala. Uviedol, že napriek tomu, že kúpna cena garáže bola vyplatená z výlučného majetku žalovaného, samotný proces kúpy sa realizoval tak, že jedným z účastníkov zmluvy bola aj žalobkyňa, z dôvodu, že predávajúci z dôvodu právnej istoty (relatívna neplatnosť právneho úkonu) trval na tom, aby účastníkom zmluvy bola aj manželka žalovaného. Poukázal na tvrdenia žalovaného, ktorý v priebehu konania uviedol, že nemal záujem nadobúdať garáž do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to jednak kvôli spôsobu financovania kúpy garáže, ako aj z dôvodu, že bezprostredne po kúpe garáže podal návrh na rozvod manželstva a prikázal garáž do výlučného vlastníctva žalovaného bez povinnosti úhrady žalobkyni. K žalobkyňou namietaným príjmom žalovaného za prenájom garáže uviedol, že tieto nezahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko boli v priebehu manželstva spotrebované na chod domácnosti.
6. Konštatoval, že sporové strany nadobudli počas manželstva motorové vozidlo Š. Y. C. X,X, VIN: C. v obstarávacej cene 19 040,50 Eur (č.l. 403), ktoré bolo zakúpené v N., pričom kúpa vozidla bola oslobodená od dane, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojich prednesoch súdu. Žalovaný navrhol, aby súd prikázal vozidlo do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko vozidlo okrem zabezpečenia dopravy
žalovaného do miesta výkonu práce v N. slúžilo aj na zabezpečenie rodinných potrieb syna počas jeho pobytu v N. a na B.. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 25.06.2014 sa strany sporu dohodli, že vozidlo bude prikázané do užívania žalovaného. Žalovaný pre účely vyporiadania BSM navrhol hodnotu vozidla vo výške 15.000,- Eur. Žalobkyňa hodnotu vozidla rozporovala, tvrdila, že vozidlo má vyššiu hodnotu, znalecký posudok však v danom smere súdu nepredložila. Súd prvej inštancie preto ustálil hodnotu motorového vozidla vo výške 15.000,- Eur a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého zaviazal zaplatiť žalobkyni polovicu ustálenej hodnoty vozidla vo výške 7.500,- Eur.
7. Nepovažoval za preukázané tvrdenia žalobkyne, že žalovaný nadobudol dňa 23.03.2009 z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. S. Š., súp. č. XXX - rodinný dom, na parc. č. XXX/XX P. XXX/XX, par. registra ,,E.“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 59 m2, parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 267 m2, parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 91 m2, parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 6 m2, parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parc. č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 194 m2, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou M.-XXX/XX zo dňa 23.03.2009. Konštatoval, že žalovaný relevantne preukázal, že finančné prostriedky na kúpu rodinného domu si zabezpečil z vlastných prostriedkov po rozvode manželstve a nie z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva, ako to tvrdila žalobkyňa. Uviedol, že hypotekárny úver na kúpu rodinného domu žalovaný stále spláca, pričom došlo k jeho refinancovaní. Na rodinnom dome v súčasnosti viaznu tri záložné práva: záložné právo v prospech B. B.N., P..B.., A. (J.: XX XXX XXX) na pozemky parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, rodinný dom s.č. XXX na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/ XX, podľa M.-XXX/XXXX zo dňa 3.2.2015; Záložné právo v prospech Slovenská B., P..B.., A., J.: XX XXX XXX na pozemky parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, na rodinný dom s.č. XXX na parc. č. XXX/XX a na parc. č. XXX/XX, podľa M.-XXXX/XX zo dňa 20.10.2015 a Záložné právo v prospech Slovenská B., P..B.., A., J.: XX XXX XXX na pozemky parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X na rodinný dom s.č. XXX na parc. č. XXX/XX a na parc.č. XXX/XX, podľa M.-XXXX/XXXX zo dňa 08.10.2018 (výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 07.11.2018 - LV č. XXXX). S prihliadnutím na zistený skutkový stav a na čas nadobudnutia rodinného domu do vlastníctva žalovaného (po rozvode manželstva) a spôsob financovania kúpy rodinného domu žalovaným (hypotekárny úver) ustálil, že rodinný dom, ani prostriedky použité na jeho kúpu, nie sú predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
