Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cb-56-2021.pdf
PDF · 75.66 KB
Case nature
Subarea
16Cb/56/2021
Uznesenie
Okresný súd Levice, v spore žalobcu: HYDREX, s. r. o. „v reštruktualizácii", so sídlom Partizánska ul. č. 1877, 962 05 Hriňová, IČO: 31 633 072, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s. r. o., so sídlom Ku Bratke 5, 934 01 Levice, IČO: 36 794 945, o zaplatenie sumy 1.702,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11.08.2021, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.702,80 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.702,80 eura od 29.08.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Súd po predbežnom právnom posúdení vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby s poukazom na § 138 CSP poukazujúc za to, že žalovaný spolu s podaným odporom doručil súdu oznámenie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorým Slovenská záručná a rozvojová banka ako záložný veriteľ, oznámila dňa 17.05.2021 žalovanému ako poddlžníkovi, vznik záložného práva na peňažnú pohľadávku, ktorá je predmetom sporu a toto osvedčila úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp. zn.: 37789/2019 spolu s Potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv zo dňa 16.12.2019. Zároveň žalovaného v zmysle § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka vyzvala na splnenie splatného záväzku žalovaného voči žalobcovi, záložnému veriteľovi. Súd tak mal za to, že ak sa v zmysle § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka stalo záložné právo na peňažnú pohľadávku účinné voči poddlžníkovi, poddlžník (žalovaný) je povinný v zmysle § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi, prípadne osobe určenej záložným veriteľom. Hoci veriteľom založenej pohľadávky zostáva naďalej záložca (žalobca), stráca tento právo na zaplatenie pohľadávky a právo pohľadávku žalovať. Právo vymáhať založenú pohľadávku od poddlžníka po jej splatnosti má teda záložný veriteľ a to vo vlastnom mene a to napriek tomu, že záložca zostáva veriteľom založenej pohľadávky. Súd ďalej konštatoval, že v zmysle uvedeného žalobca v predmetnom konaní nie je odo dňa účinnosti záložného práva voči poddlžníkovi aktívne vecne legitimovaným subjektom na vymáhanie spornej pohľadávky.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť, poukazujúc na súdom prijatý právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ku ktorej strate došlo v priebehu konania. K späťvzatiu žaloby súčasne predložil súhlas reštruktualizačného správcu žalobcu so späťvzatím žaloby.
4. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konanie vo veci zastavil.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý posúdil s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V prejednávanej veci žalobca využijúc svoje dispozičné oprávnenie vzal žalobu v celom rozsahu späť. Preto bolo úlohou súdu preskúmať procesnú zodpovednosť strán sporu spočívajúcu v zavinení zastavenia konania, dôsledkom čoho je v zmysle § 256 CSP sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Okolnosti a skutočnosti rozhodujúce na posúdenie tejto zodpovednosti sú potom tie, ktoré vznikli po začatí konania.
13. „Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.: 7M Cdo 4/2010)
14. Posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je v súvislosti s náhradou trov konania dôvodná aplikácia § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie, keď súd vzhliadol v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne neprizná náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, však musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť aj v určitej procesnej situácii tak, ako je to aj v prejednávanej veci, keď zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania, nie je možné priznať žiadnej zo strán sporu.
15. Žalobca podával žalobu v čase, keď bol pohľadávku ako aktívne vecne legitimovaný subjekt oprávnený vymáhať, pričom túto aktívnu vecnú legitimáciu stratil v priebehu konania a to dňom účinnosti záložného práva voči poddlžníkovi. Keďže stratu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemožno pripísať žalobcovi, nakoľko toto záviselo od konania resp. nekonania tretieho subjektu, v danom prípade od záložného veriteľa žalobcu (a to v závislosti od toho, či záložný veriteľ účinnosť záložného práva voči poddlžníkovi vyvolá alebo nie), dospel súd k záveru, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci vo vzniknutej procesnej situácii bez zavinenia strán sporu, pre ktorý súd v zmysle § 257 CSP stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
16. Pre úplnosť súd dodáva, že vzhliadnuc dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci vo vzniknutej procesnej situácii bez zavinenia strán sporu, nevyzval strany sporu na vyjadrenie sa k aplikácii § 257 CSP. V tomto smere súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 113/2019 - 12 zo dňa 06.06.2019, podľa ktorého: „Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 civilného sporového poriadku. Vyhodnocovanie okolností hodných osobitného zreteľa je totiž taká komplexná činnosť, že aj ak by sudca v určitom momente zvažoval aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku, napokon by sa k jej aplikácii prikloniť nemusel. Vzhľadom na uvedené okolnosti, s poukazom na širokú škálu eventualít, ktoré môžu nastať pri rozhodovaní súdu, sa ústavný súd prikláňa skôr k potrebe následného vyčerpávajúceho vysvetlenia, v čom spočívali podľa konajúceho súdu okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal úspešnej strane náhradu trov konania ako ku rigidne stanovenej povinnosti vždy a za každých okolností vyzvať strany sporu, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.“
17. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).