Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu I. E. C., A., so sídlom J. XX, XXX XX P., Q.: XX XXX XXX, proti žalovanej V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 379,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -114 zo dňa 30. júna 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a IV..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Konanie o zaplatenie istiny 371,70 eur s prísl. zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Vzájomnú žalobu žalovanej vylučuje na samostatné konanie.

IV. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v časti jeho žaloby, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , až 3 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, až 4, , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti o otvorenie bežného účtu s programom služieb bola dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu C. C. a.s. a žalovaným uzatvorená rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjO a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorej predmetom bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a k nemu poskytovanie platobných a bankových služieb v dohodnutom rozsahu. Z výpisov z účtov vyplýva, že prvýkrát sa žalovaná do mínusového nepovoleného debetu, teda prekročenia účtu, a to v sume - 47,54 Eur dostala v čase od 30.04.2016 do 31.05.2016, pričom jej boli účtované aj dve upomienky vo výške 20,- Eur. Celkovo za predmetné obdobie z výpisov z účtov zistil, že bolo účtovaných 17 upomienok po 20,- Eur, čo predstavuje 340,- Eur a 8 upomienok po 10,- Eur, čo predstavuje sumu 80,- Eur. Žalobca si

ku dňu uzavretia výpisu z účtu účtoval upomienky v celkovej výške 420,- Eur. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné podriadiť pod všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade sa žalobca domáha svojho nároku z prekročenia bežného účtu, pričom v žalobe vyúčtoval kreditné transakcie na sumu 33.198,28 Eur a debetné transakcie na sumu 33.577,88 Eur, v ktorých aj započítal celkovú sumu upomienok, ktorá je žalobcom požadovaná a predstavuje sumu 420,- Eur. Predmetné poplatky nemožno považovať za individuálne dojednané a pokiaľ žalobca poukazuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy bol aj Sadzobník poplatkov, platí, že ak má spotrebiteľ na základe Sadzobníka poplatkov platiť poplatky, musí mať aspoň teoretickú možnosť sa s týmito poplatkami oboznámiť, resp. tie poplatky, ktoré predstavujú poplatky - upomienky za porušenie zmluvných povinností mu musia byť známe pred uzatvorením zmluvy, a to nie s odkazom na samotný sadzobník. Keďže je zrejmé, že žiadosť o otvorenie bežného účtu bola podpísaná dňa 06.10.2015 a toho istého dňa bola uzavretá aj zmluva je nepredstaviteľné, aby sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s týmito zmluvnými dojednaniami, ktoré sú uvedené v sadzobníku a oboznámiť sa natoľko, aby bolo možné považovať jeho oboznámenie sa za splnenie odbornej starostlivosti žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z uvedeného dôvodu je dôvodná námietka žalovanej vo vzťahu k neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok, pričom poukázal aj na to, že tieto zmluvné podmienky považuje za neprijateľné nielen podľa generálnej klauzuly, ale aj podľa ust. psím. a), a . Veriteľ na základe týchto poplatkov žiada plnenie za služby, ktorých poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a rovnako za nich spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Okrem tohto poukázal aj na to, že takto formulované poplatky, a to paušálne uvedené, sa vymykajú transparentnému konaniu banky, pretože táto si ich môže uplatňovať bez zjavného významu, tak ako to bolo v tomto prípade. Nie je zrejmé, ako banka postupovala, ak podľa Sadzobníka poplatkov môže účtovať len za prvé tri upomienky, pričom je zrejmé, že účtovala 17 upomienok. V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože ku dňu podania žaloby nemal žalobca zákonný nárok na účtovanie sumy 420,- Eur za poplatky - výzvy a upomienky, a teda po odčítaní tejto sumy od uplatneného nároku je zrejmé, že žaloba o zaplatenie 379,60 Eur nebola ani v čase podania žaloby dôvodná. Vzájomnú žalobu žalovanej o vrátenie sumy 371,71 Eur a odškodnenie vylúčil na samostatné konanie.

5. O trovách konania rozhodol tak, že keďže žalovaná mala v časti žaloby plný úspech, priznal jej voči žalobcovi nárok na 100/ náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výrokom II. a IV.. Odvolanie právne odôvodnil , a (ďalej len „“). V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v časti, v ktorej poukazuje súd na možnosť žalobcu účtovať si poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov len za prvé tri upomienky. Domnieval sa, že súd vychádzal z časti F. Sadzobníka poplatkov, avšak tieto podmienky sa vzťahujú na omeškanie so splácaním v prípadoch zabezpečených úverov, pričom v predmetnom prípade išlo o omeškanie so splácaním spotrebného bezúčelového úveru, ktorý nebol zabezpečený. Ďalej poukázal na znenie a na požiadavky odôvodnenia rozsudku a na početné rozhodnutia súdov v obdobných veciach. K nároku na poplatky a VOP/Sadzobníka ako súčasť zmluvy uviedol, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané a zároveň ani nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, pričom tento výklad bol potvrdený aj rozsudkom Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 09.11.2016. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť aj obsiahnutá v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Uviedol, že žalovaná svojim podpisom potvrdila, že jej boli predložené VOP ako aj Sadzobník poplatkov a že jej povinnosťou bolo sa s nimi oboznámiť, pričom tieto dokumenty tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Osobitne sa vyjadril aj k tomu, na základe akých ustanovení Sadzobníka poplatkov boli žalovanej účtované poplatky za upomienky. Uviedol, že poplatky za upomienky predstavujú skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré jej vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka, najmä náklady banky za vyhotovenie a zaslanie upomienky, náklady spojené so zasielaním informácií do spoločného úverového registra, sledovaním ďalšieho správania dlžníka a podobne. Ďalej poukázal na to, že upomienka a

