Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-172-2020.pdf
PDF · 171.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/172/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: K.. K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. K. XX, zast.: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS s. r. o., Koceľova 15, Bratislava, za účasti intervenienta: K.. D. Š., nar. X.X.XXXX, bytom D., H. K. XX, proti žalovaným: 1/ S. Š., nar. X.X.XXXX, bytom I., J. XX, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, AK v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 6 000 Eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. februára 2020 č.k. 44C 138/2017-151 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 6 000 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 000 Eur od 25.11.2015 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňou, ktorou sa za účasti intervenienta domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia 6 000 Eur istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody tým, že dňa XX.X.XXXX v čase o XX,XX hod. došlo na príjazdovej ceste na parkovisku pri čerpacej stanici V. na D. B. C. D. k dopravnej nehode, škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla v tom čase vo vlastníctve intervenienta zn. S. P., E. D. XXX W., v prednej časti: predný nárazník, výstuha, predná kapota, predná maska, spojler predného nárazníka a iné. Ku škodovej udalosti došlo na príjazdovej ceste na parkovisko, pri príjazde motorového vozidla S. P., do ktorého prudko narazilo cúvajúce vozidlo O. W., vedené žalovaným 1/. Žalovaný 1/ nebol vo vozidle sám, spolu s ďalšími dvomi osobami očividne vzájomne komunikovali. Vozidlo O. W. bolo tiež poškodené v zadnej časti, zadný nárazník vozidla. Žalovaný 1/ si bol vedomý, že zapríčinil vznik škodovej udalosti, čo aj uznal a potvrdil v zázname o dopravnej nehode, ktorý podpísali obaja vodiči. Po vykonaní ohliadky poškodených vozidiel obaja vodiči nevnímali škodu na zúčastnených vozidlách ako vysokú, ktorá by prevyšovala 2 800 Eur, preto polícia nebola privolaná. Intervenient vznik poistnej udalosti telefonicky oznámil žalovanému 2/ dňa 18.7.2015. Následne dňa 21.7.2015 bolo žalovanému
2/ odoslané poštou písomné uplatnenie nároku na náhradu škody. Dňa 21.7.2015 intervenient ako poškodený na výzvu žalovaného 2/ navštívil spoločnosť Slovexperta, s.r.o., prevádzka v Bratislave, ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovaného 2/, za účelom vykonania ohliadky. Odborne spôsobilé osoby zistili rozsah poškodenia, spôsob opravy a tieto zistené okolnosti uviedli do zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla z 21.7.2015 podpísané vlastníkom vozidla a technikom Slovexperty. Intervenient odovzdal vozidlo do autorizovaného zmluvného servisu T. O. C. D. na W. XX, za účelom vykonania opravy vozidla a podkladom pre vykonanie opravy bol rozsah poškodenia vozidla uvedený spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. Následne prebiehala komunikácia iba medzi servisom a žalovaným 2/ ohľadom opravných prác a kalkulácie nákladov, ktorú predkladala servisná spoločnosť žalovanému 2/. Intervenient nebol o žiadnom výsledku, o celkových nákladoch nikdy vyrozumený. Žalovaný 2/ listom zo dňa 7.9.2015 oznámil intervenientovi, že podľa neho kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vo výške 3 143,71 Eur s DPH pre uvedený typ a značku, pre nezmluvný neautorizovaný servis. V prípade bez doloženia faktúry by bola výška poistného plnenia 2 505,36 Eur. Listom z 11.8.2015 žalovaný 2/ žiadal od intervenienta originál faktúry za opravu vozidla. Súčasne iným podaním z 11.9.2015 žalovaný 2/ oznámil intervenientovi, že ním vyčíslené konečné náklady na opravu vozidla sú 7.224,34 Eur s DPH a že škoda na vozidle bude posúdená ako parciálna škoda, že tieto náklady platia pri použití originálnych náhradných dielov a že je potrebné zdokumentovanie poškodených častí a posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla poisťovňou. Žalobkyňa mala za to, že žalovanému 2/ neprislúcha určovať, ani obmedzovať poškodeného v jeho rozhodnutí, či motorové vozidlo bude opravené v autorizovanom servise s použitím originálnych dielov, alebo v inom servise podľa pokynov žalovaného 2/. Podaním z 25.9.2015 žalovaný 2/ opakovane požadoval od intervenienta faktúru za opravu motorového vozidla, ktorú však tento nemal k dispozícii. Listom zo dňa 14.10.2015 oznámil žalovaný 2/ intervenientovi, že ukončil šetrenie škodovej udalosti s tým, že podľa priloženej dokumentácie bolo zistené, že rozsah poškodenia na jeho motorovom vozidle nezodpovedá rozsahu poškodenia motorového vozidla škodcu. Žalovaný 2/ podal takéto vyjadrenie až po tom, čo mal k dispozícii faktúru č.XXXXXXXX zo dňa 9.10.2015 na cenu za opravu vozidla intervenienta vo výške 6 099,96 Eur s DPH. Táto faktúra bola splatná dňa 9.10.2015 a bola doručená emailom intervenientovi ako poškodenému. Faktúra zostala nezaplatená, žalobkyňa nemá auto k dispozícii, pretože v každom servise podmieňujú vydanie vozidla po oprave zaplatením ceny za opravu. Ani žalobca ani intervenient nemá k dispozícii tak vysokú sumu na zaplatenie opravy vozidla pretože cena, ani rozsah prác uvedený vo faktúre s ním nebol nikdy dohodnutý. Podaním zo dňa 16.11.2015 a 2.2.2016 žalovaný 2/ zotrval na svojom predošlom stanovisku s tým, že nie je dôvod na jeho zmenu. Žalobca považoval zamietavé stanovisko žalovaného 2/ za vykonštruované, vecne aj právne nedôvodné, v zjavnom rozpore so skutočným stavom a okolnosťami, za ktorých došlo k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Zmluvou zo dňa 6.3.2017 o postúpení pohľadávky na náhradu škody, ktorá vznikla intervenientovi ako vlastníkovi poškodeného motorového vozidla bola pohľadávka vo výške minimálne 6 000 Eur s príslušenstvom a s ňou súvisiace všetky práva poškodeného postúpená na postupcu - žalobkyňu, terajšiu vlastníčku motorového vozidla. Postúpenie pohľadávky s príslušenstvom spolu so zmluvou o postúpení bolo žalobkyňou riadne preukázané žalovanému 1/, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu a vznik škody na motorovom vozidle a tiež žalovanému 2/. Právne účinky postúpenia voči žalovaným nastali v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka a žalovaným 1/ a 2/ vznikla povinnosť plniť žalobkyni ako novému veriteľovi. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila tieto dôkazy: Osvedčenie o evidencii, zmluva o postúpení pohľadávky z 6.3.2017, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX z 14.10.2015, list z 14.10.2015, záznam o dopravnej nehode, uplatnenie nároku na náhradu škody 21.7.2015, zápis o obhliadke mot. vozidla z 21.7.2015, poistka č. XXXXXXXXXX za obdobie od 5.8.2015 do 4.8.2016, zákazku na servis č. XXXXXXXXX - predbežná cena zákazky 3000 Eur z 26.8.2015, oznámenie o parciálnej škode z 7.9.2015, faktúru č. XXXXXXXX z 9.10.2015, splatnú 9.10.2015, na sumu 3 125,56 Eur, na sumu 1957,75 Eur, na sumu 6 099,96 Eur, výzvu na doloženie dokladov k škodovej udalosti z 11.08.2015, 11.09.2015, škodovú udalosť z 16.11.2015. Intervenient sa v písomnom vyjadrení k žalobe stotožnil s názorom žalobkyne.
