Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. S., nar. XX.XX.XXXX a O. S., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, deti rodičov: matky W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I., E. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Michalom Luprichom, nar. 01.06.1978, bytom Nitra, Turistická 22, a otca I. A. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., XXXXX M., XXXX rue de la I. de T., zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so sídlom Trenčín, Brnianska č. 1K o nariadenie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/34/2015-402 zo dňa 05. septembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil maloletým deťom C. a O. a ich rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v zariadení Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, Cyprichova 42, 831 05 Bratislava za účelom obnovenia citových väzieb medzi maloletými deťmi a ich otcom, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov komunikovať o výchove detí a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove v rozsahu 5 stretnutí počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I. rozsudku/, rodičom uložil povinnosť dostaviť sa na vyzvanie zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo k psychológovi realizujúcemu odborné poradenstvo, spolupracovať s ním a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť /výrok II. rozsudku/, matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletých detí na sedeniach u psychológa realizujúceho odborné poradenstvo v termínoch, ktoré určí psychológ /výrok III. rozsudku/, Výskumnému ústavu detskej psychológie a patopsychológie uložil povinnosť po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia /výrok IV. rozsudku/ a nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania /výrok V. rozsudku/ a štátu sa náhradu trov konania nepriznáva /Výrok VI. rozsudku/. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že dňa 12.03.2015 bol súdu doručený návrh otca maloletých detí S. na nariadenie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Otec v návrhu uviedol, že s matkou maloletých nikdy neboli manželia, ale maloleté deti pochádzajú z ich vzťahu a obe sa narodili vo Francúzsku /C. XX.XX.XXXX a O. XX.XX.XXXX/. Matka maloletých mu bráni v osobnom styku s deťmi a robí všetko pre to, aby maloleté na neho zabudli, pričom maloleté deti sa na základe manipulácie matkou s ním odmietajú čo i len rozprávať. Ďalej uviedol, že v súčasnosti nemá možnosť sa s deťmi stretnúť a má za to, že deti potrebujú odbornú pomoc, ktorej účelom je odbúranie neodôvodneného strachu, ktorý deti pociťujú pred stretnutím s ním, pričom tento strach v nich, podľa jeho názoru, živí matka maloletých. Navrhol preto, aby súd nariadil výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, pričom by súd uložil

matke povinnosť zabezpečiť účasť maloletých detí na psychologických konzultáciách, ktorých účelom je odbúranie strachu detí z otca. On sám je ochotný a pripravený takýchto konzultácií sa zúčastniť za prítomnosti tlmočníka. Matka sa k tomuto návrhu otca vyjadrila tak, že návrh nepovažuje za dôvodný a navrhla ho zamietnuť. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 15.05.2015 vyplynulo, že podľa kolízneho opatrovníka v rámci ďalšej realizácie sileného kontaktu detí s otcom nie je možné vylúčiť skutočnosť opätovného vystavenia detí takej situácii, ktorá im spôsobí taký negatívny a psychicky traumatizujúci stav, ktorý nepriaznivo ovplyvní ich ďalší celkový fyzický, psychický a sociálny vývin. Prvoradosť záujmu maloletého dieťaťa vyplýva najmä z článku 3. Dohovoru o právach dieťaťa, pričom právo dieťaťa na kontakt s rodičom je predovšetkým jeho právom a nie povinnosťou. Rovnováha v záujmoch dieťaťa a rodiča nesmie byť vylúčená, avšak záujem dieťaťa je potrebné posudzovať vo vzťahu ku všetkým konkrétnym okolnostiam, príčinám, následkom, ako i k ostatným záujmom. Individuálne okolnosti posúdenia môžu mať za následok zvrchovanosť záujmu dieťaťa nad ostatnými záujmami. Záujem otca sa javí tak, že je v rozpore s najlepším záujmom maloletých. Zo správy základnej školy o maloletej C. vyplynulo, že C. je v kolektíve žiakov veľmi obľúbená pre svoju kamarátsku a veselú povahu. Jej správanie k učiteľom je vzorové, je úctivá, slušná, zverené úlohy si plní svedomite, k školským povinnostiam pristupuje zodpovedne a svedomito. Dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky. Záujem o spoluprácu so školou zo