8. K tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný nadobudol z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - byt číslo XX-P. na S. ulici, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX, S. X, X, X, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. A. - K. M., s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v podiele 7100/68530, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 01.01.2009 uviedol, že byt bol pridelený žalovanému ako služobný byt profesionálneho vojaka, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.1995 a žalobkyňa mala len odvodené právo užívania tohto bytu na základe uzatvoreného manželstva so žalovaným a toto jej právo zaniklo rozvodom manželstva. Konštatoval, že žalovaný ako nájomca bytu uzatvoril s prenajímateľom Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva dňa 11.08.2009 (č.l. 62-63), na základe ktorej sa stal dňa 23.09.2009 (po rozvode manželstva) výlučným vlastníkom bytu. Kúpna cena bytu bola určená v zmluve na základe výpočtového listu zo dňa 12.06.2009 (č.l. 64), podľa ktorého bola celková kúpna cena bytu a pozemku dohodnutá vo výške 8.679,11 Eur. V zmysle zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť jednorazovú platbu v sume 6.217,33 Eur (70% kúpnej ceny) a zvyšnú časť sumy 2.603.73 Eur splatiť v 12-tich bezúročných mesačných splátkach. Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností bola žalovanému poskytnutá ešte dodatočná zľava 10% z kúpnej ceny, t. j. 867,91 Eur. Celková kúpna cena za byt, ktorú zaplatil žalovaný, bola vo výške 7.811,20 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaný po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva naďalej pôsobil v N., kde pracoval až do konca júla 2009 a počas uvedeného obdobia reálne nadobudol dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie bytu a úhradu kúpnej ceny. Mal za to, že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala, že na kúpu bytu boli použité prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a žalovaný v konaní preukázal, že išlo o jeho výlučný majetok, ktorý nadobudol po rozvode manželstva, a preto ani byt, ani prostriedky použité na jeho kúpu, nie sú podľa súdu prvej inštancie predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že otázku vlastníckeho práva k bytu posudzoval už Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/29/2009, v ktorom sa žalovaný domáhal
vypratania bytu obývaného žalobkyňou, v ktorom súd rozsudkom rozhodol o povinnosti žalobkyne vypratať predmetný byt a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2009.
9. V súvislosti s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v byte na S. ulici v A. súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný založil do spisu súpis majetku nachádzajúceho sa v predmetnom byte, v ktorom od vysťahovania žalovaného z bytu bývala žalobkyňa. Uviedol, že počas manželstva strán sporu boli do uvedeného bytu kupované predmety potrebné pre život a fungovanie domácnosti. V priebehu konania strany sporu hodnotu hnuteľných vecí nepreukázali (predložením znaleckého posudku a ustálením hodnoty hnuteľných vecí) reálnu hodnotu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte a všetky veci, ktoré po odchode žalovaného z bytu užívala žalobkyňa. Žalovaný tvrdil, že hodnota vecí predstavuje sumu 15.000,- Eur. Žalobkyňa tvrdila, že nadobúdacie hodnoty veci sú morálne aj funkčne opotrebované a hodnoty veci sú nulové. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 26.07.2008, prihliadol na značný časový odstup v súvislosti s vyporiadaním BSM a ustálil, že veci tvoriace súpis hnuteľného majetku sú v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov opotrebované a ich hodnota je nulová. S poukazom na túto skutočnosť, považoval za nadbytočné, hnuteľné veci vo výroku rozhodnutia špecifikovať. Poukázal na to, že pri určení ceny vecí na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba vychádzať z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva (Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 25Co/5/2007). Hnuteľné veci v byte na S. ulici v nulovej hodnote, na rozsahu ktorých sa strany sporu zhodli, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti úhrady náhradového podielu žalovanému.
10. Považoval za preukázané, že žalovaný mal uzatvorenú Poistnú zmluvu č. XXXXXXXX na investičné životné poistenie v J. Ž. W., P.. B.. na poistnú sumu 4 252,90 Eur (128.122,87 Sk). Ku dňu 25.07.2008 bola výška odkupnej hodnoty poistenia 780,87 Eur (č.l. 111). Žalovaný mal uzatvorenú Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s X. B. (bývalá Č. W. - B.) s poistnou sumou pre prípad smrti 3.319,39 Eur (100.000 Sk). Ku dňu 25.07.2008 bola výška odkupnej hodnoty poistenia 147,12 Eur (č.l. 109), tiež mal uzatvorené rizikové kapitálové poistenie T., číslo poistnej zmluvy X XXX XXX XXX/XXXXX na poistnú sumu 14.784,90 Eur (445.410 Sk) s ročným poistným v sume 307,41 Eur (9 261 Sk). Ku dňu 25.07.2008 bola výška odkupnej hodnoty poistenia 1.809,85 Eur (č.l. 110). Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný si platil aj poistenie v L. v sume 1.850 Sk ročne od roku 2006, avšak toto tvrdenie v priebehu konania nijako nepreukázala. Uzavrel, že hodnota poistení, investícii a úspor žalovaného je vo výške 2.737,84 Eur.