3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že motorové vozidlo škodcu bolo v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného 2/ na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.04.2015 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodené motorového vozidlo bolo v čase škodovej udalosti rovnako povinne zmluvne poistené pre prípady vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/ na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2014. Intervenient si uplatnil nárok na náhradu škody priamo u žalovaného 2/ v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.. Škodová udalosť, pri
ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla v tom čase vo vlastníctve intervenienta bola nahlásená žalovanému 2/ dňa 18.7.2015, ktorý ju zaregistroval pod číslom PU XXXXXXXXXX. Žalovaným poverená spoločnosť SLOVEXPERTA s. r. o. vykonala ohliadku poškodeného motorového vozidla dňa 21.7.2015, o ktorej bol spísaný zápis a vyhotovená fotodokumentácia. Listom zo dňa 7.9.2015 intervenientovi oznámil, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, stanovenia technológie opravy technikom v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla a na základe vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla poisťovňou bola škoda posúdená ako parciálna škoda. Kalkulácia nákladov na opravu vo výške 3.143,71 Eur s DPH bola stanovená pri použití technológie stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezmluvný neautorizovaný servis. V prípade, ak by sa intervenient rozhodol využiť formu výpočtu rozpočtom, t.j. bez doloženia faktúry za opravu, výška poistného plnenia by predstavovala sumu 2.505,36 bez DPH. Žalovaný 2/ následne opäť listom zo dňa 11.9.2015 informoval intervenienta o stave/výške posudzovanej škody po doložení kalkulácie servisom za opravu, ktorá bola stanovená na sumu vo výške 7.224,31 Eur. Žalovaný 2/ zároveň intervenienta upozornil, že žalovaný poskytne poistné plnenie za vzniknutú škodu len v prípade, ak v čase vzniku škodovej udalosti bola príslušná poistná zmluva platná a škodová udalosť bude spĺňať podmienky poistného krytia daného príslušnou poistnou zmluvou a jej zmluvnými dojednaniami. Žalovaný následne preskúmal škodovú udalosť a listom zo dňa 14.10.2015 oznámil intervenientovi svoje stanovisko k škodovej udalosti, že podľa priloženej dokumentácie bolo zistené, že rozsah a charakter poškodenia na poškodenom motorovom vozidle nezodpovedá a nekorešponduje s rozsahom poškodenia vozidla škodcu (žalovaného 1/). V rámci šetrenia škodovej udalosti žalovaný 2/ požiadal o predbežné posúdenie škodovej udalosti X.. F. D. - J. Š. V. spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Na základe tohto posúdenia má žalovaný 2/ za to, že nárok žalobkyne je nedôvodný. V prípade pochybností žalovaný 2/ v rámci doplnenia dokazovania navrhuje, aby v právnej veci konajúci súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Žalovaný 2/ predložil ako dôkaz Posúdenie možnosti vzniku poškodenia škodovej udalosti XXXXXXXXXX s fotodokumentáciou, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 21.7.2015 poškodeným, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla od Slovexperta, s. r. o. zo dňa 21.7.2015.
4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase škodovej udalosti, popísanej v zázname o dopravnej nehode zo dňa 17.7.2015 bolo jeho vozidlo poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení č. XXXXXXXXXX u žalovaného 2/, poistné mal riadne uhradené. Po škodovej udalosti dňa 20.7.2015 odovzdal osobne všetky potrebné doklady v pobočke žalovaného 2/ v Senci a následne absolvoval ohliadku vozidla u partnera poisťovne - spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Následne bola škoda riešená žalovaným 2/, ktorý listom zo dňa 7.9.2015 vyčíslil poškodenému náklady na opravu vozidla. K stanovenej výške náhrady škody sa nevie vyjadriť.
5. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu 31.8.2018 predložila do konania znalecký posudok č. 9/2016 z 2.3.2016 a odborné vyjadrenie 31/2018 z 2.8.2018, znalca X.. J. Š., znalca z odporu cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty motorových vozidiel spolu s vyhlásením zo dňa 31.7.2018 v zmysle v § 209 ods. 2 CSP.
