Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-43-2022.pdf
PDF · 149.81 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Obec Turie, so sídlom 013 12 Turie 214, IČO: 00 648 060, zast. Advokátska JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329 proti žalovanému VARES, s.r.o., so sídlom Medený Hámor 6541/15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 635 709, zast. Kováč / Krpčiarová & partners
- advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975 o zaplatenie 5.375,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/81/2020-96 zo dňa 16. decembra 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/81/2020-96 zo dňa 16. decembra 2021 opravuje v záhlaví tak, že „IČO“ zástupcu žalobcu správne znie: „50 626 329“.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/81/2020-96 zo dňa 16. decembra 2021 v druhej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.375,23 Eur. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.000,- Eur od 30.05.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.375,23 Eur od 22.01.2019 do 03.06.2020 a zo sumy 986,18 Eur od 04.06.2020 do 14.07.2020, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.375,23 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.000,- Eur od 30.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.375,23 Eur od 22.01.2019 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 16.03.2018 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim previedol žalobca hnuteľný majetok obce Turie - Technológia obecnej káblovej televízie (trasové nadzemné koaxiálne vedenie, nadzemné koaxiálne prípojky, analógová hlavná stanica, digitálna hlavná stanica, aktívne a pasívne prvky zapojené v sieti TKR) za dohodnutú kúpnu cenu 7.500,- Eur, ktorá mala byť uhradená žalovaným ako kupujúcim do 30 dní po nadobudnutí účinnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný časť kúpnej ceny vo výške 950,- Eur uhradil dňa 22.06.2018 a ďalšiu časť vo výške 2.550,- Eur dňa 23.10.2018. Zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- Eur žalovaný neuhradil. Žalobca faktúrou č. 3, VS: XXXXXXX, splatnou dňa 21.01.2019 vyúčtoval žalovanému aj náklady za dodávku a
distribúciu elektriny v výške 1.375,23 Eur. Napriek viacerým výzvam žalovaný dlžnú sumu neuhradil a dňa 18.02.2020 podpísal Inventarizáciu zostatku k 31.12.2019, kde súhlasil so záväzkami voči žalobcovi.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu vo vzťahu k uplatnenej sume 4.000,- Eur uviedol, že v zmysle čl. IV bodu 8 uzavretej kúpnej zmluvy mal žalobca povinnosť výmeny, resp. opravy nevyhovujúcich stĺpov a podľa čl. III ods. 2 kúpnej zmluvy odovzdanie predmetu kúpy sa malo uskutočniť vo forme odovzdávacieho a preberacieho protokolu, pričom žalobca ako predávajúci neodovzdal predmet kúpy, čím neboli splnené podmienky zmluvy a za predmet kúpy nebola vystavená faktúra. K uplatnenej sume za dodávku elektrickej energie vo výške 1.375,23 Eur uviedol, že táto bola žalovaným uhradená.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca po podanom odpore namietal tvrdenie žalovaného o neodovzdaní predmetu kúpy do užívania žalovanému. Tento zariadenie, t. j. technológiu obecnej káblovej televízie užíva a prevádzkuje v obci Turie a od obyvateľov napojených na káblovú televíziu získava aj poplatky za tieto služby. Kúpna cena za predaj káblovej televízie nebola vyúčtovaná faktúrou, keďže platba kúpnej ceny nebola podmienená vystavením faktúry. Kúpnu cenu mal žalovaný zaplatiť do 30.05.2018. Tvrdil, že zaplatenie kúpnej ceny nebolo viazané na žiadnu podmienku, obrana žalovaného o povinnosti výmeny, resp. opravy nevyhovujúcich stĺpov je irelevantná. K tvrdeniu žalovaného o úhrade sumy 1.375,23 Eur žalovaný žiaden dôkaz nepredložil.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca následne podaním zo dňa 20.08.2020 zobral žalobu v časti zaplatenia istiny 1.375,23 Eur späť z dôvodu, že žalovaný uvedenú faktúru č. OF2019/003 uhradil po vydaní platobného rozkazu a to tak, že dňa 03.06.2020 zaplatil sumu 389,05 Eur a dňa 14.07.2020 zaplatil sumu 171,51 Eur a 814,67 Eur. Žalobca však trval na zaplatení úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.375,23 Eur od 22.01.2019 do 03.06.2020 vyčíslených na čiastku 150,11 Eur a zo sumy 986,18 Eur od 04.06.2020 do 14.07.2020 vo výške 8,65 Eur. Zotrval aj na zaplatení zostatku neuhradenej kúpnej ceny vo výške 4.000,- Eur, vrátane úroku z omeškania z tejto sumy od 30. 05. 2018 do zaplatenia.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vyzval žalovaného dňa 31.08.2020 na vyjadrenie sa k tvrdeniam žalobcu do 30 dní podľa § 167 ods. 4 CSP s poučením o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 07.09.2020 a žalovaný žiadne ďalšie skutkové tvrdenia na svoju obranu neuviedol a neoznačil dôkazy.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný na pojednávaní 16.12.2021 zotrval na svojich vyjadreniach so zdôraznením, že predmet kúpy mu nebol doposiaľ riadne odovzdaný podľa čl. III bod 2 kúpnej zmluvy. Poukázal aj na to, že poskytuje obyvateľom služby káblovej televízie, keďže ako prevádzkovateľ siete má s obyvateľmi uzavretú Zmluvu o poskytovaní verejnej služby a preto je povinný túto službu klientom poskytovať. Potvrdil, že hlavná stanica káblovej televízie je prevádzkyschopná, avšak tá napája sieť v obci, kde niektoré stĺpy miestneho rozhlasu sú v nevyhovujúcom a hrdzavom stave, na ktoré nie je možné poslať technika. Žalobca nezabezpečil opravu týchto stĺpov, čím porušil čl. IV bod 8 kúpnej zmluvy. Uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, predmetom kúpy bolo verejnoprospešné zariadenie, poukázal na čl. II bod 4 kúpnej zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutej lehote predávajúci, t. j. žalobca odstúpi od zmluvy. Žalobca preto nemal neuhradený zvyšok kúpnej ceny vymáhať, ale mal od zmluvy odstúpiť.
