Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci navrhovateľky: R. E., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXXX/XX, F., zast. JUDr. Martinou Řeřichovou, PhD. advokátka, s.r.o., Námestie slobody 13/25, Humenné, proti osobe oprávnenej z platenia výživného: E. E., O.. X.XX.XXXX, V. M. XX, B., zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, Mierová 64/2, Humenné, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -140 zo dňa 6.9.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd znížil výživné zo sumy 70 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne voči osobe oprávnenej z platenia výživného - synovi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že aj keď je E. plnoletým dieťaťom navrhovateľky, jej vyživovacia povinnosť voči nemu trvá, pretože sa pripravuje na štúdium na svoje budúce povolanie a nie je schopný sa sám živiť. Mimo výživného od rodičov a rodinných prídavkov, ktoré naňho poberá otec, nemá vlastný príjem. Konštatoval, že v čase začatia konania bol žiakom X. E. F. D. F. B. a v čase rozhodnutia súdu bol prijatý na Y. I. O. Š. O. Z. škole. Návrh navrhovateľky teda považoval súd za nedôvodný. Súd nezistil zásadnú zmenu pomerov na strane syna navrhovateľky, pretože už v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol žiakom F. D.Y. Š. a v štúdiu pokračuje naďalej. Nebola zistená zásadná zmena pomerov ani u otca, ktorý v čase posledného rozhodovania súdu zarábal zhruba 670 eur mesačne a k podstatnej zmene vo výške jeho príjmu nedošlo. E. býva spolu so svojím otcom a ďalším súrodencom v rovnakom byte, za ktorý platia rovnako vysoké poplatky. Neboli preukázané iné podstatné zmeny či už na strane príjmov alebo výdavkov E. a jeho otca, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Súd má za to, že na zabezpečenie základných životných potrieb pre E. by bola postačujúca suma zhruba 300 eur mesačne. Matka prispieva na jeho výživu sumou 70 eur mesačne, otec poberá rodinné prídavky 25 eur mesačne a zvyšok potrieb hradí zo svojho vlastného príjmu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa v rovnakej pracovnej pozícii so skráteným úväzkom 10 hodín týždenne. Návrh na zníženie výživného bol podaný 2.11.2020. V tomto mesiaci matka dosiahla príjem 98,17 eur, v decembri 2020 98,19 eur a v mesiacoch január až jún 2021 105,44 eur. Teda, pokiaľ ide o dosiahnutý príjem na strane matky, nedošlo k zásadnej zmene pomerov. Došlo k zníženiu pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,10 eur mesačne. Medzi pravidelné mesačné výdavky navrhovateľka zahrnula sumu 150 eur ako poplatok spojený s bývaním, zhruba 50 eur poplatok na splatenie úveru, 130 eur platenie výživného pre X deti, 20 eur náklady na lieky, 20 eur na zaplatenie dlžného výživného, 22 eur platí poistku k hypotekárnemu úveru ročne, dobíja si kredit na telefón a ďalšie peniaze potrebuje na zakúpenie stravy, hygienických potrieb, ošatenie a iných bežných výdavkov. Uviedla tak, že jej príjem je nedostatočný na zabezpečenie všetkých týchto potrieb, a preto jej finančne musí vypomáhať jej sestra. Uvádzala zhoršujúci sa zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať zamestnanie na celý pracovný úväzok, ale len na polovičný. Súd mal za to, že lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľky nepreukázali zásadnú zmenu, resp. podstatné zhoršenie tohto stavu od právoplatnosti posledného rozsudku o výživnom, t.j. od 14.2.2020. Z predložených správ vyplýva, že navrhovateľka je alergička na chlad a má pretrvávajúce zdravotné problémy s chrbticou spojené s bolesťami. Tieto zdravotné problémy však navrhovateľka uvádzala aj v predchádzajúcom súdnom konaní. Navrhovateľka predložila lekársku správu od všeobecného lekára o tom, že práca na polovičný úväzok