Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-38-2017.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. A., G.. XX.XX.XXXX Q. B. A., G.. XX.XX.XXXX, toho bytom u matky detí, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov: matky Q. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. K., G. Č.. XXX/XX, právne zast. advokátom JUDr. Michalom Luprichom, so sídlom Nitra, Turistická č. 22 a otca K. M. W. V., G.. XX.XX.XXXX, K. Y., XXXXX W., X P. V. R., právne zast. advokátom JUDr. Jozefom Herbulákom, so sídlom Trenčín, Brnianska 1K, takto, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zverení maloletých detí N. A., G.. XX.XX.XXXX Q. B. A., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky z a s t a v u j e. II. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom N. A., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,-€ mesačne indexovanej k 1. januáru každého roka na základe pravidla uvedeného v rozsudku Prvostupňového súdu príslušného v občianskych veciach v Marseille sp. zn. 16/14773 z 27.04.2017 na sumu 182,-€ mesačne a k maloletej B. A., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,-€ mesačne indexovanej k 1. januáru každého roka na základe pravidla uvedeného v rozsudku Prvostupňového súdu príslušného v občianskych veciach v Marseille sp. zn. 16/14773 z 27.04.2017 na sumu 182,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec maloletých k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2020.
III. Zročné zvýšené výživné k maloletej N. A., G.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2020 do 31.05.2022 v sume 3771,04-€ je otec maloletej povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám matky maloletej.
IV. Zročné zvýšené výživné k maloletej B. A., G.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2020 do 31.05.2022 v sume 3771,04-€ je otec maloletej povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám matky maloletej.
V. Osobný styk otca s deťmi súd ponecháva z účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku rozsudku súdu bez úpravy.
VI. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
VII. Matka detí je povinná vždy k 30.03., 30.06., 30.09. a 30.12., každého kalendárneho roka informovať otca detí elektronicky formou e-mailu na adrese oznámenej matke otcom detí o deťoch najmä školskom prospechu, zdravotnom stave detí, záujmovej činnosti detí.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IX. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom z 27.07.2017 domáha zverenia mal. detí N. Q. B. do jej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otca k nim vo výške 500,-€ na každé z detí, styk navrhla ponechať na dohode rodičov. Na pojednávaní návrh upravila v tom zmysle, že výživné navrhuje určiť na sumu 250,-€ na každé z detí od podania návrhu.
2. Návrh odôvodnila tým, že od narodenia detí otec na ich výživu riadne neprispieva, naposledy v roku 2011 potom až v júli 2017. Ona pracuje v Dolných Vesteniciach s príjmom 500,-€ mesačne. Otec detí má mať stavebnú firmu, ktorá sa venuje rekonštrukcii domov.
3. Otec maloletých sa vyjadril písomne dňa 23.03.2018 aj neskoršími písomnými vyjadreniami a prednesom právneho zástupcu. Uviedol, že krajinou obvyklého pobytu detí bolo Francúzsko, matka deti zadržiavala na Slovensku bez súhlasu otca, dvakrát bolo rozhodnuté súdom o ich návrate do Francúzska, zlyhal aj výkon súdneho rozhodnutia, na čo až na tretíkrát v dôsledku toho, že detí boli matkou manipulované, súd napokon rozhodol o nenariadení ich návratu. O rodičovských právach k mal. deťom rozhodol súd v Marseille rozsudkom zo dňa 27.07.2017 sp. zn. 16/14773, kde bolo rozhodnuté o zverení detí matke, vyživovacej povinnosti. Toto rozhodnutie sa automaticky uznáva aj na území Slovenskej republiky. Uvádza, že si vyživovaciu povinnosť, ktorá mu je určená plní, je však nezamestnaný, odkázaný je na príspevok solidarity. Má za to, že otázka zverenia detí do starostlivosti matky je vecou rozhodnutou, rovnako nedošlo k podstatnej zmene ohľadom princípu určenia výživného. Uviedol, že jeho finančné úspory spotreboval na dlhodobý súdny spor ohľadom maloletých detí.
4. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky detí vyhovel.
5. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti otca detí, ktorý bol zastúpený prítomným právnym zástupcom, za prítomnosti matky detí a kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca dožiadaným súdom, nižšie uvedenými listinami a zistil tento stav veci.
6. Rozsudkom Prvostupňového súdu príslušného v občianskych veciach v Marseille sp. zn. 16/14773 z 27.04.2017 boli priznané rodičovské práva a povinnosti obidvom rodičom, stanovil sa obvyklý pobyt detí u matky, určilo sa právo styku otca s deťmi, ak nedôjde k dohode rodičov tak, že otec bude mať právo styku počas šiestich mesiacov v neutrálnom prostredí v priestoroch ÚVSVaR Partizánske v rozhodnutí stanovenom čase, potom počas školského obdobia jeden víkend mesačne od soboty do nedele na Slovensku, počas školských prázdnin prvú polovicu v párne roky, druhú v nepárne podľa miesta výberu otca najmä vo Francúzsku, podrobnosti bližšie upravilo rozhodnutie. Bolo určené výživné otca k deťom vo výške 50,-€ na každé z detí, pričom bolo určené, že výška výživného bude revidovaná k 1. januáru každého roka podľa indexu spotrebiteľských cien domácností, v ktorých je otec detí robotník podľa vzorca výživné x nový index / posledný index. Výživné súd určil v danej výške, pretože nie sú známe príjmy a výdavky matky, otec na pojednávaní vysvetlil, že bol nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť kvôli danému súdnemu konaniu, hľadá si zamestnanie a poberá od úradu práce podporu.
7. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/34/2015-402 z 05.09.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/6/2017-488 z 22.02.2017, právoplatným dňa 16.03.2017 bolo uložené deťom a rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa výchovnému poradenstvu v zariadení Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v rozsahu 5 stretnutí.
8. Podľa správy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 03.03.2018 sa vykonávalo výchovné opatrenie uložené vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/34/2015, zúčastnila sa ho matka s deťmi, otec prostredníctvom právneho zástupcu deklaroval, že pre zlú sociálnu situáciu a zhoršený zdravotný stav sa nemôže zúčastniť výchovného opatrenia a pricestovať.
9. Zo správ o šetrení pomerov v rodine matky a jej vyjadrenia dňa 28.03.2018 vyplynulo, že má tri vyživovacie povinnosti, z čoho jedna vyživovacia povinnosť, k už plnoletému synovi, je z iného vzťahu, tento stále študuje, na výživu syna jeho otec neprispieva. Matka žije v domácnosti rodičov spolu s troma deťmi. Je zamestnaná na trvalý pracovný pomer vo firme TK&K v Dolných Vesteniciach, jej príjem
netto je cca 500 € mesačne, ide o dvojzmennú prevádzku doobedňajšie a poobedňajšie zmeny. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, nevlastní motorové vozidlo. Náklady na domácnosť u rodičov hradí spolu s nimi na polovicu. Náklady na elektrinu platí v sume 97 € mesačne, cca 68 € prispieva na vodu, platí poplatky za komunálny odpad za 4 členov domácnosti, náklady na teplo neplatí. Kúri pevným palivom. Dcéra B. chodí na karate, kde platí poplatok 120 € polročne, N. Q. B. navštevujú krúžok spevu, kde platí 30 € na každé z detí za polrok, navštevujú aj tanečný krúžok, kde platí 24 € za každé z detí raz polročne, kredity na mobilný telefón, kde platí obom spolu 20 € mesačne, uhrádza náklady