8. Po vykonanom dokazovaní a čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 1.375,23 Eur, v ktorej okresný súd v prvej výrokovej vete konanie zastavil, vo zvyšnej časti o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom žalobe vyhovel.
9. Na základe zhodných skutkových tvrdení a predložených dôkazných prostriedkov okresný súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť vznik obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, predmetom ktorého bola dodávka a distribúcia elektrickej energie do odberného miesta žalovaného, za ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 3, VS:2019003, splatnou dňa 21.01.2019 sumu 1.375,23 Eur. Podľa žalobcu, žalovaný uhradil túto sumu až po podaní žaloby, a to dňa 03.06.2020 vo výške 389,05 Eur a dňa 14.07.2020 dvoma platbami v celkovej výške 986,18 Eur, pričom žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Podľa okresného súdu tým, že žalovaný neuhradil dlžnú
sumu 1.375,23 Eur v lehote splatnosti, t. j. do 21.01.2019, nasledujúcim dňom sa dostal podľa § 365 ObZ do omeškania, na základe čoho žalobcovi vznikol podľa § 369 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 1.375,23 Eur, a to od 22.01.2019 až do uhradenia čiastky 389,05 Eur, t. j. do 03.06.2020 a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 986,18 Eur od 04.06.2020 až do úhrady tejto sumy, t. j. do 14.07.2020. V časti požadovaných úrokov z omeškania z uvedenej sumy 1.375,23 Eur s prihliadnutím na dátum jej splatnosti a dátum čiastočných úhrad preto okresný súd žalobe vyhovel.
10. Okresný súd ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu ostala sporná istina vo výške 4.000,- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej kúpnej ceny. Na základe zhodných skutkových tvrdení vyhodnotil ako nesporné, že medzi stranami sporu bola dňa 16.03.2018 uzavretá kúpna zmluva so záväzkom žalobcu previesť na žalovaného vlastnícke právo k hnuteľnému majetku obce - technológii obecnej káblovej televízie a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 7.500,- Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy a nesporné bolo aj to, že žalovaný z tejto kúpnej ceny uhradil sumu 3.500,- Eur a neuhradený ostal zostatok 4.000,- Eur.
11. Okresný súd pri posudzovaní práv a záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich z uzavretej zmluvy na daný zmluvný vzťah aplikoval ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) majúc za to, že predmetný záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď na strane predávajúceho vystupovala obec zabezpečujúca verejné potreby obyvateľov a na strane zhotoviteľa spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba zapísaná do obchodného registra a teda išlo o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 2, 3 písm. b/ ObZ). Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, čo vyplývalo aj z predloženej kúpnej zmluvy, že jej uzavretiu predchádzalo vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže, pričom aj samotný žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetom kúpy bolo verejnoprospešné zariadenie a kupujúci sa zmluvou zaviazal prostredníctvom siete zabezpečiť bezplatné využívanie služby miestneho rozhlasu, kamerového systému, prepojenia budov v majetku, alebo v správe obce, slúžiacich verejnému záujmu podľa čl. IV. bod 8 zmluvy. Ako spornú skutočnosť okresný súd vyhodnotil to, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny, keď podľa tvrdenia žalovaného predmet kúpy nebol žalovanému odovzdaný spôsobom dohodnutým podľa čl. III bod 2 zmluvy, keďže nedošlo k podpísaniu odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu. Okresný súd konštatoval, že výška, čas a spôsob úhrady kúpnej ceny bol dohodnutý v čl. II bod 2, 3 kúpnej zmluvy, na základe ktorého mal žalovaný ako kupujúci zaplatiť kúpnu cenu na účet žalobcu do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zmluvy. Vznik nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny nebol viazaný na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k predmetu kúpy, teda nebol podmienený prevzatím predmetu kúpy zo strany žalovaného a podpísaním odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Žalovanému preto vznikla podľa § 447 ObZ povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v celom rozsahu v dohodnutej lehote, t. j. do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zmluvy. Pretože žalovaný časť z kúpnej ceny 4.000,- Eur neuhradil, žaloba bola podaná dôvodne aj v tejto časti. 12. Okresný súd konštatoval, že povinnosťou žalovaného bolo kúpnu cenu nielen zaplatiť, ale predmet kúpy aj prevziať podľa § 447 ObZ. Obranu žalovaného spočívajúcu v nepodpísaní odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu považoval okresný súd za účelovú, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný predmet kúpy má vo svojej dispozícii a tento aj užíva. Zdôraznil, že v konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Sám žalovaný uviedol, že hlavná stanica káblovej televízie je v prevádzkyschopnom stave a dôvod nepodpísania preberajúceho protokolu žalovaný nevysvetlil. Poukazoval na vady stĺpov miestneho rozhlasu, ktoré sú majetkom žalobcu, avšak vady týkajúce sa predmetu kúpy samotnej technológie obecnej káblovej televízie neuvádzal žiadne. Predloženými listinnými dokladmi zo strany žalobcu mal okresný súd preukázané, že žalovaný prostredníctvom technológie obecnej káblovej televízie poskytuje služby obyvateľom obce, za ktoré účtuje klientom aj poplatky.
