Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-3-2021.pdf
PDF · 125.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci mal. detí: B. V., N.. XX.XX.XXXX a W. V., N.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., deti rodičov: matka M. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., A. XX, C. Č. W., Š. XX/A, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ján Jenča, advokát, 1. mája 221/19, 058 01 Poprad a otec V. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., A. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., Nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/146/2020-62 zo dňa 01.06.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Premetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. a W..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Mal. deti B. a W. V.É. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky M. V..
II. Otec mal. detí sa zaväzuje prispievať na výživu mal. B. sumou 250,- eur mesačne a na výživu mal. W. sumou 250,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2020, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
III. Zaostalé výživné za obdobie od 01.11.2020 do 31.05.2021 v sume 2 100,- eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30.06.2021.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej „Zákon o rodine“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka sa o deti riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, otec súhlasil s tým, aby deti boli zverené do starostlivosti matky, preto súd rozhodol o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka styku otca s mal. deťmi, tento neupravoval a to aj v súvislosti s výpoveďou právnej zástupkyne otca s tým, že počas predmetného konania si rodičia ustálili aj túto otázku styku otca s mal. deťmi. Pri určení výšky výživného súd vychádzal jednak z osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, príjmov oboch rodičov, ako aj zo životnej úrovne, ktorá by mala byť pre dieťa a rodiča rovnaká. Príjem matky v súčasnosti činí v hrubom 740,- eur. Spolu s deťmi býva v podnájme, na týchto nákladoch sa podieľa aj priateľ matky od februára 2021. Do uvedeného času od novembra 2020, t. j. od doby, kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, do februára 2021, bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce bez príjmu. Mal. B. navštevuje Š. ročník D., mal. W. W. ročník V.. V tomto školskom roku prebehla výučba čiastočne dištančne a čiastočne prezenčne, najmä na prvom stupni ZŠ. Otec detí na začiatku školského roka uhradil tanečný krúžok pre obe deti v sume 170,- eur, ďalej hradil poplatky za stravu a školné v sume 180,- eur a v prípade, že sú deti uňho, zakúpil im ošatenie a obuv, čo po predložení dokladov prestavovalo cca 130,- eur. Matka detí taktiež hradila od februára 2021 stravné v V. a po nástupe do školy ďalšie školské potreby a pomôcky. Mal. B. z dôvodu dištančnej výučby bolo potrebné zakúpiť notebook, čo predstavovalo sumu 500,- eur. Taktiež matka do nájomného bytu zakupovala základný nábytok pre mal. deti. Príjem na strane otca za rok 2020 predstavoval priemerne 2.200,- eur a pozostával jednak z príjmu zo zamestnania v čistom cca 704,- eur, ďalej z prenájmu bytu, ktorý je v osobnom vlastníctve otca, ako aj z prenájmu apartmánov na Š. W., ktoré patria do BSM. Otec detí, aj keď v januári 2021 ukončil živnosť, pokračuje ďalej v podnikaní, založil s.r.o. a je potrebné prihliadať aj na pôžitky naturálneho charakteru, či už užívanie motorového vozidla, mobilného telefónu a pod. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd určil výživné na mal. deti po 250,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá ako potrebám mal. detí, tak aj možnostiam a schopnostiam na strane otca. Súd túto sumu určil aj s poukazom na tú skutočnosť, že otec sa aj iným spôsobom podieľa na výžive mal. detí či už formou úhrady krúžkov, zaplatením poplatkov škole a pod. Je však samozrejmé, že tieto obdobné výdavky týkajúce sa voľnočasových aktivít detí, zakúpenia vecí pre deti, školských potrieb a pomôcok má aj matka mal. detí. Túto sumu výživného súd určil počnúc dňom 01.11.2020, t. j. od doby, kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
5. Uznesením Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. 15P/146/2020-10 zo dňa 06.11.2020 bol otec predbežne zaviazaný prispievať výživným na mal. deti od 01.11.2020 po 100,- eur mesačne. Otec za obdobie od 01.11.2020 do 31.05.2021 zaplatil celkovo 1.400,- eur, ktorú sumu súd odpočítal z úhrady zaostalého výživného. Toto zaostalé výživné od 01.11.2020 do 31.05.0201 predstavuje 3.500,- eur (500,- eur mesačne x 7 mesiacov), z tejto sumy súd odpočítal uhradených 1.400,- eur a zaostalé výživné predstavuje celkovo 2.100,- eur. Túto sumu súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 30.06.2021.
6. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a to v časti výživného, v ktorom žiadala 300,- eur na mal. W. a 400,- eur na mal. B.. Je potrebné uviesť, že sa jednalo o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, v uvedenom čase mal. B. navštevovala Š. ročník, t. j. W.Ý. B. D. a mal. W. W. T. V. a zmena pomerov u detí nastane 01.09.2021, kedy mal. B. začne navštevovať F.Ý. B. D. a mal. W. D..
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Odvolaním napadol výrok II., ktorým súd určil povinnosť otca prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou 250,- eur na každé, a výrok III. (dlžné výživné). Namietal, že súd pri určení výšky výživného nezohľadnil zmenu pomerov na strane matky, ktorá od februára 2021 je zamestnaná a má príjem. Následne do novej spoločnej domácnosti pribudol ďalší člen - priateľ matky maloletých detí, ktorý sa začal podieľať na spoločných výdavkoch domácnosti. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil majetkové pomery otca. Nepopiera, že v roku 2020 podnikal, pričom predmetom podnikania bol prenájom apartmánu v spoločnom vlastníctve oboch rodičov, avšak dosiahnutý príjem bol s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu nadobudnutý do septembra 2020 a použitý pre potreby celej rodiny. Otec teda v prebiehajúcom
konaní nedisponoval sumou 26.000,- eur. Zdôraznil, že ukončil živnostenské podnikanie, otec je v novej spoločnosti Q. W., B..T..Y.., len konateľom, spoločnosť bola založená vo februári 2021, pričom pozícia konateľa nie je totožná s pozíciou podnikateľa, ktorý je priamym príjemcom zisku spoločnosti. Súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že apartmány sú vo vlastníctve oboch manželov, a teda rovnako aj na strane matky bola možnosť podnikať formou prenájmu apartmánu. Ďalej poukázal na to, že otec rovnako zabezpečoval svoj podiel formou osobnej starostlivosti o obe maloleté deti. Poukázal na tvrdenie matky, že si musela zakupovať nové veci a nábytok, ktoré jej otec odmietol vydať. Súd vychádzal iba z tvrdenia matky, ktorá v konaní nepreukázala kúpu ani jedného kusu nábytku alebo veci. Na druhej strane matka sa z rodinného domu odsťahovala tak, že otec bol nútený priebežne nakupovať veci pre obe maloleté deti. Súd zohľadnil skutočnosť, že od novembra 2020 do februára 2021 matka nebola zamestnaná a je teda na mieste otázka, či sú pravdivé jej tvrdenia, že obom deťom zafinancovala lyžiarsky kurz, keď o tejto skutočnosti nepredložila dôkaz. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu o výške výživného bol zamestnaný a mal priemerný príjem zo zamestnania 704,- eur v čistom, čím sa vyrovnal matke maloletých detí. Navrhol rozsudok v rozsahu dotknutom odvolaní zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti majú stúpajúci charakter (ošatenie, obuv, záujmové aktivity), ale aj nákladov na stravu, zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich činností zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o deti a chod domácnosti. Všetky spomenuté zabezpečuje matka zo svojho príjmu a z výživného, ktoré zasiela otec maloletých detí. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v prospech maloletých detí.
10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca podaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že po odchode z domácnosti otec maloletých nedovolil zobrať z domácnosti veci, ktoré potrebovala pre seba a deti, niektoré zadržiava doposiaľ, preto ich matka musela zakúpiť. Medzi maloletými nie je taký veľký vekový rozdiel, aby výživné nemohlo byť určené v rovnakej výške, majú podobné potreby, nie sú medzi nimi zásadné rozdiely, ktoré by odôvodňovali rozdielny prístup a inú výšku výživného. Okrem toho mal súd pri rozhodovaní kompletný spis sp.zn. 14P/155/2020 vo veci rozvodu a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode, kde boli tieto skutočnosti zdokumentované. Otec maloletých rodinu zabezpečoval do 05.08.2020, matka bola v tom čase vedená na úrade práce v evidencii nezamestnaných bez nároku na podporu, výlučne otec disponoval a disponuje všetkými príjmami mesačne najmenej so sumou okolo 5.000,- eur a zrejme aj úsporami. Otec maloletých podnikal oficiálne od januára 2019 do 14.04.2021, pričom príjem z podnikania, napríklad príjem z prenájmov apartmánov, v čase pred koronou počas sezóny bol cca 6.000,- eur mesačne, v lete cca 10.000,- eur mesačne si ponechával výlučne otec. Po odpočítaní predpokladaných nákladov tak čistý príjem z tejto činnosti priemerne predstavoval sumu 4.000,- eur mesačne. Matka popiera, že by otec významnú časť tohto príjmu použil pre potreby rodiny, okrem udržiavania bežného chodu domácnosti do augusta neboli žiadne mimoriadne investície, či nákupy v prospech rodiny. Peniaze získané podnikaním si otec ponechával sústavne pre vlastnú potrebu. Otec si kúpil bez jej vedomia drahý elektro bicykel, sady cyklooblečenia, práčku, sušičku a podobne. Okrem toho mal iné príjmy z podnikania, zo mzdy, či z nájmov nehnuteľností; predal osobne motorové vozidlo C. R. E. XXX, a peniaze si ponechal pre svoju potrebu. Daňový bonus si naďalej uplatňuje otec. Otec ukončil podnikanie úmyselne kvôli rozvodu a svoje podnikateľské aktivity preniesol na novozaloženú obchodnú spoločnosť Q. W., B..T..Y.. (31.03.2021). Jej vznik sa kryje so zánikom jeho podnikania na základe živnosti a predmetom jej činnosti je predmet otcovho podnikania predtým. Ukončil podnikanie na živnosť, aby príjmy sa nepočítali priamo ako jeho pre účely výživného a BSM a svoje podnikanie presunul na obchodnú spoločnosť, kde je konateľom a spoločníkom jeho otec, podniká teda s otcom a tak znižuje príjem, ktorý by inak dosiahol, ak by sa živnostenského podnikania nevzdal. Tvrdenie, že nová založená spoločnosť nemohla v začiatkoch zarobiť žiadne peniaze je nepravdivá, nakoľko hneď po založení bolo zakúpené nové motorové vozidlo, ktoré otec cca od začiatku apríla používa, a to C. R. E. XXX, ktorého nadobúdacia hodnota je 75.000,- eur. Spoločnú C. R. E. XXX predal v hodnote cca 12.000,- eur. Zdôraznila, že peniaze nadobudnuté z predaja vozidla C. R. E. XXX mohol otec použiť na úhradu úveru na ich spoločné auto M. U. XX, o ktorom tvrdí, že ho musí zaplatiť. Otec teda podniká zastreto pod rúškom svojho otca, pričom príjmy na živnosť mohol sústavne dosahovať aj do budúcna, minimálne rovnaké, či rapídne vyššie. Matka tvrdí, že otec dosahoval príjem cca 63.000,- eur ročne, ktoré od rozchodu, teda od augusta 2020 umelo znižuje. Finančné možnosti rodičov sú neporovnateľné. Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
13. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol nesúhlas otca takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami otca (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
14. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18. júla 2018).
15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.
16. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 ZoR.
17. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie a to i potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na
strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
18. Podľa ustálenej súdnej praxe, rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na výživu svojich detí sumou vo výške 20 % až 30 % z jeho netto príjmu, zohľadňujúc odôvodnené potreby toho-ktorého dieťaťa s tým, že výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
19. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletých detí. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne.
20. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2020. Matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť v novembri 2020, žije v podnájme, za ktorý hradí 590,- eur mesačne, od februára 2021 žije v spoločnej domácnosti aj priateľ matky, ktorý sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním. Do 16.02.2021 bola matka evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných bez príjmu. Od 16.02.2021 je zamestnaná ako administratívna pracovníčka v spoločnosti B. A. s príjmom 740,- eur v hrubom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletá B. navštevovala X. T. D. Š., maloletá W. navštevovala W.K. T. V. Š.. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 15P/146/2020-10 zo dňa 06.11.2020 bol otec neodkladným opatrením zaviazaný prispievať na maloleté deti od 01.11.2020 sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2020. Maloleté deti majú bežné výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou. Na začiatku školského roka otec maloletých uhradil deťom krúžky v sume 170,- eur na obe deti, uhradil ďalšie poplatky za stravu a školné v sume 180,- eur, zakúpil ošatenie, obuv, na základe predložených dokladov v sume cca 130,- eur. Otec maloletých súhlasil so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky. Rodičia si ustálili aj styk, sporným ostala iba výška výživného. Otec tvrdí, že hradí úver, splátku za auto, ktoré užíva matka maloletých detí vo výške 283,- eur mesačne. Má príjem z nehnuteľností, z prenájmu, a to dvoch apartmánov na Š. W., ktoré patria do BSM. Má príjem z prenájmu bytu, ktorý je výlučne v jeho vlastníctve. Okrem toho je zamestnaný a jeho príjem predstavuje 704,- eur mesačne. Právna zástupkyňa otca uviedla, že v roku 2020 predstavoval príjem otca 30.360,- eur, po zaplatení dane vo výške 3.408,- eur, mu ostala suma 26.952,- eur, a teda jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 2.200,- eur.
21. Námietky otca sa týkajú skutkových otázok zistenia jeho reálnych možností a schopností, správnosti záveru prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú s nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery dané napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
22. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 250,- eur mesačne na každé dieťa za adekvátnu potrebám maloletých detí s poukazom na schopnosti a možnosti ich otca. Je nepochybné, že výživné v prepočte 8,33,- eur na deň (250/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletých na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov ako sa domáhal otec. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. V súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a významným
nárastom cien základných potravín je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby mal. detí tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca.
23. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov, a teda jeho schopností a možností. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení výšky výživného jednak z osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, príjmov oboch rodičov ako aj zo životnej úrovne, ktorá by mala byť pre dieťa a rodiča rovnaká, a následne konštatoval príjem na strane otca za rok 2020 priemerne 2.200,- eur, pozostávajúci jednak z príjmu zo zamestnania v čistom cca 704,- eur, ďalej z prenájmu bytu, ktorý je v osobnom vlastníctve otca ako aj z prenájmu apartmánov na Š.C. W., ktoré patria do BSM. Otec detí aj keď v januári 2021 ukončil živnosť, pokračuje ďalej v podnikaní, založil s.r.o., preto správne súd zohľadnil aj pôžitky naturálneho charakteru (užívanie motorového vozidla, mobilného telefónu a pod.). V rámci zisťovania skutočného stavu sa zameral a vyhodnocoval aj otázku potencionality príjmu otca.
24. Otec ukončil živnostenské podnikanie a podnikateľské aktivity boli prenesené na novozaloženú obchodnú spoločnosť Q. W., B..T..Y.., (31.03.2021), ktorej vznik sa kryje so zánikom jeho podnikania na základe živnosti, pričom predmet podnikania je totožný. Konateľom a spoločníkom spoločnosti Q. W., B..T..Y.. je jeho otec. Účelové je tvrdenie otca maloletých, že novozaložená spoločnosť nemohla v začiatkoch dosahovať zisk, nakoľko hneď po založení spoločnosti bolo zakúpené nové motorové vozidlo C. R. E. XXX (nadobúdacia hodnota 75.000,- eur), ktoré otec používa. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením matky, že peniaze nadobudnuté z predaja vozidla C. R. E. XXX (cca 12.000,- eur) mohol otec použiť na úhradu úveru za ich spoločné auto M. U. XX. Aj keď otec nie je v súčasnosti spoločníkom, ale je konateľom spoločnosti Q. W.P., B..T..Y.., nemohol súd primárne vychádzať z tvrdení otca, že nemá z uvedeného žiaden zisk vzhľadom na okolnosti podnikania - príbuzenské vzťahy (spoločníkom je starý otec mal. detí zo strany ich otca). Otec teda naďalej podniká zastreto pod rúškom svojho otca, pričom príjmy na živnosť mohol sústavne dosahovať aj v súčasnosti. U otca tak v dôsledku jeho podnikateľského konania nastáva isté dôkazné „vákuum“, pretože tým že je otec v súčasnosti konateľom spoločnosti, táto skutočnosť sama o sebe nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť o výške jeho zárobku pre účely určenia výšky výživného pre maloleté deti, neposkytuje dostatočný obraz o jeho schopnostiach a možnostiach ako povinnej osoby výživné platiť. Akceptovanie takéhoto prístupu súdom by však vytvorilo pre otca situáciu, v ktorej by on svojvoľne určoval stav a úroveň svojich majetkových pomerov (nakoľko iba on so svojím otcom ako spoločníkom spoločnosti môže reálne ovplyvniť výkazy o svojom hospodárení) a oprávnené osoby by boli postavené do celkom zjavne nevýhodnejších podmienok. Išlo by v podstate o faktickú nerovnosť strán, čo by bolo v zrejmom rozpore s naším právnym poriadkom. Podstatné je tiež, že daná obchodná spoločnosť (Q. W., B..T..Y..) - napriek otcom tvrdenom začiatku podnikania a s tým súvisiacom nedosahovaní zisku podniká a to s totožným predmetom podnikania zrušeného živnostenského oprávnenia otca, pričom je zrejmé, že z uvedeného dosahoval otec nadštandardný príjem (matkou tvrdený cca 63.000,- eur ročne do rozchodu rodičov). Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne (okrem iného) vychádzal z popísaných príjmov otca maloletých dosahovaného z prenájmu bytu, ktorý je v osobnom vlastníctve otca, z prenájmu apartmánov na Š. W., ktoré patria do BSM a z dosahovaného príjmu zo zamestnania cca 704,- eur mesačne, správne súd zohľadnil aj pôžitky naturálneho charakteru (užívanie motorového vozidla, mobilného telefónu a pod.) vyhodnocujúc aj otázku potencionality príjmu otca.
