Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-12-2022.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, 2/ N. Y., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. W., L. XXXX, 3/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, proti žalovaným: 1/ M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, 2/ F. W., , nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Ladislav Švaňa, advokát so sídlom E., O. T. XX, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov v rade 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/38/2014-389 zo dňa 12.7.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. odvolaním nenapadnutý ostáva nedotknutý.
Vo výroku I. a III. rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu žalobcov, ďalším výrokom pripustil späťvzatie žaloby v časti odstránenia vytekania žumpy z pozemku parc. č. CKN 2942 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2, zapísanom na LV č. XXX pre kat. úz. I. na pozemok parc. číslo CKN 2941/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 60 m2, zapísanom na LV č. XXX pre kat. úz. I. a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom znehodnocovania ich pozemku, či už padaním snehu zo strechy, výtokom dažďovej vody, resp. v tomto prípade samotní žalobcovia znefunkčnili zariadenie, ktoré dovtedy dažďové vody odvádzalo na pozemok. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, jednalo by sa o šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, s úmyslom žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností aj skutočne chrániť svoje práva, resp. formálnym výkonom poškodiť žalovaných. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza aj šachta a potrubie na odvod dažďovej vody z rodinného domu vlastnícky patriaceho žalovaným. Nehnuteľnosť predstavujúca parcelu KNC č. 294/1 o výmere 60 m2 žalovaný nevlastnil, avšak od roku 1978 tento pozemok bol využívaný na umiestnenie šachty na zber a následný odvod dažďovej vody. Táto skutočnosť vyplynula už aj z územného rozhodnutia z roku 1974, ako aj z kolaudačného rozhodnutia stavby z roku 1978, pričom stavby boli využívané s vedomím a súhlasom žalobcov po dobu viac ako 30 rokov. Až keď začali nezhody okolo vlastníckeho práva (pozemku, na ktorom sa šachta a rúry nachádzajú) a vlastníctvo bolo potvrdené v prospech žalobcov, po roku 2011 začalo dochádzať k susedským nedorozumeniam, resp. aj k nedorozumeniam rodinným, nakoľko žalobca v rade 3/ je súrodencom žalovanej v rade 2/. Žalovaný
v rade 3/ ako pôvodný vlastník dotknutej nehnuteľnosti nemal žiadne námietky s vybudovaním a prevádzkovaním šachty a zberu dažďovej vody. Žalovaní v rade 1/, 2/, ktorí sú súčasnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, túto v čase nadobudnutia vlastníctva preberali v stave, ako tento existoval od roku 1978. Samotní žalovaní navrhli odkúpenie spornej parcely, kde sa nachádza šachta, s takýmto riešením žalobcovia súhlasili, neskôr však k dohode nedošlo. Zariadenie na odvod dažďovej vody bolo funkčné až do času, kým ho nepoškodili samotní žalobcovia.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ až 3/. Poukázali na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v doterajšom rozhodnutí neuplatnil najzákladnejšie právo, a to určené Občianskym zákonníkom v § 11 upravujúce ochranu osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V zmysle predmetného rozsudku súd stanovil žalobcom, aby trpeli nevyhovujúce životné prostredie. Z ich návrhov to vo veci nič neakceptoval, naopak, obhajoval skutky nezákonnosti odporcov. Žiadal, aby odvolací súd prikázal také opatrenia, ktoré žiadali a ktoré reálne zabezpečia pre nich právom ustanovené dôstojné životné prostredie. K dodatku k odvolaniu žalovaný v rade 3/ uviedol, že býval do roku 1989 v Y. K., potom až do roku 2000 bol trvale prihlásený v E.. Od roku 1993 do 2008 žil nepretržite v zahraničí, a preto si ani nemohol ustrážiť svoj majetok. Od roku 2002 ho odporcovia sústavne udávali na polícii, čím chceli zhanobiť jeho meno slušného občana. Tiež poukázal na to, že s pani O. sú nútení žiť vo veľmi stiesnených priestoroch, kúria len v jednej miestnosti, kde zároveň majú aj spálňu, obývačku a vlastne všetko potrebné na prežitie. Všetko je to vinou nepovoleného a neodborného napojenia elektrickej energie, preto žiadal vykonať novú ohliadku a týka sa to aj žľabovej vody, ktorá tečie zo strechy odporcov do ich pozemku.