13. Okresný súd konštatoval, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o nesplnení povinnosti žalobcu týkajúce sa čl. IV bod 8, a to zabezpečenia opráv a výmen nevyhovujúcich stĺpov miestneho rozhlasu, nepredložil žiadne dôkazy a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Túto argumentáciu preto okresný súd neakceptoval. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že žalobca mal postupovať podľa čl. II bod 4 kúpnej zmluvy a v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutej lehote mal od zmluvy odstúpiť. Podľa okresného súdu odstúpenie od zmluvy je subjektívnym právom účastníka zmluvného vzťahu a nie jeho zmluvnou
povinnosťou, a pokiaľ preto žalobca toto právo nevyužil, žalovaný, ako zmluvná strana porušujúca zmluvu sa nemôže domáhať uplatnenia tohto inštitútu zo strany žalobcu.
14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu, keďže aj v časti čiastočného späťvzatia bola žaloba podaná dôvodne, keď žalovaný uhradil sumu týkajúcu sa späťvzatia až po začatí konania a vo zvyšnej časti bolo žalobe vyhovené.
15. Proti druhej výrokovej vete uvedeného rozhodnutia, ktorou bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 4.000,- Eur s príslušenstvom, podal včas v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V ňom poukázal na to, že strany sporu uzavreli dňa 16.03.2018 kúpnu zmluvu podľa § 11 ods. 6 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ako výsledok obchodnej verejnej súťaže. Z dôvodu charakteru majetku, ktorý je predmetom prevodu a ktorý neslúži žalobcovi na plnenie úloh v rámci jeho predmetu činnosti si zmluvné strany dohodli na úpravu svojich zmluvných vzťahov uvedený zákon o správe majetku štátu a Občiansky zákonník. Svoje rozhodnutie žalobca aj žalovaný, vzhľadom na voľbu práva, opreli o ust. § 1 ods. 2 a § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že povaha veci, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy a ktorá je špecifikovaná v čl. I tak, ako to vyplýva z ďalších ustanovení, napr. čl. III pri nadobudnutí vlastníckeho práva, čl. IV. záverečných ustanovení avšak predovšetkým jeho odsekov 5, 8, 9, 10, okrem povinnosti kupujúceho stanovili aj povinnosti predávajúceho. Žalovaný vytýkal okresnému súdu jeho záver, na základe ktorého na právny vzťah aplikoval ust. § 409 a nasl. ObZ bez ohľadu na to, že zmluvné strany upravili svoje práva odlišne. Poukázal na to, že platí zásada zmluvnej voľnosti tak, ako je to vyjadrené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré nešpecifikoval, z ktorého vyplýva, že účastníci vzťahu v rámci zmluvnej voľnosti si môžu upraviť podmienky v zmluve odlišne ako sú v tom ktorom zákone, len podmienky v zmluve nesmú odporovať príslušnému zákonu. Ak si účastníci obchodnoprávneho vzťahu upravia svoje podmienky podľa Občianskeho zákonníka nekonajú nesprávne, lebo zákon to umožňuje a spochybňovaním toho by došlo k absurdite, že Občiansky zákonník odporuje Obchodnému zákonníku.
16. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nespochybňoval a považoval za nesporný nárok žalobcu na úhradu nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu aj keď v predmetnej zmluve takýto vzťah upravený nie je. Sporný však bol nárok žalobcu na úrok z omeškania za faktúru VS: XXXXXXX splatnú 21.01.2019 na sumu 1.375,23 Eur, keďže faktúra bola jednostranným aktom žalobcu a s lehotou splatnosti, ktorú si určil žalobca. Okresný súd neprihliadol na zmluvnú viazanosť strán, ale rozhodol v prospech žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Tvrdenia okresného súdu v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preto považoval za nesprávne právne posúdenie veci.
17. Žalovaný ďalej vytýkal okresnému súdu jeho záver, že povinnosťou žalovaného ako kupujúceho bolo nielen kúpnu cenu zaplatiť, ale predmet kúpy zároveň aj prevziať v súlade so zmluvou podľa § 447 ObZ. Odkázal na znenie čl. II ods. 4 zmluvy podľa ktorého v prípade, že kupujúci kúpnu cenu v dohodnutej lehote neuhradí, predávajúci od zmluvy odstúpi. Podľa žalovaného si strany svoje práva ohľadne zaplatenia kúpnej ceny upravili odlišne, než ako sú upravené v § 447 ods. 1 ObZ. Táto úprava vyplynula práve z charakteru prevádzanej veci, ktoré odovzdanie a prevzatie bolo dohodnuté odlišne od ust. § 409 ods. 1 ObZ., na ktorý sa okresný súd odvoláva. Poukázal na to, že televízny rozvod nie je hnuteľná vec, ale inžinierska stavba podľa § 43a ods. 2 písm. h) a i) stavebného zákona, ktorá je podstatne iná ako hnuteľná vec a jej jednoduché odovzdanie podľa § 409 ods. 1 ObZ je ťažko realizovateľné, ak nie nemožné. V čl. II bod 4 zmluvy nebolo dohodnuté, že v prípade neuhradenia kúpnej ceny môže žalobca od zmluvy odstúpiť, ale bola dohodnutá povinnosť žalobcu ako predávajúceho od zmluvy odstúpiť. Poukázal na to, že podmienky odstúpenia od zmluvy sa riadia zásadou zmluvnej voľnosti. Odkázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 39/2003. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením okresného súdu, ktorý poukazoval na vyjadrenie samotného žalovaného o prevádzkyschopnom stave hlavnej stanice káblovej televízie, o užívaní televízneho káblového rozvodu žalovaným a o prevzatí predmetu prevodu. Poukázal na to, že osoba poskytujúca telekomunikačné služby je povinná uzavrieť s každým užívateľom zmluvu a je povinná štátu, ako aj držiteľom autorských a obdobných práv platiť poplatky. Samotné poskytovanie tejto služby nemá nič spoločné s vlastníctvom siete a ani nemôže dokazovať, že poskytovateľ služby je vlastníkom tejto siete alebo ju užíva ako vlastník. Takéto paušálne závery okresného súdu považoval žalovaný za nesprávne. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby žalobcovi (správne malo byť uvedené „žalovanému“) priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.03.2022. V ňom uviedol, že okresný súd správne aplikoval na daný vzťah § 409 a nasl. ObZ, keď na strane predávajúceho vystupovala obec zabezpečujúca verejné potreby obyvateľov a na strane zhotoviteľa obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri. Podľa žalobcu išlo teda o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti. Ani žalovaný nepopieral, že predmetom kúpy bolo verejnoprospešné zariadenie a kupujúci sa zaviazal prostredníctvom siete zabezpečiť bezplatné využívanie služby miestneho rozhlasu, kamerového systému, prepojenia budov v majetku obce alebo v správe obce, slúžiacemu verejnému záujmu podľa č. IV. bod 8 zmluvy.