vyhovuje záťaži na pohybový aparát. To, či pracovná schopnosť navrhovateľky je obmedzená natoľko, že nemôže vykonávať prácu v riadnom pracovnom pomere však musí byť preskúmaná posudkovým lekárom. Navrhovateľka bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý by jednak mohol zvýšiť jej príjem a jednak preukázať, že jej pracovná schopnosť je obmedzená natoľko, že nemôže vykonávať na plný pracovný úväzok. Súd má za to, že navrhovateľka na vzdala časti možného príjmu tým, že nevyužila možnosť požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka sa uspokojila so zníženým pracovným úväzkom a tým aj s nižšou odmenou za vykonanú prácu hoci na to nie je žiaden opodstatnený dôvod. Uviedla, že v práci trávi oveľa viac času, než za ktorý dostane zaplatené. Tvrdila, že niektoré pracovné činnosti robí zdarma a plat dostáva len za 2 hodiny, keď predáva koláčiky. Zamestnávateľ to odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov z dôvodu pandémie. Ekonomická situácia zamestnávateľa však nemôže byť riešená na úkor zamestnanca, ktorý musí dostať plat za všetku vykonanú prácu. Navrhovateľka sama uvádzala, že jej takáto práca vyhovuje, lebo si aj sadne, aj postojí, aj vypije s kolegyňou kávu. Takýto spôsob zabezpečovania finančných prostriedkov však nemôže byť na úkor platenia výživného pre deti. Súd má za to, že navrhovateľka sa vzdala časti svojho príjmu len z dôvodu, že jej zamestnávateľ sa dostal do zlej ekonomickej situácie. V priebehu sporu síce navrhovateľka predložila súdu viaceré potvrdenia o tom, že si hľadá zamestnanie, avšak nereflektovala na tie ponuky, ktoré uviedol právny zástupca jej syna na pojednávaní. Súd má za to, že navrhovateľka neprejavila skutočnú snahu o zmenu zamestnania, lebo sama uviedla, že terajšie zamestnanie jej vyhovuje, z hľadiska plnenia si vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči synovi E. je však neakceptovateľné, aby sa uspokojila so zamestnaním, kde trávi denne niekoľko hodín a dostane za to odmenu 105 eur mesačne. Navrhovateľka predložila do konania dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa stala vlastníčkou bytu s tým, že svojmu bývalému manželovi zaplatila za jeho zaniknutý podiel sumu 7.850 eur. Predložila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si túto sumu požičala od pani U. B.. Na vrátenie tejto pôžičky si zobrala hypotekárny úver, avšak už vo výške 10.000 eur, čo zvýšilo jej zadlženosť a tiež výšku mesačnej splátky. Uviedla, že býva v 1,5 izbovom byte, ktorý jej zostal po rozvode manželstva. Ak je finančná situácia navrhovateľky natoľko nepriaznivá, že nemá peniaze ani na zabezpečenie svojich základných životných potrieb, má možnosť tento byt vymeniť za menší a z rozdielu zaplatiť či už celý alebo časť hypotekárneho úveru tak, aby sa jej znížili jednak splátky na splatenie úveru, ale aj poplatky za bývanie. Súd návrh navrhovateľky na zníženie výživného voči synovi E. zamietol ako neopodstatnený. Nezistil od poslednej úpravy výšky výživného, t.j. od 14.2.2020 také zásadné zmeny v pomeroch navrhovateľky, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Naopak, od posledného určenia výživného navrhovateľka neurobila nič preto, aby sa jej ekonomická situácia zlepšila. Hoci už krajský súd konštatoval, že má potenciál zarobiť aspoň minimálnu mzdu, navrhovateľka sa naďalej uspokojuje so zamestnaním, kde podľa jej vyjadrenia trávi denne niekoľko hodín a dostáva zárobok len za 2 odpracované hodiny vo výške 105 eur mesačne. Nebolo preukázané ani zásadné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by jej bránilo v tom, aby si našla lepšie platnú prácu. Aj napriek neustálemu tvrdeniu o zlom zdravotnom stave navrhovateľka ani len nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku.