6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vo veci zistil, a to zo Správy o nehode v zo dňa XX.X.XXXX, že dňa XX.X.XXXX v čase o XX,XX hod. došlo na príjazdovej ceste na parkovisku pri čerpacej stanici V. na D. B. C. D. k dopravnej nehode, škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla (v tom čase vo vlastníctve intervenienta) zn. S. P., E. D. XXX W., v prednej časti: predný nárazník, kryt motora, kryt chladiča. Pri dopravnej nehode bolo poškodené aj motorové vozidlo žalovaného 1/ (škodcu), a to v časti zadného nárazníka. Z tlačiva - Uplatnenie nárokov poškodeného z PZP - u žalovaného 2/ zo dňa 21.07.2015 zistil, že ho vyplnil intervenient ako vtedajší vlastník poškodeného motorového vozidla S. M., E. D. XXX W., pričom v podrobnom popise vzniku škody uviedol: „Vodič B nacúval do vozidla A“ . Rozsah poškodenia - predný nárazník, predný spojler, mriežka chladiča, pravé predné svetlo, kryt motora. Zo zápisu o obhliadke motorového vozidla Slovexperta, s.r.o. z 21.7.2015 zistil, že na motorovom vozidle S. P. boli zapísané poškodenia - rozsah opravy nasledovne: nárazník P odretý, výstuha -deformácia, kapota P preliačená, predné svetlo pravé, maska - deformácia, spojler pravého nárazníka - zlomený. Z listiny označenej - Zákazka na servis č. XXXXXXXXX z 26.8.2015 zistil, že intervenient odovzdal dňa 26.8.2015 poškodené vozidlo do servisu T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s.. V texte bolo uvedené: „poškodená predná časť, v prípade zistenia ďalšieho poškodenia bude opravca kontaktovať poisťovňu, forma úhrady krycí list, termín ukončenia opravy bude upresnený až počas opravy, nakoľko nie je známy úplný rozsah poškodenia. Predbežná cena zákazky - 3 000 Eur.“ Zo
zápisu o obhliadke motorového vozidla Slovexperta, s.r.o. z 3.9.2015 súd zistil, že na motorovom vozidle S. P. boli zapísané ďalšie poškodenia - rozsah opravy nasledovne: pravé predné svetlo, chladič a ďalšie dve poškodenia. Z faktúry T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s. Rožňavská 30, v Bratislava č. XXXXXXXX z 9.10.2015, splatnej 9.10.2015 na sumu 6 099,96 Eur, vystavenej na meno intervenienta zistil, že bola vykonaná oprava na motorovom vozidle EČ D. XXXRZ, stav km 111 000, za materiál, klampiarske práce a lakovacie práce, v poznámke uvedené PU Komunálna PZP XXXXXXXXXX. Zo súkromného znaleckého posudku č. 9/2016 z 2.3.2016 X.. J. Š., znalca z odporu cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty motorových vozidiel v zmysle ustanovenia 209 ods. 2 CSP zistil, že poškodenie osobných motorových vozidiel S. M. E. D. a O. W. XXX E.: I., ktoré vznikli pri poistnej udalosti dňa 17.7.2015, navzájom korešpondujú. Podľa listiny „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v škodovej udalosti XXXXXXXXXX“ predloženej žalovaným 2/ ako prílohy vyjadrenia k žalobe zo dňa 9.5.2018 zistil, že na prednej časti vozidla poškodeného sa nachádzajú stopy po kontakte s prekážkou na vrchnej časti nasávacieho otvoru vo výške 48 cm a stopy po náraze od 18 do 45 cm. Ani jedno poškodenie nie je možné priradiť tvaru a stavu zadnej časti vozidla klienta. Poškodený so svojim vozidlom s najväčšou pravdepodobnosťou narazil do nižšej prekážky, nakoľko hlavná časť poškodenia sa nachádza vo výške 30 až 45 cm, následkom čoho došlo k posunu predného nárazníka dovnútra a nahor. Po udalosti predný nárazník vyčnieval nad prednú hranu nárazníka. Pri otváraní predného veka došlo k odretiu povrchu laku a deformácii. Škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť. Podľa odborného vyjadrenia 31/2018 z 2.8.2018 X.. J. Š., znalca z odporu cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty motorových vozidiel autor dokumentu „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v škodovej udalosti XXXXXXXXXX“ vychádzal z nepoužiteľných, nekvalitne vyhotovených a nesprávne vyhodnotených podkladov pre posúdenie výškovej korešpondencie poškodených dielov predmetných vozidiel od povrchu vozovky. Pre uvedený dôvod sú závery dokumentu nesprávne. Fotodokumentácia z meracím prípravkom pri predmetných vozidlách vyhotovená poisťovňou je nekvalitná a nepoužiteľná pre posúdenie korešpondencie poškodení. Správnu výšku poškodených dielov vozidiel od povrchu vozovky je možné odčítať na meracom prípravku len vo výške umiestnenia fotoaparátu od povrchu vozovky. Zároveň nie je možné porovnávať fotodokumentáciu vyhotovenú rôznym spôsobom. V odbornom vyjadrení znalec zároveň graficky znázornil a vysvetlil systémovú chybu pri dokumentovaní poškodení vozidiel s meracím prípravkom na fotodokumentácii. Z listu žalovaného 2/ zo dňa 11.8.2015 adresovaného intervenientovi súd zistil, že žalovaný 2/ ho žiadal o zaslanie originálu faktúry za opravu vozidla (ak nejde o totálnu škodu). Listom zo dňa 7.9.2015 žalovaný 2/ oznámil intervenientovi, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, stanovenia technológie opravy technikom Slovexperty, s.r.o. v Zápise o ohliadke poškodeného motorového vozidla a na základe vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla poisťovňou, bola škoda v posúdená ako parciálna škoda. Kalkulácia nákladov na opravu vo výške 3 143,71 s DPH bola vypracovaná v zmysle obhliadky technikom Slovexperty, s.r.o. a stanovená pri použití technológie stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezmluvný neautorizovaný servis. V prípade, ak by sa intervenient rozhodol využiť formu výpočtu rozpočtom, t. j. bez doloženia faktúry za opravu, výška poistného plnenia by bola 2 505,36 Eur. Žalovaný 2/ zároveň uviedol, že ak po vystavení tohto potvrdenia príde k dodatočnému zisteniu väčšieho rozsahu poškodenia je nutné zabezpečiť zdokumentovanie poškodených častí vozidla zástupcom poisťovne a súčasne opätovne požiadať o posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla poisťovňou - vystavenia potvrdenia o parciálnej škode. Intervenienta upozornil, že poskytne poistné plnenie za vzniknutú škodu len v prípade, ak v čase vzniku škodovej udalosti bola príslušná poistná zmluva platná a škodová udalosť bude spĺňať podmienky poistného krytia daného príslušnou poistnou zmluvou a jej zmluvnými dojednaniami. Listom zo dňa 11.9.2015 žalovaný 2/ intervienta žiadal o zaslanie originálu faktúry za opravu vozidla (ak nejde o totálnu škodu). Listom zo dňa 11.9.2015 žalovaný 2/ oznámil intervenientovi, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, stanovenia technológie opravy technikom Slovexperty v Zápise o ohliadke poškodeného motorového vozidla a na základe vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla v sume 7 224,31 Eur s DPH, bola poisťovňou škoda v posúdená ako parciálna škoda. Zároveň uviedol, že ak po vystavení tohto potvrdenia príde k dodatočnému zisteniu väčšieho rozsahu poškodenia je nutné zabezpečiť zdokumentovanie poškodených častí vozidla zástupcom poisťovne a súčasne opätovne požiadať o posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla poisťovňou - vystavenia potvrdenia o parciálnej škode. Žalovaný 2/ intervenienta upozornil, že poskytne poistné plnenie za vzniknutú škodu len v prípade, ak v čase vzniku škodovej udalosti bola príslušná poistná zmluva platná a škodová udalosť bude spĺňať