11. Mal za preukázané, že žalobkyňa mala uzatvorené rizikové kapitálové poistenie T. s ročným poistným v sume 286,20 Eur (8.622 Sk), poistná zmluva číslo X XXX XXX XXX/XXXXX a výška odkupnej hodnoty poistenia ku dňu 26.07.2008 bola 1.946,24 Eur. Žalobkyňa mala uzatvorené aj J. B. F. B., uzatvorené pôvodne s J. F. B. B., P..B.. (v súčasnosti N. F. B. B., P..B..), číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX a ku dňu 26.07.2008 bola výška odkupnej hodnoty poistenia 481,79 Eur (č.l. 301). Ďalej mala žalobkyňa uzatvorené doplnkové dôchodkové sporenie číslo XXXXXXXXXX so spoločnosťou N. C. - B., F..F..B.., P..B.. a ku dňu 25.07.2008 bola výška odkupnej hodnoty poistenia 1 226,79 Eur (č.l. 389). Konštatoval, že žalobkyňa počas trvania manželstva dňa 25.07.2007 zo spoločných peňažných prostriedkov investovala sumu 3.319,39 Eur (100.000 Sk) do podielových fondov v spoločnosti P. V. B. B., B.. B.., P.. B.. Počas trvania manželstva uzatvorila poistnú zmluvu s Poisťovňou B. B., P..B.. na produkt kapitálové životné poistenie - B. K. a za tým účelom zo spoločných peňažných prostriedkov investovala do tohto poistenia sumu 3.319,39 Eur (100.000 Sk). Mal za to, že žalobkyňa investovala zo spoločných finančných prostriedkov v celkom sumu 10.293,6 Eur. Žalobkyňa tvrdila, že peňažné prostriedky použité na financovanie investície do podielových fondov a na životné poistenie mala z dedičstva po otcovi za predaj vinohradu v sume 100.000 Sk (3.319,39 Eur), a že ďalších 35.000 Sk (1.161,79 Eur) dostala v roku 1999, z titulu dedičstva po babke za predaj domu (č.l. 382). Súd prvej inštancie tak považoval za preukázané, že žalobkyňa si financovala vyššie uvedené produkty zo svojich výlučných finančných prostriedkov v celkovej sume 135.000 Sk (4.481,17 Eur), pričom reálne investovaná suma zo spoločných finančných prostriedkov manželov bola vo výške 5.812,04 Eur (celková investovaná suma 10.293,6 Eur - výlučné prostriedky žalobkyne vo výške 4.481,17 Eur). Žalovaný rozporoval sumu, ktorú použila žalobkyňa z jej výlučných finančných prostriedkov s tým, že v priebehu konania tvrdila, že sumu 40.000 Sk (1.327,76 Eur) z dedičstva, (zo sumy 100.000 Sk) použila na kúpu motorového vozidla Š. H. pre rodinu. Toto tvrdenia žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, nakoľko na pojednávaní dňa 29.06.2017 žalovaný potvrdil, že mu žalobkyňa dala sumu 40.000,- Sk na auto s tým, že mu povedala, že je to pôžička od otca, ale tieto peniaze jej postupne vrátil. Podľa súdu prvej inštancie
žalobkyňa disponovala finančnými prostriedkami vo výške 40.000,- Sk a preto ich mohla požiť na financovanie predmetných finančných produktov. Skonštatoval, že hodnota poistení, investícii a úspor žalobkyne je vo výške 5.812,04 Eur.
