Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45C-64-2024.pdf
PDF · 124.58 KB
Case nature
Subarea
45C/64/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne 1/: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F. G., žalobkyne 2/: H. D., C. D., narodená XX.XX.XXXXtrvale bytom E. XXX/XX, F. G., žalobkyne 3/: I. D., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, F. G. a žalobcu 4/: K. L., C. L., narodený XX.XX.XXXX trvale bytom M. XXX/X, N., všetci zastúpení: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., IČO: 47 234 628, Trenčianska 56/D, Bratislava proti žalovanému: K. C. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, P. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý znášať užívanie nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Senec, obci Dunajská Lužná, k. ú. L. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a to:
- pozemok parcely registra ,,C“, parc. č. XXX/X, o výmere 305 m2, druh pozemku Záhrada,
- pozemok parcely registra ,,C“, parc. č. XXX/X, o výmere 350 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra ,,C“, parc. č. XXX/XX, o výmere 111 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcely registra ,,C“, parc. č. XXX/XX, o výmere 49 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie,
- Stavba, rodinný dom so súpisným číslom XX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XX,
- Stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XX (ďalej len „Nehnuteľnosti“) žalobkyňou 3/, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou 36C/63/2024 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa predaja, darovania, zámeny alebo iného scudzenia, vloženia do majetku obchodnej spoločnosti alebo prenechania do užívania tretej osobe Nehnuteľností a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou 36C/63/2024 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa vypratávania Nehnuteľností, ako aj akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k prerušeniu dodávok elektrickej energie, plynu, vody, vrátane teplej vody a tepla do
Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou 36C/63/2024 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ až 4/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
11 45C/64/2024
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2024 sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zákaz nakladať s Nehnuteľnosťami, povinnosť znášať ich užívanie žalobkyňou 3/ s rodinou a povinnosť zdržať sa ich vypratávania.
2. Vo veci samej žalobkyne 1/, 2/, 3/ podali dňa 11.09.2024 žalobu (konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou 36C/63/2023) o určenie, že sú podielovými spoluvlastníčkami Nehnuteľností a to z dôvodu, že zmluva, ktorou boli Nehnuteľnosti prevedené na žalovaného je absolútne neplatná, pretože sa jedná o simulovaný (predstieraný) právny úkon, ktorý nebol spôsobilý vyvolať účinky prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Zmluva, ktorou boli Nehnuteľnosti prevedené na žalovaného je absolútne neplatná, aj z dôvodu, že sa jedná o právny úkon urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, pri ktorom žalovaný zneužil tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dal sebe sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere (§39a OZ). Žalobkyňa 2/ a žalobca 4/ sa ako dedičia rovnakou žalobou domáhajú určenia, že ku dňu smrti poručiteľky Q. D., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, bola Q. D. vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na Nehnuteľnostiach, a to z dôvodu, že zmluva, ktorou Q. D. previedla svoje spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach na žalovaného za kúpnu cenu vo výške 1,- EUR, je absolútne neplatná, pretože sa jedná o simulovaný (predstieraný) právny úkon, ktorý nebol spôsobilý vyvolať účinky prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Zmluva, ktorou Q. D. previedla spoje spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach 1 a na Nehnuteľnostiach 2 na žalovaného je absolútne neplatná, aj z dôvodu, že sa jedná o právny úkon urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, pri ktorom žalovaný zneužil tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dal sebe sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere (§39a OZ).