strany matky a starých rodičov je veľký. C. navštevuje spevácky krúžok v ZUŠ a karate Klub DRAP v Partizánskom. Zo správy základnej školy o maloletej O. vyplýva, že O. je v kolektíve žiakov veľmi obľúbená pre svoju kamarátsku a veselú povahu. Jej správanie k učiteľom je vzorové, je úctivá, slušná, zverené úlohy si plní svedomite. Dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky. Záujem o spoluprácu so školou zo strany matky a starých rodičov je veľký. O. navštevuje tanečný krúžok a tiež športový klub KARATE, kde dosiahla na súťažiach niekoľko ocenených umiestnení. V správe o povesti mesto Partizánske uviedlo, že na verejnosti matka vystupuje kľudne, starostlivo. S rodinou má vzťahy dobré, so susedmi a okolím tiež. Matka alebo starí rodičia ich sprevádzajú každý deň aj do školy, z dôvodu, že deti majú strach pohybovať sa samé. Obe deti navštevujú každý druhý mesiac psychiatrickú ambulanciu v Bratislave a každý mesiac psychologickú ambulanciu v Bánovciach nad Bebravou. Otec ich bol navštíviť naposledy v roku 2014 počas letných prázdnin, nechceli ho vidieť. Z lekárskej správy PhDr. Jany Prekopovej doručenej súdu dňa 20.05.2016 vyplynulo, že obe deti sú psychicky stabilnejšie, pri cielenej explorácii je však naďalej prítomné odmietanie otca. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske doručenej súdu dňa 06.06.2016 vyplýva, že matka s deťmi naďalej býva v poschodovom rodinnom dome svojich rodičov. Obytný priestor je dostatočne rozľahlý, zariadený potrebným nábytkom a udržiavaný na dobrej úrovni. Maloleté majú priestrannú detskú izbu s dostatočným priestorom na hranie i učenie. V domácnosti býva aj matkin syn z prvého manželstva maloletý D., ktorý ma samostatnú izbu. Maloletá C. je žiačkou 5. ročníka Základnej školy ul. Športovcov v Partizánskom. Dochádzku v prvom polroku mala dobrú. Jej správanie je bezproblémové, k učiteľom sa správa úctivo, so spolužiakmi nemá závažné problémy. Školské povinnosti si plní svedomito, domáce úlohy si zabudne len občas. Na polročnom vysvedčení mala jednu trojku, štyri dvojky a šesť jednotiek. Spolupráca matky so školou je na veľmi dobrej úrovni, pravidelne sa zúčastňuje rodičovských schôdzok a prejavuje záujem o výsledky dcéry. Maloletá O. navštevuje 3. ročník Základnej školy ul. Športovcov v Partizánskom. V kolektíve je obľúbená, nekonfliktná a kamarátska. Zapája sa do rôznych aktivít, najmä pohybových a výtvarných. K školským povinnostiam pristupuje zodpovedne a svedomito, o čom svedčia jej výborné výchovno-vzdelávacie výsledky a pravidelná školská dochádzka. Spolupráca matky a rodiny so školou je hodnotená veľmi pozitívne. Navštevuje školský klub detí, tanečný a spevácky krúžok. Vo voľnom čase sa ďalej venuje tréningom v Karate klub Drap Partizánske, kde na súťažiach získala niekoľko umiestnení. Výsluchom otca súd zistil, že otec považuje celú situáciu za konfliktnú a vyhranenú, ale má za to, že ide o únos a únos je niečo nezvratiteľné, deti sú rukojemníkmi a nemá s nimi žiaden kontakt. Snaží sa robiť všetko preto, aby s deťmi bol, ale má za to, že matka maloletých detí udržiava deti v takomto stave. Vždy pokiaľ sa s deťmi kontaktoval, snažil sa atmosféru uvoľniť, aby bol kontakt s deťmi dobrý. Sám im povedal, že mu môžu dôverovať, nikdy im o ich matke nerozprával nič zlé. Po pojednávaní v Bratislave a to cca 13.11.2015 sa stretli rodičia a deti. Pani doktorka Smiková a dve psychologičky ho usadili s tlmočníčkou do jednej miestnosti a oproti nemu sedela C. a O. s matkou. Začal im niečo hovoriť, oni počúvali, chcel v nich vzbudiť reakciu, tak ich pošteklil, hovoril žarty. Pozerá si svoje deti cez internet. Snažil sa vyvolať záujem, vyhýbal sa konfliktu s matkou. C. je skôr uzavretejšia ako O. a myslí si, že C. viac trpí. Vždy keď príde na stretnutie s deťmi, prinesie darčeky, hračky. Matka pri výsluchu uviedla, že pokiaľ nemal otec kontakt s maloletými deťmi, je to jeho chyba, pretože sa pokúsil deti uniesť a deti mu to stále nedokážu zabudnúť. To, že sa iniciovali stretnutia maloletých s otcom po pojednávaní v Bratislave, svedčí to o tom, že aj ona má záujem, aby sa stretávali. Pokiaľ by deti samé súhlasili, aby navštevovali predmetný ústav, ona by s tým problém nemala, ale pokiaľ s tým nesúhlasia, ani ona s tým