12. K žalobkyňou tvrdeným príjmom žalovaného počas trvania manželstva súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania nepreukázala výšku svojich príjmov, a preto nie je možné započítať do masy bezpodielového spoluvlastníctva tieto položky. Konštatoval, že žalovaný uviedol, že príjmy, ktoré mal zo svojej závislej činnosti, či už z vyslania do L., z misie v A. P. S., resp. z vyslania do N., boli použité pre chod domácnosti, hradili sa z nich všetky potreby rodiny od stravy, bývania, ošatenia, cestovania, dovoleniek, školy, aktivít a iných bežných výdavkov, až po rekonštrukcie/modernizácie v byte na S. ulici, nákup zariadení do bytu, kúpu dvoch áut a pod. Podľa súdu prvej inštancie príjmy z L., ako aj z A. P. S. neboli predmetom dokazovania, žalobkyňa nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy a to tak o týchto príjmoch, ako ani o svojich vlastných za rovnaké obdobie, pričom predmetom dokazovania neboli ani výdavky, ktoré v tom čase manželia a rodina mali, čo podľa jeho názoru s prihliadnutím na časový odstup ani nie je možné. Skonštatoval, že z príjmov strán sporu boli hradené všetky bežné potreby rodiny a domácnosti, výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, dovolenky, škola, záujmy, koníčky, a tieto boli počas doby trvania manželstva v celom rozsahu spotrebované. Uviedol, že uhrádzanie potrieb rodiny a domácnosti žalovaným mal preukázané aj nahliadnutím do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 13P 15/2008 s tým, že v predmetnom konaní sa okrem iného riešila otázka prídavkov na deti, ktoré žalobkyňa požadovala, pričom súd návrh žalobkyne na prídavky na deti právoplatne zamietol, a to tak prídavky na deti na Slovensku, ako aj prídavky na deti v N.. Okresný súd Bratislava IV zamietol aj návrh žalobkyne na určenie výživného na dcéru W. za obdobie od 01.06.2007 do 22.05.2008, nakoľko mal za to, že žalovaný si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére W., a aj druhej dcére F. hradil všetky výdavky, prispieval im na stravu, ošatenie a všetky potreby. Tvrdenia žalobkyne o neuhrádzaní nákladov na domácnosť a rodinu zo strany žalobného, súd prvej inštancie považoval za bezpredmetné.
13. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zostatok na účte žalovaného vedeného vo M. Ú. A., P..B.. č. účtu: XXXXXXXXXX ku dňu 26.07.2008 vo výške 30.923,69 Sk (1.026,48 Eur) (č.l. 132). Stav na účte v K. W., P..B.. ku dňu zániku manželstva nebol podľa prvoinštančného súdu dopytom na K. W., P..B.. spoľahlivo preukázaný, nakoľko z vyjadrenia K. W. nebolo možné bez pochybností zistiť reálny zostatok ku dňu zániku manželstva. Z predloženého výpisu vkladnej knižky vedenej v W. A., P..B.., IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX považoval za preukázané, že táto bola založená až dňa 08.01.2009, po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené, a preto túto nezahrnul do masy vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostatok na účte žalovaného vedenom v B. K. D. č. účtu: IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XX ku dňu zániku manželstva nemal súd prvej inštancie preukázaný, nakoľko na základe žiadosti o výpis z účtu žalovaného za obdobie od 01/2006 - 26.07.2008 banka oznámila, že predmetný výpis nie je možné vyhotoviť, nakoľko lehota na uchovávanie výpisov z účtov je stanovená na 10 rokov.
14. V súvislosti s námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasil s vyporiadaním BSM rovným dielom a navrhol určiť žalobkyni na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podiel nepresahujúci 30% z hodnoty BSM, z dôvodu neexistencia spoločnej domácnosti žalovaného so žalobkyňou, ako aj celkovej rodinnej situácie a vzájomných vzťahov bývalých manželov počas trvania manželstva do rozvodu, poukázal na § 150 Občianskeho zákona ako aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 202/2010.Uviedol, že pri určení výšky finančného vysporiadania bývalých manželov pri hodnote poistení, investícii a úspor žalobkyne a žalovaného nachádzajúcich sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vychádzal z individuálnych okolností prípadu, zohľadnil všetky individuálne okolnosti súdenej veci, pričom na ne prihliadol aj cez prizmu dobrých mravov. Dospel k záveru, že dôvody pre výnimočný zásah do zákonom prezumovanej rovnosti podielov strán sporu nie sú v prejednávanej veci splnené. Mal za to, že v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu by iné (disparitné) rozhodnutie bolo vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivé. Masu BSM ustálil celkovo v hodnote 24.576,75 Eur, vyporiadal ju tak, že žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva veci vrátane spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov v hodnote 12.288,37 Eur a žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva veci a finančné prostriedky v hodnote 12.288,37 Eur.
