Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/56/2021

Uznesenie

Okresný súd Levice, v spore žalobcu: HYDREX, s. r. o. „v reštruktualizácii", so sídlom Partizánska ul. č. 1877, 962 05 Hriňová, IČO: 31 633 072, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s. r. o., so sídlom Ku Bratke 5, 934 01 Levice, IČO: 36 794 945, o zaplatenie sumy 1.702,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11.08.2021, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.702,80 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.702,80 eura od 29.08.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Súd po predbežnom právnom posúdení vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby s poukazom na poukazujúc za to, že žalovaný spolu s podaným odporom doručil súdu oznámenie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorým Slovenská záručná a rozvojová banka ako záložný veriteľ, oznámila dňa 17.05.2021 žalovanému ako poddlžníkovi, vznik záložného práva na peňažnú pohľadávku, ktorá je predmetom sporu a toto osvedčila úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp. zn.: 37789/2019 spolu s Potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv zo dňa 16.12.2019. Zároveň žalovaného v zmysle vyzvala na splnenie splatného záväzku žalovaného voči žalobcovi, záložnému veriteľovi. Súd tak mal za to, že ak sa v zmysle stalo záložné právo na peňažnú pohľadávku účinné voči poddlžníkovi, poddlžník (žalovaný) je povinný v zmysle plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi, prípadne osobe určenej záložným veriteľom. Hoci veriteľom založenej pohľadávky zostáva naďalej záložca (žalobca), stráca tento právo na zaplatenie pohľadávky a právo pohľadávku žalovať. Právo vymáhať založenú pohľadávku od poddlžníka po jej splatnosti má teda záložný veriteľ a to vo vlastnom mene a to napriek tomu, že záložca zostáva veriteľom založenej pohľadávky. Súd ďalej konštatoval, že v zmysle uvedeného žalobca v predmetnom konaní nie je odo dňa účinnosti záložného práva voči poddlžníkovi aktívne vecne legitimovaným subjektom na vymáhanie spornej pohľadávky.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť, poukazujúc na súdom prijatý právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ku ktorej strate došlo v priebehu konania. K späťvzatiu žaloby súčasne predložil súhlas reštruktualizačného správcu žalobcu so späťvzatím žaloby.

4. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa a konanie vo veci zastavil.

8. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , ktorý posúdil s poukazom na , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. V prejednávanej veci žalobca využijúc svoje dispozičné oprávnenie vzal žalobu v celom rozsahu späť. Preto bolo úlohou súdu preskúmať procesnú zodpovednosť strán sporu spočívajúcu v zavinení zastavenia konania, dôsledkom čoho je v zmysle sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Okolnosti a skutočnosti rozhodujúce na posúdenie tejto zodpovednosti sú potom tie, ktoré vznikli po začatí konania.

13. „Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.: )

14. Posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je v súvislosti s náhradou trov konania dôvodná aplikácia , ktorý predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie, keď súd vzhliadol v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne neprizná náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, však musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť aj v určitej procesnej situácii tak, ako je to aj v prejednávanej veci, keď zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania, nie je možné priznať žiadnej zo strán sporu.

15. Žalobca podával žalobu v čase, keď bol pohľadávku ako aktívne vecne legitimovaný subjekt oprávnený vymáhať, pričom túto aktívnu vecnú legitimáciu stratil v priebehu konania a to dňom účinnosti záložného práva voči poddlžníkovi. Keďže stratu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemožno pripísať žalobcovi, nakoľko toto záviselo od konania resp. nekonania tretieho subjektu, v danom prípade od záložného veriteľa žalobcu (a to v závislosti od toho, či záložný veriteľ účinnosť záložného práva voči poddlžníkovi vyvolá alebo nie), dospel súd k záveru, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci vo vzniknutej procesnej situácii bez zavinenia strán sporu, pre ktorý súd v zmysle stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

16. Pre úplnosť súd dodáva, že vzhliadnuc dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci vo vzniknutej procesnej situácii bez zavinenia strán sporu, nevyzval strany sporu na vyjadrenie sa k aplikácii . V tomto smere súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: - 12 zo dňa 06.06.2019, podľa ktorého: „Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii . Vyhodnocovanie okolností hodných osobitného zreteľa je totiž taká komplexná činnosť, že aj ak by sudca v určitom momente zvažoval aplikáciu , napokon by sa k jej aplikácii prikloniť nemusel. Vzhľadom na uvedené okolnosti, s poukazom na širokú škálu eventualít, ktoré môžu nastať pri rozhodovaní súdu, sa ústavný súd prikláňa skôr k potrebe následného vyčerpávajúceho vysvetlenia, v čom spočívali podľa konajúceho súdu okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal úspešnej strane náhradu trov konania ako ku rigidne stanovenej povinnosti vždy a za každých okolností vyzvať strany sporu, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii .“

17. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).