Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-133-2016.pdf
PDF · 175.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. U.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, M. O. XX, S., 2. U.. A. O., nar. XX.XX.XXXX, Z. P. XXXX/X, T. X. proti žalovanému: Mesto Trnava, IČO: 00313114, Hlavná 1, 917 01 Trnava, o zaplatenie 3.377,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6.745,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.377,41 eur od 29.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.368,19 eur od 20.07.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 01.04.2016 doručenou súdu dňa 01.04.2016 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom istinu vo výške 3.377,41 eur a nahradiť trovy konania. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že rozhodnutím Okresného úradu S., katastrálny odbor, číslo vkladu Q. XXXX/XX bol žalobcom dňa 31.03.2015 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k.ú. S., LV XXXXX, pozemok registra B. parcelné číslo XXX/X5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX (ďalej len „pozemok“). Týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a teda od 31.03.2015 sa žalobcovia stali vlastníkmi predmetného pozemku. Na celom predmetnom pozemku vo vlastníctve žalobcov prevádzkuje žalovaný miestnu komunikáciu a chodník pre peších. Žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcov bez riadneho právneho titulu. K návrhom žalobcov na majetkové vysporiadanie zo dňa 03.08.2015 žalovaný oznámil svoje stanovisko listom zo dňa 28.09.2015, toto bolo však pre žalobcov neprijateľné, pretože nemalo oporu v platných zákonoch a vôbec neriešilo danú situáciu. Listom zo dňa 25.11.2015 sa žalobcovia opätovne pokúsili riešiť vec návrhom na uzatvorenie zámennej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2016 opakovane preukázal neochotu riešiť danú vec. Žalovaný bez riadneho právneho titulu užíva pozemok vo vlastníctve žalobcov a tým sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov a to o hodnotu nájomného, ktoré by musel platiť pri zmluvne uzatvorenom nájomnom vzťahu. Žalovaný nepožíva žiadnu zákonnú ochranu, ktorá by ho vylučovala z povinnosti riadne dojednávať podmienky prenájmu majetku občanov za ceny obvyklé v danom regióne. Aby však nebolo predmetom sporu výška nájomného, žalobcovia ako pomôcku pri výpočte výšky nájomného použili právoplatne skončené súdne konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8C/161/2005, kde súd žalobcovi proti totožnému žalovanému v rovnakej veci platobným rozkazom priznal zaplatiť žalovanú sumu, čo činilo 1,-Sk za meter štvorcový za deň užívania pozemku.
Pri užívaní pozemku o veľkosti XXX m2 po dobu 366 dní (prestupný rok), teda od 31.03.2015 do 31.03.2016 je to suma 3 377,41 eur.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 21C/133/2016-17 zo dňa 17.05.2016, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpore s odôvodnením vo veci samej, čím sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 OSP. Žalovaný v odpor uviedol, že listom zo dňa 3.8.2015 žalobcovia žalovanému navrhli buď uzatvorenie nájomnej zmluvy k pozemku, opierajúc sa o právoplatne skončené konanie sp.zn. 8C/161/2005, kde za užívanie pozemku pod miestnou konunikáciou bola priznaná odplata vo výške 1,-Sk (0,03319 eura)/m2/deň, zámenu pozemku za pozemky žalovaného zapísané na LV č. XXXX s parc.č. XXXX/X (časť s výmerou XXX m2) a parc.č. XXXX/XX (časť s výmerou XXX m2). Na uvedený list reagoval žalovaný listom zo dňa 28.9.2015, v ktorom žalobcov informoval, že na základe zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z."), vzniklo s účinnosťou od 1. marca 2009 k pozemku zákonné vecné bremeno. Pozemok žalovaného s parc.č. XXXX/X leží pri okružnej križovatke A. - X. - S. a pozemok žalovaného s parc. č. XXXX/XX leží pri okružnej križovatke F. - I. - Q.. Miestnu komunikáciu na pozemku má žalovaný v držbe, môže ju užívať a aj uskutočniť prípadné stavebné úpravy a zmeny stavby. Žalobcami navrhované pozemky pri okružných križovatkách potrebuje žalovaný pre vlastné potreby, pričom tieto nie sú vhodné na zástavbu, resp. iné využitie fyzickými osobami. V liste zo dňa 25.11.2015 žalobcovia navrhli žalovanému zámenu pozemku (spolu s pozemku I. parc. I..1 vo vlastníctve A-Z Autocentrum s.r.o. na S. ceste) za pozemky žalovaného zapísané na LV č. XXXX ako pozemky I. s parc.č. XXXX/5, XXXX/X a XXXX/X, všetky na Ulici I. v S.. Na uvedený list reagoval žalovaný listom zo dňa 21.1.2016, v ktorom informoval, že navrhovanú zámenu neodporúča schváliť Mestskému zastupiteľstvu mesta Trnava, pričom pozemky I.A. s parc.č. XXXX/X, XXXX/X odporúča predať formou obchodnej verejnej súťaže. Tvrdenie žalobcov, že stanovisko žalovaného nemalo oporu v platných zákonoch, je nepravdivé, nakoľko na pozemku s účinnosťou od 1. marca 2009 existuje vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z., konkrétne v jeho § 4, podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa § 2 tohto zákona obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Z uvedenej dikcie vyplýva, že poskytnutie náhradného pozemku obcou je fakultatívne. Žalovaný hodlá právne vzťahy k pozemku majetkovoprávne vysporiadať a má za to, že k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo predčasne, keďže obsahom vecného bremena zo zákona č. 66/2009 Z.z. je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, pričom môže fakultatívne dôjsť k poskytnutiu náhradného pozemku. Vzhľadom na skutočnosť, že Mestu Trnava vzniklo vecné bremeno zo zákona, pričom k ukončeniu negociácií o náhradnom pozemku doposiaľ nedošlo, v ďalšom konaní navrhuje žalobu žalobcov zamietnuť.
3. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedli, že žalovaný vo svojom odpore nijakým spôsobom nespochybnil právny nárok žalobcov a ani výšku žalovanej sumy. Žalovaný dokonca v čl. V. priznáva právny nárok tým, že prejavuje odhodlanie právne vzťahy k pozemku majetkovoprávne vysporiadať. Doterajší postoj žalovaného k danej veci však nesvedčí o jeho snahe majetkovoprávne vec vysporiadať, nakoľko mu daný stav vyhovuje. V samotnom odpore v článku II. a čl. III. je vyjadrená snaha žalobcov o majetkovoprávne vysporiadanie a neochota žalovaného s hľadaním riešenia. Podľa žalovaných k pozemku nie je zriadené žiadne vecné bremeno. Podľa § 151 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Žalobcovia ďalej poukázali na § 123 a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých vlastnícke právo možno obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Žalovaný nemá k pozemku zriadené vecné bremeno, má iba zákonnú možnosť si ho dať zriadiť. Takýto postup (zriadenie vecného bremena) by však bol zbytočný a nič by nevyriešil. Žalobcovia
žalovanému nebránia v samotnom užívaní stavby na svojom pozemku a samotné vecné bremeno by neznamenalo, že by zmizol právny nárok prislúchajúci žalobcom. Žalovaný nesmie potierať zákonom a ústavou garantované právo na vlastníctvo a užívania jeho plodov tým, že bude bez adekvátnej náhrady toto vlastníctvo žalobcov užívať. Tvrdenie žalovaného, že k podaniu samotného návrhu prišlo predčasne, lebo hodlá právne vzťahy k pozemku majetkovoprávne vysporiadať je zavádzajúce. Žalovaný dostal niekoľko návrhov na vysporiadanie, so žiadnym spôsobom vysporiadania nesúhlasil a žiadne iné spôsoby nenavrhol. Žalovanému zjavne vyhovuje tento protiprávny stav veci, kedy užíva bezodplatne pozemok iného a navyše si zaň vyrubuje daň z nehnuteľností. Odhodlanie prejavené žalovaným v odpore je iba prázdne gesto na papieri. Žalovaný ich aj naďalej obmedzuje vo výkone ich vlastníckych práv a to bez právneho dôvodu a bez náhrady, preto sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Žalovaný používa cudzie vlastníctvo na uspokojenie svojich potrieb, čím získava neoprávnený majetkový prospech na úkor žalobcov, pretože nemusel vynaložiť finančné prostriedky na kúpu respektíve prenájom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že odpor podaný žalovaným nebol vecne odôvodnený.
4. Žalobcovia v stanovisku zo dňa 08.02.2017 ďalej uviedli, že pod verejným využívaním verejného priestranstva možno rozumieť hlavne užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, čím užívanie cesty, pod ktorou sa nachádza ich pozemok je. Obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá vlastní majetky a zabezpečuje vlastnými príjmami a hospodárením v zmysle vlastného rozpočtu aj mestskú hromadnú dopravu, úpravu predmetných miestnych komunikácii a má zisky od živnostníkov a rôznych organizácii a preto ak nie je zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, (ktorým je pozemok vo vlastníctve žalobcovú) u tieto patria tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce a to plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., pretože aj keď existuje právny dôvod užívania tohto verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie, alebo strpenie užívania majetku tretej osoby (ich majetku) bolo poskytované bezplatne. Žalovaný, ktorý disponuje s majetkom v ich vlastníctve, plní užívaním ich vlastníctva svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním verejných potrieb občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom, ktorú by musel plniť iným spôsobom, pokiaľ by nebolo ich vlastníctvo obmedzené. (rozsudok Okresný súd Michalovce č. 20C 138/2010 zo dňa 1.10.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Košice č. 5Co 381/2012 zo dňa 26.9.2013). Poukázali aj na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej ak dôjde k skutočnému (faktickému ) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na ich prípad. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.1.2011 v obdobnej veci). Žalobcovia pri určení výšky nájomného vychádzali z platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. 8C/161/2005 a predložili potvrdenie trhovej ceny za nájom porovnateľného pozemku od realitných spoločností, podľa ktorých je zrejmé že cena nájmu je vyššie než žiadané bezdôvodné obohatenie. Podľa rozhodnutia č. 53/2000 výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom meste a v čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.
5. Žalobcovia zmenenou žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2017, zmenenou podaním doručeným súdu dňa 16.06.2017, žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6.745,60 eur z titulu opakovanej náhrady za vecné bremeno za obdobie od 31.03.2015 do 30.03.2017 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.377,41 eur od 31.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.368,19 eur od 31.03.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Svoj návrh na zmenu žaloby odôvodnili tým, že sumu 3.377,41 eur určili za rok užívania od 31.03.2015 do 30.03.2016, t.j. za 366 dní (366 dní x 278 m2). Následne sumu 3.258,19 eur určili za ďalší rok užívania od 31.03.2016 do 30.03.2017, t.j. za 365 dní (365 x XXX m2). Spolu za dva roky užívania žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 6.745,60 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 31.03.2016 so sumou 3.377,41 eur a dňa 31.03.2017so sumou 3.368,19 eur, preto si uplatňujú aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobcovia žiadajú o zaplatenie žalovanej sumy z titulu opakovanej náhrady za vecné bremeno a náhradu žiadajú uhradiť formou ročných plnení za každý rok užívania vecného bremena od nadobudnutia vlastníckeho práva (kúpna zmluva zo dňa 3.3.2015, vklad povolený 31.3.2015). Ročné plnenie žiadajú z dôvodu, že vecné bremeno sa vzťahuje na celý ich pozemok, teda žalovaný užíva celý ich pozemok. V dôsledku vecného bremena je im znemožnené celé nakladanie s pozemkom, nemôžu ho užívať, využívať jeho plody, disponovať s ním, ich vlastnícke právo je úplne obmedzené. Na druhej