15. O povinnosti úhrady súdneho poplatku stranami sporu rozhodol tak, že každého z rozvedených manželov zaviazal k úhrade polovice súdneho poplatku vo výške 368,656 Eur. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko bolo v záujme oboch strán sporu bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode manželstva vyporiadať a nie je tak možné ustáliť úspešnosť, resp. neúspešnosť jednotlivých strán sporu v konaní. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
16. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa riadne a včas odvolanie, a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17. Uviedla, že súd prvej inštancie jej prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte na S. ulici v nulovej hodnote. Konštatovala, že všetko ponúkala žalovanému, čo on odmietol, preto všetok nábytok vyhodila alebo darovala a do bytu si postupne kúpila nové veci, dala spraviť vstavané skrine do spálne, na chodbu, a tým, že ju žalovaný aj so synom z bytu vyhodil, tieto veci zostali tam a doposiaľ jej ich ani nevyplatil. Okrem toho kúpila nové WC, všetky batérie, lustre, zástrčky, vypínače a zaplatila aj nájomné mesiac dopredu, avšak peniaze jej nevrátil. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého rozhodol, že žalobkyni prikazuje jej životnú poistku s tým, že takú istú má aj žalovaný a ešte aj ďalšie, o ktorých ani nevedela. Uviedla, že na jednu poistku v Č. T. platil 18 000 Sk ročne. Poukázala na odkupné hodnoty 10 293,6 Eur poistky žalobkyne a 2 737,84 Eur poistky žalovaného. Nesúhlasila s týmto záverom a konštatovala, že žalovaný si poistku navyšoval a ona nemohla. Uviedla, že podielové fondy v B. B. mala a to 100 000,- Sk, ktoré jej dal otec, ako dedičstvo z predaja v vinohradu v N., ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konštatovala, že po jej odchode z N. jej žalovaný nedával peniaze, bola nezamestnaná a peniaze sa míňali. K veciam, ktoré súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného uviedla, že garáž kúpili zo spoločných peňazí, ale žalovaný si po rokoch zabezpečil vymyslenú darovaciu zmluvu od svojich rodičov, motorové vozidlo asi za 19 000 Eur, ale vo vyššej hodnote, pretože to kupoval v N. bez dane, poistnú zmluvu v hodnote 2 737,84 Eur, čo je životná poistka a ďalšie tri poistky sa v rozsudku neuvádzajú. Namietala, že žalovaný kúpil počas manželstva pozemok, na ktorom postavil dom v obci S. Š., čo kúpil na meno známej, menom K.É. F., ktorá bola aj svedčiť. Uviedla, že žalovaný si vzal aj úver 133 000,- Eur, v marci 2009, ale v tom čase už dom stál. V lete 2009 sa vrátil aj so synom a bývali v ňom a bývala tam asi štyri mesiace aj dcéra W. s manželom a synom. Konštatovala, že žalovaný si dal dom skolaudovať až v decembri 2009. Namietala, že v priebehu konania navrhovala vyžiadať výpis z účtu v K. W., kde bolo podľa jej tvrdenia 21.2.2008 - 1 183 000,- Sk a dňa 4.3.2008 - 1 187 314,- Sk a po vyžiadaní a doručení výpisu sa zistilo, že žalovaný vybral z uvedeného účtu dňa 14.4.2008 sumu 33 193,- Eur okrem iných výberov, pričom tieto prostriedky súd prvej inštancie do masy BSM nezapočítal. Namietala tiež, že navrhovala opakovane vyžiadať výpisy z účtu v N., čo sa stalo až tento rok, keď zaplatila súdu 100,- Eur ako preddavok na úradný preklad žiadosti, avšak N. banka už z dôvodu uplynutia lehoty týmto dôkazom nedisponovala. Nepovažovala za správny názor súdu prvej inštancie, že príjmy z L., D. A. P. S. neboli predmetom skúmania, pretože nepredložila relevantné dôkazy. Uviedla, že predložila výplatnú pásku z A. P. S. a okrem toho príjmu, mal žalovaný aj výplatu na B.. Nesúhlasila s tým, že údajne sa neskúmali jej príjmy, pričom sa uvádza, že mala príjem 14 000 - 18 000 Sk a výpis z účtu je v spise. Konštatovala, že v spise je aj výpis z V. Y., kde je uvedené, koľko zarábal žalovaný v N.. Namietala, že opakovane žiadala výpis z účtu vyplatenia pozemku či domu, čo sa nestalo a tiež, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaného svedka, s ktorým mal žalovaný podpísanú zmluvu na peniaze. Záverom konštatovala, že vypovedala advokáta, pretože nemá peniaze a musela platiť prenajatý byt a teraz musí platiť ešte aj súdne poplatky.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, uskutočnenom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a účelovo uvádza skutočnosti, ktoré boli v priebehu súdneho konania vyvrátené. Konštatoval, že postup súdu prvej inštancie, ktorý prikázal hnuteľné veci do vlastníctva žalobkyne, je v súlade s konštantnou judikatúrou súdov prisudzujúcou hnuteľné veci tomu z manželov, ktorý ich užíva a opotrebováva. Z rovnakých dôvodov bolo žalovanému prikázané