nesúhlasí. Podporuje, aby deti s otcom komunikovali. Uviedla, že dňa 24.05.2013 išla s maloletou O. do škôlky, ona sa stále obzerala, zrazu na matku vyskočila. Za nimi zastali tri autá, z prvého auta vystúpil otec s ďalšími dvomi osobami a začal jej trhať maloletú z rúk, s tým, že si pre ňu prišiel. Matka mu maloletú vytrhla a utekala s O. domov, nechala ju u svojich rodičov, potom išla pre C. do školy a odtiaľ išli na políciu podať trestné oznámenie. Maloletá mala aj modriny, toto trestné oznámenie bolo odmietnuté. Matka necíti vlastný podiel viny na zlom zdravotnom stave detí. O otcovi pred deťmi hovorí veľmi dobre, keď deti o otcovi odmietajú debatovať, ukončí rozhovor. Matka nevidí dôvod na to, aby maloleté navštevovali ďalšieho psychológa, už navštevujú psychiatra v Bratislave a psychológa v Bánovciach. Zo záverov znalkýň PhDr. Evy Smikovej, PhD. a PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. uvedených v znaleckom posudku č. 6/2015 vypracovanom v konaní Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 1P/123/2011 /v konaní o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu/ vyplýva, že u maloletých je prítomná neprimerane zvýšená pohotovosť k úzkostným /anxióznym/ reakciám a potreba vzťahovej stabilizácie najmä vo vzťahovom kontexte s otcom. U maloletých detí sa napriek tomu, že počas obdobia na Slovensku neboli v priamom, intenzívnom kontakte s otcom, neboli svedkom žiadnych fyzických atakov otca voči matke, udržiava konštante zlý psychický stav v priamej súvislosti s nedoriešeným vzťahom ich rodičov. Matka je nositeľkou a udržiavateľkou ich psychického stavu svojím pasívnym postojom v hľadaní riešení. Pokiaľ ide o vzťah detí k obom rodičom, u oboch detí bolo zistené, že majú pozitívny citový vzťah k matke a sú na ňu silne citovo naviazané. Vzťah k otcovi bol u oboch detí zhodnotený ako negatívny. U oboch detí bola v správaní pozorovaná prítomnosť strachu z otca, pričom príčina tohto strachu nie je v osobe otca ako takej, aj keď matka tvrdí opak, ale na základe vnímania situácie, že by museli odísť do Francúzska, resp. by si ich tam otec nedobrovoľne zobral - tzv. uniesol, tak ako mali možnosť takýto pokus zažiť. Každá situácia stretávania s otcom je v tomto kontexte pre ne vysoko stresujúca, ohrozujúca ich bio-psycho-sociálny priestor. Príčina odmietavého postoja detí k stretávaniu sa s otcom je zo stále nedoriešenej rodinnej situácie, ktorú rodičia riešia prostredníctvom súdom už takmer 5 rokov a pre deti znamená neustálu neistotu. Deti vidia matku s negatívnym postojom voči otcovi, kopírujú jej pocity, matku, ktorá nekomunikuje s otcom, otca, ktorý si chce uplatniť svoje rodičovské práva a ďalších rodinných príslušníkov zo strany matky, prípadne sociálnych pracovníkov, políciu. Sú to podľa znalkýň práve rodičia, ktorí túto situáciu vytvárajú. Vzhľadom na okolnosti, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá jej ich základná vzťahová osoba, emočne sú na ňu naviazané a výchovne sú matkou ovplyvňované aj v názoroch na otca a postojoch k otcovi, ktoré obe kopírujú. Maloleté deti sú tiež podľa znalkýň ovplyvnené tiež názormi starých rodičov zo strany matky na ich otca, keďže s nimi žijú v spoločnej domácnosti a títo významnou mierou zasahujú do riešenia ich rodinného a právneho sporu. Zo správy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, doručenej súdu dňa 25.07.2016 vyplynulo, že v zmysle záverov znaleckého posudku VÚDPaP /č. 6/2015/ odporúčajú, že psychologické poradenstvo by malo byť čo najdostupnejšie deťom a teda realizované v blízkosti ich bydliska. Zo psychologického hľadiska je výchovné opatrenie možné efektívne realizovať až po ukončení súdneho procesu vo veci návratu mal. detí do krajiny obvyklého pobytu, pretože až vtedy bude pre mal. deti vytvorený "bezpečný priestor" na stretávanie s otcom. Ak súd bude trvať na odbornom poradenstve VÚDPaP, sú schopní zrealizovať odborné poradenstvo, po absolvovaní psychoterapie matky a ukončení súdneho procesu vo veci návratu mal. detí do krajiny obvyklého pobytu. Obsahom následne realizovaného poradenstva bude pracovať na vzťahu otec-dcéry, s cieľom neutralizácie tohto vzťahu a to spôsobom osobnej intervencie - najmenej 5 odborných stretnutí detí v sprievode matky, prípadne inej blízkej osoby a to formou samostatných intervencii s maloletými a následne postupným zbližovaním sa s otcom. Zo správy detského psychiatra MUDr. Evy Katrlíkovej doručenej súdu dňa 05.08.2016 vyplynulo, že stav detí sa parciálne zlepšil natoľko, že mohli vysadiť farmakoterapiu, ale deti ešte stále nie sú schopné plnohodnotného života a na stretnutie s otcom potrebujú odbornú prípravu. Zo správy PhDr. O. Z. doručenej súdu dňa 25.08.2016 bolo zistené, že