strane im vznikajú ako vlastníkom povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zaťaženej s vecným bremenom, musia trpieť jeho užívanie tretími osobami a majú povinnosť platiť dane za pozemok a ďalšie výdavky. Žalovaný odmieta akékoľvek dohody o zámene pozemkov a nechce dobrovoľne plniť. Zákon ohľadne zákonných vecných bremien rieši len prípady čiastočného obmedzenia vlastníckych práv, pričom vlastníci dotknutých pozemkov môžu väčšiu časť pozemkov naďalej užívať a nakladať s ním. Uvedené zákonné prípady sa nemôžu vzťahovať na ich vec z dôvodu, že im je vecným bremenom obmedzené úplne užívanie pozemku a nie len jej nepatrná časť. Žalobcovia sa snažili so žalovaným mimosúdne dohodnúť o zámene pozemkov, ale žalovaný nemá záujem riešiť daný stav. Žalobcovia poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4MCdo 2/2014 zo dňa 23.4.2015, podľa ktorého ak potom zákon č. 66/2009 Z.z., nedáva vlastníkom pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencie práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčenú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Obč. zák, Listiny základných práv a slobôd ale ani s Ústavou SR. Z toho vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva aj podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je za primeranú náhradu. Žalovaný ako vlastník stavby nemá v úmysle vykonať žiadne pozemkové úpravy k pozemku podľa zák.č. 66/2009 Z.z. čl. 1 § 3, a to z dôvodu, že mu uvedený stav nanajvýš vyhovuje a v prípade pozemkových úprav, by musel poskytnúť náhradný pozemok, čo odmieta. Žalovaný užíva ich pozemok bez akejkoľvek náhrady a tým sa jeho konanie prieči ustanoveniam ústavy a zákonom, ktoré presne zakotvujú že sa obmedziť vlastnícke právo môže len za primeranú náhradu. Žalovaný práva žalobcov uvedené v článkoch Ústavy SR, ustanoveniach Obč. zákonníka a v zákone č. 66/2009 Z.z. odopiera, čo je nanajvýš neprípustné z jeho strany, nakoľko žalovaným je Mesto, verejnoprávna korporácia, ktorá by mala ísť príkladom svojím občanom. Žalovaný obmedzuje ich vlastnícke právo, tento stav nepretržite trvá a žalobcovia nemôžu svoj pozemok žiadnym spôsobom užívať, ani brať z neho úžitky, ktoré by im ako vlastníkom prináležali (§ 123 Obč. zák.) a nie je možné ani približne určiť, dokedy bude uvedený stav trvať a práve preto žiadajú náhradu vo forme opakujúcich plnení. Žalovaný uzatvára bežne nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádza ich stavba - miestna komunikácia, pričom v nájomnej zmluve žalovaný sa zaväzuje uhradiť nájomné vlastníkom pozemku aj 3 roky spätne. Žalobcom žalovaný uzatvorenie nájomnej zmluvy neponúkol. Žalovaný odmieta akékoľvek dohody o zámene pozemkov, nechce si pozemok pod komunikáciou odkúpiť a nechce ani dobrovoľne plniť.
6. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 21C/133/2016-45 zo dňa 11.08.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6.745,60 eur z titulu opakovanej náhrady za vecné bremeno za obdobie od 31.03.2015 do 30.03.2017 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.377,41 eur od 31.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.368,19 eur od 31.03.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania súdneho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že po oboznámení sa s obsahom rozsudku KS Prešov č. 2Co 81/2015 zo dňa 20.6.2016, na ktorý poukázal žalovaný na pojednávaní v spojení s prvostupňovým rozsudok OS Prešov č. 10C151/2013 zo dňa 26.11.2014, z ktorých je zrejmé, že žalovaný v uvedenom konaní predložili súdu listinné dôkazy a to rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie na základe, ktorých bol na príslušnom liste vlastníctva vykonaný záznam o existencii stavby- v časti legendy vyznačený záznam pod číslom 22 teda pozemok, na ktorej je postavená inžinierska sieť-cesta, miestna účelová komunikácia, ktorý záznam na liste vlastníctva existoval ešte pred účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. V uvedenom spore si žalovaný splnil svoju „dôkaznú povinnosť". Z uvedeného dôvodu mohol súd vyhovieť námietke premlčania. Žalobcovia poukazujú na ich list vlastníctva č XXXXX parc. č. XXXX/XX pre kat. územie S., v ktorom uvedené údaje nie sú vyznačené ani v legende ani v poznámke, preto sa z ich listu vlastníctva vôbec nedá zistiť existencia stavby. Nárok za priznanie náhrady za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do 6 mes. odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do 1 roka odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra inak právo zanikne. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. V ich prípade držiteľom práva vecného bremena je žalovaný, ktorý si u nich právo neuplatnil a ani u ich predchodcov, nesplnil si zákonnú povinnosť a zákonné vecné bremeno nedal žiadnym spôsobom vyznačiť na liste vlastníctva. O zákonnom vecnom bremene sa žalobcovia dozvedeli z oznámenia žalovaného zo dňa 28.9.2015,
ktoré prevzali dňa 2.10.2015. Žalobu podali 1.4.2016. Z uvedeného dôvodu majú v týchto sporoch inú dôkaznú situáciu. Preto žiadajú súd, aby na rozsudok OS Prešov č. 10C 151/2013 v spojení s rozsudkom KS Prešov, predmetom ktorej bolo konanie o zaplatenie z titulu bezdôvodného obohatenia, neprihliadol. Súčasne predkladajú súdu nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným a inými fyzickými osobami, ktorej predmetom je nájom pozemku pod cestou, ktorá patri žalovanému, pričom zmluva bola podpísaná v roku 2016 a žalovaný v tomto prípade nenamietal premlčanie, ale práve naopak, ešte zaplatil spätne 3 ročné nájomné. Z uvedeného dôvodu sa cítia žalobcovia diskriminovaní, nakoľko im žalovaný neponúkol takýto spôsob riešenia sporu hoci mu navrhli rôzne alternatívy mimosúdneho riešenia danej situácie. Žalovaný týmto svojím konaním ako správny orgán porušil aj ustanovenia správneho poriadku (§3 ods. 5 Spr. poriadku). Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie vlastníctva pozemku alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia. Náhrada za obmedzenie obhospodárenia (využitia) pozemku sa poskytne podľa rozsahu vecného bremena ako náhradný pozemok, nájom pozemku, výkup pozemku."(§151o Obč. zák. s komentárom Števček a spol. rok 2015).
