Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-47-2017.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska 28, IČO: 00 610 470, právne zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom, so sídlom Trenčín, Piaristická 273/21, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, Žellova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 304/00002/2015/R zo dňa 7. apríla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava č. ZS 304/00002/2015/R zo dňa 7. apríla 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 304/00002/2015 zo dňa 30.03.2015 o uložení pokuty tak, že žalobcovi bola uložená pokuta 5.000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní starostlivosti pacientke neb. F. J., nar. XXXX, naposledy bytom W. Y. XXX. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca neposkytol pacientke správne zdravotnú starostlivosť tým, že dňa 26.04.2014 nesprávne, predčasne indikoval operáciu na deň 28.04.2014 po empiricky nasadenej antibiotickej liečbe bez dôkazu vymiznutia pyelonefritídy, bez dostatočného preliečenia a derivácie. Dňa 29.04.2014 pri operácii v zápalom modifikovanom teréne došlo k masívnemu úniku irigačnej tekutiny do retroperitonea, peritonea a krvného obehu, vzniklo krvácanie pri hypokoagulačnom stave. Operáciu bolo potrebné najneskôr pri problémoch s cirkuláciou a pri bolestiach ukončiť.
2. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä uplynutie lehoty na uloženie pokuty. Poukázal na to, že lehoty stanovené v ust. § 64 ods. 6 zák.č. 581/2004 Z.z. sú prekluzívne a ich márnym uplynutím zaniká žalovanému, resp. správnemu orgánu prvého stupňa právo na uloženie pokuty za správny delikt. V danej veci subjektívna lehota na uloženie pokuty podľa názoru žalobcu uplynula dňa 10.09.2016, teda dva roky od vydania protokolu o vykonanom dohľade. Ak teda žalobou napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný dňa 07.04.2017 učinil tak po uplynutí subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Zdôraznil, že na uplynutie prekluzívnej lehoty je správny orgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Okrem toho žalobca poukázal na to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku jeho právneho zastúpenia V.. X., keď celkom nesprávne vztiahol plnú moc na zastupovanie, ktorú udelil tomuto advokátovi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/108/2016, aj na administratívne konanie, ktoré u žalovaného pokračovalo po zrušení v poradí prvého rozhodnutia odvolacieho orgánu vydaného v tejto veci. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nebol V.. X. jeho právnym zástupcom pre administratívne konanie, a preto aj doručenie
vykonané k rukám tohto advokáta nebolo účinné. K takémuto účinnému doručeniu došlo až 08.06.2017, kedy bolo rozhodnutie doručené priamo žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal aj na plynutie objektívnej trojročnej lehoty v zmysle § 64 ods. 6 zák.č. 581/2004 Z.z., ktorá podľa neho uplynula dňa 26.04.2017. K účinnému doručeniu rozhodnutia, ktorým bolo zavŕšené administratívne konanie podľa žalobcu došlo až po uplynutí objektívnej prekluzívnej lehoty.
3. Žalobca ďalej namietal neurčitosť výrokovej časti rozhodnutia, keď z jej formulácie nie je zrejmé, či obe vytýkané konania boli nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti alebo iba jedno z nich. V tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o dve samostatné konania, ktoré boli realizované v rozdielnych dňoch a za ktoré zodpovedali rozdielni zamestnanci žalobcu. Odkázal na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/1/2013 a sp. zn. 8Sžo/30/2014, ktoré sa týkajú výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu.
4. Ďalší žalobný bod smeroval k výške uloženej pokuty a jej primeranosti. Poukázal na to, že mu bola uložená pokuta na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby. Uviedol, že bol v minulosti účastníkom viacerých konaní vedených žalovaným a má teda vedomosť o výške pokút, ktoré žalovaný ukladá. Aj s poukazom na uvedené považoval pokutu, ktorá mu bola uložená za neprimeranú, najmä za situácie, keď nebolo preukázané, že by v dôsledku jeho konania došlo k smrti pacientky.
5. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na správnosti svojho rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o preklúziu práva uložiť pokutu, tak poukázal na to, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu pred uplynutím objektívnej lehoty, a to dňa 21.04.2017. Mal za to, že rozsah splnomocnenia pre V.. X. bol jednoznačný a zrejmý (zastupovanie v celom rozsahu a vo všetkých veciach). Doručenie vykonané k rukám takto ustanoveného právneho zástupcu žalobcu bolo teda uskutočnené v súlade so zákonom. Súčasne žalovaný odmietol, že by bol výrok rozhodnutia nejasný. Poukázal na to, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu spočívalo v predčasnej indikácii operačného zákroku a vo včasnom neukončení operácie pri problémoch s cirkuláciou teda v dvoch pochybeniach. Výška pokuty bola určená aj s prihliadnutím na predchádzajúce pochybenia žalobcu s cieľom motivovať žalobcu riadne poskytovať zdravotnú starostlivosť. Závažnosť zistených nedostatkov tkvie v tom, že žalobca pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy nevykonal všetky zdravotné výkony s cieľom uzdraviť pacienta alebo zlepšiť jeho stav. Zastával názor, že v prejednávanom prípade nemala operácia presiahnuť 60 minút.
6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 304/00002/2015/R zo dňa 07.04.2017 ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 304/00002/2015 zo dňa 30.03.2015 o uložení pokuty tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto rozsudku.
8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na podnet príbuznej nebohej pacientky F.S. ktorá bola v dňoch od 25.04.2014 do 01.05.2014 hospitalizovaná na urologickom oddelení žalobcu vykonal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 29.05.2014 u žalobcu dohľad na mieste. K výkonu dohľadu bol prizvaný medicínsky odborník v odbore urológia W.. V. Z. a medicínska odborníčka v odbore anestéziológia a intenzívna medicína W.. F. O.. Pre účely zdravotného dohľadu pribratí odborníci vypracovali odborné stanoviská zo dňa 08.08.2014 a 20.08.2014.
9. Podľa odborného stanoviska konzultanta W.. V. Z. indikácia a vykonanie invazívneho zásahu len 4 dni po nasadení antibiotík, bez stabilizácie stavu, bez dôkazu likvidácie infekcie a poklesu hodnôt CRP bolo predčasné a chybné s dopadom na ďalší priebeh. Operácia trvala príliš dlho a neukončila sa včas, najneskôr pri prejavoch extravazácie. Zo záverov odborného posudku W.. F. O. vyplynulo, že komplexná anesteziologicko-resustitačná starostlivosť o pani J. bola v celom rozsahu správna a v súlade s najnovšími odporúčanými poznatkami.
10. O vykonanom dohľade prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol č. 557/2014 zo dňa 10.09.2014, ku ktorému sa vyjadril žalobca listom zo dňa 23.09.2014. V protokole nebola konštatovaná príčinná súvislosť medzi pochybením žalobkyne a vzniknutým následkom v podobe úmrtia pacientky. Námietky žalobcu k doručenému protokolu boli zápisnične prerokované dňa 01.12.2014. Prerokovaním námietok bol ukončený výkon dohľadu.
11. Správne konanie vo veci uloženia pokuty začalo doručením upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 29.01.2015 žalobcovi. Žalobca k začatiu správneho konania podal vyjadrenie zo dňa 09.02.2015. Vo vyjadrení uviedol nesúhlas so závermi odborného posudku z oblasti urológie. Konanie pred prvostupňovým správnym orgánom bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. ZS 304/00002/2015 zo dňa 30.03.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 5 000 eur. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad. O tomto opravnom prostriedku rozhodol žalovaný prvotne rozhodnutím zo dňa 18.02.2016, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/108/2016. Uvedené súdne konanie začalo dňa 27.04.2016 a skončilo právoplatnosťou rozsudku č.k. 11S/108/2016-46 zo dňa 29.11.2016, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dôvodom nezákonnosti rozhodnutia boli podľa správneho súdu aj vady výrokovej časti rozhodnutia, keď správny súd výslovne uviedol, že „vystal problém v jasnom definovaní konania, resp. konaní, ktoré žalovaný považoval za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zo znenia skutkovej vety nie zrejmé, či na strane žalobkyne došlo k dvom pochybeniam zakladajúcim nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V tomto smere možno žalovanému vytknúť nejasné a nezrozumiteľné formulovanie vety „Operáciu bolo potrebné najneskôr pri problémoch s cirkuláciou a pri bolestiach ukončiť“. Z jej znenia nemožno vyvodiť zrejmý záver, či aj v tomto konaní žalovaný videl pochybenie, za ktoré uložil žalobkyni pokutu. Treba si uvedomiť, že presné a jasné formulovanie pochybenia alebo pochybení sa v konečnom dôsledku prenáša aj do výšky ukladanej sankcie majúc na zreteli, že pre uloženie určitej výšky sankcie ma rozhodujúci význam aj to, či sa ukladá za jedno alebo viacero protiprávnych konaní.“ V tejto súvislosti správny súd konštatoval, že bude preto povinnosťou žalovaného, pri opätovnom konaní nanovo vyprecizovať znenie skutkovej vety tak, aby z jej znenia nebolo žiadnych pochybností, za ktoré konania je žalobkyňa braná na zodpovednosť. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia v časti uloženej sankcie.
12. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
13. Podľa § 71 ods. 1 SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
15. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len o zdravotnej starostlivosti) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
17. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
18. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo, ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).
19. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
20. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu predstavuje už v poradí druhé rozhodnutie žalovaného v predmetnej právnej veci. Pri tomto rozhodovaní bol žalovaný povinný riadiť sa záväzným právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 11S/108/2016-46 zo dňa 29.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2017. Z tohto pohľadu bol žalovaný povinný ad 1) odstrániť vady výrokovej časti rozhodnutia, ktoré spočívali v jeho nedostatočnej určitosti, keď nebolo zrejmé, či k spáchaniu správneho deliktu malo dôjsť jedným alebo viacerými konaniami a teda, či sa aj správne trestanie vykonáva vo vzťahu k jednému alebo viacerým skutkom a ad 2) bol povinný riadne odôvodniť výšku uloženej pokuty.
21. Žalobca v podanej správnej žalobe de facto namieta, že uvedené povinnosti žalovaný nesplnil, keď žalobca zastal názor, že výrok rozhodnutia je stále nejasný a neurčitý, keď bežnými postupmi výkladu nie je schopný dospieť k tomu, či nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti boli obe konania uvedené vo výroku alebo len jedno. Okrem toho namietal preklúziu práva uložiť pokutu a neprimeranosť uloženej pokuty.
22. Pokiaľ ide o otázku určitosti výroku rozhodnutia žalovaného, tak je potrebné uviesť, že táto už bola hodnotená správnym súdom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/108/2016 s tým výsledkom, že žalovaný bol súdom zaviazaný, aby výrokovú časť upravil tak, aby z nej bolo bez pochybností zrejmé v čom (v ktorom konaní, resp. konaniach) videl žalovaný pochybenie, za ktoré uložil žalovanému pokutu. Napriek uvedenému však žalovaný pri opätovnom rozhodovaní o veci prevzal do nového rozhodnutia také znenie výroku, ktoré bolo súdom vyhodnotené ako vadné, nezodpovedajúce zákonu. K prevzatiu znenia výroku pritom došlo v úplne nezmenenej podobe. V odôvodnení potom žalovaný objasnil, že k spáchaniu správneho deliktu došlo a k správnemu trestaniu dochádza za dva samostatné skutky, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Doplnením odôvodnenia však v žiadnom prípade nedošlo k odstráneniu vady výrokovej časti rozhodnutia a teda ani odstráneniu pochybenia, pre ktoré bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného súdom zrušené.
23. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že výrok rozhodnutia je jeho jadrom a predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, nakoľko iba výrokom sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníka administratívneho konania. Iba výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Aj vzhľadom na tento svoj význam musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania a rozhodovania. Na splnení tejto požiadavky presnosti a určitosti výroku pritom treba trvať najmä vo veciach správneho trestania, čiže v prípadoch postihu za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Aj keď správny poriadok žalovanému, resp. všeobecne správnemu orgánu výslovne neukladá, aby v prípade správneho trestania výrok rozhodnutia obsahoval presnú špecifikáciu konania, za ktoré sa ukladá sankcia, uvedená požiadavka vyplýva aj zo záverov vyslovených v konštantnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa zdôrazňuje, že správne trestanie, a to aj trestanie za správne delikty je súčasťou trestania v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie, pri ktorom právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne delikty a správne delikty poriadkové. Iné správne delikty sú pritom povahou najbližšie práve priestupkom, pričom Najvyšší súd SR konštatoval, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcii, vrátane toho, či pôjde o
oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu. Z uvedeného je potom potrebné vychádzať pri posudzovaní nevyhnutnosti konkretizácie skutku v rozhodnutí, resp. jeho výrokovej časti, ktorá je jeho jadrom. Pri trestných činoch a priestupkoch zákon stanovuje, že výrok musí obsahovať jednoznačný popis skutku. Široká oblasť správnych deliktov a iných správnych deliktov takéto jednoznačné vymedzenie výroku nemá, odkazuje len na ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Najvyšší súd však vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú bezpochyby aj rozhodnutia o správnych deliktoch a iných správnych deliktoch je nevyhnutné presne vymedziť za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre ten istý skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj zabezpečenia riadneho práva na obhajobu. Je teda bez pochybností, že výrok rozhodnutia žalovaného vo veci správneho trestania musí byť natoľko určitý, aby z neho bolo zrejmé, že sa správne trestanie vykonáva za jeden alebo dva skutky a súčasne musia byť tieto skutky nezameniteľne špecifikované. Vzhľadom na význam výroku je potrebné, aby bola táto požiadavka určitosti a konkretizácie obsiahnutá priamo v tejto časti rozhodnutia a nie v jeho odôvodnení, tak ako to učinil žalovaný. Ak teda žalovaný do svojho rozhodnutia prevzal v nezmenenej podobe výrok pôvodného, súdom zrušeného rozhodnutia, ktorý bol vyhodnotený ako neurčitý (nie je z neho zrejmé za ktoré konkrétne konanie, resp. konania sa ukladá sankcia), tak svoje rozhodnutie opätovne zaťažil vadou nezákonnosti, ktorá vedie k opätovnému zrušeniu rozhodnutia.
24. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správnym orgánom uplynula prekluzívna lehota na uloženie pokuty, tak správny súd poukazuje na skutočnosť, že prekluzívna lehota začala plynúť v deň prerokovania námietok žalobcu k protokolu, ukončením dohľadu teda 01.12.2014 (takýto začiatok plynutia lehoty ustálil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/55/2009 zo dňa 25.03.2010). Ak by nedošlo k prerušeniu jej plynutia, uplynula by subjektívna lehota 01.12.2016. V zmysle ust. § 71 ods. 1 SSP však dňom 27.04.2016 táto lehota, (subjektívna a aj objektívna) prestala plynúť, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/108/2016, t.j. do 28.01.2017. O čas trvania súdneho konania sa teda v zmysle ust. § 71 SSP predĺžili lehoty na uloženie pokuty, a to o obdobie 276 dní. Vzhľadom na uvedené, ak teda žalovaný o veci opätovne rozhodol dňa 07.04.2017 a toto rozhodnutie žalobcovi riadne doručil dňa 08.06.2017, urobil tak pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej prekluzívnej lehoty stanovenej v ust. § 64 ods. 6 zák.č. 581/2004 Z.z., ktorá neplynula v súlade s ust. § 71 ods. 1 SSP počas vyššie uvedených 276 dní.
25. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca správne poukázal na to, že plná moc, ktorú udelil na svoje zastupovanie JUDr. Doktorovi a ktorá bola založená do súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/108/2016 sa nevzťahovala aj na jeho zastupovanie v administratívnom konaní. Žalobca takúto plnú moc nepredložil správnemu orgánu do administratívneho spisu. Žalovaný si ju tam založil sám, keď sa dostala do jeho dispozície v rámci súdneho konania, v ktorom vystupoval ako účastník konania. Správny súd pritom poukazuje na to, že z obsahu tejto plnej moci je bez pochybností zrejmé, že bola udelená na zastupovanie žalobcu vo veci prieskumu zákonnosti rozhodnutia č. ZS 304/00002/2015/R zo dňa 18.02.2016 (v plnej moci nesprávne uvedený dátum 15.02.2016). Z uvedeného je zrejmé, že zastupovanie týkalo prieskumu konkrétneho rozhodnutia žalovaného. Z takto vymedzeného rozsahu zastupovania nie je možné dovodiť, že sa plná moc vzťahuje na každé konanie pred súdom a aj pre administratívne konanie, ktoré bude v prípade zrušenia rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v obživlom konaní č. ZS 304/00002/2015/R vedené.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v dôsledku neurčitosti výrokovej časti rozhodnutia je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
27. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V prejednávanej veci správny súd procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom výška týchto trov bude určená samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec, alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).