stav maloletých je stabilný, pokiaľ sa vyhýba témam Francúzsko, otec, návrat. Okresný súd Bratislava I v konaní o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu uznesením č.k. 1P/123/2011-1537 zo dňa 29.01.2016 rozhodol tak, že návrat maloletých detí C. S. a O. S. na územie Francúzskej republiky nenariadil s odôvodnením, že návrat maloletých detí nie je možné nariadiť, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že návrat do krajiny obvyklého pobytu by obe maloleté deti vystavil riziku vzniku vážnej psychickej ujmy, a to aj napriek vykonaným primeraným opatreniam na zabezpečenie ochrany maloletých detí po ich návrate zo strany otca maloletých detí, ktoré by za inej dôkaznej situácie zakladali dôvod pre nariadenie návratu podľa článku 11 bod 4 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003. Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletých detí uznesením č.k. 11CoP/202/2016-1687 zo dňa 14.06.2016 vyššie uvedené uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že v súčasnom psychickom prežívaní detí, ktoré trvá už 5 rokov, by nariadenie návratu do Francúzskej republiky vystavilo deti nebezpečenstvu

fyzickej alebo duševnej ujmy v zmysle článku 13 písm. b) Dohovoru. Všetky uvedené skutočnosti súd posúdil podľa čl. 12 bod 3, čl. 20 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (BRUSEL II) /ďalej len "Nariadenie BRUSEL II bis"/, podľa § 37 ods. 2, 4, 7 a 8 Zákona o rodine. Uviedol, že s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/3/2016-269 zo dňa 20.01.2016 konštatuje, že právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodovanie o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia možno založiť podľa článku 12 bod 3 /dohoda o súdnej právomoci/ i podľa článku 20 bod 1 /predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení/ Nariadenia Brusel II bis. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine je dôvodný. V danom prípade ide o naliehavý prípad, keď otec maloletých žiada nariadiť výchovné opatrenie, ktorého podstatou je odborná pomoc potrebná pre opätovné nadviazanie styku medzi ním a maloletými deťmi, čo je nepochybne nielen v záujme otca, ale aj samotných maloletých detí. Matka považuje nariadenie tohto výchovného opatrenia za nedôvodné, pričom zastáva stanovisko, že maloleté deti je potrebné najskôr doliečiť a až potom začať s realizáciou styku s otcom. V tejto súvislosti súd poukázal na správu MUDr. Katrlíkovej, v ktorej sa konštatuje, že sa stav detí síce parciálne zlepšil natoľko, že mohli vysadiť farmakoterapiu, ale stále nedošlo k úzdrave ad integrum, teda deti stále nie sú schopné plnohodnotného života. Tiež v správe PhDr. O. Z. zo dňa 23.08.2016 sa konštatuje, že stav maloletých je stabilný, pokiaľ sa vyhýba témam Francúzsko, otec, návrat. V záveroch znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie /vypracovaným PhDr. Evou Smikovou, PhD. a PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD./ č. 6/2015 vypracovanom v konaní o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu vedenom na Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/123/2011 sa okrem iného uvádza, že u oboch maloletých detí bola v správaní pozorovaná prítomnosť strachu z otca, pričom príčina tohto strachu nie je v osobe otca ako takej, aj keď matka tvrdí opak, ale na základe vnímania situácie, že by museli odísť do Francúzska, resp. by si ich tam otec nedobrovoľne zobral - tzv. uniesol tak, ako mali možnosť takýto pokus zažiť. Príčina odmietavého postoja detí k stretávaniu sa s otcom je zo stále nedoriešenej rodinnej situácie, ktorú rodičia riešia prostredníctvom súdov už takmer 5 rokov a pre deti znamená neustálu neistotu. V posudku sa tiež konštatuje, že matka sa sama v riešení situácie neangažuje, prenecháva to na odborníkov /psychológov, psychiatrov/, negatívne nastavenie maloletých voči otcovi využíva ako argument na súde a nepriamo tak posilňuje negatívny vzťah maloletých s otcom. Maloleté sú veľmi naviazané na matku a kopírujú matkine pocity. Znalkyne konštatovali, že je to práve matka, ktorá môže postupne revitalizovať vzťah dcér k otcovi, preto matke odporučili dlhodobú psychoterapiu, aby bola schopná náhľadu na svoje správanie v kontexte vzťah otec - dcéry a naopak. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nepriaznivý zdravotný stav maloletých detí už pretrváva po dlhší čas, pričom u maloletých bolo potrebné pristúpiť aj k farmakoterapii, čo už v súčasnosti po zlepšení ich zdravotného stavu nie je potrebné. Maloleté nie sú v pravidelnom styku s otcom od roku 2010, od tejto doby sa otec na výchove maloletých nijako nepodieľal a citové väzby medzi maloletými a otcom sú narušené, keď maloleté styk s otcom ako i kontakt s ním odmietajú, pričom podľa záverov znaleckého posudku maloleté nemajú strach z osoby otca ako takej, ale zo situácie, že by museli odísť späť do Francúzska, resp. otec by si ich tam nedobrovoľne zobral. Za tejto situácie je potrebné napomôcť tomu, aby sa situácia zlepšila a aby maloleté opätovne získali citovú väzbu aj voči svojmu otcovi, nakoľko je to právom nielen rodiča na zachovanie vzťahu so svojimi deťmi, ale je to zároveň aj právom detí mať zachovaný vzťah s oboma rodičmi, pričom v súčasnosti je vzťah maloletých s otcom negatívny a maloleté po vzťahu so svojim otcom ani netúžia, nevyhľadávajú ho, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva /najmä so záverov znaleckého posudku/, že do budúcna je možné očakávať jeho zlepšenie, najmä ak sa ustáli nedoriešená rodinná situáciu, ktorú rodičia riešia prostredníctvom súdov a maloleté nadobudnú nejakú istotu. V súčasnosti už bolo ukončené konanie o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu vedené na Okresnom súde Bratislava I, keď súd prvej inštancie návrat maloletých na územie Francúzska nenariadil a toto rozhodnutie bolo potvrdené i odvolacím súdom. I v stanovisku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 20.07.2016 sa konštatuje, že z psychologického hľadiska je výchovné opatrenie možné efektívne realizovať až po ukončení súdneho procesu vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, pretože až vtedy bude pre maloleté deti vytvorený "bezpečný priestor" na stretávanie sa s otcom. Je v najlepšom záujme maloletých detí, aby sa ich vzťah s otcom upravil, pričom rodičia sami /najmä matka/ túto nápravu vzťahu medzi maloletými a otcom nezvládajú /keď matka podľa záverov posudku môže postupne revitalizovať vzťah maloletých k otcovi/ a preto je potrebné, aby vyhľadali odbornú pomoc za účelom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých detí s ich otcom. Rodičia by si mali uvedomiť, že pre budúcnosť ich detí je veľmi dôležitá náprava vzájomného vzťahu maloletých s otcom, pričom v tomto smere by mali intenzívne pracovať s odborníkom, aby sa výsledok dostavil v čo možno najkratšom čase,

najmä matka by mala prehodnotiť svoj postoj k danej situácii a jej názor, že otec by sa s maloletými nemal kontaktovať až do ich plnoletosti, čo by situáciu pomohlo vyriešiť. Súd v tejto súvislosti prihliadol na návrh otca maloletých, aby sa ním navrhované výchovné opatrenie realizovalo v zariadení Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, keďže toto zariadenie má všetky predpoklady preto, aby mohli predmetné výchovné opatrenie realizovať, ide o inštitúciu, ktorá vypracovala v konaní o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu znalecký posudok, a teda predmetná vec im je dôverne známa a v tejto súvislosti môžu pracovať s poznatkami, ktoré pri vypracovávaní znaleckého posudku získali. Súd zohľadnil aj skutočnosť, na ktorú vo svojom vyjadrení VUDPaP poukázal, že nie je štandardným riešením, aby bol poverený realizáciou výchovného opatrenia, ak zároveň vypracoval aj znalecký posudok, avšak súd nevidí zákonné prekážky, ktoré by bránili tomu, aby táto inštitúcia realizovala predmetné výchovné opatrenie. Súd zohľadnil aj odporúčanie VUDPaP, ktoré uviedli vo svojom vyjadrení, že by psychologické poradenstvo malo byť čo najdostupnejšie deťom a realizované v blízkosti ich bydliska, keď odporučili ÚPSVaR, ktorý má psychológa a aj priestor na takéto služby. Tu však súd poukazuje na správu ÚPSVaR Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny, kde sa konštatuje, že ešte v roku 2012 na základe požiadavky právneho zástupcu otca operatívne prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb poskytli súčinnosť a pomoc za účelom stretnutia maloletých detí s ich otcom, pričom ich snahou bolo najmä vytvorenie a poskytnutie vhodných priestorových pomerov pre pokojnú a dôstojnú realizáciu stretnutia rodiča s deťmi, čo sa však nestretlo s pochopením maloletých detí, matky a jej príbuzných, ktorí ju sprevádzali. Napriek tomu, že sa realizovali 3 takéto stretnutia, tak ani na jednom z nich nedošlo k normálnemu a hodnotnému kontaktu otca s deťmi. Rodičia a ostatní príbuzní, ktorí sa nachádzali v priestoroch úradu sa vzájomne slovne napádali, pričom jedno zo stretnutí sa dokonca