cena za ňu je v zmluvnej dokumentácii vyjadrená jasne, zrozumiteľne a určito. Poplatok za vystavenie upomienky v bankovej praxi je bežne účtovaným poplatkom. Ďalej poukázal na to, že VOP a Sadzobník poplatkov sú súčasťou zmluvy a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Mal za to, že pokiaľ nemal súd za dostatočne preukázanú dôvodnosť uplatnených poplatkov, mal ho vyzvať na doplnenie návrhu a zároveň podotkol, že žalovaná v priebehu konania ani raz nerozporovala doručenie predmetných upomienok. Aj v tomto smere poukázal na rozhodnutia súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovanú v plnom rozsahu uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že trvá na podanom odpore a popiera vyjadrenie žalobcu. Žiadala, aby súd prvej inštancie podrobil z úradnej moci predmetnú zmluvu súdnej kontrole. Poukázala na to, že žalobca nepredložil potvrdenia zo Slovenskej pošty o tom, že upomienky poslal a že ich prevzala. Uviedla, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom o zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej podmienke bolo už rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici, na ktorého rozhodnutie poukázala. Ak žalobca aj naďalej požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, tak tým porušuje zákon. Uviedla, že poplatky boli zaúčtované bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia a aj v dôsledku týchto neoprávnene stiahnutých platieb z jej finančných prostiedkov na účte došlo k meškaniam, nakoľko prostriedky určené na splátky si svojvoľne stiahol na iné účely bez jej súhlasu, preto zároveň žiada o vrátenie týchto platieb.

8. Žalobca sa vyjadril tak, že má za to, že jeho odvolanie je dôvodné. Zároveň uviedol, že žalovanej nebola účtovaná žiadna zmluvná pokuta a jej tvrdenie o platení zmluvnej pokuty, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou je neopodstatnená.

9. Žalovaná sa vyjadrila tak, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie v predmetnom prípade nenariadil pojednávanie, pretože mal za

to, že sú splnené podmienky v podľa , s čím sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko išlo o prípad jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur. Vo vzťahu neuvedeniu predbežného právneho posúdenia odvolací súd len poukazuje na to, že v prípade opomenutia takéhoto postupu sa vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámi a tým zhojí tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Z uvedených dôvodov tento odvolací dôvod naplnený nebol. 15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako vzťah uzavretý medzi dodávateľom (právny predchodca žalobcu) a spotrebiteľom (žalovaná) ako vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

19. V predmetnom prípade je zrejmé, že zmluvné podmienky boli dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

20. Odvolací súd má za to, že výška poplatkov za upomienky, ktoré má žalovaná zaplatiť za upomienky má jednoznačne sankčný charakter, pretože sumy 20,- Eur, resp. 10,- Eur zrejme presahujú administratívne náklady, ktoré žalobca s upomienkou má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle , ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky žalovanej. Okrem toho rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne či a koľko upomienok zašle.

21. Upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Tieto skutočnosti len podporujú už vyššie uvedené, a to, že predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

23. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú jednostranne zakomponované do všeobecných obchodných podmienok alebo iných podmienok (napr. Sadzobník poplatkov) a predstavujú neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa. Poplatky za doručenie upomienok tak spĺňajú z pohľadu odvolacieho súdu rovnaké kritériá, preto odvolací súd považoval za dôvodné rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte zdôrazňuje, že žalobca tiež nijakým spôsobom nepreukázal súdu zaslanie upomienok, nepreukázal, aby mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že vo výpisoch z účtu sa nachádzali len účtovné operácie, ktorými boli predmetné upomienky zúčtované, avšak absentoval dôkaz o ich skutočnom doručovaní žalovanej.

25. Rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd taktiež dospel k záveru, že ustanovenia o poplatkoch za upomienky boli súčasťou formulárovej zmluvy, pričom z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, aby žalobca v priebehu konania predložil dôkaz o tom, že žalovanú ako spotrebiteľa oboznámil (resp. jeho právny predhodca) s obsahom a podstatou týchto zmluvných podmienok. Z takto formulovaných zmluvných podmienok vyplýva, že nemohli byť individuálne dojednané medzi sporovými stranami, pretože boli žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom vopred pripravené bez možnosti ich zmeny žalovanou ako spotrebiteľom. Z uvedeného tak vyplýva, že takéto zmluvné podmienky bolo možné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ako už správne konštatoval súd prvej inštancie, v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sú takéto neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak žalobu vo zvyšnej časti, tzn. v časti požadovaných súm ako poplatkov za upomienky zamietol.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).