Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-124-2017.pdf
PDF · 119.66 KB
Case nature
Subarea
24CoP/124/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v konaní o návrhu navrhovateľa: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. 3, O., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. V. W., T. B. X, I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie osoby obmedziť sa majúcej na právne úkony proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 33Ps/5/2017-10 zo dňa 31.05.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie, nasledovného znenia: „Osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná, sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej ukladá zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom 1/4 v nehnuteľnostiach v kat. úz. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C“ č. 7732 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 371 m2 a č. 7733 - záhrady vo výmere 651 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. 7732.“
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. d), § 329 ods. 1 veta prvá, § 334 Civilného sporového poriadku, § 10 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne argumentoval tým, že súd vychádzal z listinných dokladov predložených navrhovateľom z ktorých zistil, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, E. Q., nar. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a tento je v ponuke realitnej kancelárie na predaj. Menovaný trpí duševným ochorením z nadmerného požívania alkoholických nápojov a z tohto dôvodu existuje obava, že v prípade predaja uvedenej nehnuteľnosti by nebol schopný posúdiť následky svojho konania a mohol by utrpieť majetkovú ujmu. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa a až do rozhodnutia súdu vo veci samej ohľadne posúdenia dôvodov pre obmedzenie spôsobilosti E. Q. na právne úkony mal za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia považoval za dôvodné.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie E. Q., tzn. osoba, ktorá má byť pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Vo svojom odvolaní namietal, že má informácie, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony ako svojho otca. Proti neodkladnému opatreniu podáva odvolanie v celom rozsahu vrátane jeho odôvodnenia. Jeho zdravotný stav je síce vzhľadom k veku a k podmienkam, v ktorých posledné roky žil, nepriaznivý, avšak nie v takom smere, aby nevedel posúdiť dôsledky svojho konania a správania. Bezdomovcom sa stal v dôsledku konania jeho bývalej manželky spoločne s konaním ich detí, keď po rozvode manželstva mu úmyselne nevyplatila dlžnú čiastku za spoločne nadobudnutý byt a bol odkázaný prebývať u svojej širšej rodiny a v ubytovni. V súčasnosti je jeho manželka R. Q., je zastupovaná sústavne advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, ktorý
zhodou okolností je zástupcom aj navrhovateľa v tomto konaní. Navrhovateľ je jeho syn, nemôže mať informácie o lekárskej správe ošetrujúceho lekára, nakoľko od roku 2014 po rozvode manželstva vôbec o neho neprejavuje žiadny záujem, vôbec nevedel, kde sa zdržiava. Toto konanie je obdobné ako aj pred rokom 2014. Prerušil s ním akékoľvek styky a ovplyvňoval svoju matku aj vo veci nevyplatenia jeho podielu za BSM po rozvode a tiež má dojem, ako by jeho synovia mali záujem už o koniec jeho života, aby nemusela ich matka mu vyplatiť dlžnú sumu. Jediné informácie o jeho osobe dostal syn oprávnene od jeho brata U. Q. a to formou osobnej návštevy v mieste jeho bydliska. U. Q. veľmi ťažko zisťoval miesto bydliska jeho syna a navštívil ho s odôvodnením, že jeho otec bol prepustený z nemocničného liečenia a potrebuje pri doliečení v domácom ošetrovaní pomoc. Vtedy sa navrhovateľ zachoval tak, že odmietol pomoc otcovi s tým, že ho nezaujíma, nemá s touto vecou nič spoločné a nemá sa s bratom otca o čom baviť. Vtedy mu brat odovzdal list s popisom jeho zdravotného stavu. Dokonca aj SMS-kou bol upozornený aj jeho ďalší syn E., aby riešili situáciu ešte v septembri minulého roku, ale ich odpoveď znela, že ho majú na ulicu vyhodiť ako psa a oni nemajú žiadneho otca. Správa je uložená v zariadení ako dôkaz. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rozhodol bývať v zariadení pre seniorov, pretože má informácie o poskytovaní služieb, ktoré potrebuje či už chorý, alebo zdravý dôchodca, ktorý nemá možnosť bývať so svojou rodinou. Po vybavení formálnych náležitostí mu jeho brat pomohol s ďalšími vybavovaniami. Jeho záujmom je dožiť slušne a dôstojne v starobe a žiť plnohodnotný život dôchodcu, ktorý celý život pracoval aj napriek tomu, že ho deti odmietajú a vidia v ňom len financie a dedičstvo. Nie je pravdou, že nie je schopný nakladať s majetkom, hospodáriť s finančnými prostriedkami, či vstupovať do zmluvných vzťahov. Je pravdou, že zariadenie pre seniorov mu poskytuje aj v tejto situácii určitú starostlivosť, ako aj ostatným nájomníkom, čo nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre všetkých dôchodcov. Je si vedomý, že pri niektorých úkonoch potrebuje právnu pomoc obdobne ako aj navrhovateľ, ktorý sa obrátil o služby advokáta. Aj keď je starý a chorý, vie rozoznať dôsledky svojho konania a vie ohodnotiť svoje schopnosti. Dôrazne žiada, aby jeho syn U. Q., ktorého zastupuje JUDr. Chrenko, jeho syn E. Q. a bývalá manželka R. neboli v žiadnom prípade ustanovení mu za opatrovníka. Dôvodom je ich účelové konanie smerujúce k možnosti nakladať s jeho majetkom, čo dokazuje aj skutočnosť, že navrhoval obmedziť jeho spôsobilosť, nakladať s finančnými prostriedkami do 30,- Eur žiada už v samotnom návrhu. V prípade, že sa tak stane opatrovníkom príde o finančné vyrovnanie z BSM a o podiel z predaja nehnuteľnosti a tiež aj o dôchodok s výnimkou sumy 30,- Eur. Čo sa týka predaja nehnuteľnosti uvedenej v opatrení, je potrebné zrealizovať jej predaj, lebo po smrti jeho brata v minulom roku pred Vianocami zostala nehnuteľnosť neobývaná, nemá ju kto udržiavať. V prípade nerealizovania predaja bude chátrať a jej trhová i predajná cena značne poklesne. Predaj chceli zrealizovať už za života brata, čo sa však nepodarilo. Vzhľadom na to, že ponuku a predaj uskutočňuje renomovaná Realitná kancelária Migrareal, neexistuje žiadna hrozba, že by prišlo k podvodu alebo ohrozeniu jeho podielu. Jeho syn urobil neprimeraný nátlak podľa pracovníka menovanej realitnej kancelárie na kanceláriu, aby ponuku na predaj zastavili. Do tejto nehnuteľnosti však treba investovať značnú sumu na opravy, aby ako tak zostala v pôvodnom stave a nechátrala. Takisto treba vyrovnať značné pasíva po jeho zomrelom bratovi V. Q., čo sa bude realizovať taktiež z dedičstva, tzn. z ich podielov. Správanie svojho syna považuje za nekalé, t.j. v rozpore nielen s morálkou, ale i so zákonmi. Práve kvôli tomuto správaniu a pozastavením predaja je ohrozený aj on, aj ostatní spoluvlastníci na svojom majetku. Konanie syna je účelové, nakoľko on chce rozhodovať o výťažku z predaja, pričom každý si domyslí ako. Majetkovú ujmu utrpí v prípade, ak jeho syn bude ustanovený za opatrovníka, jeho dedičské nároky sú priam šokujúce a chce ich riešiť už teraz, pričom si neplní ani základné morálne a zákonné povinnosti voči nemu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil len rodný list, lekársky nález, list vlastníctva a ponuku. Tieto dôkazy sú vo veci tak závažného rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nedostatočné. Vo veci predloženia lekárskeho posudku dáva podnet na prešetrenie spôsobu jeho získania, pretože sám nedal žiadny súhlas na jeho vydanie akejkoľvek osobe, tzn. jeho syn ho získal neoprávnene a zákerným podvodom. Predmetný nález je z 12.05.2017, sám ho doposiaľ nevidel a výsledky uvedené alebo z hodnotenia vyšetrení týkajúce sa jeho duševného stavu sú mu nie známe a nebol so závermi menovanej lekárky oboznámený. Takisto dáva do pozornosti súdu, že pokiaľ sa dokázal, hoci za pomoci svojej širšej rodiny a priateľov bez pomoci svojho syna o seba postarať a rozhodovať o sebe, dokáže to aj naďalej bez pomoci navrhovateľa. Nebolo teda vôbec potrebné bezodkladne upraviť pomery, nie sú splnené žiadne podmienky na uloženie opatrenia, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil. V prípade, ak súd nevyhovie tomuto návrhu, žiada, aby mu bol za opatrovníka ustanovený jeho brat U. Q., bytom I., K. XX.
4. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, pričom vyjadril presvedčenie, že odvolanie nepísal jeho otec, ale písala ho nejaká iná osoba. Podľa jeho vedomostí o zdravotnom a duševnom stave otca formulácie uvedené vo vyjadrení vôbec nezodpovedajú jeho stavu a jeho otec by nebol aktuálne spôsobilý takéto vyjadrenie sformulovať. Toto ho utvrdzuje v názore, že v jeho mene koná iná osoba. Pravdepodobne otcov brat U. Q.. Jeho úmyslom bolo hlavne chrániť otcov majetok, aby nedošlo k situácii, že ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti si prisvoja po predaji nehnuteľnosti jemu prináležiacu časť kúpnej ceny. Jeho otec dodnes nedisponuje účtom, na ktorý by sa mu mohla poukázať kúpna cena, nakoľko nebol niekoľko rokov schopný si tento účet sám zriadiť. V tejto súvislosti uviedol, že keď otcovi v minulosti jeho matka mala vyplatiť vyššiu sumu titulom vyrovnávacieho podielu z bytu, vyzývala ho na založenie účtu a oznámenie jeho čísla, aby mu tak peniaze mohla poukázať, keďže inak nebolo možné v zmysle zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, tento dlh vyplatiť v hotovosti, ale len bezhotovostne. Otec však nebol schopný takýto účet si sám založiť. Napriek tomu údajne podal návrh na exekúciu voči jeho matke, pričom v dobe podania návrhu bol práve hospitalizovaný pre úraz hlavy. Jeho obavu vyjadrenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdili i udalosti po jeho nariadení, keď ho osobne navštívil brat otca U. Q. spolu s realitným maklérom a tlačili na neho, aby návrh vzal späť a umožnil tak predaj domu. Je príznačné, že sa vyjadrovali v mene otca, ktorý tam prítomný nebol. Pritom v minulosti si pamätá, že jeho otec sa proti predaju predmetného domu bránil, staval sa k tomu negatívne a svojich súrodencov obviňoval zo zištnosti a špekulácií. Návrh nepodal čisto na základe svojho subjektívneho názoru na duševný stav otca, ale najmä na základe rozhovoru s ošetrujúcou lekárkou a predloženého lekárskeho nálezu, ktorý mu bol poskytnutý ako blízkemu rodinnému príslušníkovi, čo je plne lege artis. V odvolaní obchádza skutočnosť, že bezdomovcom sa stal len a len výlučne pre jeho alkoholizmus, keď v dôsledku nadmerného požívania alkoholu prišiel o majetok, zničil si zdravie, pričom alkohol mal kľúčový význam aj na dramatické zhoršenie jeho duševného stavu. Bol to práve on, ktorý opustil rodinu a prerušil s nimi kontakty. Je presvedčený, že jeho návrh bol plne dôvodný a súd mu správne vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a preto je dôvodné ho zmeniť a návrh zamietnuť.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal na súde prvej inštancie dňa 26.05.2017 návrh, ktorým sa domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho otca E. Q., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami nad 30,- Eur a uzatvárania zmlúv s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa najmä v dôsledku nadmerného požívania alkoholu zhoršil sa posledné roky až tak, že trpí viacerými ochoreniami, je vo viditeľne zlom stave, odkázaný na pomoc tretích osôb. Stal sa bezdomovcom a od novembra 2016 je umiestnený v G. V. W. v I.. Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára vyplýva, že mu bola diagnostikovaná organická porucha osobnosti, atrofia centrálneho nervového systému, alkoholizmus a ľahká pravostranná hemiparéza, ktorý stav nie je len prechodný a obmedzuje jeho spôsobilosť na právne úkony. Otec navrhovateľa nie je schopný zabezpečovať si sám svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život a nie je schopný si uvedomiť ani následky svojho konania, nakladať s majetkom, hospodáriť s finančnými prostriedkami, vstupovať do zmluvných vzťahov. Aktuálne celú starostlivosť o menovaného zabezpečuje zariadenie, v ktorom sa nachádza. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby bol svojmu otcovi ustanovený za opatrovníka. Zároveň sa navrhovateľ domáhal i nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia, pretože existuje dôvodná obava, že zdravotný stav osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, bude zneužitý na ujmu jeho majetku - spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach v kat. úz. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C“ č. 7732 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 371 m2 a č. 7733 - záhrady vo výmere 651 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. 7732, ktorý je jeho jediným majetkom. Navrhovateľ uviedol, že sa pred pár dňami náhodou dozvedel, že predmetný rodinný dom sa predáva prostredníctvom realitnej kancelárie Migrareal. Predpokladá, že predaj nehnuteľností iniciovali súrodenci otca navrhovateľa a tento nemá vedomosť o jeho predaji. Navrhovateľ sa obáva, že jeho otec podpíše zmluvu, ktorej obsah mu nebude