3. K skutkovému stavu žalobcovia uviedli, že pred prevodom Nehnuteľností na žalovaného, mali žalobkyne spolu s už zosnulou Q. D. Nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, tak ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX a z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 26.01.20216, ako aj z prevodnej zmluvy. Žalobkyňa 3/ bola povinná vo viacerých exekučných konaniach, vedených u viacerých exekútorov. Exekučné konania voči nej boli vedené : u exekútora JUDr. Tomáša Peltznera, dlh mala vo výške 2.555,66 EUR, u exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, dlh mala vo výške 1.339,84 EUR a 2.764,18 EUR, u exekútorky JUDr. Alexandra Cicuttová, dlh mala vo výške 2.181,63 EUR, u exekútora JUDr. Kamil Liška, dlh mala vo výške 2.848,39 EUR, ktorý žalobkyňa 3 splatila zrážkami zo mzdy, u exekútora JUDr. Ladislav Jakubec, dlh mala vo výške 641,89 EUR, ktorý žalobkyňa 3/ splatila zrážkami zo mzdy. Svoje dlhy vymáhané v exekúciách mala žalobkyňa 3/ záujem vyriešiť. Nakoľko sa dočítala o možnosti osobného bankrotu, zašla do Centra právnej pomoci v Bratislave, kde jej povedali, že v prípade ak by vyhlásila osobný bankrot, prišla by o spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach, ktoré by boli speňažené. Žalobkyňa 3 nechcela prísť o spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach (rodičovskom dome), v ktorých bývala a aj k dnešnému dňu stále býva so svojim maloletým synom. Jej záujem o zbavenie sa exekúcii cestou osobného bankrotu pominul a bola uzrozumená s tým, že jej dlhy budú aj naďalej uspokojované zrážkami zo mzdy. O niekoľko týždňov bola žalobkyňa 3/ kontaktovaná neznámym mužom, ktorý ju požiadal o stretnutie, s tým že má pre ňu riešenie jej situácie s exekúciami. Uviedol,
že kontakt na ňu a informácie o jej situácií získal z Centra právnej pomoci. Žalobkyňa 3/ v nádeji, že predsa existuje riešenie, ako sa rýchlejšie zbaví exekúcií súhlasila so stretnutím. Muž prišiel pred rodinný dom, v ktorom žalobkyňa 3/ bývala a (na ulici) jej vysvetlil plán, ktorý spočíval v tom, že za odmenu 20.000,-EUR jej požičia peniaze na vyplatenie exekúcií. Pôžička mala byť poskytnutá tak, že on na seba zoberie úver a ona ho bude splácať. Nehnuteľnosti sa dočasne prepíšu na neho a založia banke. Žalobkyňa 3 bude aj naďalej bývať v Nehnuteľnostiach, ktoré jej „akože dá do nájmu.“ Po nejakom čase žalobkyni 3 (zbavenej exekúcií) jej Nehnuteľnosti opäť prevedie do vlastníctva, za symbolickú kúpnu cenu. Žalobkyňa 3/ s takýmto riešením nesúhlasila. O niekoľko týždňov opäť kontaktoval žalobkyňu 3/, pre ňu v tom čase neznámy muž. Išlo o žalovaného. Povedal jej, že má kontakt od kolegu, ktorý ju kontaktoval pred časom a že má pre ňu už lepšiu ponuku. Že pracuje pre R., ktoré sídli v Apole a venuje sa poskytovaniu pôžičiek. Pôsobil seriózne. S ním sa žalobkyňa 3 stretla u nej doma, kde jej vysvetlil v podstate rovnaký plán zbavenia sa exekúcií, za odmenu „len“ 12.000,- EUR plus náklady. Žalovaný vysvetlil žalobkyni 3/, že jej poskytne pôžičku tak, že on si zoberie z banky úver (hypotéku) a z týchto peňazí vyplatí jej exekúcie. Aby mu banka poskytla úver, bude treba Nehnuteľnosti založiť a na neho dočasne previesť. Žalovaný ubezpečoval žalobkyňu 3, že rovnakú službu už poskytol v meste Šaľa s jedným bytom, že nič nehrozí, má skúsenosti. Pôsobil veľmi dôveryhodne. Všetko sľúbil vybaviť, sprostredkovať a pripraviť. Žalobkyňa 3/ sa spoľahla na žalovaného, ktorý ochotne pripravil kúpnu zmluvu na Nehnuteľnosti pre všetky spoluvlastníčky, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa zaviazal odpredať Nehnuteľnosti späť žalovanej 3 za 500,- EUR resp. 