podmienky poistného krytia daného príslušnou poistnou zmluvou a jej zmluvnými dojednaniami. Z listu žalovaného 2/ zo dňa 25.9.2015 adresovaného intervenientovi, zistil, že žalovaný 2/ ho opätovne žiadal o zaslanie originálu faktúry za opravu vozidla (ak nejde o totálnu škodu). Listom zo dňa 14.10.2015 žalovaný 2/ oznámil intervenientovi, že podľa priloženej dokumentácie bolo zistené, že rozsah a charakter poškodenia na poškodenom motorovom vozidle nezodpovedá a nekorešponduje s rozsahom poškodenia vozidla škodcu (žalovaného 1/). Na základe uvedeného nie je možné pristúpiť k likvidácii uplatnenej škody na motorovom vozidle a nárok bol vysporiadaný bez poskytnutia náhrady škody. Z listu žalovaného 2/ zo dňa 16.11.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ oznámil intervenientovi, že na základe jeho sťažnosti vo veci škodovej udalosti zo dňa 17.7.2015 po podrobnom preskúmaní podkladov obsiahnutých v škodovom spise bolo pristúpené k prešetreniu jeho sťažnosti z hľadiska správnosti postupu likvidátora ako aj z hľadiska splnenia podmienok pre poskytnutie poistné plnenia. Po preskúmaní dostupnej fotodokumentácie jednotlivých vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti bolo zistené, že zdokumentované poškodenia nekorešpondujú s nahláseným nehodovým dejom a taktiež vzájomne rozsahovo nekorešpondujú. Výsledok šetrenia tejto škodovej udalosti likvidátorom poisťovne bol správny, opretý o zistenia pri vykonanej ohliadke obidvoch vozidiel, ktoré mali byť jej účastníkmi, z ktorej bola vyhotovená aj farebná dokumentácia, ktorá tieto zistenia preukazuje. Stanovisko z 14.10.2015 považujú za opodstatnené a nie je dôvod ho meniť. Z podania žalovaného 2/ zo dňa 2.2.2016 - „Zaujatie stanoviska k výzve zo dňa 8.1.2016 na zaplatenie poistného plnenia“ zistil, že poisťovateľ pred povolením opravy vyžiadal od spoločnosti Slovexperta, s. r. o. kalkuláciu nákladov opravy. V rámci šetrenia škodovej udalosti žalovaný 2/ povolil opravu, pretože zistil, že sa nejedná o totálnu škodu. Neuzavrel však, že sa jedná v danom prípade o poistnú udalosť, teda, že sú splnené všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Následne servis predložil poisťovateľovi predbežnú kalkuláciu nákladov opravy (po vykonaní obhliadky) na sumu 7 224,31 Eur, ktorá je nezáväzná a je to predbežná informácia pre poisťovateľa. Túto sumu poisťovateľ akceptoval ako sumu maximálnych nákladov opravy, pri dodržaní, ktorej sa nejedná o totálnu škodu a oprava sa z hľadiska jej účelnosti môže realizovať. Súhlasné tvrdenie o priebehu škodovej udalosti v podobe záznamu o dopravnej nehode nemožno považovať za preukázanie nároku, keďže ide len o tlačivo, ktoré slúži na zaznamenanie základných údajov o účastníkoch dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti a nie je listinou preukazujúcou, že k vzniku škody došlo práve tým skutkovým dejinnom, ako uvádza sťažovateľ. Škodca označený poškodeným si nemohol byť vedomý, či vozidlo sťažovateľa bolo poškodené už predtým, resp. presne, ktoré poškodenia spôsobil. Poškodený si uplatnil u poisťovateľa nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia a bol vyzvaný, aby sa dostavil s motorovým vozidlom na obhliadku do spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Účelom obhliadky je zistiť poškodenia vozidla, určiť spôsob opravy vozidla a približnú kalkuláciu nákladov opravy. Zároveň technik posudzuje, či k poškodeniam motorového vozidla mohlo dôjsť pri poisteným a poškodeným udávanom nehodovom deji a dáva v tomto smere likvidátorovi odporúčanie, ktoré ale nie je pre poisťovateľa záväzné. Technik môže upozorniť na nesúlad poškodení, ale nemusí. Až likvidátor na základe podkladov získaných od škodcu, poškodeného a pri obhliadkach určí, či poškodenia vozidla mohli vzniknúť tak, ako to udáva poistený a určí definitívnu výšku poistného plnenia. Na základe uvedeného poisťovateľ vyhodnotil vzájomnú korešpondenciu poškodenia oboch vozidiel a mal za to, že nie sú vzájomne kompatibilné, jednotlivé stopy na vozidlách spolu nekorelujú a teda poškodený nepreukázal tvrdený priebeh vzniku poškodenia jeho vozidla. Škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom poisteného, pretože stopy po kontakte a rozsah poškodenia oboch vozidiel nie je možné vzájomne priradiť. Na prednej časti vozidla poškodeného sa nachádzajú stopy po kontakte s prekážkou na vrchnej časti nasávacieho otvoru vo výške 48 cm a stopy po náraze od 18 do 45 cm. Ani jedno poškodenie nie je možné priradiť tvaru a stavu zadnej časti vozidla klienta. Poškodený so svojim vozidlo s najväčšou pravdepodobnosťou narazil do nižšej prekážky, nakoľko hlavná časť poškodenia sa nachádza vo výške 30 až 45 cm, následkom čoho došlo k posunu predného nárazníka dovnútra a nahor. Po udalosti predný nárazník vyčnieval nad prednú hranu nárazníka. Pri otváraní predného veka došlo k odretiu povrchu laku a deformácii. Na základe uvedeného žalovaný 2/ ako poisťovateľ uzavrel, že napriek súhlasnému vyhláseniu údajného škodcu a poškodeného, nevznikla povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, pretože poisťovateľ v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 381/2001 Z.z. nenahradí škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
7. Na návrh žalobkyne súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.11.2019 v prítomnosti sporových strán pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný 1/ a 2/ sú povinní spoločne zaplatiť žalobkyni sumu 6. 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.000 od 25.11.2015 do zaplatenia, a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z
nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého. Žalovanému 1/ a 2/ uložiť povinnosť spoločne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého.