skončilo skôr ako mohlo začať, keďže na chodbe úradu došlo k verbálnemu konfliktu medzi matkou, jej príbuznými a otcom detí, čoho svedkami boli aj maloleté deti. Po nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletými tunajším súdom v konaní pod sp. zn. 3P/46/2012 zo dňa 07.05.2012 bol ÚPSVaR v odvolaní matkou napadnutí zo zaujatosti, neobjektívnosti a nesprávneho postupu súvisiaceho práve so snahou a pomocou pri realizácií styku otca s deťmi, preto ÚPSVaR aktivity zamerané na pomoc a sprostredkovanie vhodných podmienok pre pokojnú a dôstojnú realizáciu stretnutí otca s deťmi vyhodnotili ako kontraproduktívne, nakoľko tieto situácie vyostrovali vzájomný konflikt medzi rodičmi, a to za prítomnosti a priamej účasti maloletých detí. Preto sa súdu nejaví vhodným na realizáciu predmetného výchovného opatrenia ÚPSVaR Partizánske, kde by sa mohli opätovne opakovať takéto situácie a cieľ sledovaný týmto výchovným opatrením by tak už dopredu mohol byť zmarený. Účelom súdom nariadeného výchovného opatrenia je obnovenie citových väzieb medzi maloletými deťmi a ich otcom, ale taktiež aj zlepšenie schopnosti rodičov komunikovať o výchove maloletých a tiež naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove /ako už bolo vyššie naznačené prehodnotenie názoru matky, že otec by sa s maloletými nemal kontaktovať až do ich plnoletosti, čo by situáciu pomohlo vyriešiť/. S ohľadom na odporúčanie VUDPaP v ich vyjadrení súd určil dĺžku trvania výchovného opatrenia v rozsahu 5 stretnutí počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Spôsob realizácie predmetného výchovného opatrenia je plne v réžii VUDPaP, ktorý s ohľadom na súdom určený cieľ sledovaný týmto výchovným opatrením zvážia taký postup pri realizácii tohto opatrenia, aby tento mohol byť dosiahnutý. Zároveň, pre úspešnú realizáciu výchovného opatrenia súd uložil rodičom povinnosť na vyzvanie zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k psychológovi realizujúcemu odborné poradenstvo, spolupracovať s ním a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Nakoľko maloleté deti v súčasnosti žijú so svojou matkou, súd zároveň matke uložil povinnosť zabezpečiť ich účasť na sedeniach u psychológa realizujúceho odborné poradenstvo v termínoch, ktoré tento psychológ určí. Súd určil VUDPaP povinnosť podať správu o absolvovaní a výsledkoch nimi realizovaného výchovného opatrenia do 30 dní po uplynutí obdobia na ktoré bolo určené, aby bolo možné zhodnotiť jeho účinnosť. Rozhodnutie o trovách účastníkov konania súd odôvodnil podľa § 52 a rozhodnutie o náhrade trov konania štátu podľa § 155 ods. 1 až 3 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletých detí. Podľa nej sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zameral výlučne na vyjadrenia otca o jeho záujem na odbúranie strachu a podobne a opomenul záujem maloletých detí. Tomuto však musí prihliadať predovšetkým, je to jeho zákonná povinnosť a záujmu maloletých detí mal dať tak prednosť pred záujmami rodiča. Matka poukázala na to, že otec maloletých detí už dva roky neprispieva na výživu detí, túto zabezpečuje výlučne matka a starí rodičia. Vo Francúzsku, kde matka predtým s oboma maloletými deťmi žila, musela otcovi detí platiť nájomné za byt, v ktorom žili, pričom samotný otec žil v inej domácnosti ako ony. Z toho je zrejmé, že vzťah otca k maloletým deťom C. a O. nemôže byť na požadovanej úrovni. Matka ďalej uviedla, že sa s maloletými deťmi pravidelne zúčastňuje sedení o detského psychiatra, ktorý pracuje na zlepšení psychologického stavu detí a nie je v záujme maloletých detí, aby boli neustále

vystavované psychológom a psychiatrom, keď takéto konanie viacerých subjektov im môže zapríčiniť ďalšiu psychickú ujmu. Matka poukázala aj na vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletých detí v konaní, ktorý uviedol, že v záujme maloletých detí je najprv absolvovanie psychoterapeutickej liečby u detí, ktorá je predpokladom na to, aby sa ďalej pracovalo na ich vzťahu s otcom. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave potom uviedol, že psychologické poradenstvo by malo byť čo najdostupnejšie deťom a teda realizované v blízkosti ich bydliska a tiež uviedol, že v procese návratového konania mal za úlohu vypracovanie znaleckého posudku a nie je preto štandardným riešením, aby bol poverený realizáciou výchovných opatrení. Detská psychiatrička MUDr. Eva Katrlíková vo svojej správe uviedla, že na stretnutie s otcom potrebujú deti odbornú prípravu. Zo správy PhDr. O. Z. potom vyplynulo, že stav maloletých detí je stabilný, pokiaľ sa vyhýba témam Francúzsko, otec, návrat. Na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadal, pričom je z nich zrejmé, že maloleté deti by najprv na stretávanie sa s otcom mali prejsť odbornou prípravou. Nariadenie výchovného opatrenia je teda nedôvodné. Maloleté deti sa podrobujú odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení a bolo by im na ťarchu, keby im malo byť nariadené výchovné opatrenie u iného špecializovaného subjektu. Doterajšia práca detských psychiatrov by mohla byť znegovaná, deti by boli vystavené neznámym ľudom a neznámemu prostrediu a riešenie ich psychických problémov by nenapredovalo a nepokračovalo. Maloleté deti sú dokonale integrované v Slovenskej republike. Správanie otca jednoznačne dokazuje jeho silnú túžbu po osobných záujmoch, ktorá vedie k jedinému cieľu a to získať starostlivosť o obe maloleté deti bez ohľadu na ich záujmy. Matka maloletých detí preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia zamietne. 3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že podľa vykonaného dokazovania psychický stav maloletých detí nie je objektívne dobrý a podľa neho je zapríčinený manipuláciou detí zo strany matky. Zo znaleckého posudku vyplýva, že je to práve matka, ktorá má na zlom psychickom stave detí svoj podiel, deti kopírujú pocity matky a matka ich negatívny postoj k otcovi a k Francúzsku zneužíva. Za tohto stavu je potrebné napomôcť k tomu, aby sa situácia zlepšila a aby maloleté deti opätovne získali citovú väzbu k otcovi. Nie je len právo rodičov ale i maloletých detí mať zachovaný vzťah s oboma rodičmi. Pokiaľ matka poukazuje na skutočnosť, že sa deti podrobujú sedeniam u detského psychiatra v detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, uvedená liečba nesleduje totožné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť nariadeným výchovným opatrením, teda zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, vzájomný rešpekt medzi nimi a odbúranie strachu detí zo stretávania sa s otcom. Súd prvej inštancie podľa otca postupoval správne aj pri určení Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave ako vykonávateľa výchovného opatrenia, keď tento už s deťmi pracoval a na jeho pôde sa už v rámci znaleckého dokazovania podarilo uskutočniť krátky styk medzi otcom a deťmi. Nakoniec otec poprel, že by mu počas pobytu vo Francúzsku matka maloletých detí musela platiť nájomné alebo že by vo Francúzsku nežili všetci spolu v spoločnej domácnosti. Podľa neho v tom čase matka nepracovala, celú dobu výživu maloletých detí zabezpečoval on a mal s deťmi aj vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Je pravdou, že v súčasnosti výživné na deti neplatí, ale tu treba prihliadať na to, že matka maloleté deti z Francúzska uniesla a on v zmysle pokynov Okresného súdu Bratislava I po celú dobu musel financovať prenajatý byt v meste M. vo Francúzsku pre matku a deti, čo ho doposiaľ stálo asi 20.000 eur. Tieto náklady a viac ako 5ročný súdny spor otca finančne zruinovali a v súčasnosti má problémy aj s úhradou svojich ciest na Slovensko. 4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí tak, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom a prezentovanom na pojednávaní dňa 05.09.2016. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam matky maloletých detí dodáva nasledovné:

7. V tomto konaní, rovnako ako v každom inom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa /čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine/. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje okrem iného aj ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. Je právom oboch rodičov, aby sa v zásade rovnou mierou starali o svoje dieťa a podieľali sa na jeho výchove, s čím korešponduje zasa právo dieťaťa na starostlivosť od obidvoch rodičov. Ak je dieťa v starostlivosti len jedného rodiča , potom by malo byť tomuto dieťaťu umožnené stretávať sa s druhým rodičom a to v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený. Je preto potrebné umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. 8. Takéto usporiadanie vzťahov, teda umožnenie stretávania sa dieťaťa s rodičom, v ktorého starostlivosti nie je a to v čo najširšom rozsahu, je spravidla v záujme maloletého dieťaťa, keď zodpovedá najlepšiemu a všestrannému duševnému, telesnému a citovému vývinu dieťaťa, pri ktorom je úloha oboch rodičov nenahraditeľná.