na stravovanie v školskej jedálni N., chodí len na desiaty, deti obedujú doma, dcéra B. sa venuje karate súťažne, pričom každú sobou v súvislosti so súťažami vynaloží cca 50 €, čo ide asi o položku 500 € za polroka. Vznikajú jej aj poplatky za účasť detí na sústredeniach, zo ZUŠ by mali ísť deti do Talianska. Finančne jej pomáhajú rodičia, brat aj sestra. Keď môže, tak im to vráti. Ja tieto výdavky najmä na mimoškolské aktivity detí platí nepravidelne po dohode s prevádzkovateľmi. Deti tiež míňajú svoje peniaze, ktoré dostali na narodeniny a iné sviatky na tieto aktivity. Otec detí na ich výživu prispieva od augusta 2017 sumou 50 € na každé z detí. Dostáva ich vo forme poštového peňažného poukazu. Dcére B. poslal na narodeniny v roku 2017 sumu 50 € a obidvom deťom na Vianoce zvlášť po 50 €. Dcéra N. navštevuje siedmy ročník a B. piaty ročník ZŠ v Partizánskom - Veľké Bielice. Deti by mali navštíviť letný tábor zameraný na starostlivosť o kone, kde by mala uhradiť na každé z detí 220 €, ide o týždenný tábor. Dňa 25.05.2022 na pojednávaní uviedla, že otec detí má jej e-mailovú adresu stalo sa, že napísal, odpísala mu, aj ho emailom kontaktovala, keď 7 mesiacov neposlal výživné, čo bolo v roku 2021, vtedy mu aj čosi napísala o deťoch. Len keď mu písala, prečo neposiela výživné, dožadoval sa informácií o deťoch, ako sa majú. Na otázku, prečo neposiela výživné odpísal, že v prvom rade mu má dať telefónne číslo, informovať ho o deťoch, poslať mu číslo účtu, pretože poštou už nie je možné posielať výživné, poslala mu preto číslo účtu. Keď poslala číslo účtu poslal spätne všetko výživné za nezaplatených 7 mesiacov. Otec detí čakal, kým sa mu ona neozve ohľadom výživného a narastajúceho dlhu. Otec detí písal aj dcére B. na sociálnu sieť, myslí, že na narodeniny. Je ochotná otca informovať o deťoch, pokiaľ však ide o fotky, len ak to samé dcéry budú chcieť.
10. Ona asi od roku 2014 do roku 2018 pracovala v Dolných Vesteniciach pri výrobe gumových tesnení vo výstupnej kontrole, spočiatku išlo pracovný pomer na dobu určitú, neskôr na dobu neurčitú. Pracovala 8 hodín denne na plný pracovný úväzok s príjmom cca 500,-€ mesačne. Z dôvodu možnosti lepšieho zárobku z práce odišla, našla si zamestnanie v spoločnosti ZKW v Topoľčanoch, mala príjem cca 650 € mesačne, išlo o prácu na dve zmeny, išlo o 12-hodinové zmeny, no v skúšobnej dobe ochorela, mávala bolesti hlavy a to už v čase keď si hľadala nové zamestnanie. Následne však prepúšťali a prepustili aj ju, ostala tak bez práce, naviac ochorela a práceneschopná bola skoro rok z dôvodu migrén. Potom sa zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie a neskôr si našla aktuálnu prácu, kde pracuje v kuchyni v škôlke, ide o polovičný pracovný úväzok na štyri hodiny. Do fabriky do výroby nechcela ísť, v práci je spokojná, chodí si však privyrábať, upratovať, nejde však o evidované zamestnanie, či privyrobenie si. Má účet v banke. Zarobí si tak spolu asi 500-600 € mesačne. Prispievam rodičom na domácnosť, keď jej to finančne nevychádza, požičia si od súrodencov, tým to však vráti. Otec si vyživovaciu povinnosť k deťom plnil len formou výživného, neplatil ho pravidelne, dokonca stalo sa, že ho niekoľko mesiacov nezaplatil, vždy však v sume 100 € na obe deti. Mešká však na výživnom za posledné dva mesiace, teda nezaplatil výživné za mesiace apríl a máj 2022, nepovedal prečo, nepísal, ani sa mu neozývala.
11. Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu otca z 12.03.2020 na č.l. 300 a priložených listín na č.l. 301-303 podľa potvrdenia o dani z príjmu táto predstavovala za rok 2018 sumu 0,-€, v mesiaci február 2020 otec zarobil 1215,20-€ vrátane 10% na platenú dovolenku. Výživné platil raz za dva mesiace v sume 200,-€ (teda 50,-€/na dieťa a mesiac).
12. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu otca z 02.05.2022 na č.l. 367 a pripojených listín na č.l. 368-372, sa aktuálne pomery otca zhoršili, od 03.01.2022 bol hospitalizovaný v dôsledku úrazu - dvojitej zlomeniny pravého zápästia, musel sa podrobiť operácii a rehabilitácie, je predpoklad, že do júna 2022 bude práceneschopný. Poberá nemocenskú dávku 12,80-€/deň, čo je cca 390,-€/mesačne, výživné platí štvrťročne, aby ušetril na poplatkoch. Otec sa opakovane listom či e- mailami snažil dozvedieť čo nové majú deti, matka mu odpovedala len raz tým, že mu poslala číslo účtu. Príjem otca za rok 2019 bol 3517,-€, pre rok 2020 bol 11 904-€, daňové priznanie zatiaľ pre rok 2022 vyhotovené nemá.
13. Právny zástupca otca dňa 25.05.2022 uviedol, že otec detí vlastní len pozemok, ktorý už skôr opísal, ktorý nie je stavebný a rodinný dom, ktorý obýva. Popieral, že by vlastnil nejakú ďalšiu nehnuteľnosť. Má
ísť o rodinný dom, ktorý vyžaduje investície, kde je jedno podlažie nedokončené. K dopravnej nehode, ktorú spomínal, uvádza, že otec ho informoval, že bol účastníkom dopravnej nehody, keď viedol bicykel dňa 03.01.2022, podrobil sa operácii dňa 19.01., mal operovanú ruku, dobu práceneschopnosti predpokladá do júna 2022. Otec si vyživovaciu povinnosť plní podľa rozhodnutia súdu, je možné, že výpadok v podobe platby výživného súvisí s úrazom a stratou príjmu v súčasnosti. Nemá informácie ohľadom zamestnania otca. Pracoval v minulosti ako murár.
14. Podľa správy ÚPSVaR partizánske a pripojenej správy o realizácie výchovného opatrenia z 09.07.2018, výchovné opatrenie splnilo účel len čiastočne, deti a matka sa poradenských stretnutí zúčastňovali, bolo konštatované zníženie úzkosti u detí pri rozoberaní témy rodiny a otca a vzťahu smerom k otcovi, ich postoj k otcovi je však konštantne odmietavý, pre neprítomnosť otca neoblo možné pracovať na vytvorení vzťahovej väzby k otcovi. Matka bola podporovaná v pravidelnom využívaní virtuálnych komunikačných kanálov smerom k otcovi.
15. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske zo dňa 26.02.2020 na č.l. 296 z 26.02.2020 je matka detí vedená ako uchádzačka o zamestnanie od 01.08.2019 do času podania správy. Od 06/2016 poberá náhradné výživné. Poberá rodinné prídavky na tri deti spolu v sume 74,85-€ a náhradné výživné 200,-€ mesačne pre C. V..
16. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske z 25.03.2020 na č.l. 312, syn matky C. študoval v 2. ročníku na vysokej škole. Matka bola v tom čase nezamestnaná, stále býval u rodičov, matka deklarovala, že prispieva rodičom na náklady súvisiace s bývaním sumou 100,-€ mesačne na elektrinu, 80,-€ polročne za vodu, na telekom. služby platí 35,-€ a 85,-€ ročne sú náklady za odpad. N. bola v tom čase v 9. ročníka základnej školy navštevovala aj základnú umeleckú školu - spev a tanečnú, kde sa uhrádzal polročne poplatok 60,-€. B. bola v 7. ročníka Základnej školy, dosahovala veľmi dobré študijne výsledky. Vo voľnom čase navštevovala karate klub, kde bol poplatok 120,-€ polročne. Podľa aktuálnej správy na č.l. 362 z 25.04.2022 bydlisko matky sa nezmenilo, je zamestnaná v Materskej škole ako kuchárka. Syn C. je prvák na vysokej škole v Banskej Bystrici, výdavky na bývanie sa zmenili nie významne, no spláca pôžičku na solárne panely v sume 30,-€ mesačne. Mal. N. je žiačkou 2. ročníka bilingválneho gymnázia v Banskej Bystrici, s vyučovacím jazykom francúzskym, býva počas dní vyučovania na internáte, B. je v 9. ročníku základnej školy. B. stále navštevuje karate klub, športu sa venuje súťažne, na turnaje sú výdavky. Deti dostávajú od matky vreckové. Deti počas pohovoru uviedli, že s otcom sa nestretávajú, netelefonujú si ani otec nevyužíva komunikáciu cez sociálne siete, naposledy napísal B. k narodeninám v roku 2021.
17. Podľa výsledkov dožiadania o právnu pomoc, ktoré realizoval Všeobecný súd prvého stupňa v Nice z 20.11.2018 na č.l. 245-260, otec sa k svojim majetkovým pomerom vyjadruje tak, že vždy hospodáril na hranici schopností, predal starý byt, ktorý zrekonštruoval, kúpil súčasný, ktorý bolo treba opäť rekonštruovať, mal pritom len malý zisk, občasne pracuje na krátke obdobia a uplatňuje si nárok na podporu v nezamestnanosti má len malé úspory cca 10 tis. Eur. Prišiel o peniaze kvôli súdnym konaniam na Slovensku, naposledy videl deti v roku 2015, ľutuje, že sa s nimi nikdy nemohol stretnúť sám. V tom čase bol bez práce. Zo záverov správy vyplýva, že sa zdá, že otec detí rezignoval, odkedy si myslí, že sú dcéry zmanipulované, nemá chuť bojovať o ich návrat, v súčasnosti sú už veľké, jeho zásah by spôsobil viac zla ako dobra. Spláca úver na dom, ktorý obýva, prízemie je v stave ruiny, vlastní ešte malý pozemok, ktorý však nie je stavebný, nemá z neho žiaden príjem. Neposkytol doklad o príjme, tvrdil že žije z úspor, ktoré sa vyčerpávajú. Za vhodnú formu považuje dožiadaný súd styk formou videokonferencie.
18. Podľa správy Sociálnej poisťovne na č.l. 348 a potvrdenia o príjme matky na č.l. 358 v období od septembra 2020 do februára 2022 bol priemerný čistý mesačný prijem matky vrátanie daňového bonusu 329,45-€.
19. Súd zistil z verejne dostupných zdrojov: www.minimalnamzda.sk, že mesačná minimálna čistá mzda vo Francúzsku v rokoch 2018-2022 stúpala zo sumy 1173,-€ na sumu 1242,-€.
20. Právomoc konať a rozhodovať na slovenské súdy prešla podľa č. 10 písm. b/ bod iv/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (Brusel II bis). Ohľadom výživného podľa č. 3 písm. d/ nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní
a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Miestna príslušnosť je daná miestom obvyklého pobytu detí. Otec právomoc súdu ani miestnu príslušnosť nerozporoval, konania sa v zastúpení zúčastnil.
21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), ak civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
33. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
34. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
35. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov súd dospel k právnemu záveru, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým je nutné upraviť spôsobom ako vo výrokoch rozsudku.