19. Vo vzťahu k namietaniu splatnosti faktúry VS: XXXXXXX žalobca uviedol, že okresný súd na základe zhodných skutkových tvrdení a predložených dôkazných prostriedkov správne vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnozáväzkový vzťah, predmetom ktorého bola dodávka a distribúcia elektriny do odberného miesta žalovaného, za čo bola vyúčtovaná žalovanému uvedená faktúra VS: XXXXXXX so splatnosťou dňa 21.01.2019 na sumu 1.375,23 Eur. Žalovaný výšku fakturovanej sumy ani jej splatnosť nenamietal. Túto uhradil po podaní žaloby dvoma platbami dňa 03.06.2020 a 14.07.2020, pričom faktúra bola splatná dňa 21.01.2019. Žalovaný žiadnym spôsobom až do podania odvolania nespochybňoval výšku uvedenej sumy a ani splatnosť uvedenú na faktúre. Tým, že uvedenú sumu neuhradil v lehote splatnosti, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania podľa § 365 ObZ, na základe čoho žalobcovi vznikol podľa § 369 ObZ nárok na úrok z omeškania. Okresný súd teda postupoval správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.375,23 Eur od 22.01.2019 do 03.06.2020 a zo sumy 986,18 Eur od 04.06.2020 do 14.07.2020.
20. Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o povinnosti žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa čl. II bod 4 kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu odstúpenie je subjektívnym právom účastníka zmluvného vzťahu a nie jeho povinnosťou. Ak žalobca toto právo nevyužil, žalovaný ako zmluvná strana, ktorá porušila zmluvu sa nemôže domáhať uplatnenia tohto inštitútu zo strany žalobcu. Navyše časť kúpnej ceny vo výške 3.500,- Eur žalovaným uhradená už bola.
21. Žalobca sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného vo vzťahu k prevzatiu predmetu kúpy, pretože výška, čas a spôsob úhrady kúpnej ceny bola dohodnutá v čl. II bod 3 kúpnej zmluvy. Nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny nebol viazaný na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k predmetu kúpy a nebol teda podmienený prevzatím predmetu kúpy zo strany žalovaného a spísaním odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Povinnosť zaplatenia kúpnej ceny vznikla podľa dohodnutých podmienok do 30 dní po nadobudnutí účinnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 447 ObZ. Obrana žalovaného spočívajúca v nepodpísaní odovzdávajúceho a preberacieho protokolu je preto účelová. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, že predmet kúpy nebol v prevádzkyschopnom stave, pretože žalovaný predmet kúpy má vo svojej dispozícii a tento užíva. Navyše na pojednávaní sám žalovaný potvrdil, že hlavná stanica káblovej televízie je v prevádzkyschopnom stave. Na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobca nezabezpečil podľa čl. IV bod 8 zmluvy na vlastné náklady opravu, resp. výmenu nevyhovujúcich stĺpov miestneho rozhlasu, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Súd preto postupoval správne, keď na túto argumentáciu žalovaného neprihliadol. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
22. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.03.2022. V ňom zopakoval, že zmluvné strany si dohodli práva a povinnosti v kúpnej zmluve odlišne od úpravy Obchodného zákonníka a odkázal na obsah odvolania. Žalobca vo vyjadrení nevysvetlil, v čom mal žalovaný porušiť zmluvu a opätovne odkázal na znenie čl. II bod 4 zmluvy, t. j. na povinnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade neuhradenia kúpnej ceny. Žalovaný namietal, že nikdy netvrdil, že predmet kúpy nebol v prevádzkyschopnom stave, pričom bol to žalobca, ktorý mal konať, t. j. vymeniť, resp. opraviť stĺpy a pokiaľ žalovaný vzniesol námietku nesplnenia tejto povinnosti, mal preukázať, že konal a tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Nepreukazuje sa skutočnosť, že nekoná, ale že koná. Žalovaný znova uviedol, že nepopiera nárok žalobcu na refundáciu faktúr za elektrickú energiu a predmetné faktúry aj uhradil. Tieto však uhradil nie zo zmluvnej povinnosti, ale z dôvodu, aby nedošlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu. Dátum vystavenia faktúr, na ktoré sa žalobca odvoláva, však v prípade neexistencie zmluvného vzťahu, nezakladá povinnosť na strane žalovaného aj plniť.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16.03.2018 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu (ďalej aj „zmluva“) predmetom ktorej bol podľa čl. I. bod 1 predaj Technológie obecnej káblovej televízie. V čl. II bod 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu 7.500,- Eur, ktorá bola výsledkom obchodnej verejnej súťaže, do ktorej kupujúci predložil svoju záväznú ponuku na kúpnu cenu v uvedenej výške a predávajúci, ako vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže túto ponuku prijal. V čl. II bod 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu prevodom na účet predávajúceho uvedený v identifikačných údajoch Obce Turie, a to do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy. Podľa čl. II bod 4 zmluvy v prípade, že kupujúci