motorové vozidlo Š. Y., ktoré využíval spolu so synom prevažne v N.. Uviedol, že napriek jeho žiadosti, aby hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte, ktorý výlučne užívala žalobkyňa, boli ohodnotené na sumu 7 500 Eur a započítané v neprospech žalobkyne, súd prvej inštancie vyhodnotil hodnotu týchto vecí ako nulovú, čím žalobkyni nevznikla povinnosť doplatku hodnoty týchto vecí žalovanému a hodnota týchto hnuteľných vecí preto nemá pre žalobkyňu negatívny dopad na výšku vyporiadania. Tvrdenia žalobkyne, že ona sama kúpila do bytu nové zariadenie, považuje za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko všetko zariadenie bolo kúpené žalovaným pred jeho odchodom do N., začiatkom roku 2006 a po jeho odchode to bola výlučne žalobkyňa, ktorá predmetný byt spolu s jeho zariadením užívala a amortizovala. Má za to, že existencia poistiek a ostatných finančných produktov bola spornými stranami preukázaná vrátane uvedenia aktuálnej hodnoty príslušného produktu, tzv. odkupnej hodnoty, ku dňu rozvodu manželstva. Z tejto hodnoty potom prvoinštančný súd vychádzal pri posúdení celkového nároku na vyporiadanie. Tvrdenia žalobkyne, že nerozumie, ako mohol súd určiť odkupnú hodnotu jej poistky v sume 10 293,60 Eur sú podľa žalovaného nepochopiteľné, keďže presné vyčíslenie tejto hodnoty bolo jasne uvedené tak vo vyjadrení žalovaného (strana 8), ale najmä v rozsudku okresného súdu (strana 14), kde súd podrobne uviedol spôsob, ako k tejto sume dospel (nejedná sa len o jednu poistku, ale viaceré poistné a investičné produkty žalovanej). Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri výpočte hodnoty zobral do úvahy aj žalobkyňou v odvolaní namietanú skutočnosť, že podielové fondy v sume 100 000 Sk (3 319,39 Eur) boli získané od otca ako dedičstvo z predaja vinohradu v N. a nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. V dôsledku toho hodnotu poistných produktov žalobkyne v sume 10 293,60 Eur znížil o hodnotu dedičstva za predaj vinohradu v N. a za predaj domu po babke v celkovej sume 135 000 Sk (4 481,17 Eur) na sumu 5 812,04 Eur, ktorá je aj predmetom vyporiadania.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že garáž, bola kúpená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného a mala slúžiť ako doplnok (príslušenstvo) bytu na S. ulici. Financovanie garáže preukázal tak listinným dôkazom, ako aj výpoveďou svedka. Motorové vozidlo bolo v užívaní žalovaného a jeho syna počas ich pobytu v N. a preto navrhol, s čím žalobkyňa aj súhlasila, aby bolo prikázané do jeho výlučného vlastníctva, čo súd prvej inštancie s prihliadnutím na jeho amortizovanie žalovaným aj akceptoval. Konštatoval, že žalobkyňa vo svojom odvolaní nesprávne uvádza, že súd prvej inštancie do vlastníctva žalovaného prikázal poistnú zmluvu v hodnote 2 737,84 EUR a ďalšie tri poistky súd v odôvodnení nespomína. Uviedol, že z vyjadrenia žalovaného, ako aj z napadnutého rozsudku (strana 13 a nasl.) vyplýva, že ide o súhrnnú hodnotu všetkých poistení žalovaného, a teda nejde len o jednu poistku, ako to nesprávne uvádza žalobkyňa. Rodinný dom s pozemkom v S. Š.T. nie je predmetom vyporiadania, nakoľko bol nadobudnutý po rozvode manželstva a bol financovaný z cudzích zdrojov (hypotéka) a je stále zaťažený záložnými právami, v prospech banky a žalovaný spláca úver poskytnutý na jeho kúpu. Uviedol, že nesúhlasil s návrhom žalobkyne na vypočutie syna sporných strán ako svedka, a to s odôvodnením jeho zaujatosti a neexistujúcej nestrannosti. Konštatoval, že žalobkyňa počas celého súdneho konania poukazovala výlučne na jeho príjmy, ktoré dosahoval. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola až do odchodu do N. v roku 2006 zamestnaná, žiadnym spôsobom nepreukázala výšku svojich príjmov za rovnaké obdobie, za ktoré chcela posudzovať príjem žalovaného. Podľa žalovaného posudzovanie výlučne príjmov pre účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné, keďže súčasťou hospodárenia domácnosti sú nielen príjmy, ale aj výdavky. Uviedol, že v konaní poukázal na rad súdnych rozhodnutí, ktoré preskúmavali vzťahy v rodine sporových strán, a ktoré konštatovali, že žalovaný si riadne plnil všetky svoje vyživovacie povinnosti, uhrádzal náklady spojené so životom rodiny a hradil všetky potreby svojej rodiny. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie do masy bezpodielového spoluvlastníctva nezapočítal sumu 33 193 Eur, ktorú žalovaný vybral z účtu dňa 14.04.2008 uviedol, že túto sumu vyplatil priamo žalobkyni, keďže sa opakovane vyhrážala žalovanému, že na neho podá trestné oznámenia a urobí na neho podania u jeho zamestnávateľa, ktorým bolo V. Y. B. T.. Z obavy, že obvinenia žalobkyne sa môžu negatívne odraziť na jeho profesionálnej kariére, príp. môžu znamenať skorší návrat z N. a ukončenie jeho služobného vyslania, vyplatil uvedenú sumu žalobkyni. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.11.2018, sp. zn. 24C/194/2011-652, ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) CSP) a bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
21. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
22. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tieto zásady: a) Podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Uvedené však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne tiež na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod..
23. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.
24. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov spôsobom uvedeným v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia v zmysle zásady parity (rovnosti) podielov a ostatných zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska predmetu vyporiadania bezpodielovového spoluvlastníctva (majetku a záväzkov patriacich do BSM) a potreby jeho vyporiadania, jeho výsledky aj náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dostatočne sa zaoberal tiež relevantnými argumentmi sporových strán, podrobne vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery aj riadne a presvedčivo zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne.
25. K žalobkyňou tvrdenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Predpokladom naplnenia tohto odvolacieho dôvodu je, aby skutočnosť, ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná, bola pre rozhodnutie významná. Vo všeobecnosti dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; možno konštatovať, že pravidlom kontradiktórnych konaní je nie len formálne, ale aj materiálne uplatňovanie zodpovednosti strany za neunesenie dôkazného bremena. Výrazom toho v procese dokazovania je okrem iného tiež požiadavka nezaťažovať zabezpečením dôkazného prostriedku tú procesnú stranu, ktorá k dokazovanej skutočnosti nemá dôkazné bremeno. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. V prípade, že súd prvej inštancie považoval žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka a výpisom z účtu vyplatenia pozemku a domu za nadbytočné a neúčelné nakoľko nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku napadnuté rozhodnutie nezaťažil skutkovou vadou, čo vylučuje naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.
K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke , ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výrokom, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní BSM naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
26. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne bolo, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku mal do majetku patriaceho do BSM zahrnúť aj nehnuteľnosti (dom vrátane pozemkov), v obci S. Š., ktoré žalovaný nadobudol kúpou v roku 2009 z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva. Namietala, že súd prvej inštancie k nadobudnutiu nehnuteľnosti žalovaným nevypočul syna sporových strán, ktorého navrhla v konaní vypočuť ako svedka. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že s otázkou nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti vrátane jej financovania sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal v bode 30 svojho rozhodnutia, keď dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že rodinný dom vrátane pozemkov k nemu prináležiacich nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva po rozvode manželstva dňa 23.03.2009 na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.03.2009. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný relevantne preukázal, že finančné prostriedky na kúpu rodinného domu si zabezpečil z vlastných prostriedkov po rozvode manželstve a nie z prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva a správne ustálil, že rodinný dom, ani prostriedky použité na jeho kúpu, nie sú predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
27. Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie mal do majetku patriaceho do BSM zahrnúť aj garáž na M. ulici, ktorú žalovaný nadobudol kúpou v roku 2005 t. j. počas trvania manželstva. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že garáž bola zakúpená z vlastných peňažných prostriedkov žalovaného, resp. z prostriedkov, ktoré mu pred kúpou garáže darovali na tento účel jeho rodičia. Uvedenú skutočnosť považoval za preukázanú Darovacou zmluvou zo dňa 07.05.2005 a aj výpoveďou matky žalovaného jej výsluchom zo dňa 17.09.2014, ktorá jednoznačne potvrdila, že poskytla finančné prostriedky svojmu synovi - žalovanému. Odvolateľka tvrdí, že svedectvo v konaní vypočutej svedkyne (matky žalovaného) bolo účelové, prospech žalovaného a darovaciu zmluvu považuje za „vymyslenú“. Odvolací súd poukazuje na čl. 8 Základných princípov CSP, podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí. V súvislosti s touto odvolacou námietkou uvádza, že ak žalobkyňa v
konaní pred súdom mala za to, že svedectvo žalovaným navrhovanej svedkyne, ktorá pred súdom prvej inštancie vypovedala, bolo účelové a umelo vykonštruované v prospech žalovaného, a darovacia zmluva nezodpovedala skutočnosti, mala v konaní označiť alebo predložiť dôkazy, na preukázanie ňou tvrdených skutočností, na ktoré by mal súd prihliadať do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené (§ 154 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa neuniesla tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania totiž platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t. j., kto tvrdí, dokazuje.