jasný a tiež, či dôjde k vyplateniu časti kúpnej ceny, lebo nedisponuje ani žiadnym účtom, i dôchodok sa mu vypláca v hotovosti. Týmto postupom by mohla osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, utrpieť majetkovú ujmu a v budúcnosti i jej dedičia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil navrhovateľ dôkazy, a to svoj rodný list, lekársky nález MUDr. P. Q. z 12.05.2017, výpis z LV č. XXX, ponuka na predaj rodinného domu na C..
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže slúžiť dočasnému aj trvalému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp proporcionality). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
11. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.
12. Súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony (obmedzenie alebo pozbavenie) je rozhodovaním o najcitlivejšej otázke existencie človeka, a to jeho spôsobilosti na právne úkony, alebo ako sa tiež používa „svojprávnosti“. Základom pre konanie o spôsobilosti na právne úkony je § 10 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa upravuje, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Posudzovanie schopnosti človeka robiť právne záväzne úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy, môže vykonať iba súd v rámci súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony. Súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Deklarovaným zmyslom pozbavenia či obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je ochrana osôb s duševnou poruchou i ochrana ich majetkových práv. Je to však nepochybne vážny zásah do ich osobnej slobody, do ich rozhodovacích schopností a možnosti byť reálnou súčasťou svojho života.
13. K otázke pozbavenia spôsobilosti na právne úkony sa vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý vo svojom prelomovom náleze zo dňa 28.11.2012, č.k. I. US 313/2012-52 konštatoval, že pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka sa ani všeobecné súdy nemôžu obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania/obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V tomto náleze Ústavný súd SR ďalej konštatuje, že zdravotné postihnutie sa dnes nechápe už iba v medicínskom (individuálnom) rámci, ale svoj význam nadobúda rámec sociálny a právny, ktoré oproti minulosti väčšmi ingerujú hodnoty tvoriace substrát ľudských práv, ako napr. rešpekt a ochrana dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením- obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) - nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinné.
14. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR Čl. 20 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
15. Podľa ods. 4 Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
16. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 276/2014 k inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony považoval za potrebné zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými).
17. Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony teda obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí.
18. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konania o spôsobilosti k právnym úkonom.
19. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedospel k správnemu záveru, že navrhovateľom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. Odvolací súd za hlavný dôvod, pre ktorý nemožno návrhu vyhovieť, považuje nesplnenie zákonom stanovených kritérií a podmienok, pre vyhovenie takémuto návrhu. Navrhovateľom požadované
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd E. Q. zdržal sa nakladania so spoluvlastníckym podielom 1/4 v nehnuteľnostiach v kat. úz. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C“ č. 7732 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 371 m2 a č. 7733 - záhrady vo výmere 651 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. 7732, by fakticky znamenalo zakázanie disponovať so svojim spoluvlastníckom podielom na danej konkrétnej nehnuteľnosť (pričom nie je vylúčené, že by mohol byť spoluvlastníkom aj na iných nehnuteľnostiach), pričom lekárske potvrdenie, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ a aj napadnuté uznesenie nie je postačujúcim podkladom pre takéto rozhodnutie.
