Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-49-2017.pdf
PDF · 79.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: M. A., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. B. XXXX/X, a otca: O. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom A., Y. Q. XXX/XX, o návrhu otca o úpravu styku s maloletou, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin z 25.04.2016 sp. zn. 20P/31/2016-24, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:
I. Otec je o p r á v n e n ý maloletú E. prevziať pred bytom matky a po ukončení styku m á p o v i n n o s ť odovzdať ju pred bytom matky.
II. Matka j e p o v i n n á maloletú E. na styk s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletou E. umožniť.
III. Rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.
IV. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin z 14.01.2014 č. k. 21P/174/2013-25.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie „doplnil“ rozsudok Okresného súdu Martin z 14.01.2014 č.k. 21P/174/2013-25 a upravil oprávnenia a povinnosti rodičov pri prevzatí a odovzdávaní maloletej v realizovanom styku otca s maloletou na základe rozsudku z 14.01.2014, v ktorom uvedené práva a povinnosti neboli upravené. Vzhľadom na zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že otec pracuje ako kamionista a nie vždy v stanovenom čase na základe rozsudku (v piatok) je možné prevziať maloletú v mieste jej bydliska, rozhodol, že táto „povinnosť“ prechádza na jeho manželku Z. K.. Zároveň vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci rozhodol o povinnosti obidvoch rodičov navzájom sa informovať o prekážkach, z dôvodu ktorých sa styk otca s maloletou nemôže uskutočniť, a to najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Uviedla, že návrh podala na súd z dôvodu toho, aby otec maloletú E. preberal a odovzdával v stanovenej čase v mieste jej
trvalého bydliska, nakoľko to v predchádzajúcom rozhodnutí uvedené nebolo. Otec maloletej pracuje ako kamionista a nie vždy sa stihne vrátiť v stanovenom čase domov a žiadal ju, aby maloletú vyzdvihovala jeho manželka. Viackrát sa stávalo, že takto maloletá E. trávila s manželkou otca, i keď otec doma nebol. Žiada, aby otec rešpektoval vôľu dcéry ako aj kolízneho opatrovníka, aby si maloletú E. osobne prevzal otec, a to aj keď príde neskoro v noci, môže si dcéru prevziať na druhý deň.
3. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasí.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia maloletej E. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Martin z 14.01.2014 č. k. 21P/174/2013-25 bola schválená medzi rodičmi rodičovská dohoda o stretávaní sa otca s maloletou E.. Na základe uvedeného rozsudku neboli však uvedené ďalšie práva a povinnosti rodičov pri realizácii styku otca s maloletou, t.j. pri jej prevzatí a následnom odovzdávaní. Vzhľadom k tomu, že aj na základe výsluchu rodičov maloletej boli preukázané problémy súvisiace s tým, že uvedené práva a povinnosti neboli upravené, krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tieto treba opraviť na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu.
7. Odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvodné, aby namiesto otca úkon preberania maloletej v bydlisku matky vykonávala manželka otca. Je zrejmé, že aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom otec vykonával prácu kamionistu a muselo mu byť zrejmé, v akom časovom rozsahu je oprávnený styk s maloletou vykonávať. V danom prípade sa jedná o výkon rodičovských práv a povinností medzi rodičmi navzájom, pričom uvedenú povinnosť nemožno ukladať tretej osobe (manželke otca), ktorá naviac účastníčkou konania nebola. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď otec nie vždy je schopný v stanovený čas (v piatok) prevziať maloletú v mieste jej bydliska, je postačujúce rozhodnutie súdu, že uvedenú prekážku včas oznámi matke a realizácia styku sa môže realizovať aj nasledujúci deň tak, ako to potvrdila matka v podanom odvolaní proti rozsudku. Nie všetky životné situácie je možné upraviť na základe rozhodnutia súdu, a preto najmä v záujme maloletej je na obidvoch rodičov, aby prispeli k tomu, aby vzniknuté situácie riešili k naplneniu účelu tohto rozhodnutia pri výkone ich rodičovských práv a povinností. Z vyššie uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.
8. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 57 v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov (celého) konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať.
9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.