4. Súd rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , o rodine (ďalej len „“).

5. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania navrhovateľky

6. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá vecne argumentovala tým, že nesúhlasí so závermi súdu. Namietala nesprávne porovnávanie zárobkových a majetkových pomerov v čase pôvodného konania s terajším stavom, aj keď navrhovateľka pracuje u toho istého zamestnávateľa, jej príjem je podstatne nižší a bola jej znížená dávka v hmotnej núdzi. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje 151,46 eura. Namietala, že zamestnávateľ navrhovateľky v dôsledku protipandemických opatrení štátu bol nútený zatvoriť jednu prevádzku a druhú prevádzku aj napriek nedostatku finančných prostriedkov uzatvoriť nechcel, preto skrátil prevádzkovú dobu, aby zabezpečil aspoň minimálny príjem na pokrytie mzdových a prevádzkových nákladov. Navrhovateľka mala snahu preukázať hľadanie si iného výhodnejšieho zamestnania s prihliadnutím na jej zhoršený zdravotný stav, čo súd prvej inštancie do úvahy nevzal. Navrhovateľka nie je zdravá, preto má subjektívnu prekážku nájsť si zamestnanie vo svojom odbore, prípadne v inej oblasti. Zdôraznila, že napriek zdravotným ťažkostiam v regióne s vysokou nezamestnanosťou si prácu našla a vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov. Poukázala na skutočnosť, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie si požičala finančné prostriedky od sestry v sume 5.000 eur dňa 21.8.2020, z ktorej navrhovateľka mesačne vkladá na bankový účet sumu 300 eur, aby tak uhradila v prvom rade výživné a následne náklady spojené s bývaním a splácaním pôžičky. Súd ďalej dostatočne nevyhodnotil vplyv ďalšej vyživovacej povinnosti navrhovateľky vo vzťahu k maloletému U.. Poukázala aj na materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem zjednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16-22 % čistého príjmu povinného rodiča. Pri priemernom mesačnom čistom príjme navrhovateľky v sume 151,46 eura výška výživného na dieťa v určenej vekovej hranici predstavuje 33,32 eura (22 % z dosahovaného čistého príjmu navrhovateľky), pričom rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 4.4.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -142 zo dňa 29.1.2020 bola stanovená vyživovacia povinnosť na maloletého U. v sume 60 eur mesačne a v tom čase maloletého E. v sume 70 eur mesačne, ako aj dlžné výživné vo výške 910 eur. Namietala, že v konaní absentujú listinné dôkazy preukazujúce pravidelne sa opakujúce náklady na plnoletého syna E.. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vrátane odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení , v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala rozhodnou otázkou posúdenia predpokladov pre vyslovenie záveru súdom prvej inštancie o nevyhovení návrhu povinnej z platenia výživného na zníženie výživného.

10. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa.

11. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinná - matka oprávneného bola v čase podania návrhu o zníženie výživného na plnoleté dieťa nositeľom rodičovskej povinnosti platenia výživného na syna.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. . v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti.

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

16. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.

17. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.)

18. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu povinnej matky o zníženie vyživovacej povinnosti, odvolací súd prioritne skúmal existenciu zmeny pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by mala nastať od času posledného rozhodnutia Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 8.7.2019, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove a odôvodňovala by prijatie iného právneho záveru. Zo skutočného stavu veci ďalej vyplýva, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 29.1.2020, ktorým bolo výživné zvýšené zo sumy 35 eur mesačne na sumu 75 eur mesačne, právoplatným 14.2.2020. V čase poslednej úpravy oprávnený bol študentom F. D. Š., jeho otec v čase poslednej úpravy zarábal zhruba 670 eur mesačne. V súčasnosti naďalej bývajú v spoločnej domácnosti a ďalším súrodencom v rovnakom byte, za ktorý platia rovnako vysoké poplatky. Podstatné zmeny či už na strane príjmov alebo výdavkov oprávneného a jeho otca sa oproti poslednej úprave nezmenili. V súčasnosti má rovnaké výdavky spojené so štúdiom na F. Š., s odborným výcvikom, na ktorý je potrebné vynaložiť 40 eur mesačne, okrem toho je nevyhnutné zakupovať ochranné pomôcky na prezenčnú výučbu a tiež ošatenie, čo škola súhrnne uviedla v sume 300 eur a platiť príspevok na Radu rodičov vo výške 20 eur. V čase poslednej úpravy navrhovateľka od júna 2018 do februára 2019 poberala príjem 117,57 eura, pracovala ako predavačka u zamestnávateľa L. U. na polovičný pracovný úväzok. Vo svojej výpovedi uviedla jej mesačný príjem 240 eur v čistom. Uhrádzala výdavky spojené

so zaplatením poplatkov za byt, so splácaním hypotekárneho úveru, so zaplatením poplatku za telefón a výživným pre X deti.