1000,- EUR a tiež nájomnú zmluvu na Nehnuteľnosti. Žalovaný tiež zabezpečil znalkyňu Ing. Vieru Herdovú, Námestie Hraničiarov č. 18, Bratislava, aby táto ocenila nehnuteľnosti za účelom „zriadenia záložného práva a uzatvorenia záložnej zmluvy s peňažným ústavom“. Žalovaný presvedčil aj ostatných spoluvlastníkov Nehnuteľností, že toto (cez jeho osobu, ako dočasného vlastníka) je spôsob, ako si môžu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k Nehnuteľnostiam, založené dedičským rozhodnutím (viď titul nadobudnutia spoluvl. podielov žalobkýň na priložených LV z roku 2016). Podľa dohody žalobkýň a dnes už nebohej Q. D., ako spoluvlastníkov, mala byť Q. D. žalobkyňou 3/ doopatrovaná v Nehnuteľnostiach (čo sa aj udialo). Q. D. nechcela žalobkyni 3/ predávať svoje spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach. Chcela jej ich darovať s tým, že jej bude z vďačnosti za ich darovanie poskytnutá žalobkyňou 3/ v starobe a chorobe starostlivosť. Žalovaný však trval na tom, že musí byť uvedená nejaká kúpna cena v zmluve, za ktorú aj Q. D. svoje spoluvlastnícke podiely akože predáva (nie daruje), akože jemu, no v skutočnosti žalobkyni 3/. Žalovaný napokon presvedčil žalobkyne, že na kúpnej zmluve bude uvedené aspoň symbolické 1,- EUR, za ktoré Q. D. predá svoje podiely na Nehnuteľnostiach. Nakoľko Q. D. nemala svoj účet v banke, pri piatej časti kúpnej ceny vo výške 1,- EUR, bol uvedený bankový účet H. D. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ chceli, aby sa žalobkyňa 3/ stala výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností a doopatrovala v nich Q. D. a vychovala v nich svojho maloletého syna. Žalobkyňa 1/ mala na Nehnuteľnostiach podiely 1/4 a 3/8 a dohodla sa so žalobkyňou 3/, že jej ich predá za 32.000,- EUR (ide o šiestu časť kúpnej ceny). Žalobkyňa 2/ mala na Nehnuteľnostiach podiely 1/4 a 1/8, a dohodla sa so „žalobkyňou 3/“, že jej ich predá za 12.000,- EUR (ide o siedmu časť kúpnej ceny). Ôsma časť kúpnej ceny vo výške 13.964,- EUR predstavovala odmenu žalovanému a jeho náklady, ktoré tvrdil, že boli s jeho službou spojené. Účet B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX má patriť sestre žalovaného. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.693,69 EUR išla na účet žalobkyni 2/, ktorá ich odovzdala žalobkyni 3/, ktorá z nich zrealizovala nevyhnutné rekonštrukčné práce v rodinnom dome. Žalobcovia podotkli, že podľa znaleckého posudku č. 18/2016 z 26.01.2016 mali Nehnuteľnosti v roku 2016 hodnotu 130.000,- EUR, zmluvne dohodnutá kúpna cena je 72.500,-EUR. Žalovaný ohľadne nájomnej zmluvy tvrdil, že bude len „naoko“, že tak to funguje. Zámerom nebol prevod vlastníctva žalovanému, ale získanie finančných prostriedkov žalovaným z banky (za pomoci Nehnuteľností ako zálohu) a ich požičanie žalobkyni 3/ na splatenie jej exekúcií a vyplatenie súrodencov, aby sa táto mohla stať výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností. Pre žalobkyňu 3/ sa nemalo ohľadne bývania a platenia energií nič zmeniť, naďalej mala v Nehnuteľnostiach zostať bývať, spolu s maloletým synom a Q. D. (so záväzkom dochovať ju až do jej smrti), mala zostať prihlásená na odber všetkých energií a znášať všetky platby spojené s vlastníctvom Nehnuteľností (napr. aj daň z nehnuteľností). Žalobkyňa 3/ nikdy nemala platiť (a ani v skutočnosti neplatila) žalovanému žiadne nájomné, ani odplatu za energie. Splácala len pôžičku žalovanému, a to tak, že mu poslala splátku vo výške splátky hypotekárneho úveru predtým, ako on splatil splátku hypotekárneho úveru banke, ktorá mu poskytla úver. Dňa 11.04.2016 bola podpísaná zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 10.06.2016, pod sp. zn. V XXXX/XXXX. Dňa 11.04.2016, teda v rovnaký deň ako bola podpísaná zmluva o prevode vlastníctva bytu, bola podpísaná aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa žalovaný zaviazal v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy najneskôr do 01.04.2021 spätne