9. Preto aj zákonodarca v Zákone o rodine výslovne stanovil, že súd musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi /§ 24 ods. 4 Zákona o rodine/. 10. V tomto konaní bolo preukázané že od konca júna 2010, kedy matka s maloletými deťmi odišla z Francúzska, kde žila s otcom maloletých detí, na Slovensko, otec sa s maloletými deťmi stretol len 3 krát a aj to len na pár minút. Maloleté deti majú k stretávaniu sa s otcom odmietavý postoj, ktorý je preukázane zapríčinený stále nedoriešenou rodinnú situáciu, ktorú rodičia riešia cestou súdov už viac ako 5 rokov, čo pre maloleté deti predstavuje neustálu neistotu. Bolo tiež preukázané, že maloleté deti súd veľmi naviazané na matku, kopírujú jej pocity a postoje k otcovi, vzťah k otcovi majú negatívny a bola v ich správaní pozorovaná prítomnosť strachu z otca, pričom príčina tohto strachu nebola v osobe otca ako takej ale na základe vnímanie situácie, že by maloleté deti museli odísť späť do Francúzska, respektíve by si ich tam otec nedobrovoľne zobral. 11. V konaní bolo ďalej preukázané, že maloleté deti sú v odbornej starostlivosti psychológa, podrobujú sa intenzívnej psychoterapii, ich psychický stav sa postupne zlepšil tak, že im bola v júni 2016 vysadená farmokoterapia. Stále však nedošlo k uzdraveniu maloletých detí, tieto nie sú stále schopné plnohodnotného života a na stretnutie s otcom, ktorého stále odmietajú, potrebujú odbornú prípravu a pri sedení s nimi je potrebné vyhýbať sa témam Francúzsko, otec, návrat. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave uviedol, že psychologické poradenstvo požadované otcom v návrhu na nariadenie výchovného opatrenia je možné efektívne realizovať až po skončení súdneho konania vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, pretože vtedy bude vytvorený „bezpečný priestor“ na stretávanie sa s otcom. Konanie vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu vedené na Okresnom súde Bratislava I bolo právoplatne skončené tak, že návrat maloletých detí C. a O. na územie Francúzska nebol nariadený. 12. Odvolací súd, v zhode so závermi súdu prvej inštancie, konštatuje, že je nielen v záujme otca ale aj v záujme maloletých detí C. a O., aby sa maloleté deti s otcom stretávali a vytvárali si a následne upevňovali vzájomné citové väzby. Hlavným účelom styku je, aby zo stal zachovaný vzťah rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť /za riadnu výchovu detí/ je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet /ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa/ zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený /pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 125/98 z 24. septembra 1998/. 13. Za súčasného stavu nie je možné stretávanie sa otca s maloletými deťmi bezprostredne upraviť, bráni tomu psychický stav maloletých detí a ich odmietanie otca. Ako však bolo zistené, toto odmietanie otca maloletými deťmi nie je dané osobnosťou samotného otca ale vnímaním situácie zo strany maloletých detí, že by maloleté deti museli odísť späť do Francúzska, respektíve by si ich tam otec nedobrovoľne zobral. Keďže však súdne konanie vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu vedené

na Okresnom súde Bratislava I bolo právoplatne skončené, bol tým vytvorený „bezpečný priestor“ na stretávanie sa s otcom tak, aby maloleté deti C. a O. nemuseli mať pri stretnutí s otcom obavu, že ich proti ich vôli zoberie do Francúzska. Po splnení tejto podmienky je ale ďalej nevyhnutné maloleté deti na stretávanie sa s otcom ešte aj odborne, psychologicky pripraviť. 14. Keďže v konaní bolo preukázané, že maloleté deti C. a O. sa nemôžu s otcom nateraz bez ďalšieho stretávať, ale je potrebné ich na stretávanie sa s otcom odborne pripraviť, je povinnosťou súdu, aby rešpektujúc najlepší záujem maloletých detí a rodičovské práva oboch rodičov, hľadal cestu a spôsob ako napomôcť budúcej realizácii práva maloletých detí a otca na ich vzájomný styk. Aj odvolaciemu súdu sa tu potom javí ako dôvodné, aby bolo podľa § 37 Zákona o rodine nariadené výchovné opatrenie, ktorého účelom bude vytvorenie takého stavu medzi otcom a maloletými deťmi i medzi rodičmi navzájom, že budúci výkon uvedeného práva bude realizovaný a bude realizovaný bezproblémovo a v najlepšom záujme maloletých detí. 15. Bolo preto plne dôvodné, že súd prvej inštancie nariadil na návrh otca podľa § 37 Zákona o rodine výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti maloletých detí a ich rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom obnovenia citových väzieb medzi maloletými deťmi a ich otcom, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov komunikovať o výchove detí a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove v rozsahu 5 stretnutí. 16. Námietky matky maloletých detí proti osobe výskumného ústavu, ktorý má toto odborné poradenstvo poskytnúť sú nedôvodné. Vzdialenosť bydliska maloletých detí od sídla výskumného ústavu sa nejaví odvolaciemu súdu ako problematická, s ohľadom na počet nariadených stretnutí /5/ a skutočnosť, že matka s maloletými deťmi aj tak do Bratislavy na odborné vyšetrenia chodieva. Skutočnosť, že určený výskumný ústav vystupoval v pozícii znalca v súdnom konaní vo veci návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu tiež nie je dôvodom na určenie inej osoby ako vykonávateľa odborného poradenstva, pretože výskumný ústav v uvedenom konaní nemal rozhodovacie právomoci a jeho úlohou bolo len podanie znaleckého posudku na posúdenie určitých skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Podľa odvolacieho súdu môže byť naopak prospešné, že táto osoba už maloleté deti a ich rodičov zo svojho odborného posúdenia pozná a že prostredie, v ktorom sa bude poradenstvo poskytovať nie je pre zúčastnených, najmä maloleté deti, cudzie. Nakoniec aj obavy matky s toho, že by odborné poradenstvo zo strany ústavu bolo poskytované nevhodne a doterajšia práca detských psychiatrov by mohla byť znegovaná, nie je namieste. Určený výskumný ústav nepochybne disponuje odborným pracovníkmi, u ktorých je možné predpokladať, že budú poskytovať odborné poradenstvo so znalosťou veci a s prihliadnutím na už doteraz maloletým deťom poskytnutú odbornú pomoc. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .