Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený advokátskou spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája č. 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: D. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX, XXX XX E.É., t. č. trvalý pobyt E., zastúpená advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 7427: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská č. 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 735,02 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -60 zo dňa 27.05.2021 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok v jeho napadnutej časti výroku I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 559,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 27.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III. tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania oproti žalovanej v rozsahu 53,34% s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozsudkom vyslovil že, „I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 614,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 559,87 Eur odo dňa 27.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a. III. Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 67,28% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , - 4, - 3, , , a , , a o spotrebiteľských úveroch, , a , nariadenia vlády SR č. , , , a , , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 735,02 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy vo výške 653,02 Eur v sadzbe 5% p. a., a to od 27.04.2019 do zaplatenia, tiež si uplatnil trovy konania. Uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 20.03.2018 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 650,00 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej sumy, najmenej vo výške 12,00 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, na ktorej náležitosti sa vzťahuje a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, obsahuje všetky predpísané náležitosti, vrátane žalovanou namietanej doby trvania zmluvy, RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. V Zmluve si žalobca a žalovaná dohodli mesačnú úrokovú sadzbu vo výške 2,19%, čo predstavuje ročný úrok vo výške 26,28%. Zároveň si dohodli výšku odplaty 30,32%, pričom priemerná hodnota RPMN predstavuje 25,46%. Súd prvej inštancie uzavrel, že dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam pri úveroch nad 5 rokov v mesiaci február 2018 na úrovni 8,73% ročne a v mesiaci marec 2018 na úrovni 8,47% ročne. Dohodnutá výška úrokov 26,28%, resp. odplaty 30,32% ročne uvedená v zmluve podstatne, viac ako trojnásobne, prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február, marec 2018. Uvedená výška úroku teda porušuje, resp. prekračuje výšku odplaty stanovenú , nariadenia vlády SR č. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 26,28%, resp. výška odplaty 30,32% ročne, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je predmetná zmluva v zmysle neplatná. Žalobca od žalovanej je teda oprávnený požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná čerpala úver celkovo vo výške 1.012,99 Eur a poukázala úhrady - splátky úveru celkovo vo výške 453,12 Eur, súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi sumu 559,87 Eur (1.012,99 - 453,12). Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi poplatok za vedenie účtu vo výške 2,19 Eur mesačne - spolu 21,90 Eur, ako aj dohodnutý poplatok za celkovo 16 uskutočnených výberov hotovosti z bankomatu spolu vo výške 33,00 Eur, z dôvodu že tieto považoval za primerané. V prevyšujúcej časti, teda v časti uplatnených úrokov v zmysle vyššie uvedeného, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaná sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostala do omeškania po zosplatnení úveru žalobcom, o čom bola informovaná písomnosťou

- výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 11.04.2019, avšak žalobca požadoval úrok z omeškania až od 27.04.2019, súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 27.04.2019 zo súdom priznanej istiny bez sumy priznaných poplatkov, teda zo sumy vo výške 559,87 Eur. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania oproti žalovanej v rozsahu 67,28%, keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 83,64%, žalovaná v rozsahu 16,36%.

4. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku I. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalovanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, ktorá je predmetom konania, nie sú uvedené všetky predpoklady, ktoré boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (, druhá časť vety za bodkočiarkou ). Podstatné pre zistenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podľa žalovanej to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitostí vyžadovaných zákonom. Zákon ukladá veriteľovi povinnosť v spotrebiteľskej zmluve, okrem informácie o výške RPMN uviesť jasne a zrozumiteľne všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Tieto predpoklady majú byť dosadené do vzorca použitého na výpočet RPMN tak, aby to bolo každému spotrebiteľovi jasné, zrozumiteľné a nemusel hádať, ktorú hodnotu veriteľ kde dosadil do komplikovaného matematického vzorca pri vyrátavaní výšky RPMN. V tejto súvislosti poukázala na aplikačnú prax Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktorý v 3. bode petitu uvádza: „Článok 4 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, takáto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle

uvedeného ustanovenia.“ Z dôvodu, že veriteľ v zmluve neuviedol predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, je podľa žalovanej v zmysle predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie nezaplatenej istiny poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie však žalobcovi priznal okrem istiny poskytnutého úveru vo výške 559,87 Eura aj poplatky za vedenie účtu vo výške 21.90 Eura a poplatky za výbery hotovosti z bankomatov vo výške 33,00 Eur, čo nepovažuje za správne a zákonné. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.05.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd konštatuje, že z podaného odvolania vyplýva, že žalovaná namieta nesprávne právne posúdenie veci ( ).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. ).

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere z 20.03.2018 je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. k 20.03.2018. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch v presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných ( ), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

15. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu absenciu niektorej z podstatných náležitostí pri podpisovaní zmluvy nie je možné dodatočne konvalidovať doplnením potrebných údajov.

17. Za daného stavu sa odvolací súd nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu o revolvingovom úvere z 20.03.2018 obsahuje všetky podstatné náležitosti stanovené o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd musí dať za pravdu žalovanej v tom, že absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch má s poukazom na ust. citovaného zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto nemožno dospieť k inému právnemu záveru než, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 03.11.2016).

19. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“.

20. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

21. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

22. Ako už vyššie uviedol odvolací súd, s neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení sa spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

23. Keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej náležitosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, čo nastalo aj v tomto prípade, odvolací súd má za to, že žalovaná je s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, povinná zaplatiť žalobcovi len istinu, teda to, čo si reálne od žalobcu požičala. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa od žalovaného prostredníctvom úverovej karty celkovo čerpala revolvingový úver vo výške 1.012,99 eur, pričom žalobcovi uhradila sumu 453,12 eur. Odvolací súd má preto za to, že žalobcovi patrí iba suma 559,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 27.04.2019, keďže tento súd prvej inštancie ustálil správne.

24. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 559,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 27.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 76,17 %, žalovaná v rozsahu 23,83 %, preto odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalovanej v rozsahu 53,34 %, pričom o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka ( ).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že odvolací súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, nakoľko táto bola v odvolacom konaní plne úspešná.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.