8. Žalobkyňa trvala na žalobe s tým, že ide o nárok voči dvom osobám, z ktorých každý má povinnosť voči žalobkyni z iného právneho titulu a to nárok voči žalovanému 1/ je z titulu náhrady škody a nárok voči žalovanému 2/ je originárny nárok na osobitné plnenie v zmysle zák. 381/2001 Z.z.. Poukázala na odborné vyjadrenie znalca z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel X.. J. Š. č. 31/2018 z 2.8.2018 k posúdeniu možnosti vzniku poškodenia v škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktoré obsahuje aj znaleckú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého odborného vyjadrenia. Ide o dôkaz k tvrdeniu žalovaného 2/, ktorý iba sporoval tvrdenia žalobkyne bez toho, že by toto dôkazne preukázal, nakoľko žalovaný 2/ nepredložil odborné vyjadrenie osoby odborne spôsobilej a odborne znalej danej technickej problematiky. Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v škodovej udalosti XXXXXXXXXX predložené žalovaným 2/ nie je datované a podpísané, ide iba o nejakú tretiu osobu, o ktorej nie je zjavné, či je to zamestnanec žalovaného 2/ alebo jeho spriaznenej spoločnosti Slovexperta bez bližších údajov tejto osoby. Predloženým odborným vyjadrením žalobkyňa vyvracia tvrdenie žalovaného 2/.
9. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 12.02.2020, žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania, keď vychádzal z vyjadrenia žalobkyne, podľa ktorého o výške škody určenej žalovaným 2/ sa dozvedela listom z 11.9.2015, pričom žalobu podala dňa 4.10.2017, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Osoba škodcu bola nesporná od momentu nehody, a preto žalovaný 2/ nenavrhol ďalších svedkov a ani nezabezpečil ich účasť. Mal za irelevantné, či a kedy bola žalobkyni doručená faktúra za opravu vozidla, ktorá bola dokonca v nižšej výške než výška škody, ktorú určil žalovaný 2/.
10. Z výsluchu znalca X.. J. Š., znalca z odporu cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty motorových vozidiel vyplynulo, že sa pridržiava toho, čo uviedol v predmetnom znaleckom posudku č. 9/2016 s tým, že ešte na zdôraznenie toho, ako korešpondujú poškodenia vozidiel pri nehode založil do spisu fotografie poškodenia motorového vozidla S. (EČV: D.) s farebným vyznačením, ako korešpondujú jednotlivé poškodenia na kapote s poškodeniami na vozidle O. W. (EČV: I.). V odbornom vyjadrení č. 31/2018 sa vyjadril ku skutočnosti, akým spôsobom prišiel pracovník poisťovne k tvrdeniu, že sa nemohla nehoda stať tak, ako to uvádzajú vodiči a má za to, že fotoaparát, ktorým sa fotia poškodenia vozidiel, musí byť v tej výške ako je poškodený diel, pretože ak je vyššie alebo nižšie, dôjde ku skresleniu, v tomto prípade o 6 cm. Technika postupu zadokumentovania je rozhodujúca pri posúdení poškodenia a príčiny. Ak nie sú dodržané, výsledok je chybný. V tomto prípade k jednoznačne podľa neho existuje príčinná súvislosť medzi poškodením v motorového vozidla S. v dôsledku stretu s motorovým vozidlom O. W..
11. Z výsluchu svedka K. S. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ je jeho kamarát a svedok bol ako spolujazdec v aute pri predmetnej nehode. Bolo to na parkovisku pri botanickej záhrade. So žalovaným 1/ išli na futbalový tréning do W.Ú. a chceli tam zaparkovať. Svedok bol spolujazdec vedľa šoféra, ktorým bol žalovaný 1/. Pri zacúvaní zadnou časťou motorového vozidla žalovaného 1/ nabúrali do prednej časti motorového vozidla poškodeného. Mal tam viditeľnú škodu pri tom nárazníku. Keďže sa ponáhľali, do pár minút odišli.
12. Právna zástupkyňa žalobkyne k námietke premlčania vznesenej žalovaným 2/ uviedla, že táto neobstojí, považovala ju za účelovú, nakoľko vlastník motorového vozidla bol v zmluvnom vzťahu s autoservisom a nie so žalovaným 2/, preto iba tento servis mohol určiť rozsah škody a cenu za vykonanú opravu. V tomto smere dostal vlastník motorového vozidla faktúru zo zmluvného servisu vyhotovenú 9.10.2015, ktorá mu bola doručená e-mailom, takže až z nej sa dozvedel o výške nákladov na opravu a o rozsahu škody. Kalkulácie žalovaného 2/, ktoré oznamoval vlastníkovi motorového vozidla v diametrálne odlišných výškach a listami z 26.8.2015, 3.9.2015, 7.9.2015, 11.9.2015 a ešte 25.9.2015 ho vyzýval na predloženie faktúry, nemôžu byť skutočnosťou, ktorá by zakladala u vlastníka motorového vozidla vedomosť o rozsahu a výške škody. Počítanie premlčacej lehoty sa odvíja od dvoch podmienok a síce, od kedy mal poškodený vedomosť o výške škody a kto za ňu zodpovedá. Ešte 3.9.2015 dal žalovaný 2/ vykonať doobhliadku motorového vozidla S., kde boli zistené závažné vnútorné poškodenia - prasknutý chladič a nejaké držiaky, takže vlastník ako laik nemohol zistiť a túto vedomosť nemal ani žalovaný 2/ ani zmluvný servis.
13. Žalobkyňou navrhnuté doplnenie dokazovania osobou, ktorá vykonávala posúdenie príčinnej súvislosti za žalovaného 2/, súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko ho považoval za nadbytočné. Žalovaní 1/ a 2/ nemali návrhy na ďalšie dokazovanie.
14. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. h), § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 § zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 2, § 799 ods. 2, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 106 ods. 1, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že vlastník poškodeného vozidla sa dozvedel o rozsahu a výške škody na vozidle až z faktúry, ktorú vyhotovil servis, ktorý vykonával opravu jeho poškodeného vozidla, a to dňa 9.10.2015, ktorá bola intervenientovi doručená emailom najskôr dňa 9.10.2015. Od tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle cit. § 106 ods. 1 a podľa cit. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 9.10.2017. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 4.10.2017, teda k premlčaniu jej nároku na náhradu škody voči žalovanému 2/ nedošlo. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného 2/, že vlastník motorového vozidla sa dozvedel o výške škody už na základe listu žalovaného 2/ zo dňa 11.9.2015. Žalovaný 2/ vlastníka poškodeného motorového vozidla opakovane vyzýval na predloženie faktúry za opravu vozidla listami zo dňa 11.8.2015, 11.9.2015, 25.9.2015, čo preukazuje, že výška škody nebola ustálená ani zo strany žalovaného 2/ ani zo strany servisu, vykonávajúceho opravu, bola stanovená až faktúrou č. XXXXXXXX z 9.10.2015, splatnou 9.10.2015, na sumu 6 099,96 Eur. Súd prvej inštancie mal tak za to, že treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade o tom, kto za škodu zodpovedá sa vtedajší vlastník motorového vozidla dozvedel dňa 17.7.2015 (v deň škodovej udalosti ) a o výške škody sa preukázateľne dozvedel z faktúry, ktorú vyhotovil servis, ktorý vykonával opravu jeho poškodeného vozidla a to dňa 9.10.2015, ktorá bola intervenientovi doručená emailom najskôr dňa 9.10.2015.
16. Za nesporné skutočnosti medzi stranami sporu súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia uvedené žalobkyňou v žalobe týkajúce sa skutočnosti, že dňa 17.7.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo intervenienta. Nesporná bola aj skutočnosť, že žalovaný 2/ bol poisťovateľom žalovaného 1/ z titulu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že poistenie v čase škodovej udalosti trvalo a poistná zmluva bola platná. Ďalej nemal za sporné, že zmluvou zo dňa 6.3.2017 o postúpení pohľadávky na náhradu škody, ktorá vznikla intervenientovi ako vlastníkovi poškodeného motorového vozidla, bola pohľadávka vo výške 6 000 Eur s príslušenstvom a s ňou súvisiace všetky práva poškodeného postúpená na postupcu - žalobkyňu, terajšiu vlastníčku motorového vozidla. Taktiež považoval za nespornú výšku škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle žalobkyne a ktorá bola vyčíslená vo faktúre č. XXXXXXXX z 9.10.2015. Spornou medzi stranami sporu bola otázka príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a rozsahom poškodenia motorového vozidla žalobkyne, teda, že či k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku zavineného konania žalovaného 1/ ako vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.
17. Konštatoval, že prejednávanej veci žalobkyňa dôkazne preukázala (predloženým súkromným znaleckým posudkom a odborným vyjadrením) spornú skutočnosť, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi nehodovým dejom tak, ako ho popísali intervenient a žalovaný 1/ v zázname o dopravnej nehode zo dňa 17.7.2015 a vznikom škody na motorovom vozidle. Poukázal na ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého je žalovaný povinný (v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu, neuzná) uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Nemožno uložiť dôkazné bremeno za tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V danom prípade mal za to, že žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že rozsah a charakter poškodenia na poškodenom motorovom vozidle nezodpovedá a nekorešponduje
s rozsahom poškodenia vozidla škodcu (žalovaného 1/). Toto tvrdenie žalovaného 2/ bolo podľa neho vyvrátené dôkazmi predloženými v konaní žalobkyňou - znalecký posudok č. 9/2016 z 2.3.2016 a odborné vyjadrenie 31/2018 z 2.8.2018, znalca X.. J. Š., znalca z odporu cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty motorových vozidiel spolu s vyhlásením zo dňa 31.7.2018 v zmysle v § 209 ods. 2 CSP.
18. Vyslovil, že zodpovednosť žalovaného 1/ ako vodiča je daná podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti pri cúvaní, tak ako to deklaroval v zázname o dopravnej nehode, ako aj v konaní pred súdom. Nárok voči žalovanému 2/ je originárny nárok na výplatu poistného plnenia v zmysle § 15 ods. 1 zák. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 6 000 Eur tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
19. O úroku z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
20. Pokiaľ ide o posúdenie omeškania žalovaného 2/ s vyplatením poistného plnenia žalobkyni ako poškodenému, mal za to, že právny predchodca žalobkyne splnil povinnosti v zmysle ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení bez zbytočného odkladu písomne oznámil žalovanému 2/, že nastala poistná udalosť, podal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a žalovanému 2/ poskytol požadovanú súčinnosť, čím preukázal žalovanému 2/ svoj nárok na plnenie náhrady spôsobenej škody. Žalovaný svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona nahradiť žalobcovi uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody nesplnil, keď žalobcovi neuhradil ani časť vzniknutej a preukázanej uplatnenej škody v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia žalobcu poistnej udalosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) cit. zákona t.j. 3 mesiace odo dňa 21.07.2015, v dôsledku čoho sa žalovaný 2/ dostal do omeškania a vznikla mu popri povinnosti uhradiť pohľadávku aj povinnosť uhradiť žalobkyni úroky z omeškania a to podľa žalobného návrhu od 25.11.2015 až do zaplatenia.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalovaným s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne voči nemu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP) čo do otázky premlčania, ako aj otázky nároku na úroky z omeškania. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o výške škody ako podmienke na stanovenie začatia plynutia premlčacej doby mala dozvedieť až z faktúry, považoval za zjavne nesprávne a bez opory v genéze komunikácie so žalobkyňou, ktorá sama opakovane potvrdila, že zo strany žalovaného 2/ jej bolo Oznámenie 1 ako aj Oznámenie 2 riadne doručené, a že v týchto bola po obhliadkach Poškodeného vozidla aj uvedená výška škody, najprv vo výške 3 143,71 Eur v Oznámení 1, a následne po doobhliadke až vo výške 7 224,31 Eur v Oznámení 2. Pri akceptácii názoru súdu prvej inštancie by potom ad absurdum platilo, že pokiaľ by si žalobkyňa nikdy nedala Poškodené vozidlo opraviť a nikdy by mu za opravu nebola vystavená faktúra, nikdy by sa o výške škody nedozvedela, a tento nárok by sa potom ani nikdy nepremlčal. Toto je potvrdené aj skutočnosťou, že Faktúra bola dokonca v nižšej výške ako oznámená výška škody v Oznámení 2, a teda v žiadnom prípade podľa neho neobstojí tvrdenie žalobkyne osvojené súdom prvej inštancie, že až momentom doručenia Faktúry sa dozvedela o výške škody. O výške škody mala totiž žalobkyňa vedomosť už dňa 7.9.2015 do rozsahu 3 143,71 Eur, a do rozsahu 7 224,31 Eur dňa 11.9.2015. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie potom vo výsledku vec nesprávne právne posúdil, keď za moment vedomosti žalobkyne o škode stanovil bez ďalšieho doručenie Faktúry dňa 9.10.2015, a nie deň 7.9.2015 čo do výšky 3 143,71
Eur a deň 11.9.2015 do výšky 7.224,31 Eur. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že najneskôr dňa 11.9.2015 mala žalobkyňa vedomosť o tom, že škoda na poškodenom vozidla dosahuje až sumu 7 224,31 Eur. Pokiaľ napriek uvedenému žalobu podala až dňa 4.10.2017, urobila tak po uplynutí subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie podľa žalovaného 2/ vec nesprávne právne posúdil čo do otázky omeškania žalovaného 2/ s plnením povinností v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Uviedol, že žalobkyňa nahlásila škodovú udalosť žalovanému 2/ dňa 18.5.2015. Skutočnosť, že vec rieši bez poskytnutia náhrady žalobkyni oznámil listom zo dňa 14.10.2015, t.j. v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP. Nespokojnosť žalobkyne s takýmto záverom mal za irelevantná vo vzťahu ku konštatovaniu dodržania zákonnej lehoty zo strany žalovaného 2/ (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018).
23. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že nemá voči nemu námietky, ani pripomienky, nakoľko nevie posúdiť dodržanie postupov a lehôt medzi žalobcom/poškodeným a žalovaným 2/ poisťovňou. V čase škodovej udalosti mal uzatvorenú a platnú poistnú zmluvu PZP XXXXXXXXXX v Komunálnej poisťovni a.s., škodovú udalosť dňa 20.7.2015 v poisťovni nahlásil, podľa pokynov poisťovne bezodkladne absolvoval obhliadku vozidla a čakal na príp. ďalšie pokyny poisťovne. Povinné zmluvné poistenie vozidla mal uzatvorené s dôverou, že prípadnú škodu z ním zavinenej poistnej udalosti bude znášať poisťovňa, a nie on osobne.
24. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že o výške škody do rozsahu 7 224,31 Eur mal vedomosť už dňa 11.9.2015, uviedol, že o skutočnej výške a rozsahu poškodenia v čase, ktorý udáva žalovaný 2/, nemal žiadne informácie. S jeho vyjadrením preto nesúhlasil. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Uviedol, že žalovaný 2/ sa v súdnom spore opieral o účelové chybné hodnotenie J. X.. D., zamestnanca dcérskej spoločnosti Slovexperta, s.r.o., čo potvrdil znaleckým posudkom a vypovedaním súdny znalec X.. J. Š., ktorý zistil závažné systémové chyby a manipulácie pri hodnotení fotodokumentácie a porovnávaní styčných plôch. O rozsahu, výške škody a konečnej cene za opravu, sa dozvedel až 9.10.2015, po zaslaní faktúry e-mailom zo zmluvného servisu, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu náhrady škody. Rozsah prác uvedených vo faktúre nebol s ním dohodnutý, nemal žiadne informácie o rozsahu poškodenia, ani cene za opravu. Dňa 14.10.2015, po zvýšení pôvodne uvádzanej ceny za opravu, po vystavení faktúry, mu žalovaný 2/ oznámil, že ukončil šetrenie a odmieta likvidáciu škodovej udalosti s tým, že rozsah poškodenia na jeho motorovom vozidla nezodpovedá rozsahu poškodenia na MV škodcu, že nie je možné pristúpiť k likvidácii ním uplatneného nároku náhrady škody na sumu 6 099,96 Eur. Dovtedy svojim postupom u neho vyvolala presvedčenie, že mu náhradu nákladov na opravu uhradí. Až 16.11.2015, po jeho sťažnosti na postup likvidátora, dostal od žalovaného definitívne oznámenie, že ku škodovej udalosti nedošlo a postup likvidátora je správny. Toto zamietavé stanovisko žalovaného bolo právne neodôvodnené, nepodložené znaleckým posudkom. Ako poistenec Komunálnej poisťovne mal právny nárok na náhradu škody pri platnej poistnej zmluve. Svojim nekonaním po dobu niekoľkých rokov a státím v servise, zapríčinil trvalé poškodenie motorového vozidla S. a jeho nepojazdnosť.
25. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný 2/ sa vedome vyhýba plneniu svojej povinnosti a poskytnutiu náhrady škody od začiatku októbra r. 2015, kedy jej bola doručená faktúra servisnej spoločnosti, ktorá vykonávala všetky opravné práce, za účelom odstránenia škody na motorovom vozidle S.. Poznajúc skutočnú výšku škody po doobhliadke motorového vozidla a doručení listu zo dňa 14.10.2015 následne oznámil poškodenému svoje zamietavé stanovisko, hoci do tej doby Komunálna poisťovňa písomne potvrdzovala poskytnutie náhrady škody v pôvodne nižšej sume, určenej pri prvej obhliadke motorového vozidla. O skutočnej výške škody sa poškodený dozvedel, až po doručení faktúry servisu dňa 14.10.2015 a o ďalšej doobhliadke nebol vopred informovaný. Tomu, že poisťovňa nemieni poskytnúť plnenie, za škodu na motorové vozidlo, zodpovedajú jej vykonštruované vecné tvrdenia. Prvé tvrdenie, bez doloženia znaleckého posudku, ktorý nemajú vypracovaný, že k poistnej udalosti nedošlo. Keďže odborný súdny znalec žalobcu potvrdil, znaleckým posudkom, že ku škodovej udalosti došlo, Komunálna poisťovňa vykonštruovala druhé vecné tvrdenie, súdom neakceptovanú námietku premlčania. Toto vykonštruované tvrdenie Komunálnej poisťovne o premlčaní popiera podľa žalobkyne dátum zaslania faktúry o skutočnej cene opravy motorového vozidla po doobhliadke list zo dňa. 14.10.2015.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý odvolací súd
nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej aj náležite po skutkovej aj právnej stránke v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd stotožnil a obmedzil sa tak na skonštatovanie správnosti a doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia a vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 2 a 3 CSP).