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. a 2. rade, žalovaného, oboznámením so žalobou zo dňa 01.04.2016, obsahom založených listinných dôkazov, a to návrhom na uzatvorenie zámennej zmluvy z 3.8.2015, oznámením mesta Trnava z 28.9.2015, návrhom na uzatvorenie zámennej zmluvy z 25.11.2015, oznámením mesta Trnava z 21.1.2016, výpisom LV č. XXXXX, fotokópiou výpisu katastrálnej mapy z č.l. 8-10, rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/161/2005, rozhodnutím kat. odbor z 31.3.2015, odporom žalovaného z 8.6.2016, vyjadrením žalobcov z 20.9.2016, stanoviskom žalobcov z 8.2.2017, vyjadrením realitných kancelárií z č.l. 25-26, vyjadrením žalobcov z 15.6.2017, nájomnou zmluvou zo dňa 14.12.2016, úrokovými sadzbami ECB, vyjadrením žalovaného z 30.8.2017, čiastočným výpis z LV XXXXX, nájomnými zmluvami zo 14.12.2016, uznesením č. 256 Mestskej rady Mesta Trnava z 30.9.2016, oznámením majetkovej komisie MZ z 28.9.2015, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrení žalobkyne v 2. rade. Žalovaný tvrdí, že by mohol vzniknúť precedens, žalobca však poukazuje na to, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz v roku 2005, odvtedy sa žiadne podobné konanie neuskutočnilo. Žalobcovia kupovali viacero drobných pozemkov okolo otcovej firmy a nevedeli, že na tomto pozemku je vecné bremeno. Žalobcovia majú vedomosť o tom, že mesto platí vlastníkom pozemkov, ktorí o to požiadali, na základe príkazu primátora určitú sumu, ktorá je však veľmi malá oproti sume, ktorú si pýta mesto, keď ono prenajíma pozemky. V mesiaci december boli uzavreté nájomné zmluvy s 3 vlastníkmi pozemkov z C. pod W. ulicou v S., ktorí súhlasili so sumou z príkazu primátora, čiže mesto samo priznáva tieto nároky. Keď však niekto žiada vyššiu sumu, lebo ponúkaná je smiešna, tak žalovaný popiera samotný právny nárok. Žalobcovia sú prístupní dohode, avšak žalovaný odmieta akúkoľvek dohodu, neponúkol im ani nájomnú zmluvu s cenou v zmysle príkazu primátora. Žalovaný v odpore tvrdil, že doposiaľ nedošlo k ukončeniu negociácie o poskytnutie náhradného pozemku, čím de facto priznal ich nárok na priznanie náhrady, avšak počas celého konania sa ani raz nepokúsil o nájdenie skutočného riešenia, dokonca ich vec sa ani raz nestala predmetom rokovania majetkovej komisie mesta S.. Jediným skutočným spravodlivým riešením je priznanie opakovanej náhrady, nakoľko žalovaný užíva celý ich pozemok, nielen jeho nepatrnú časť. Čo sa týka výšky žalovanej sumy, žalobca pouazuje na to, že žalovaný v celom konaní ani raz nespochybnil žalovanú sumu a už v minulosti zaplatil sumu vypočítanú podľa rovnakého kľúča v obdobnej veci. Nie je pravdou, že vlastníci na W. uvedené pozemky nechceli predať, tieto chceli predať, ale mesto im ponúklo veľmi nízku kúpnu cenu 20 eur za m2. Žalobcom však neponúkli nič a vôbec s nimi nekomunikujú.
10. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného návrhu a vyjadrení vo vecí. Žalovaný naďalej nepretržite bez právneho dôvodu bezplatne užíva ich nehnuteľnosť, doposiaľ sa s nimi žalovaný nepokúsil dohodnúť, v podanom odpore žalovaný uznáva ich vlastnícke právo, v odpore uviedol, že sa mieni pokúsiť sa s nimi dohodnúť, tým pádom uznal aj ich nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaným je mesto, ktoré má ísť príkladom ostatným občanom, preto jeho správanie voči žalobcom ako obyvateľom a vlastníkom ním používaných nehnuteľností je nanajvýš nemiestne. Samotný žalovaný poskytuje svoje pozemky občanom za finančnú náhradu a nie bezodplatne. Žalobcovia nemajú postavenie verejnej korporácie, ktorá má zabezpečovať služby občanom, tým je mesto. Žalobcovia sú fyzické osoby, ktorých mesto obmedzuje vo výkone zákonom garantovaných práv. V prípade, že by žalovanému vzniklo zákonné vecné bremeno, toto by muselo
byť vyznačené v katastri nehnuteľností na LV a ktoré je tiež za náhradu. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že svoju povinnosť mesto ako také nesplnilo a nevysporiadalo vzťahy k pozemkom, na ktorých sú stavby patriace mestu. Kúpna zmluva sa neviaže na dobromyseľnosť, je to obchodný vzťah a to, že si to predchádzajúci vlastník neriešil s mestom, nie je predmetom sporu. Zákon o bezdôvodnom obohatení jednoznačne hovorí, že je možnosť obmedziť vlastnícke právo vlastníka, ale len za náhradu. So zámenou pozemkov žalobkyňa nesúhlasí, je to len naťahovanie času zo strany žalovaného, ktorý nemá snahu zámenu skutočne uskutočniť, mal na to vyše roka. Žalobkyňa poukázala na rozsudok OS Michalovce 20C/138/2010 zo dňa 1.10.2012, kde sa jednalo o obdobnú vec - o bezdôvodné obohatenie mesta Michalovce za rok 2009, účastníkovi bolo priznané bezdôvodné obohatenie, potvrdil to aj KS v Košiciach č.k. 5Co/381/2012 zo dňa 26.9.2013. V obdobnej veci rozhodol NS SR 4Cdo/52/2009 zo dňa 31.1.2011. V judikátoch predložených žalovaným sa jednalo o byty, ktoré majú vlastný režim právnej úpravy, ktorý už je prejudikovaný a nejedná sa o nehnuteľnosti ako také, ale len o byty. Čo sa týka premlčania, žalobkyňa nesúhlasí, vlastnícke právo a súvisiace práva s ním sa nepremlčujú. Na ich LV nie je zápis do dnešného dňa vykonaný. O zákone o vecnom bremene sa dozvedeli až vtedy, keď chceli predmetné pozemky zameniť a zistili, že ich užíva žalovaný. Žalobcovia nevedeli, že tam je zriadené vecné bremeno, preto