25. Kritérium uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.
26. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
27. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
28. Odvolacie námietky tákajúce sa platenia úveru na osobný automobil, považuje odvolací súd za nedôvodné. Takéto výdavky nie je možné zohľadňovať pri určení výživného. Nemôžu ísť na úkor výživného pre maloleté deti, ktoré majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou, a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť teda ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedených dôvodov sú uvedené odvolacie námietky otca nedôvodné.
29. Na závere o správnosti napadnutého rozhodnutia nič nemenia opatrenia súvisiace s pandémiou Covid-19, v dôsledku ktorých je príjem z podnikania ovplyvnený, pretože trvali len pár mesiacov, nešlo o trvalú zmenu, ktorá preukázateľne ovplyvnila pomery otca do takej miery, ktorá by mu znemožňovala plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu za situácie, keď má otec okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností - apartmánov v C., prenájmu bytu aj stabilný príjem zo zamestnania 704,- eur.
30. K osobným a majetkovým pomerom otca ešte odvolací súd dodáva, že otec pravdepodobne de facto disponuje s celým majetkom v BSM, o čom svedčí aj predaj motorového vozidla zn. C. R. E. XXX (cca 12.000,- eur), avšak skúmanie prevodu, predaja a prostriedkov z predaja bude až predmetom vyporiadania BSM.
31. Odvolací súd teda má za to, že otec sa bezdôvodne vzdal vyššieho príjmu tým, že ukončil živnostenské podnikanie a podnikateľské aktivity boli prenesené na novozaloženú obchodnú spoločnosť Q. W., B..T..Y.. (31.03.2021), ktorej je konateľom a ktorej vznik sa kryje so zánikom jeho podnikania na základe živnosti, pričom predmet podnikania je totožný. Týmto svojim konaním sa bezdôvodne vzdal vyššieho príjmu, ktorá skutočnosť nie je v najlepšom záujme maloletých.
32. Odvolací súd neprihliadol na odvolaciu námietku otca, že matkin príjem nebol náležite zistený. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, ako sa mylne domnieva otec maloletých. Odvolací súd reflektuje príjem matky 740,- eur mesačne. Matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia, zároveň uhrádza výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloleté deti. Rovnako sa tak na uvedenom podieľa aj jej nový partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, avšak okrem zohľadnenia tejto okolnosti nie je možné od nového partnera, s ktorým maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti, očakávať, že bude plniť vyživovaciu povinnosť namiesto rodiča dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nedôvodnú aj námietku otca týkajúcu sa priateľa matky.
33. Odvolací súd má za to, že suma 250,- eur na každé dieťa je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Odvolací súd súčasne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorú stavia na roveň materiálneho plnenia. Rovnako zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na maloleté deti a uhrádzanie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí. Námietky otca o jeho neschopnosti dosahovať vyšší príjem neobstoja, zo strany otca neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej povinnosti považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletých detí, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletým deťom.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 CMP alebo podľa § 55 CMP. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 759/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).