previesť Nehnuteľnosti žalobkyni 3 za sumu 500,- EUR, ak dôjde k spätnému prevodu od 30.03.2019 – do 01.04.2020, resp. za kúpnu cenu 1.000,- EUR, ak dôjde k spätnému prevodu od 30.03.2020 do 01.04.2021. Dňa 06.04.2016 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva medzi žalobkyňami ako záložcami a VÚB, a.s. ako záložným veriteľom. Žalovaný záložnú zmluvu podpisoval ako dlžník banky. Touto zmluvou žalobkyne (ešte ako vlastníčky) zriadili záložné právo k Nehnuteľnostiam, ktoré prevádzali na žalovaného, čím mu umožnili čerpať úver, z ktorého žalovaný následne vyplatil exekúcie. Po prevode vlastníckeho práva bola dňa 01.07.2016 podpísaná nájomná zmluva na dobu neurčitú, ktorou žalovaný dal žalobkyni 3/ Nehnuteľnosti do nájmu. Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že účastníci zmluvy o prevode vlastníctva Nehnuteľností nemali nikdy zámer naozaj previesť vlastníctvo k Nehnuteľnostiam na žalovaného. Žalobkyňa 3 sa chcela zbaviť svojich exekúcií a vyplatiť súrodencov, no sama si nevedela zobrať úver z banky a žalovaný jej ponúkol riešenie ako si on (namiesto nej) zoberie úver a peniaze jej poskytne. Úver bude splácať žalobkyňa 3/. Po nejakom čase (podľa slov žalovaného „kedy sa register exekúcií vyčistí“) žalovaný prevedie Nehnuteľnosti žalobkyni 3/ späť. Za túto službu si žalovaný vypýtal odmenu 12.000,-EUR, plus žalobkyňa 3/ znášala všetky náklady spojené s vybavením úveru. Tieto náklady žalovaný vyčíslil na sumu 1.964,-EUR. Potrebu uplynutia nejakého času vlastnenia nehnuteľností žalovaný odôvodňoval tým, že žalobkyňa 3/ má na seba exekúcie a nato aby mohol späť previesť na ňu Nehnuteľnosti a „postúpiť“ úver, musí prejsť čas 5 rokov, kedy sa register exekúcií vyčistí. Zámer len dočasného vlastnenia Nehnuteľností žalovaným preukazuje najmä skutočnosť, že v rovnaký deň ako sa žalobkyne vzdali svojho vlastníckeho práva v prospech žalovaného sa žalovaný prostredníctvom zmluvy o budúcej zmluve zaviazal po doručení písomnej výzvy od žalobkyne 3 previesť Nehnuteľnosti na žalobkyňu 3, a to iba za zlomkovú cenu, za ktorú Nehnuteľnosti nadobudol on. Nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou 3 a žalovaným mala zaistiť, že žalobkyňa nepocíti žiadnu zmenu, naďalej bude bývať vo vlastnom dome, naďalej budú na ňu vedené všetky energie. Za túto svoju službu si žalovaný vypýtal odmenu 12.000,-EUR plus náklady 1.964,-EUR, spolu sumu 13.964,- EUR. Táto suma bola prevedená žalovanému ako časť kúpnej ceny na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý podľa uvedenia žalovaného patrí jeho sestre. Všetky vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj whatsappová konverzácia medzi žalobkyňou 3/ a žalovaným, ktorú očíslovanú žalobcovia priložili. V tejto konverzácii sa na viacero miestach uvádzajú skutočnosti, ktoré preukazujú, že žalovaný sa nikdy nemal stať skutočným vlastníkom Nehnuteľností. Skutočnosť, že žalobkyňa 3/ spláca od počiatku (apríla 2016) úver dokladujú aj potvrdenia o zrealizovaní platieb. Žalobkyňa 3/ splátky úveru spočiatku vkladala na účet žalovaného, neskôr mu ich posielala a stále posiela na jeho účet. Ako dôkaz prikladáme potvrdenia o zrealizovanej transakcie, za aktuálny rok 2024 a roky 2022 a 2023. Žalovaný sa prevodu Nehnuteľností na žalovanú 3/ začal vyhýbať. Žalobkyňa 3/ viackrát navrhovala žalovanému prepis