najskôr žalovali vydanie bezdôvodného obohatenia. O existencii zákonného vecného bremena sa žalobcovia dozvedeli oznámením žalovaného zo dňa 28.9.2015. Žalobcovia pozemok kúpil od vlastníka I. U., kde je viacero vlastníkov, oni nevedeli o tom, že tam je zriadené vecné bremeno a že si môžu uplatniť svoj nárok. Zákon o jednorazovej náhrade nikde nehovorí, hovorí o náhrade primeranej. § 100 Občianskeho zákonníka je premlčanie v obyčajnej forme a nie k § 151 OZ, ktoré rieši komentár. Práve preto, aby si to ďalší vlastník nemohol uplatňovať, sa má vecné bremeno zapísať do KN, aby vlastník vedel odkedy si ho má uplatňovať. Zákon č. 66/2009 ukladá povinnosť vysporiadať v prvom rade majetkové vzťahy s vlastníkmi, žalovaný nemal ani tú námahu, aby im oznámil, že tam je majetkové vecné bremeno a dal zapísať na LV, aby vlastníci vedeli, čo kupujú. Vlastníci nemohli vedieť, či tam je zákonné vecné bremeno alebo bezdôvodné obohatenie a nevysporiadali sa s vlastníkmi pozemkov. Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť kladenú zákonom č. 66/2009, neoznámil ich predchodcom ani žalobcom existenciu zákonného vecného bremena, ako mu to zákon káže ohľadne zákonných vecných bremien, nesplnil svoju povinnosť riešiť daný neúnosný stav žiadnym spôsobom, zákonné vecné bremeno nedal vyznačiť v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom, čo i len spôsobom o užívaní stavby, ani to, že tam existuje nejaká stavba. Rovnako sa žalobcovia cítia byť zo strany žalovaného diskriminovaní vzhľadom na predložené nájomné zmluvy, lebo s nimi ako vlastníkmi parcely, na ktorej je zákonné vecné bremeno žiadnym spôsobom nechcel riešiť daný neúnosný stav. Správanie žalovaného voči nim je nanajvýš pohoršujúce, nakoľko žalovaný je mesto, ktoré má ísť príkladom svojim obyvateľom. Zákonné vecné bremeno rieši aj Občiansky zákonník, ktorý presne určuje počítanie premlčacích lehôt, a to aj v komentári, kde dáva oprávnenému z vecného bremena povinnosť oznámiť vznik zákonného vecného bremena vlastníkom pozemku a následne povinnosť to riešiť, pričom poukazuje na to, že premlčanie sa najneskôr má počítať rok od zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, teda vyznačenie na LV, čo žalobcovia nemajú. Čo sa týka nájomných zmlúv, výška nájomného v týchto zmluvách je irelevantná, ide o dohodu medzi účastníkmi tejto nájomnej zmluvy. Pri každej nájomnej zmluve môže byť táto výška iná.
11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného odporu a navrhuje žalobu zamietnuť. Žalobcovia tvrdia, že mesto užíva ich pozemok bez právneho dôvodu, tento dôvod tam je zrejmý, zo zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo vecné bremeno, zriadilo sa teda zo zákona. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že na výkon práv je potrebný zápis do katastra, dáva možnosť aj fakultatívne tieto pozemky zameniť. Zákon č. 66/2009 Z.z. neustanovuje, či má byť vecné bremeno odplatné alebo bezodplatné, neustanovuje to ani Občiansky zákonník. Žalobcovia pozemok nadobudli 31.3.2015, diskutabilný je ich status dobromyseľnosti, pretože už vtedy mali vedomosť o tom, že na tom pozemku sa nachádza teleso komunikácie. V zmysle tohto zákona sa štát v podstate zbavil zodpovednosti za tieto stavby, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a majetkovoprávne usporiadanie nechal na obci. Pokiaľ by žalobcovia mali záujem realizovať nejakú zámenu, bolo by to možné, ale len za ornú pôdou na O.. Žalovaným nebolo možné zameniť žiadané pozemky, nakoľko sa jedná o strategické pozemky pre mesto Trnava využívajúce sa na obslužné činnosti. Žalovaný poukázal na článok 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej ak dôjde k skutočnému alebo faktickému obmedzeniu práva, jednotlivec má nárok na náhradu, čo sa na tento prípad nevzťahuje, lebo žalobcovia mali vedomosť o tom, že cesta tam existuje, keď pozemok kupovali. Podľa žalobcov mesto nesplnilo svoju povinnosť vysporiadať pozemky. Zákon č. 66/2009 nestanovuje povinnosť dokedy by malo mesto vysporiadať tieto záležitosti. Skutočnosť, či žalobcom patrí nejaká náhrada, necháva na zvážení súdu. Dohodnutie
náhrady je fakultatívna možnosť, zákon ju obligatórne nestanovuje. Ak by sa judikovalo, že náhrada tam bude, bude viac žalôb na mesto. Žalobcovia žiadajú náhradu vo forme opakujúcich sa plnení, žalovaný má za to, že táto náhrada je jednorazová. Uplatňuje námietku premlčania z dôvodu uplynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena si mal uplatniť pôvodný vlastník pozemku, odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. vo všeobecne premlčacej trojročnej dobe, t.z. od 1.3.2009 do 29.2.2012. Návrh žalobcov bol podaný 1.4.2016. Nárok na náhradu ako i nárok na zámenu pozemkov považuje žalovaný za premlčaný. Žalovaný poukazuje na judikáty OS Zvolen 17C/24/2011, KS v Prešove 2Co/81/2015, NS SR 3Cdo/49/2014, podľa ktorých nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena je jednorazový a platí tu 3-ročná premlčacia doba. Podľa neho došlo k premlčaniu nároku aj na náhradu pozemku. Judikát KS v Prešove 2Co/81/2015 hovorí o zákone č. 66/2009 Z.z. na štvrtej strane. Je pravdou, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, premlčal sa nárok na jednorazovú náhradu a zámenu pozemkov. Nie je možné informovať všetkých vlastníkov v celom k.ú. S.