20. Podľa lekárskej správy MUDr. P. Q. vystavenej dňa 12.05.2017 pre úradne účely (bez uvedenia, že pre dôvody návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony)totiž vyplýva, že E. Q. je od r. 2017 umiestnený v P. B. - ako bezdomovec. Pre etylizmus prišiel o byt, je tupý, ľahostajný. K jedeniu prichádza prvý, ale bez záujmu o hygienu, potrebuje plienky. Chodí pomaly, používa chodítko. Má brata, ktorý by bol ochotný ho zobrať k sebe, keby udržoval hygienu. To: Nevie čo mu je, ťažko sa mu chodí, stolicu cíti, ale nestíha. Je rozvedený, má 4 deti, nechodia k nemu. Pôvodne bol šofér. Podľa klinickej symptomatiky: vedomie v norme, bazálne orientovaný, PM. inhib. - hypomobilita, emočne tupý, bradypsychizmus, kognit. deficit, mnest. insufuciancia, red. ADL, inkontinencia. Dg.: F 07.9 organická porucha osobnosti, F 10.2 alkoholizmus - syndróm závislosti.
21. Tak ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do sféry súkromného života a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, možno k nemu pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, na základe podrobne vykonaného dokazovania, dôsledne zohľadniac a vyhodnotiac všetky relevantné okolnosti. Súd je v prípadoch rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony povinný identifikovať v konkrétnom prípade uplatňujúce sa a konkurujúce právo ako majetok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli ktorým má dôjsť k obmedzeniu označených základných práv osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o svoje potreby, ako sa prípadne prejavuje v bežnom živote a podobne, aj za pomoci vyšetrenia dotknutej osoby znalcom. Znalecký posudok je v takomto konaní síce vážnym dôkazom, nesmie byť však jediným dôkazom a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Jednoznačne platí, že pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktoré má chrániť, a nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy v spôsobilosti obmedzovaného občana. Ďalej je potrebné vychádzať z myšlienky prednosti, zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie byť zo strany štátu znemožnené realizovať svoju predstavu ani o nakladaní s majetkom tam, kde poprípade aj za pomoci rodiny, si dokáže pomôcť sám.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danom prípade považoval za nedôvodné, aby bola osoba, o obmedzení spôsobilosti ktorej sa koná, už neodkladným opatrením, nariadeným bez vykonania riadneho dokazovania len na základe argumentov navrhovateľa, ktoré súd považoval za nedostatočné, obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v nakladaní so svojim spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti.
23. Je zrejmé, že navrhovateľ ako jeden z detí osoby, o ktorej obmedzenie spôsobilosti sa jedná o otca doteraz nejavil záujem, tento sa do zariadenia dostal ako bezdomovec, jediný s kým aký taký kontakt udržiava je jeden z jeho súrodencov. Podľa lekárskej správy vedomie E. Q. je v norme, dôvodom toho, že je umiestnený v zariadení je podľa všetkých okolností, jeho odkázanosť na starostlivosť pre vlastnú fyzickú nesebestačnosť. Je evidentné, že je u neho daná závislosť na alkohole, čo ale v zariadení, kde je umiestnený, je obmedzená samotným režimom v zariadení. Aj keď je zjavné, že odvolateľovi odvolanie písala iná osoba, v odvolaní uvedené skutočnosti navrhovateľ (inak zastúpený advokátom) v zásade nerozporuje, rozpor je len v tom, že obaja situáciu, za ktorej bol umiestnený v zariadení popisujú z vlastného uhla vnímania a podobne rozpad jeho manželstva a odchod od rodiny. Zatiaľ však nebolo ničím osvedčené, že by u neho aj v dôsledku diagnostikovej organickej poruchy osobnosti a syndróme závislosti na alkohole, bol daný stav, že nedokáže pochopiť a posúdiť následky svojho konania pri predaji podielu na rodičovskom dome a že je potrebné aby, čo i len dočasne mu bola odňatá možnosť disponovania v návrhu uvedeným konkrétnym majetkom - spoluvlastníckym podielom na popísanej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol dedením po svojich rodičoch. Obdobne aj argument, že nedisponuje žiadnym účtom v peňažnom ústave je nepostačujúci pre navrhované rozhodnutie.
24. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP, bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť.
25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.
26. O náhrade trov i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po rozhodnutí vo veci samej.
27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).