Nehnuteľností a úveru na ňu. Žalovaný toto stále odsúval, tvrdil, že prepis úveru na žalobkyňu 3/ nie je možný. Že žalobkyňa 3/ na svoje meno úver na splatenie „jeho“ úveru nedostane, neskôr tvrdil, že úrokové sadzby sú vysoké, že sa neoplatí žalovanej 3/ v tomto čase zobrať nový úver, ktorým by splatila „jeho“ úver. Ubezpečoval žalobkyňu 3/, že sa nič nedeje, že treba počkať, najskôr až pominie covid, potom, že treba počkať, až budú nižšie úrokové sadzby. Žalobkyňa 3/ si napokon sama začala vybavovať úver, ktorý jej aj bol vo VUB prisľúbený v takej výške, že mohla vyplatiť celý predchádzajúci úver a nadobudnúť Nehnuteľnosti. Žalovaného požiadala, aby nechal vypracovať znalecký posudok, pretože aj prvý posudok z roku 2016 zabezpečoval žalovaný. Žalovaný znalecký posudok napokon aj obstaral a žalobkyni 3/ odovzdal. Išlo o znalecký posudok č. 107/2023 rovnakej znalkyne S. D. T., Námestie Hraničiarov č. 18, Bratislava zo dňa 07.06.2023, vypracovaný za účelom prevodu Nehnuteľností (už nie „zriadenia záložného práva a uzatvorenia záložnej zmluvy s peňažným ústavom“ ako prvý znalecký posudok.). Rovnaký znalec, ktorý ocenil Nehnuteľnosti v roku 2016 na 130.000,-EUR ich v roku 2023 ocenil na neuveriteľných 250.000,-EUR. Pritom do Nehnuteľností sa okrem bežnej údržby v období rokov 2016 až 2023 nič neinvestovalo. Práve tento znalecký posudok sa spomína vo Whats up komunikácií zo dňa 16.01.2024, že ho mal k dispozícií spolumajiteľ IB Cars spolu s ponukou od žalovaného na predaj Nehnuteľností. Žalovaný napokon prestal so žalobkyňou 3 komunikovať úplne. Žalovaný splnomocnil na riešenie vzťahu so žalobkyňou 3 svoju matku, p. K. I. O.. Dňa 20.07.2024 matka žalovaného zaslala žalobkyni 3/ mail, v ktorom jej uviedla tri možnosti riešenia : Prvá, že si Nehnuteľnosť môže odkúpiť za sumu 140.000,- EUR (teda už nie za sumu 500,- EUR resp. 1.000,-EUR). Druhá, že Nehnuteľnosti predajú za 250.000,- EUR a 100.000,- EUR vyplatia žalovanej 3. Tretia možnosť, žalobkyňa 3 bude vysťahovaná z Nehnuteľností, ktorý bude predaný a celý výťažok si ponechá žalovaný. Žalobkyňa 3 zaplatila za vybavenie úveru a službu poskytnutú jej žalovaným odmenu a náklady vo výške 13.964,- EUR. Matka žalovaného v maili spomína, že to bolo za pomoc so zbavením sa exekúcií. Naskytá sa otázka, že ak žalovaný dostal za svoje služby zaplatené, za akú sumu (kúpnu cenu) získal Nehnuteľnosti v hodnote cca 250.000,-EUR do vlastníctva ? Pre
žalobkyne ide o rodičovský dom, v ktorom žalobkyňa 3 doopatrovala svoju matku, stále v ňom býva spolu s maloletým synom a nemá inú možnosť bývania. Keď bola s touto otázkou na stretnutí konfrontovaná matka žalovaného, tak odpovedala, že toto je pre nich príležitosť zarobiť. Matka žalovaného zrejme tiež chápe, že k Nehnuteľnostiam prišli neprávom a ponúka preto žalobkyni 3 v prvej možnosti 110.000,- EUR zľavu z Nehnuteľností (oproti cene podľa znaleckého posudku) a v druhej možnosti jej ponúka 100.000,- EUR v peniazoch po predaji Nehnuteľností za cenu 250.000,-EUR. Je zrejmé, že ak má skutočný vlastník výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré predáva, neponúka 40% z kúpnej ceny tretej osobe ale nechá si celý výťažok. Máme zato, že právny úkon ktorým boli Nehnuteľnosti prevedené na žalovaného je absolútne neplatný, nakoľko ide o simulovaný právny úkon, kedy zmluvné strany nechceli uzatvoriť kúpnu zmluvu a naozaj previesť vlastnícke právo na žalovaného. K uvedenej problematike prikladáme v časti VI. návrhu citácie z rozhodnutí súdov (všetkých 3 stupňov), ktoré v skoro identickom prípade jasne konštatovali absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov. Dôvod neplatnosti