kúpnu cenu v dohodnutej lehote neuhradí, predávajúci od zmluvy odstúpi. O odstúpení od zmluvy písomne upovedomí druhú zmluvnú stranu. Podľa čl. III bod 1 zmluvy prevzatím predmetu kúpy, kupujúci nadobudne k nemu vlastníctvo. V zmysle čl. III bodu 2 zmluvy fyzické odovzdanie a prevzatie predmetu kúpy sa uskutoční formou odovzdávacieho a preberajúceho protokolu oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Podľa čl. III bod 3 zmluvy kupujúci bude prevádzkovať technológiu obecnej káblovej televízie na prenos televízneho signálu na vlastné náklady. V čl. IV. bod 5 sa žalovaný zaviazal do dvanástich mesiacov na vlastné náklady zabezpečiť rekonštrukciu celého KDS tak, aby bol tento konkurencie schopný s obdobnými telekomunikačnými sieťami a vedel poskytnúť služby digitálnej televízie, internetu, obojstranný prenos dátových signálov potrebných pre vlastnú prevádzku a bezplatne pre potreby obce, prípadne ďalšie elektronické služby, ktoré zabezpečuje obec. Podľa čl. IV. bod 6 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že v základnej programovej ponuke na vlastné náklady zabezpečí aj prevádzku informačného televízneho kanálu v analógovej aj digitálnej forme. Podľa čl. IV bod 8 zmluvy kupujúci zabezpečí, aby prostredníctvom tejto siete mohla obec bezplatne využívať - poskytovať službu miestneho rozhlasu, kamerového systému, prepojenie budov v majetku, alebo správe obce, slúžiacich verejnému záujmu. Pre tento účel zabezpečí vzájomné prepojenie objektov optickým vláknom tak, aby ich správu mohla zabezpečovať obec z jedného centra. Za týmto účelom predávajúci zabezpečí na vlastné náklady opravu, resp. výmenu nevyhovujúcich stĺpov miestneho rozhlasu, ktoré sú majetkom obce.
25. Zo Zmluvy o poskytovaní verejnej služby zo dňa 01.04.2018 uzavretej medzi žalovaným ako poskytovateľom a p. V. R., bytom C. č. XXX ako užívateľom vyplýva, že žalovaný poskytuje užívateľovi služby pripojenia na retransmisiu digitálnych TV programov hlavnej stanice KDS v rozsahu základnej ponuky. Z oznámenia o zmene spoplatnenia telekomunikačnej služby adresovaného užívateľovi a faktúry č. RU00006260 zo dňa 30.01.2019 a č. PP00013393 zo dňa 01.01.2020 vyplýva, že žalovaný vyúčtoval užívateľovi poplatok za prevádzkovanie káblovej televízie.
26. Faktúrou č. 3, VS: XXXXXXX zo dňa 10. 01. 2019, splatnou dňa 21.01. 2019 žaloba vyúčtoval žalovanému náklady na dodávku a distribúciu elektriny v celkovej výške 1.375,23 Eur. Z potvrdenia VÚB banky, a.s. o zrealizovaní transakcie vyplýva, že žalovaný dňa 03.06.2020 z tejto faktúry uhradil na účet žalobcu sumu 389,05 Eur.
27. Žalobca vo vyhlásení o evidencii uplatňovaného nároku v účtovníctve zo dňa 15.04.2020 prehlásil, že uplatňovaný nárok voči žalovanému vo výške 4.000,- Eur a vo výške 1.375,23,-Eur eviduje v účtovníctve. Predložil aj upomienky zo dňa 04.09.2019, 22.10.2019 a 15.12.2019 adresované žalovanému s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 5.375,23,-Eur. V písomnej Inventarizácii zostatku k 31.12.2019 žalovaný svojim podpisom dňa 18.02.2020 potvrdil a uznal, že vykázaný zostatok 5.375,23 Eur súhlasí s jeho evidenciou.
28. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) ObZ na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.
30. Podľa § 263 ods. 1 ObZ strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
31. Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
32. Podľa § 447 ods. 1 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
33. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
34. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/1993 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 36. Podľa článku 8 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
37. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
39. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
40. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.
41. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vo zvyšnej časti vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
42. Predmetom pôvodne podanej žaloby bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 5.375,23 Eur s príslušenstvom, z ktorej suma 1.375,23 Eur mala predstavovať vyúčtované náklady podľa fa č.3, VS: XXXXXXX za dodávku elektrickej energie do odberných miest žalovaného so splatnosťou dňa 21.01.2019 a zvyšná suma 4.000,- Eur s príslušenstvom mala predstavovať neuhradený zostatok kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzavretej v písomnej podobe medzi stranami sporu dňa 16.03.2018, predmetom ktorej bol prevod Technológie obecnej káblovej televízie špecifikovanej v čl. I bod 1 zmluvy ako obecného majetku zo žalobcu na žalovaného.
43. Na prvom mieste odvolací súd konštatuje, že v časti uplatnenej sumy 1.375,23 Eur žalobca vzal žalobu späť a okresný súd v prvej výrokovej vete v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy, ktorá bola predmetom späťvzatia, s prihliadnutím na splatnosť vyššie uvedenej faktúry a dátumy čiastočných úhrad vykonaných zo strany žalovaného.