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že súd prvej inštancie správne spor posudzoval v súlade s ustanovením § 127 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmé, prečo by súd mal spor posudzovať podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol zistený skutkový stav, ktorý žalobcovia podaným odvolaním nenapadli. Nespochybňujú tak správnosť skutkových zistení, pričom súd následne správne aplikoval zákonné ustanovenie, a preto žiadali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že žalobcovia v podanej žalobe žiadali odstrániť betónové oplotenie, vyústenie žľabového odpadu dažďovej vody, betónovú šachtu, betónovú dlažbu a vytekanie žumpy z pozemku KNC 2942 na pozemok KNC 2941/1, resp. namontovanie lapačov snehu na strechu. V tomto smere potom súd prvej inštancie aj zameral dokazovanie a dospel k záveru, že žalobcovia sa dožadujú ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. V priebehu konania súd prvej inštancie skonštatoval, že betónové oplotenie bolo odstránené a tiež došlo čiastočne k späťvzatiu žaloby vo veci ochrany pred vytekaním žumpy na pozemok KNC 2941/1 v kat. úz. I.. Súd prvej inštancie tak následne mal rozhodnúť, či existujúca betónová šachta, vyústenie odpadu dažďovej vody a betónová dlažba na parcele KNC 2941/1 v kat. úz. I. je potrebné odstrániť, resp. či nad mieru primeranú pomerom je takýmto spôsobom obťažovaný vlastník nehnuteľnosti. V tomto prípade tak, ako to ustálil súd prvej inštancie, betónová šachta, zvod dažďovej vody a betónová dlažba okolo rodinného domu žalovaných boli vybudované ako súčasť stavebných prác týkajúcich sa výstavby rodinného domu žalovaných. Takéto opatrenia boli vykonané na základe rozhodnutia štátneho orgánu (územné konanie), resp. kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu. Pás pozemku, na ktorom sa nachádza šachta a zvod dažďovej vody, slúži tomuto účelu od roku 1978 bez ohľadu na tom, kto v ktorom období bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Až po roku 2011, keď došlo medzi účastníkmi (príbuznými) k nezhodám, došlo k poškodeniu šachty a zvodov dažďovej vody, a to samotnými žalobcami. Pokiaľ poukazujú v súčasnej dobe na to, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej sa šachta a zvody, resp. betónová dlažba nachádzajú, odstránenie nie je v záujme ani samotných žalobcov, nakoľko práve vybudovanie týchto zariadení slúžilo aj k ich ochrane iných nehnuteľností pred dažďovou vodou. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, ak predmetné veci
sa užívali od roku 1978 v súlade s kolaudačným rozhodnutím, nie je dôvod, aby po takmer 30-tich rokoch tieto zo strany žalovaných boli odstránené, aj keď formálne sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí žalobcom v rade 1/ a 2/. V tomto prípade, ako to žiadali aj žalobcovia, súd mal posúdiť, či nad mieru primeranú pomerom existencia týchto zariadení ohrozuje výkon práv žalobcov. V tomto prípade naopak, pokiaľ po dobu 30 rokov zariadenia plnili funkciu ochrany pred dažďovou vodou a tieto zariadenia poškodili samotní žalobcovia, nie je na mieste potom takémuto konaniu zo strany súdu poskytnúť ochranu. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a dlhodobú existenciu uvedených vecí, keď po dobu viac ako 30 rokov ich používaním žiadna ujma žalobcom nevznikla, nie je dôvod na odstránenie týchto vecí s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odvolatelia uviedli v odvolaní, že súd mal vec posúdiť v súlade s § 11 Občianskeho zákonníka na základe nimi opísaného skutkového stavu, takéto právne posúdenie veci nie je správne.
6. Pretože odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli iné skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
8. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).