prevodnej zmluvy je taktiež v tom, že žalovaný zneužil tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dal sebe sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere ( §39 OZ). Žalobkyňa 3 sa nachádzala pod množstvom exekúcií a žalovaný sa predstavil ako kolega osoby, ktorá mala kontakt a vedomosti o situácií žalovanej 3 z Centra právnej pomoci. Žalovaný následne využil neskúsenosť žalobkyne 3 a za svoju službu si nielenže vypýtal nadštandardnú odmenu, ale ešte si na seba previedol nehnuteľnosti v hodnote 250.000,-EUR (podľa predstavy matky žalovaného), ktoré chce speňažiť a výťažok si ponechať. Žalobkyňa 3 sa spoliehala, že v prípade ak si platí za právnu a ekonomickú službu žalovaného tak žalovaný pracuje a háji záujmy žalobkyne 3, a nie svoje vlastné. Namiesto zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy si žalovaný previedol na seba Nehnuteľnosti čím zároveň obišiel zákon, nakoľko tieto zmluvy sú určené na prevod vlastníckeho práva a nie na dočasné poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu a zabezpečenie záväzku. Žalobkyňa 1 a Žalobkyňa ako príbuzné žalobkyne 3 a zosnulej Q. D., chceli pomôcť žalobkyni 3 tak, že jej Nehnuteľnosti, v ktorých už aj tak zostala bývať iba žalobkyňa 3 a jej maloletý syn a Q. D., poskytnú žalobkyni 3 na získanie úveru, ktorý bude splácať žalobkyňa 3. Q. D. mala vôľu spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach žalobkyni 3 darovať, nie predávať ich žalovanému za symbolickú kúpnu cenu 1,-EUR.
4. Žalobcovia zhrnuli, že žalovaný Nehnuteľnosti nikdy vlastniť ani užívať nezamýšľal a nechcel. Zobral úver na svoje meno, peniaze z úveru vyplatil žalobkyniam, úver k dnešnému dňu výlučne spláca žalobkyňa 3, s tým, že za túto pomoc si zobral odmenu a náhradu nákladov 13.964,- EUR. O tom, že Nehnuteľnosti chcel vrátiť svedčí najmä zmluva o budúcej zmluve, v ktorej sa zaviazal na výzvu odpredať Nehnuteľnosti za zlomkové sumy, ako aj ostatné dokumenty ako nájomná zmluva a najmä whatsappová konverzácia medzi žalobkyňou 3 a žalovaným. Žalobkyňa 1, Žalobkyňa 2 a zosnulá Q. D. rovnako nemali záujem Nehnuteľnosti previesť na žalovaného a žalovaný nemal záujem tieto nehnuteľnosti od nich nadobudnúť, čo vyplýva z tvrdení a dôkazov v tomto návrhu uvedených. Žalobkyňa 3 sa stretla s matkou žalovaného v záujme zmierlivého doriešenia celej situácie a mimosúdneho urovnania. Matka žalovaného mimosúdne urovnanie odmietla.
5. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov a hroziacej ujme žalobcovia uviedli, že Žalovaný má záujem predať Nehnuteľnosti, ktoré sú na liste vlastníctva č. XXX. k. ú. L. E., obec F. G. vedené na jeho meno, avšak na podklade absolútne neplatného právneho úkonu. Žalovaný vykonáva reálne úkony smerujúce k predaju Nehnuteľností. Žalobcovia podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam a domáhajú sa vydania určujúceho rozhodnutia. Avšak žalovaný chce Nehnuteľnosti rýchlo predať. Aj napriek zásade ,,nemo plus iuris“, by zrealizovanie takéhoto prevodu spôsobilo viaceré komplikácie, a to zatiahnutie tretej osoby (kupujúceho) do súdnych sporov, možné spôsobenie škody kupujúcemu (ak vyplatí kúpnu cenu) a súd vyhovie žalobe. Kupujúci môže financovať kúpu prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorým splatí predchádzajúci hypotekárny úver, ktorý viazne na Nehnuteľnostiach a ktorý spláca žalobkyňa 3. V záujme predídenia všetkým týmto komplikáciám a doriešenia otázky vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam súdnou cestou medzi žalovaným a žalobcami, máme zato, že je daná potreba poskytnutia zrýchlenej ochrany prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia.