44. Okresný súd sa správne v napadnutom rozhodnutí osobitne zaoberal uplatnenou sumou 1.375,23 Eur s príslušenstvom a neuhradenou časťou kúpnej ceny 4.000,- Eur s príslušenstvom.
45. Vo vzťahu k neuhradenej sume za dodávku elektrickej energie v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že na základe zhodných skutkových tvrdení a predložených dôkazných prostriedkov vyhodnotil za nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, predmetom ktorého bola dodávka elektrickej energie do odberného miesta žalovaného, za čo vyúčtoval žalobca žalovanému uvedenou faktúrou č. 3, VS: XXXXXXX sumu 1.375,23 Eur so splatnosťou 21.01.2019, ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby dňa 03.06.2020 vo výške 389,05 Eur a dňa 14.07.2020 dvoma platbami vo zvyšnej časti 986,18 Eur. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
46. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takto správne zisteným a vyhodnoteným skutkovým stavom v časti o zaplatenie 1.375,23 Eur s príslušenstvom Je potrebné poukázať na to, že voči tejto uplatnenej sume žalovaný nenamietal jej oprávnenosť a jediné tvrdenie žalovaného ohľadom takto uplatnenej sumy sa nachádza v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom žalovaný uviedol, že sa jedná o prefakturáciu za elektrickú energiu a bola ním uhradená. Žalovaný v priebehu celého konania, a to až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 16.12.2021, neuviedol žiadne námietky, či už skutkového charakteru alebo hmotnoprávnej povahy, t.j. neuplatnil žiadne prostriedky (okrem tvrdenia o úhrade tejto sumy) procesnej obrany podľa § 149 CSP vo vzťahu k takto uplatnenej sume. Žalovaný nenamietal ani splatnosť uvedenej faktúry, nenamietal ani žalobcom uvedené dátumy čiastočných úhrad a nenamietal ani výšku úrokov z omeškania a spôsob ich uplatnenia.
47. Žalovanému bolo doručené aj čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.375,25 Eur, vrátane presného určenia požadovaných úrokov z omeškania po zohľadnení splatnosti faktúry a čiastočných úhrad zo strany žalovaného, pričom žalovaný bol poučený aj v zmysle zásad sudcovskej koncentrácie o možnosti vyjadriť sa v lehote 30 dní k tomuto podaniu a tvrdeniam žalobcu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Zástupca žalovaného prevzal túto výzvu súdu dňa 07.09.2020 a v súdom určenej lehote neuviedol žiadne skutkové ani hmotnoprávne námietky voči týmto tvrdeniam žalobcu, t. j. voči dátumom úhrad tejto sumy, voči výške a obdobiu uplatňovania úrokov z omeškania, t.j. nenamietal ani voči tvrdenému dátumu splatnosti uvedenej faktúry.
48. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 149 CSP prostriedkami procesnej obrany sú skutkové tvrdenia ako aj aj hmotnoprávne námietky. Žalovaný v priebehu celého konania (až do podania odvolania) žiadnym spôsobom nenamietal výšku vyúčtovanej sumy za dodávku elektrickej energie, nenamietal splatnosť tejto sumy, nenamietal dátumy úhrad uvedené žalobcom, nenamietal ani požadovanú výšku úrokov z omeškania. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP sa preto všetky uvedené tvrdenia o dodávke elektrickej energie, o výške sumy za dodávku elektrickej energie, o splatnosti faktúry, o výške úrokov z omeškania a o dátumoch čiastočných úhrad považujú za nesporné, z ktorých nesporných tvrdení, ktoré sa považujú za zhodné, súd aj vychádza pri hodnotení skutkového stavu v súlade s § 186 ods. 2 CSP. Navyše úhradou uvedenej sumy žalovaný uznal jej oprávnenosť, pričom žalovaný aj v odvolaní uviedol, že nárok žalobcu na úhradu nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu považoval za nesporný a bol to preto žalovaný, ktorý bol povinný tvrdiť a preukázať, že
žalobcom uvádzané tvrdenia o splatnosti a o výške úrokov z omeškania nie sú správne. Žalovaný však žiadne skutkové ani hmotnoprávne námietky voči takto formulovanému nároku žalobcu, t. j. v časti požadovaných úrokov z omeškania, čo sa týka ich výšky, ako aj požadovaného dátumu odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenej faktúry, nenamietal. Pokiaľ v odvolaní uviedol, že je sporný nárok na úrok z omeškania, z dôvodu jednostranne žalobcom určenej splatnosti uvedenej faktúry, toto tvrdenie uviedol prvý raz až v odvolaní. Okresný súd vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu postupoval správne, ako to uviedol aj v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď považoval za nespornú existenciu zmluvného vzťahu, keďže žalovaný uhradil vyúčtovanú sumu za dodávku elektrickej energie a v rámci procesnej obrany neuplatnil žiadne skutkové ani hmotnoprávne výhrady voči zostávajúcej časti takto uplatneného nároku, t. j. voči úrokom z omeškania, t. j. ich výške, ako aj dátumu od kedy sú požadované, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenej faktúry. Keďže žalovaný neuviedol žiadnu procesnú obranu, považoval správne okresný súd tvrdenie žalobcu za nesporné vo vzťahu k výške úrokov z omeškania z tejto sumy, ako aj vo vzťahu k správne určenej splatnosti tohto peňažného záväzku, t. j. ku dňu 21.01.2019. Odvolací súd preto neprihliadol na tvrdenie žalovaného v odvolaní o súdom prvej inštancie nesprávne určenej lehote splatnosti, pretože doba splatnosti bola nesporná, keďže žalovaným nebola účinne popretá.