- P. o vzniku vecného bremena. Zákon vznikol z dôvodu, aby riešil právny stav, ktorý nastal. Je pravdou, že vlastníkov žalovaný neinformoval o vzniku vecného bremena, toto nebolo v jeho možnostiach. Každý má poznať zákony a dozvedieť sa o vzniku vecného bremena účinnosťou zákona v zbierke zákonov. Existuje všeobecné záväzné nariadenie, ktoré stanovuje cenu za prenájom pozemkov a každoročne s ohľadom na infláciu sú tieto ceny upravované príkazom primátora. S vlastníkmi niektorých pozemkov v P. boli uzavreté nájomné zmluvy, ktoré odporučila najprv majetková komisia a potom ich schválila mestská rada. Jedna rovina je komunikácia s orgánmi mesta, druhá rovina je posúdenie právneho nároku na tomto pojednávaní. Žalovaný sa opiera o zákon č. 66/2009 Z.z., nespochybňuje nárok žalobcov, ale je už premlčaný. Poukazuje na judikát KS v Prešove 2Co/81/2015. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný neoznámil existenciu zákonného vecného bremena, žalovaný nemá vedomosť o tom, že by takúto povinnosť mal, rovnako ani, že by mali povinnosť dať ho vyznačiť v katastri nehnuteľností. Sumu nároku nespochybňovali z dôvodu, že mali za to, že námietka premlčania bude dostatočným dôvodom na zmietnutie žaloby. Predložená nájomná zmluva hovorí o výmere 1.423 m2 za ročné nájomné 141,79 eur. Za XXX m2 žiadajú kvázi trojročné nájomné vo výške 6.745,60 eur s prísl., takže toto je v zásadnom nepomere vzhľadom na zmluvu, ktorú chceli predložiť ako vzor ako sa mesto vyrovnáva s takýmito pozemkami. S vlastníkmi pozemkov na W. ulici z C. -.egan, C. prebiehali dlhé rokovania, mesto si chcelo vytvoriť priestor na právne zabezpečenie užívania pozemku v prípade rekonštrukcie miestnej komunikácie na W. ulici.
12. Z návrhu na uzatvorenie nájomnej resp. zámennej zmluvy zo dňa 03.08.2015 vyplýva, že žalobcovia oznámili predsedovi majetkovej komisie Mesta Trnava, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, na ktorom mesto Trnava prevádzkuje miestnu komunikáciu a chodník pre chodcov. Mesto tento pozemok užíva bez právneho titulu, t.j. bez uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalobcovia by pred uzatvorením nájomnej zmluvy uprednostnili uzatvorenie zámennej zmluvy za pre mesto nepotrebné a nevyužité pozemky. Konkrétne sa jedná o časť parcely č. XXXX/X zapísanej na LV XXXX v katastrálnom území S. (XXX m2) a časti parcely č. XXXX/XX zapísanej na LV XXXX v katastrálnom území S. (XX m2). Výmer zamieňaných metrov by bol rovnaký a geometrický plán by dali žalobcovia vypracovať na ich náklady.
13. Z oznámenia Majetkovej komisie MZ mesta Trnava zo dňa 28.09.2015 vyplýva, že Majetková komisia mestského zastupiteľstva mesta Trnava sa na svojom zasadnutí dňa 16.9.2015 zaoberala žiadosťou žalobcov podanou dňa 4.8.2015 o uzatvorenie nájomnej alebo zámennej zmluvy na pozemok, parc. reg. B. č. X.XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k. ú. S., pod miestnou komunikáciou a chodníkom na Ulici I., a zaujala nasledovné stanovisko: Majetková komisia neodporúča Mestskému zastupiteľstvu mesta Trnava schváliť nájom alebo zámenu pozemku, parc. reg. B. č. XXXX/ XX., nakoľko mestu S., ako vlastníkovi stavby miestnej komunikácie na Ulici I. vzniklo ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009, t. j. k 1. marcu 2009, zákonné vecné bremeno. Mesto Trnava má predmetnú miestnu komunikáciu v držbe, môže ju užívať a aj uskutočniť prípadné stavebné úpravy a zmeny stavby. Žalobcami navrhované pozemky na zámenu potrebuje mesto Trnava pre vlastné potreby. Tieto nie sú vhodné na zástavbu, resp. iné využitie fyzickými osobami.
14. Z návrhu na uzatvorenie zámennej resp. kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2015 vyplýva, že žalobcovia oznámili predsedovi majetkovej komisie Mesta Trnava, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, na ktorom mesto prevádzkuje chodník pre peších a plánuje výstavbu cyklochodníka. Za týmto účelom mesto žalobcov požiadalo o súhlasné stanovisko s umiestnením stavby. Z umiestnením cyklochodníka žalobcovia nesúhlasili pokiaľ vzťahy ostanú usporiadané tak ako doteraz. Mesto Trnava je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území S., ako parcela registra I. parcelné číslo
XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. I. O. parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. I. parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m 2, ako záhrady. Tieto pozemky mesto dlhodobo nevyužíva, toho času sa na ňom tvorí nelegálna skládka odpadu a mesto taktiež z neho nemá prísun do mestskej kasy z titulu platenia miestnej dane. Žalobcovia navrhujú, aby mesto zvážilo zámenu predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcov za uvedené mestské pozemky. Zámenou by mesto získalo pozemky na ktorých prevádzkuje svoje stavby, miestne komunikácie, chodníky pre peších a plánovaný cyklochodník a taktiež by získalo nemalé finančné prostriedky z titulu platenia miestnej dane, nehovoriac o tom, že predmetná lokalita by dostala nový ráz, keďže skládka ktorá tam vznikla by bola odstránená na náklady žalobcov. V prípade ak by mesto nesúhlasilo s uzatvorením zámennej zmluvy, žalobcovia navrhujú, aby mesto zvážilo uzatvorenie samostatných kúpnych zmlúv vyššie špecifikovaných nehnuteľností z vlastníctva mesta do vlastníctva žalobcov a naopak. V takomto prípade žalobcovia žiadajú o zaslanie návrhu kúpnych cien predmetných nehnuteľností.