6. Záujem žalovaného predať Nehnuteľnosti vyplýva najmä z nasledujúcich skutočností: Žalovaný dal výpoveď žalobkyni 3 z nájomnej zmluvy, ktorú s ňou uzatvoril na dobu neurčitú. Žalovaný chce Nehnuteľnosti uvoľniť, aby boli pripravené pre potencionálneho kupujúceho. V Nehnuteľnostiach býva a má trvalý pobyt žalobkyňa 3 a jej maloletý syn. Nemajú kam odísť a v prípade ich vypratania po uplynutí 3 mesačnej výpovednej doby sa z nich stanú bezdomovci. Žalobkyni 3 plynie výpovedná doba
z nájmu. Žalovaný dňa 15.07.2024 splnomocnil svoju matku, aby konala v jeho mene nasledovné úkony ohľadne Nehnuteľností : dohodla kúpnu cenu za nehnuteľnosti k príprave znenia kúpnej zmluvy prípadne ku všetkým právnym úkonom, ktoré sú spojené s vypovedaním ,,Zmluvy o nájme rodinného domu“ zo dňa 01.06.2016, najmä k fyzickému doručeniu výpovede nájomcovi a pod. Matka žalovaného splnomocnená žalovaným dňa 20.07.2024 adresovala žalobkyni 3 mail, v ktorom uvádza možnosti odpredania nehnuteľnosti inému záujemcovi po uplynutí výpovednej lehoty a vysťahovanie žalobkyne 3/. V Možnosti 3 matka žalovaného uvádza ,,budete vysťahovaná“ a ,,nehnuteľnosť sa odpredá za najvyššiu možnú cenu“. Z tohto jednoznačne vyplýva hrozba predaja Nehnuteľností a násilného vypratania žalobkyne 3 a jej vecí z Nehnuteľností. Doručená výpoveď z nájmu sú dôkazom započatia tohto postupu. V polovici augusta 2024 kontaktovala matka žalovaného žalobkyňu 3, že už má záujemcu o kúpu Nehnuteľností a vyzýva žalobkyňu 3, aby Nehnuteľnosti sprístupnila za účelom ich obhliadky záujemcom o kúpu. I keď žalobkyňa 3 odmietla za týmto účelom Nehnuteľnosti sprístupniť, má reálnu obavu, že žalovaný Nehnuteľnosti aj tak odpredá a nový vlastník ju a jej maloletého syna po uplynutí výpovednej doby nájmu deložuje a vyprace na ulicu, čím z nej a jej syna spraví bezdomovca. Nárok, ktorému sa má poskytnúť okamžitá ochrana je tiež právo užívať vec, v tomto prípade Nehnuteľnosti žalobkyňou 3, ktorá je v skutočnosti podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností a spolu so súhlasom a podľa vôle ostatných skutočných podielových spoluvlastníkov (žalobkyne 1, žalobkyne 2 a žalobcu 4) užíva a má užívať Nehnuteľnosti. Je zrejmé, že žalovaný nechal vypracovať druhý znalecký posudok s cieľom ponúkať Nehnuteľnosti na predaj a na podklade tohto znaleckého posudku ich speňažiť čím výhodnejšie. Žalobkyňa 3 je matka – samo živiteľka, ktorá vychováva maloletého syna, s ktorým býva v Nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosti predstavujú ich jediné obydlie.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Z výpisov z listov vlastníctva súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností boli ku dňu 08.12.2015 a 26.01.2016 žalobcovia 1/, 2/, 3/ a právna predchodkyňa žalobcov 2/ a 4/. Z listov vlastníctva vyplývajú aj exekučné konania vedené na majetok žalobkyne 3/.
Dňa 06.04.2016 uzatvorili VÚB, a.s. ako záložný veriteľ a žalobkyne 1/, 2/, 3/ a právna predchodkyňa žalobcov 2/ a 4/ ako záložcovia Zmluvu o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi zo Zmluvy o financovaní bývania vo výške 72.5000,- eur zo dňa 06.04.2016.