49. Vzhľadom na výhrady žalovaného voči priznaným úrokom z omeškania zo sumy 1.375,23,-Eur z dôvodu námietok voči dátumu splatnosti uvedenej faktúry, ktoré žalovaný uplatnil prvý krát až v odvolaní, odvolací súd na tieto tvrdenia prihliadnuť nemohol. Tieto skutkové tvrdenia ako prostriedok procesnej obrany boli žalovaným uplatnené oneskorene v rozpore zo zásadou zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP, t.j. až po vyhlásení uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 16.12.2021. Keďže tieto skutkové tvrdenia nenapĺňajú ani zákonné predpoklady novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, odvolací súd na tieto tvrdenia prihliadnuť nemohol. Ten istý záver sa týka aj tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 23.03.2022 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, v ktorom žalovaný tvrdil o neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy za dodávku elektrickej energie a teda o nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie. Jedná sa o oneskorene uplatnený prostriedok procesnej obrany a navyše ako odvolací dôvod uplatnený po uplynutí lehoty na odvolanie podľa § 365 ods. 3 CSP.
50. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k zostávajúcemu nároku na zaplatenie 4.000,-Eur ako neuhradeného zostatku kúpnej ceny za prevod technológie obecnej káblovej televízie namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom, ktorý aplikoval na daný právny vzťah na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu Obchodný zákonník. Podľa tvrdenia žalovaného sa malo jednať o aplikáciu Občianskeho zákonníka ako bol dohodnutý v kúpnej zmluve. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje.
51. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil vzťah založený medzi stranami sporu uzavretím kúpnej zmluvy o prevode technológie obecnej káblovej televízie uzavretej dňa 16.3.2018 za obchodnozáväzkový. Odvolací súd poukazuje na to, že obec je subjektom verejného práva podľa § 261 ods. 3 písm. b/ ObZ a žalovaný je podnikateľom. V danom prípade predmetom kúpnej zmluvy je „technológia obecnej káblovej televízie“. Okresný súd správne posúdil povahu tohto vzťahu ako obchodnozáväzkového, keďže okrem samotného prevodu sa žalovaný ako kupujúci zaviazal aj na ďalšie povinnosti uvedené v čl. IV bod 5, 7 a 8, a to zabezpečiť pre potreby obce aj ďalšie elektronické služby zabezpečované obcou, t. j. elektronickú komunikáciu, elektronické doručovanie písomností medzi obcou a právnickými a fyzickými osobami, zabezpečenie bezplatného využívania siete, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, za účelom poskytovania služby miestneho rozhlasu, kamerového systému, prepojenia budov v majetku, alebo správe obce, slúžiacich verejnému záujmu. Všetky vyššie uvedené povinnosti sa vzťahujú na prevod predmetu kúpnej zmluvy, a to technológie obecnej káblovej televízie. Vzhľadom na samotný predmet kúpy - technológia obecnej káblovej televízie, ako aj s tým súvisiacich povinností žalovaného zabezpečiť pre žalobcu plnenie služieb obce vo vzťahu ku občanom, resp. elektronickému doručovaniu, kamerového systému, obecného rozhlasu, nie je možné dospieť k inému záveru, ako to správne konštatoval aj okresný súd, že v danom prípade sa jedná o zmluvu, predmetom ktorej je zabezpečovanie verejných potrieb, čo napĺňa znaky obchodnozáväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 2 s použitím § 261 ods. 3 písm. b/ ObZ.
52. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na dojednania uvedené v zmluve, vzhľadom na takýto charakter záväzkového vzťahu, to potom znamená, že zmluvné strany nemôžu
vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka, nakoľko povaha kúpnej zmluvy a z nej vyplývajúce práva a povinnosti napĺňa znaky obchodnozáväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 2 ObZ. Uvedené ustanovenia § 261 ods. 2 ObZ je kogentným ustanovením v zmysle § 263 ods. 1 ObZ, t.j. strany sa nemôžu dohodnúť na vylúčení aplikácie Obchodného zákonníka na daný právny vzťah. Pokiaľ preto okresný súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka postupoval správne v súlade s obsahom a povahou kúpnej zmluvy a dohodnutými právami a povinnosťami z nej vyplývajúcimi týkajúcimi sa zabezpečovania verejných potrieb pre účely žalobcu ako obce vyplývajúce z citovaných článkov zmluvy ako aj samotného predmetu kúpnej zmluvy podľa čl. I. 53. Uvedený záver má vplyv na aplikáciu úrokov z omeškania, ktoré okresný súd správne zo sumy 4.000,-Eur priznal podľa úpravy a vo výške podľa Obchodného zákonníka. Všetky ďalšie práva a povinnosti vyplývajú z uzavretej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či sa bude aplikovať úprava Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.
54. Na prvom mieste žalovaný v odvolaní namietal, že v zmysle čl. II bod 4 Zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade, keď kupujúci kúpnu cenu v dohodnutej lehote neuhradí, predávajúci od zmluvy odstúpi. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade sa jedná o povinnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, ktorý sa teda nemal vo vzťahu k žalovanému domáhať doplatenia dohodnutej kúpnej ceny, ale mal si splniť svoju zmluvnú povinnosť a od zmluvy odstúpiť.
55. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že takýto výklad ustanovenia čl. II bod 4 Zmluvy je v rozpore s charakterom a inštitútom odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov zániku nesplneného záväzku. Z charakteru z tohto inštitútu vyplýva, že sa jedná o právo, nie o povinnosť. Aj z ustanovenia § 344 ObZ vyplýva slovné spojenie „od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch....“ Už z citovaného ustanovenia upravujúceho inštitút odstúpenia od zmluvy ako zániku nesplneného záväzku vyplýva charakter tohto inštitútu, ktorý má povahu práva (vyplývajúce zo slovného zákonného spojenia „možno odstúpiť“). Žalovaný sa domáhal takého výkladu ustanovenia čl. II bod 4 Zmluvy, ktoré by zmenilo inštitút odstúpenia nie na zmluvné právo, t. j. možnosť odstúpenia od zmluvy v dohodnutom prípade, ale na povinnosť. Podľa odvolacieho súdu taký výklad je v rozpore so samotným charakterom odstúpenia od zmluvy, pretože v prípade, ak by mali strany záujem z dôvodu neuhradenia kúpnej zmluvy túto zmluvu zrušiť, mohli tak urobiť prostredníctvom iných právnych prostriedkov, napr. dojednania o fixnej zmluve podľa § 349 ods. 3 ObZ, resp. dojednaním rozväzovacej podmienky a podobne. Aj zo znenia § 324 ods. 3 ObZ vyplýva, že inštitút odstúpenia od zmluvy je oprávnením, t. j. právom smerujúcim voči subjektu na jeho uplatnenie za dohodnutých alebo zákonných podmienok („Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije....“). Napriek tomu, že článok II bod 4 Zmluvy hovorí o odstúpení od zmluvy bez formulácie možnosti takéhoto postupu, samotná formulácia tohto ustanovenia nemôže meniť povahu inštitútu odstúpenia zo zmluvného oprávnenia na zmluvnú povinnosť. Takémuto účelu slúžia iné právne prostriedky. Odvolací súd preto neprihliadol na tvrdenia žalovaného, že dôsledkom nezaplatenia kúpnej ceny mala byť povinnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy a nie domáhať sa doplatenia kúpnej ceny. Je na žalobcovi, či si uplatní nárok na doplatenie kúpnej ceny alebo či využije oprávnenie odstúpenia od zmluvy. Žalobca zvolil uplatnenie nároku na doplatenie kúpnej ceny a nevyužil oprávnenie odstúpiť od zmluvy. Žalovaný, ako to správne uviedol okresný súd, sa nemôže domáhať v mene žalobcu uplatnenia takého úkonu, ktorý svedčí druhej zmluvnej strane.
56. Pri ďalšej výhrade žalovaného v odvolaní o neodovzdaní predmetu kúpnej zmluvy odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade je potrebné posudzovať vzájomné práva a povinnosti na základe dohodnutých zmluvných podmienok. Podmienky zaplatenia kúpnej ceny boli dohodnuté podľa čl. II bod 3 zmluvy výhradne na uplynutie 30 dní po nadobudnutí účinnosti kúpnej zmluvy. Žiadne iné predpoklady a podmienky zaplatenia kúpnej ceny dohodnuté neboli. Okresný súd správne poukázal na povinnosť žalovaného ako kupujúceho zaplatiť za tovar kúpnu cenu, pričom okamih zaplatenia kúpnej ceny je upravený v § 450 ObZ, ktorý je dispozitívnou úpravou. V danom prípade neboli dohodnuté podmienky zaplatenia kúpnej ceny viazané na prechod vlastníckeho práva ani na odovzdanie a prevzatie tovaru, ale na uplynutie lehoty 30 dní od nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy, pričom nadobudnutie účinnosti kúpnej zmluvy sporné medzi stranami nebolo. V tejto súvislosti preukazovanie odovzdania a prevzatia predmetu kúpnej zmluvy dohodnutým spôsobom, užívanie alebo neužívanie predmetu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného je právne irelevantné, pretože nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, ktorej zaplatenie bolo viazané na uplynutie 30 dní od účinnosti kúpnej zmluvy. Tiež tvrdenia žalovaného v priebehu konania o tom, že žalobca si
nesplnil povinnosť opravy a rekonštrukcie stĺpov nemajú vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, pričom žalovaný prípadný nárok z dôvodu nesplnenia týchto povinností podľa čl. VI bod 8 Zmluvy nešpecifikoval a neuviedol.
57. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní preto podľa odvolacieho súdu neboli spôsobilé zmeniť správny skutkový a právny záver okresného súdu o preukázaní vzniku nároku žalobcu voči žalovanému na doplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 4.000,-Eur s príslušenstvom tak ako na túto sumu, vrátane úrokov z omeškania okresný súd žalovaného zaviazal v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia.
58. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie v druhej výrokovej vete ako vecne správne,
59. Podľa § 224 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
60. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je IČO zástupcu žalobcu uvedené nasledovne: „50 66 329“. Z výpisu z obchodného registra ako verejne prístupného registra vyplýva IČO zástupcu žalobcu nasledovne: „50 626 329“. Keďže pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia okresného súdu došlo pri označení IČO zástupcu žalobcu k chybe v písaní, odvolací súd v zmysle § 224 s použitím § 378 ods. 1 CSP uvedený údaj v napadnutom rozhodnutí opravil v súlade s jeho zápisom v obchodnom registri.
61. Žalovaný v odvolaní výslovne uviedol, že podáva odvolanie voči výroku o zaplatenie sumy 4.000,- Eur s príslušenstvom, t. j. voči druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že rozhodovanie o trovách konania je závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd preskúmal aj tretiu výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, v ktorej okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že v časti zastavenia konania o 1.375,23,- Eur bola žaloba podaná dôvodne, keďže k úhrade tejto sumy zo strane žalovaného došlo po podaní žaloby a preto žalovaný z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti a vznikla mu povinnosť na náhradu trov konania aj z takto uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd žalobe vyhovel, správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v tejto časti bol žalobca úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP preto okresný súd rozhodol správne, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie aj v tretej výrokovej vete potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
62. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP a pretože bol žalobca v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý úspešne v odvolacom konaní nebol.
63. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).