15. Z oznámenia Majetkovej komisie MZ mesta Trnava zo dňa 21.01.2016 vyplýva, že majetková komisia mestského zastupiteľstva mesta Trnava sa na svojom zasadnutí dňa 12.1.2016 zaoberala návrhom žalobcov zo dňa 26.11.2015 na zámenu pozemkov vo ich vlastníctve, za pozemky vo vlastníctve mesta S. na I. ulici v S., parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parc č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, resp. ich odkúpenie a zaujala nasledovné stanovisko: Majetková komisia neodporúča Mestskému zastupiteľstvu mesta Trnava schváliť zámenu pozemkov, parc. reg. B. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na J. I. v S. a parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 na S. ceste, za pozemky vo vlastníctve mesta S. na I. ulici v S., parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, resp. ich odkúpenie. Komisia odporúča predaj pozemkov vo vlastníctve mesta, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, formou obchodnej verejnej súťaže.
16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom S. pre okres S., obec S., k.ú. S. vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra "B." parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o Q. XXX m2 v podiele X/X. Na liste vlastníctva nie je evidované žiadne vecné právo k cudzej veci.
17. Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru číslo vkladu Q. XXXX/XX zo dňa 31.03.2015 vyplýva, že sa povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnému pozemku v prospech žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2015, právne účinky vkladu nastávajú dňa 31.03.2015.
18. Z potvrdenia P.. na č.l. 25 vyplýva, že cena za prenájom priestoru nachádzajúceho sa popri S. ceste v S. vzhľadom na prístup a polohu sa môže pohybovať v rozpätí 1,10 - 1,50 eur/m2/mes.
19. Z potvrdenia M. na č.l. 26 vyplýva, že trhová cena za prenájom pozemkov na komerčné účely v lokalite S. cesta - I. ulica v S. sa pohybuje v rozpätí 1,20 - 1,50 eur/m2/mes.
20. Z nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 14.12.2016 vyplýva, že prenajímatelia ako vlastníci pozemku evidovaného na LV XXXXX v k.ú. S. prenechávajú predmet nájmu do užívania žalovanému za účelom užívania pod jestvujúcou komunikáciou na ul. J. W. v S. na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 0,0996 eur/m2/rok, čo za celý predmet nájmu predstavuje celkovú výške 141,73 eur/rok. Predmetom zmluvy je tiež úhrada dlžnej sumy za dobu užívania od 01.07.2013 do 30.06.2016.
21. Zo rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 8C/161/2005-20 zo dňa 15.05.2006 vyplýva, že súd platobným rozkazom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 319.959,-Sk a trovy konania vo výške 15.995,-Sk, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.06.2006.
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „zákon
č. 66/2009 Z.z.) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytuje vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.
26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavením, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
29. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
30. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenia sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
31. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
32. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
33. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
34. Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
35. Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
36. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom S. pre okres S., obec S., k.ú. Trnava bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú od 31.03.2015 bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra "." parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele X/X, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2015. Na liste vlastníctva nie je zapísané žiadne vecné bremeno. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom stavby a to pozemnej komunikácie a chodníka, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov a že žalovaný užíva pozemok žalobcov titulom vecného bremena zriadeného podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalovaný vznik vecného bremena neoznámil žalobcom ani ich právnym predchodcom a ani nepodal návrh na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalovaný za užívanie pozemku pod stavbou neplatí žalobcom žiadnu odplatu. Žalobcovia žiadali žalovaného o majetkovoprávne usporiadanie vzťahov, žalovaný návrhy žalobcov odmietol a žiadny návrh na usporiadanie vzájomných vzťahov žalobcom neponúkol.
40. Vzhľadom na to, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. ku dňu 01.07.2009 nemal žalovaný ako vlastník stavby - pozemnej komunikácie k pozemku pod stavbou, vlastníkom ktorého sú žalobcovia, zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo podľa § 4 ods. 1 tohto zákona ku dňu jeho účinnosti, t.j. k 1.7.2009 vo verejnom záujme k pozemku žalobcov užívanému žalovaným ako vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou a žalobcovia ako vlastníci pozemku pod stavbou sú povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný užíva predmetný pozemok od 01.07.2009 titulom zákonného vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009. Z.z. Právne súd preto posúdil nárok žalobcov ako nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadením vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. Žalobcovia spočiatku tvrdili, že žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu, neskôr zmenili svoje tvrdenia, k čomu súd len poznamenáva, že nároky vlastníkov pozemkov pod stavbami z užívania pozemkov pod stavbami vlastníkmi stavieb boli posudzovateľnými podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení len do nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. do 30.06.20009.
41. Medzi stranami sporu zostalo sporné, či žalobcovia majú nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, alebo majú nárok na náhradu jednorazovú a či je nárok žalobcov premlčaný.
42. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim a riadia sa špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ však tieto predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka bolo v § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. upravené ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie činnosti samospráv. Keďže zákon č. 66/2009 Z.z. nerieši poskytovanie náhrady za vzniknuté vecné bremená a zároveň neustanovuje bezodplatnosť zákonného vecného bremena, je potrebné poskytnutie náhrady odvodiť priamo z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť žalobcov znášať obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom bez akejkoľvek náhrady. Finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom je nepochybne právom majetkovým.
43. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov, že žalobcom za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. patrí opakovaná náhrada, teda náhrada za každý deň, po ktorý obmedzenie ich vlastníckeho práva existuje. V prvom rade je potrebné poukázať na cieľ tohto zákona, ktorým bolo vysporiadať doteraz nevysporiadané vlastnícke vzťahy pod stavbami, pričom zákon upravuje niekoľko spôsobov tohto usporiadania. Vlastník stavby môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ak sa tento postup neuplatní, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav. Konanie o nariadení pozemkových úprav sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Usporiadanie vlastníckych práv je teda ponechané na ochote a dobrej vôli vlastníka stavby a vlastníkovi pozemku zákon nedáva žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov. Z ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že toto zákonné vecné bremeno nie definitívnym riešením, má byť len dočasným riešením a to do času, kým vlastník stavby vyrieši stav buď zámennou zmluvou alebo pozemkovými úpravami. Zákon na usporiadanie vlastníckych vzťahov neurčuje žiadnu dobu a reálne ani nie je možné dopredu určiť, kedy budú tieto vzťahy usporiadané, preto v možnostiach žalobcov nebolo vyčísliť svoj nárok do budúcnosti. V danom prípade preto musí ísť o náhradu za skutočnú dobu užívania pozemku žalovaným. Na druhej strane pokiaľ by náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva bola jednorazová a bola by stanovená vo výške obvyklého nájomného za 20 rokov, poskytnutím jednorazovej náhrady a následne poskytnutím náhradného pozemku alebo pozemkovým úpravami by došlo zo strany žalovaného k duplicitnému plneniu. Navyše pokiaľ by náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva mala byť jednorazová, zákonodarca by to nepochybne explicitne upravil priamo v zákone č. 66/2009 Z.z. rovnako ako to upravil v 11 ods. 10 č. 251/2012 Z.z. o energetike a v §10 ods. 10, § 33 ods. 1 zákona č. 657/2007 o tepelnej energetike. Zároveň pri jednorazovej náhrade za vecné bremeno by zákon č. 66/2009 <. Z. z. stratil zmysel, keďže jednorazovou náhradou za vecné bremeno by došlo k faktickému vysporiadaniu vzťahu a nebolo by potom potrebné riešiť v tomto zákone ani poskytnutie náhradného pozemku, resp. pozemkové úpravy.
44. Žalovaný poukázal najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vydaného v konaní sp. zn. 2Co/81/2015, podľa ktorého nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena je jednorazový a platí tu trojročná premlčacia doba. Žalobcovia však svoje tvrdenia podopreli rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 zo dňa 23.04.2015, podľa ktorého ak potom zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky. Súdy nižších stupňov však v predmetnej veci nevysvetlili, akými úvahami dospeli k záveru, že žalobcom nevznikol nárok na náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemku, ktoré v súčasnosti trvá už viac ako päť rokov, po túto dobu nemôžu svoj pozemok žiadnym spôsobom užívať ani brať z neho žiadne úžitky, ktoré by im ako vlastníkom prináležali (§ 123 Občianskeho zákonníka), a nie je možné ani približne určiť, dokedy bude uvedený stav trvať, na ktoré rozhodnutie súd poukazuje a stotožňuje sa s ním.
45. Výšku obvyklého nájomného žalobcovia preukázali rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 8C/161/2005-20 zo dňa 15.05.2006, voči ktorému žalovaný nepodal odpor a v ktorom súd uložil žalovanému v obdobnej veci zaplatiť žalobcovi sumu 1,-Sk/m2/deň, ktorú výšku žalovaný nesporoval ani v tomto konaní, uviedol len, že ceny za prenájom pozemku sú každoročne upravované vzhľadom na infláciu, preto súd skutkové tvrdenie žalobcov o výške obvyklého nájomného považoval za nepopreté a vychádzal z neho.
46. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
47. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, keď podľa neho žalobcovia majú nárok len na jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a túto si mali uplatniť do troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. Súd však dospel k záveru, že žalobcovia majú nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, preto premlčať sa môžu jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne dni, kedy bolo vlastnícke právo žalobcov obmedzené. Žalobcovia dňa 01.04.2016 uplatnili na súde nárok na zaplatenie náhrady za obdobie od 31.03.2015 do 31.03.2016 a dňa 16.06.2017 uplatnili na súde nárok na zaplatenie náhrady za obdobie od 31.03.2016 do 30.03.2017, teda všetky nároky na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom uplatnili na súde v trojročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú.
48. Vecné bremená vznikajú v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem iného aj zo zákona a zapisujú sa do katastra nehnuteľností. Rovnako aj podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z, vzniká k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu a o vzniku vecného bremena sa vykoná záznam v katastri nehnuteľností, návrh na záznam ktorého logicky podáva vlastník stavby, pričom záznam má len evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Preto podľa názoru súdu vecné bremeno k pozemku žalobcov v prospech žalovaného vzniklo zo zákona a to, že žalovaný si nesplnil povinnosť podať návrh na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností nemá vplyv na jeho vznik. Na druhej strane treba prisvedčiť žalobcom, že nakoľko ani im ani ich právnym predchodcom žalovaný neoznámil vznik vecného bremena a ani nepodal návrh na jeho záznam do katastra nehnuteľností (ktoré skutkové tvrdenia neboli v konaní sporné), žalobcovia ani ich právni predchodcovia pri znalosti zákona č. 66/2009 Z.z. nemohli vedieť, kto je vlastníkom stavby na pozemku, že táto stavba prešla z vlastníctva štátu na mesto a že preto zo zákona vzniklo vecné bremeno k pozemku žalobcov. Žalobcovia sa o vzniku vecného bremena dozvedeli dňa 02.10.2015, kedy prevzali oznámenie žalovaného a žalobu na súd podali dňa 01.04.2016, teda aj z tohto dôvodu podali žalobu na súd v trojročnej premlčacej lehote.
49. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcov v časti uplatnenej istiny vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6.745,60 eur do troch od právoplatnosti rozsudku.
50. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
51. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis, ods. 3 ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
52. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka k čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
54. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcom právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z priznanej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd sa nestotožnil s dňom vzniku omeškania s úhradou sumy 3.377,41 eur od 31.01.2016 a s úhradou sumy 3.368,19 eur od 31.03.2017, keďže deň plnenia medzi stranami sporu nebol dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, preto podľa názoru súdu sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením sumy 3.377,41 eur až dňa 29.05.2016, nakoľko žalovanému bola žaloba doručená dňa 27.05.2016, dňa 28.05.2016 bol žalovaný povinný plniť a až nasledujúci deň, teda dňa 29.05.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Rovnako po zmene žaloby sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením sumy 3.368,19 eur až dňa 20.07.2017, nakoľko žalovanému bola zmenená žaloba doručená dňa 18.07.2017, dňa 19.07.2017 bol povinný plniť a až nasledujúci deň, teda dňa 20.07.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. Súd sa stotožnil s výškou požadovaného úroku z omeškania, ktorá bolo ku dňom vzniku omeškania vo výške 5 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB k dňom omeškania bola vo výške 0 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0 % + 5 bodov spolu výška 5 % ročne. Súd preto žalobcom v 1. a 2. rade priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.377,41 eur od 29.05.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.368,19 eur od 20.07.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.