28. K námietke žalobkyne týkajúcej sa hnuteľných vecí odvolací súd uvádza, že napriek návrhu žalovaného, aby hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte, ktorý výlučne užívala žalobkyňa, boli ohodnotené na sumu 7 500 Eur a započítané v neprospech žalobkyne, súd prvej inštancie ustálil, že veci tvoriace súpis hnuteľného majetku sú v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov opotrebované a ich hodnota je nulová. Tým, že súd prvej inštancie hnuteľné veci v nulovej hodnote prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nemá táto skutočnosť vplyv na výšku nároku žalobkyne pri vyporiadaní BSM. K žalobkyňou v odvolaní prezentovanými námietkami týkajúcimi sa poistení a investícií odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s poisteniami a investíciami, ktoré mali sporové strany počas trvania manželstva uzatvorené podrobne vysporiadal v bodoch 33 a 34 rozsudku a vychádzal z aktuálnej hodnoty príslušného produktu - odkupnej hodnoty, ku dňu rozvodu manželstva. Nepovažuje za dôvodnú námietku žalobkyne, že nezohľadnil peňažné prostriedky použité na financovanie investícií do podielových fondov a na životné poistenie, ktoré mala z dedičstva od otca za predaj vinohradu v sume 100.000 Sk (3.319,39 EUR). S touto odvolacou argumentáciou žalobkyne nemožno súhlasiť, nakoľko súd prvej inštancie pri výpočte hodnoty zobral do úvahy aj žalobkyňou v odvolaní namietanú skutočnosť, že podielové fondy v sume 100 000 Sk (3 319,39 EUR) boli získané od otca ako dedičstvo z predaja vinohradu v N. a nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. V dôsledku toho súd prvej inštancie zohľadnil financovanie uvedených produktov z výlučných finančných prostriedkov žalobkyne a hodnotu investícií a poistných produktov žalobkyne v sume 10 293,60 EUR znížil o hodnotu dedičstva za predaj vinohradu v N. a za predaj domu po babke v celkovej sume 135 000 Sk (4 481,17 EUR) na sumu 5 812,04 EUR, ktorá bola predmetom vyporiadania. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na príjmy žalovaného, ktoré dosahoval či už z vyslania do L., z misie v A. P. S., resp. z vyslania do N. ako aj z výplaty na B.. Súd prvej inštancie konštatoval, že príjmy z L. a z A. P. S. neboli predmetom dokazovania, žalobkyňa nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy a to tak o týchto príjmoch, ako ani o svojich vlastných za rovnaké obdobie, pričom predmetom dokazovania neboli ani výdavky, ktoré v tom čase manželia a rodina mali. Odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie, že z príjmov strán sporu boli hradené všetky bežné potreby rodiny a domácnosti, výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, dovolenky, škola, záujmy, koníčky, a tieto boli počas doby trvania manželstva v celom rozsahu spotrebované, pričom uhrádzanie potrieb rodiny a domácnosti žalovaným zistil aj nahliadnutím do súdneho spisu pod sp. zn. 13P 15/2008. K námietke žalobkyne, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie nezapočítal sumu 33 193 Eur, ktorú žalovaný vybral z účtu dňa 14.04.2008, o ktorej sume žalovaný tvrdil, že ju vyplatil priamo žalobkyni, keďže sa mu opakovane vyhrážala, že na neho podá trestné oznámenia a urobí na neho podania u jeho zamestnávateľa, ktorým bolo V. Y. B. T.. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere dospel k záveru, že stav na účte v K. W., P..B.. ku dňu zániku manželstva dopytom na K. W., P..B.. nebol spoľahlivo preukázaný, nakoľko z vyjadrenia K. W. nie je možné zistiť bez pochybností, reálny zostatok ku dňu zániku manželstva s čím sa odvolací súd stotožňuje. Zdôrazňuje, že podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.
29. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že všetky žalobkyňou uvedené odvolacie námietky a argumenty sú absolútne nedôvodné a právne irelevantné a so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (aj v závislých výrokoch o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM a o náhrade trov konania) podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 257 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom súd usporiada vzťahy medzi stranami sporu
spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu (Občiansky zákonník) bez ohľadu na návrhy strán sporu, čo znamená, že od ich návrhov sa môže v prípade, ak si to vyžaduje spravodlivé usporiadanie ich vzťahu, odchýliť. Odvolací súd považoval za nespravodlivé priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v takomto konaní len jednej zo strán sporu, preto hodnotiac túto skutočnosť, ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).