Kúpnou zmluvou zo dňa 11.04.2016 previedli žalobkyne 1/, 2/, 3/ a právna predchodkyňa žalobcov 2/ a 4/ vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na žalovaného za kúpnu cenu 72.500,- eur. Znalecký posudok č. 18/2016 S. D. T. určil všeobecnú hodnotu Nehnuteľností na sumu 130.000,- eur.
Dňa 11.04.2016 uzatvorili žalobkyňa 3/ ako budúca kupujúca a žalovaný ako budúci predávajúci Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy najneskôr do 01.04.2021 za kúpnu cenu predstavujúcu zostatok úveru vo VÚB, a.s. s prípadnými nákladmi súvisiacimi s predčasným splatením úveru a odmenu budúcemu kupujúcemu vo výške 500,- eur, resp. 1.000,- eur. Budúci kupujúci sa okrem iného zaviazali, že budú riadne a včas splácať úver, ktorý bol poskytnutý budúcemu predávajúcemu na kúpu nehnuteľností vo výške 72.500,- eur.
Zmluvou o nájme rodinného domu zo dňa 01.07.2016 prenechal žalovaný ako prenajímateľ žalobkyni 3/ ako nájomcovi do užívania Nehnuteľnosti na dobu neurčitú za mesačné nájomné vo výške 200,- eur a mesačné platby za energie vo výške 100,- eur. Žalovaný listom zo dňa 03.07.2024 nájomnú zmluvu vypovedal.
Z potvrdení o zrealizovaní transakcie vyplývajú mesačné platby žalobkyne 3/ vo výške 300,- eur v prospech žalovaného v období od januára 2022 do augusta 2024.
Z e-mailovej správy I. O. adresovanej žalobkyni 3/ dňa 20.07.2024 vyplýva, že I. O. ako zástupca žalovaného navrhla žalobkyni 3/ tri možnosti riešenia situácie vrátane predaja Nehnuteľností tretej osobe a následného vysťahovania žalobkyne 3/ z Nehnuteľností, a to po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby z nájomnej zmluvy.
9. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Ďalším z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní.
10. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel.
11. Súd považuje prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, za splnenú. Žalobcovia osvedčili, že až do zápisu žalovaného boli podielovými spoluvlastníkmi sporných Nehnuteľností. Žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorú však žalobcovia považujú za absolútne neplatnú. V tomto štádiu konania nie je potrebné, aby nárok žalobcov bol jednoznačne preukázaný, postačuje jeho osvedčenie, čo súd považoval za splnené predloženými listinnými dôkazmi, záložnou zmluvou, kúpnou zmluvou, zmluvou o budúcej zmluve, nájomnou zmluvou a najmä whatsappovou kominikáciou medzi žalobkyňou 3/ a žalovaným, z ktorých by sa dalo usudzovať, že vôľou strán sporu v skutočnosti nebol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Posúdenie
platnosti scudzovacieho právneho úkonu bude však predmetom dokazovania a následného právneho posúdenia v konaní vo veci samej.
12. V danej veci súd považuje za splnenú aj druhú zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, resp. určenia, že poručiteľka bola podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností. Žalovaný už uskutočnil kroky k vysťahovaniu žalobkyne 3/ s maloletým synom z Nehnuteľností, a to doručením Výpovede Zmluvy o nájme rodinného domu. Z e-mailovej správy zástupcu žalovaného vyplýva tiež zámer žalovaného Nehnuteľnosti predať. Žalobkyňa teda osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (vysťahovanie z Nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou a ktoré užíva so súhlasom ostatných spoluvlastníkov a plánovaný predaj Nehnuteľností tretej osobe by skomplikoval žalobcom ochranu ich vlastníckeho práva).
13. Súd dospel k názoru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná, keď nariadeným neodkladným opatrením dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nehnuteľnosti doposiaľ nevyužíval. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia žalobcom nevznikne neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia považoval súd za primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhali, aby súd zakázal žalovanému nakladať s Nehnuteľnosťami, zdržal sa ich vypratávania a znášal i ch užívanie žalobkyňou 3/ vo vyššie uvedenom rozsahu vyhovel. Súd zároveň časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej, teda vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 36C/63/2024, predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.