36. V konaní bolo preukázané, že pokiaľ ide o návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ide už o vec rozhodnutú - teda kde návrh smeruje k tomu stavu, o ktorom už skôr rozhodol iný súd, ktorého rozhodnutie je vykonateľné aj na území Slovenskej republiky (rozsudok Prvostupňového súdu príslušného v občianskych veciach v Marseille sp. zn. 16/14773 z 27.04.2017). Bolo totiž určené, že obvyklý pobyt detí je u matky a osoba s právom styku s deťmi je otec detí, komu je aj vymerané výživné vo vzťahu k deťom, ktoré je povinný vyplácať matke detí. Je teda celkom zrejmé, že osobná starostlivosť o deti a výchova bola prisúdená matke. Keďže ide o prekážku konania, ktorá je neodstrániteľná, súd konanie v tejto časti zastavil, čo vyjadril v bode I. výroku rozsudku.
37. Žiaden z účastníkov konania nenavrhol upraviť osobný styk otca s deťmi nejakým konkrétnym spôsobom. Súd zistil, že aj o tejto otázke skôr rozhodol súd v Marseille, styk otca s deťmi však neprebieha roky napriek výchovnému opatreniu zo začiatku roka 2017, ktoré sa úspešne nezrealizovalo a otec sa ho nepodroboval, pričom nie je predpoklad vykonateľnosti tohto skoršieho rozhodnutia o úprave styku. Práve z dôvodu, aby úprava osobného styku nebola v rozpore s reálnym stavom a záujmom už dospievajúcich detí, súd rozhodol výrokom v bode V.
38. Súd však zistil, že otec detí nemá ani len základné informácie o ešte stále maloletých deťoch, kontakt medzi rodičmi detí je mizivý, sama matka detí uviedla, že hoci majú vzájomné e-mailové adresy, kontaktuje otca len kvôli dlhu na výživnom a otec časom úplne rezignoval pokúšať sa o kontakt. Za účelom zabezpečenia aspoň základnej informačnej povinnosti vo vzťahu k otcovi detí, ktorú nenamietala ani matka detí na súdnom pojednávaní výrokom v bode VII. súd upravil podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine informačnú povinnosť matky vo vzťahu k otcovi detí o maloletých deťoch, kde súd apeluje na matku detí, aby súčasťou správ boli aj fotografie detí. Súd poukazuje na to, že otec detí využil v minulosti zákonné možnosti na zabezpečenie osobného styku s deťmi, pričom ten nedosiahol vzhľadom k psychickej nepripravenosti detí na návrat do miesta ich obvyklého pobytu, za čo on sám nenesie vinu, no iná forma styku otca s deťmi s odstupom času a za rezignácie otca už nie je súdne vykonateľná. Nie je však vylúčené, že dospievajúce dcéry, či po dosiahnutí svojej plnoletosti nebudú mať záujem na obnovení kontaktu s otcom, keď vplyv druhého rodiča bude oslabený ich vlastným názorom a životnými skúsenosťami.
39. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného súd mu vyhovel sčasti. Matka navrhla zvýšiť výživné na sumu najskôr 500,-€ na každé z detí, neskôr z nároku poľavila a navrhla určiť výživné vo výške 250,-€ na každé z detí odo dňa podania návrhu. Súdne rozhodnutia týkajúce sa maloletých detí možno zmeniť ak dôjde k podstatnej zmene pomerov rodičov či detí, ktoré sa javia byť dlhodobé. Deti sa majú právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Súd nie je oprávnený opätovne preskúmavať pomery v čase skoršieho rozhodnutia a vykladať ich inak, lebo by to bolo v rozpore s prekážkou rozhodnutej veci a princípov opravného konania. Základným východiskom bolo to, že súd v Marseille určil výživné otcovi vo vzťahu k deťom vo výške 50,-€, na každé z detí s indexáciou, ktorá však nijako významne túto sumu nezvyšuje (po piatich rokoch spolu o sumu 6,39-€). Súd v Marseille konštatoval, že výživné určil v danej výške, pretože nie sú známe príjmy a výdavky matky, otec na pojednávaní vysvetlil, že bol nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť kvôli danému súdnemu konaniu, hľadá si zamestnanie a poberá od úradu práce podporu. Pre právne posúdenie v tejto veci je podstatné, že pokiaľ súd v onej veci vzal na zreteľ sociálnu situáciu otca detí v tom čase, ktorá zahŕňa jeho majetkové pomery a schopnosti a možnosti sa zamestnať, tak nemožno ani v súčasnosti argumentovať jeho majetkovými pomermi v zmysle toho, či má prospech z nehnuteľností, ktoré vlastnil či užíval ich v tom čase. To však neznamená, že nezamestnanosť, nutnosť ukončiť podnikateľskú činnosť, či podpora v nezamestnanosti, alebo jeho náklady na súdne konanie by mali byť paušálnym dôvodom na nemennosť výšky vyživovacej povinnosti do budúcna.
40. Súd je toho názoru, že nezamestnanosť, ba aj zdravotný stav v zmysle choroby či úrazu nie je dôvodom na znižovanie vyživovacej povinnosti oproti osobe zamestnanej či zdravej, pokiaľ nie je zrejmé, že nejde o stav dlhodobý a nezavinený. Rodič by mal vynakladať úsilie sa zamestnať primerane svojim schopnostiam, nie len kvôli výžive svojej, ale aj svojich detí. Dočasný výpadok príjmu v podobe práceneschopnosti je krytý sociálnym zabezpečením, nie zriedka je riešený za pomoci úrazového poistenia a to najmä u osoby, ktorá si nemôže dovoliť stratu príjmu - myslí teda na eventualitu straty príjmu dopredu. Hoci možno konštatovať, že od posledného rozhodnutia súdu bolo možné istý čas považovať otázku výživného za vec rozhodnutú, ba aj z dožiadania a výsluchu otca možno konštatovať, že ešte v novembri 2018 bola jeho sociálna situácia slabá, ba v roku 2019 nemal príjem ani na úrovni minimálnej mzdy, tak sám preukázal, že takýto príjem bol schopný dosiahnuť už v roku 2020. Z potvrdenia o mzde za mesiac február 2020 vyplynulo, že otec detí mal čistú mzdu vo výške 1215,20-€, jeho príjmy za rok 2019 bol 3517,-€, za rok 2020 11 904,-€. Súd zistil z verejne dostupných zdrojov, že mesačná minimálna čistá mzda vo Francúzsku v rokoch 2018-2022 stúpala zo sumy 1173,-€ na sumu 1242,-€, z uvedeného vyplýva, že otec detí pracuje de facto za minimálnu mzdu alebo neznámo prečo za sumu nižšiu a zrejme si inú prácu nehľadá, neuviedol ani žiaden dôvod, prečo si nehľadá výnosnejšie zamestnanie. Čo je však zrejmé, možno vychádzať z toho, že je schopný sa zamestnať a dosiahnuť mzdu na úrovni tej minimálnej.
41. Súd sa nevyhnutnosťou či účelovosťou takéhoto ekonomického správania otca detí podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že nebolo preukázané, ani sa nejavilo, že sociálna situácia otca je zjavne neprimeraná jeho deklarovaným príjmom, naviac súd vychádzal aj zo sociálnej situácie matky detí, ktorá v podstate rovnako nejaví záujem hľadať si výnosnejšie zamestnanie ako v súčasnosti, kde v podstate nepracuje ani na plný pracovný úväzok a jej príjem je nižší ako deklaruje otec detí. Súd teda konštatoval že pri životnej úrovni rodičov, ktorá je preukázaná, výšku vyživovacej povinnosti otca je potrebné vyvodiť z jeho deklarovanej, predpokladanej a teda minimálnej mzdy.
42. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky nemá úpravu obvyklého pomeru výživného na čistom príjme rodiča, možno považovať za použiteľné aj pre súdnu prax v Slovenskej republike, že na dieťa vo veku 10 do 14 rokov je primeraný podiel cca 15-19 %, od 15 do 17 rokov je primeraný podiel cca 16-22 % (odporúčacie tabuľky pre výpočet výživného Českej republiky: https://justice.cz/web/ msp?clanek=opatrovnicka-agenda). Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k deťom na sumu 182,-€ mesačne od 01.01.2020, teda od doby, kedy už jednoznačne bol zamestnaný a bol schopný dosiahnuť príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Suma 182,-€ je cca 15% ním deklarovanej mzdy na úrovni minimálnym mzdy. Na obe deti tak ide o sumu 364,-€. Pokiaľ má otec detí za to, že ide o sumu neprimerane vysokú, tak je potrebné uviesť, že inak ako výživným sa na životnej úrovni detí nepodieľa, ide o sumu v prepočte cca 6,-€/na deň a dieťa, pričom jemu samému zostáva na živobytie stále 70% zo sumy minimálnej mzdy, čo súd predpokladá že je podstatne nižšia suma ako priemerná mzda vo Francúzsku u zamestnancov s takou kvalifikáciu, zručnosťami ako má otec detí. Obe deti pritom sú vo
veku dospievania, staršia dcéra študuje na strednej škole internátnym spôsobom, na deti v tomto veku sú prirodzene vyššie výdavky, na ošatenie, hygienu, záujmy, vreckové a podobne.
43. Pretože súd ocovi detí vymeral zvýšené výživné od 01.01.2020, vymeral aj zročné výživné, teda dlh na výživnom, za obdobie od 01.01.2020 do 30.05.2022. Bol preukázané, že otec hoci výživné platil, toto neindexoval, platil ho vo výške 100,-€ mesačne na obe deti spolu. Podľa indexácie výživného mal však platiť na výživu detí v roku 2017 sumu spolu 100,-€, v roku 2018 sumu 100,36-€, v roku 2019 sumu 102,25-€, v roku 2020 sumu 103,31-€, v roku 2021 sumu 103,52-€ a v roku 2022 sumu 106,39- € mesačne ( č.l. 352-356). Súd určil dlh na výživnom ako zročné zvýšené výživné, teda rozdiel medzi pôvodne určeným výživným (bez ohľadu či ho zaplatil alebo nie - pretože exekučný titul je vo výške indexovaného výživného), a sumou novourčenou. Takto za 2020 a 2021 a päť mesiacov roku 2022, je rozdiel v podobe zvýšeného výživného suma 5278,-€ (t.j. 182 x 29 mesiacov) - 1506,96-€ (suma ktorú mal dosiaľ na základe pôvodného rozsudku zaplatiť) teda suma 3771,04-€ na každé dieťa. Súd určil splatnosť zročného výživného do 6 mesiacov od právoplatnosti daného výroku vzhľadom k výške nedoplatku na výživnom, kde je predpoklad, že ho otec detí nebude schopný zaplatiť do troch dní, ako je splatnosť obvykle. Vo zvyšku súd návrh matky detí na zvýšenie výživného zamietol z dôvodov, ktoré súd uviedol vyššie.
44. Súd o trovách konania rozhodol z poukazom na § 52 CMP, pretože nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo priznanie trov spravodlivé podľa § 55 CMP, ani že by ich zavinil niekto z účastníkov (§54 CMP).
45. V konaní vznikli trovy prekladu písomností do francúzskeho jazyka z dôvodu potreby dožiadania francúzskeho súdu a materinského jazyka otca detí. Podľa § 155 ods. 1,2 CMP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, trovy s tým spojené znáša štát. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku IX. Rozhodol, že štátu náhradu trov konania nepriznal proti nikomu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.