29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.
30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobného nároku a následným zhodnotením výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery; že nárok žalobkyne na náhradu škody nie je premlčaný; keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 100, § 101, § 106, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj správne vyložil v súlade ustálenou súdnou a výkladovou praxou. Svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto možno jeho rozhodnutie považovať v tomto smere za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania žalovaného 2/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
31. Odvolacie námietky žalovaného 2/ spočívali už len v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku premlčania, ako aj otázku nároku na úroky z omeškania. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o výške škody ako podmienke na stanovenie začatia plynutia premlčacej doby mala dozvedieť až z faktúry, považoval za zjavne nesprávne a bez opory v genéze komunikácie so žalobkyňou, ktorá sama opakovane potvrdila, že zo strany žalovaného 2/ jej bolo Oznámenie 1 ako aj Oznámenie 2 riadne doručené, a že v týchto bola po obhliadkach Poškodeného vozidla aj uvedená výška škody, najprv vo výške 3 143,71 Eur v Oznámení 1, a následne po doobhliadke až vo výške 7 224,31 Eur v Oznámení 2.
32. Rozhodujúcou pre posúdenie, kedy začala v danej veci plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, je skutočnosť, kedy sa žalobkyňa, resp. intervenient ako poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá spôsobila škodu (§ 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Je tomu tak z toho dôvodu, aby poškodený bol v rovnakej právnej situácii bez ohľadu na to, či škodu bude uplatňovať voči škodcovi alebo proti poisťovateľovi. Premlčacia doba sa tu riadi ust. § 106 Obč. zák., na ktoré ustanovenie právna úprava povinného zmluvného poistenia i priamo odkazuje. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Pri posudzovaní otázky, kedy sa navrhovateľ (poškodený) dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), Začiatok premlčacej lehoty pri škodovej udalosti plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Obč. zák.) je viazaný na udalosť, z ktorej vznikla škoda. Pojem udalosti, z ktorej vznikla škoda, zahŕňa nielen právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody. Z hľadiska § 106 ods. 2 Obč. zák. nemožno teda udalosť, z ktorej vznikla škoda, stotožňovať len so škodovou udalosťou, pretože by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, príp. by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec.
33. Aby sa poisťovňa mohla reálne zaoberať nárokmi poškodeného, musí si poškodený tieto nároky uplatniť. Poškodený uplatní nárok na náhradu škody formou písomného oznámenia o poistnej udalosti. Oznámenie o poistnej udalosti je potrebné zaslať poisťovni. Poškodený si môže uplatniť náhradu škody len počas premlčacej doby. Po uplynutí premlčacej doby môže povinná osoba (poisťovňa) namietať premlčanie práva na náhradu škody. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku povinnej osoby. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky od škodnej udalosti. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba. Subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený samostatne. Subjektívna premlčacia doba plynie od vedomosti poškodeného o škode a o zodpovednej osobe. Objektívna premlčacia doba
plynie od tzv. škodovej udalosti. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku a konca. Ak skončí plynúť jedna z premlčacej doby právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). Deň, keď sa poškodený dozvie o škode, je deň, kedy môže škodu v celom rozsahu uplatniť. V rôznych skutkových situáciách môže byť tento deň rôzne stanovený. Bez problémov je to u jednorázových škôd, u ktorých je výška škody ľahko vyčísliteľná. Ak však dôjde k poškodeniu zložitého zariadenia, motorového vozidla apod., môže sa stať, že celý rozsah škody bude možné vyčísliť až na základe faktúry, pri rozsiahlejších škodách na vozidle, najmä ak poškodený nemá potrebné znalosti na posúdenie druhu a rozsahu škody, a ak sa vozidlo musí opravovať v odbornej opravovni. Proti takto posudzovanému začiatku subjektívnej premlčacej doby nemožno mať námietky, ak sa poškodený dozvie o výške škody až po skončení opravy z doručenej faktúry, pokiaľ sa o cene opravy nedozvedel už skôr. V danom prípade sa žalobkyňa, resp. intervenient o rozsahu a výške škody dozvedel až z faktúry vystavenej mu servisom z 9.10.2015, nemal predbežnú faktúru, bez ohľadu na to, že žalovaný 2/ mu listami oznamoval nejaké sumy bez servisu, navyše sám nepoznajúc rozsah škody. Záver súdu prvej inštancie v otázke posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným 2/ preto odvolací súd vyhodnotil ako správny.
34. Čo sa týka úroku z omeškania, poisťovateľ má jednak nepeňažnú povinnosť upravenú v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, pri omeškaní s ktorou je možné od poisťovateľa požadovať úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Okrem toho má však poisťovateľ aj peňažnú povinnosť plniť poškodenému náhradu, pri omeškaní s ktorou vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa všeobecného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (keďže zákon o povinnom zmluvnom poistení pre omeškanie s plnením tejto povinnosti poisťovateľa osobitným spôsobom vznik nároku na úrok z omeškania neupravuje). Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017). Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, a túto náhradu plniť riadne a včas.
35. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6, teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich s včasným a riadnym prešetrením poistnej udalosti. Toto ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 (tu sa riešia len dôsledky omeškania poisťovateľa v súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti), ale ani iným ustanovením zákona o povinnom zmluvnom poistení. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný právny predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému riadne a včas, dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení (začať včas prešetrovanie poistnej udalosti a toto prešetrovanie aj včas ukončiť). Nárok na úrok z omeškania z náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím na to, aké právne povinnosti má poisťovateľ voči poškodenému a kedy sa s plnením týchto povinností dostane do omeškania (Uznesenie ÚS SR II. ÚS 184/2019 z 3. júla 2019). Vzhľadom na vyššie uvedené nebola dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa priznania nároku žalobcovi na úrok z omeškania v rozsahu priznanom súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie o úroku z omeškania správne rozhodol podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže sa žalovaný 2/ dostal do omeškania s plnením peňažného nároku.
36. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %.
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).