19. Námietky matky ako osoby povinnej z platenia výživného spočívajú v argumentácii, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach platiť naposledy stanovené výživné. Odvolací súd konštatuje, že každý rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Výživné tak ako ho naposledy určil súd prvej inštancie, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb oprávneného z platenia výživného, ktorého odôvodnené výdavky ako mladého dospelého muža pripravujúceho sa na budúce povolenie sú rozhodne vyššie ako výdavky povinnej, ktorej potreby sú už stabilizované.

20. Odôvodnené potreby oprávneného boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Oprávnený bol v čase začatia konania žiakom X. E.Č. F. D. F. B. a v čase rozhodnutia súdu bol prijatý na dennú formu nadstavbového štúdia na tejto škole. Otec mu zabezpečuje hygienické potreby, platí náklady spojené s bývaním vo výške 310 eur mesačne pre 3 osoby a zakupuje stravu do domácnosti, ako aj všetky ostatné bežné potreby pre domácnosť (bývanie pre 1 osobu v byte predstavuje suma 100 eur mesačne). Medzi ostatné nevyhnutné výdavky súd zahrnul potrebu nákupu potravín na odborný výcvik vo výške 40 eur mesačne, 30 eur na zakúpenie ošatenia a ochranných pomôcok spojených so štúdiom, 50 eur na nákup ošatenia a hygienických potrieb, 100 eur na zakúpenie stravy v domácnosti a 10 eur na mimoškolské voľnočasové aktivity. Súd má za to, že na zabezpečenie základných životných potrieb pre E. by bola postačujúca suma zhruba 300 eur mesačne. Matka prispieva na jeho výživu sumou 70 eur mesačne, otec poberá rodinné prídavky 25 eur mesačne a zvyšok potrieb hradí zo svojho vlastného príjmu. Odvolací súd túto sumu nepovažuje za nadhodnotenú. S poukazom na skladbu týchto nevyhnutných výdavkov (štúdium na strednej škole, ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné výdaje) je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti na sumu 35,- eur mesačne mieni matka de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na otca. Navyše je nepochybné, že naposledy určené výživné v prepočte 2,33 eur na deň (70/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov oprávneného na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby a mimoškolské voľnočasové aktivity, primerané v tak minimálnej miere, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov ako sa domáhala navrhovateľka (námietka o absentovaní listinných dôkazov preukazujúcich pravidelne sa opakujúce náklady na plnoletého syna). Prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy oprávneného nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.

21. Na základe vyššie uvedených záverov konštatuje odvolací súd, že naposledy súdom určené výživné neprevyšuje odôvodnené potreby oprávneného. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné v sume 70,- eur mesačne bude z veľkej časti spotrebované práve na stravu oprávneného, ktorý je dospelým mužom. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby oprávneného tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť matky.

22. Podaným odvolaním povinná prejavila subjektívnu nespokojnosť s výškou zvýšeného výživného, ktoré nezodpovedá jej možnostiam a schopnostiam. K odvolacím námietkam povinnej v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu (alergia na chlad, pretrvávajúce zdravotné problémy s chrbticou spojené s bolesťami) odvolací súd uvádza, že posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. , a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného. zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (), takže nemôže obstáť ani argumentácia povinnej ohľadom jej zdravotného stavu. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že zdravotné problémy jej dlhodobo bránia v riadnom pracovnom výkone, nakoľko jej pracovná schopnosť nie je znížená, nie je poberateľkou invalidného dôchodku, preto jej námietky ohľadom jej neschopnosti plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných problémov neobstoja a nie je možné ich hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Správny je záver súdu v tejto súvislosti, že navrhovateľka bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý by jednak mohol zvýšiť jej príjem a jednak preukázať, že jej pracovná schopnosť je obmedzená natoľko, že nemôže vykonávať na plný pracovný úväzok. Zároveň odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že navrhovateľka sa uspokojila so zníženým pracovným úväzkom a tým aj s nižšou odmenou za vykonanú prácu, hoci na to nie je žiaden opodstatnený dôvod (v práci trávi

oveľa viac času, než za ktorý dostane zaplatené, niektoré pracovné činnosti robí zdarma a plat dostáva len za 2 hodiny, keď predáva koláčiky, takáto práca jej vyhovuje, lebo si aj sadne, aj postojí, aj vypije s kolegyňou kávu). Takýto spôsob zabezpečovania finančných prostriedkov však nemôže byť na úkor platenia výživného pre deti, je neakceptovateľné, aby sa uspokojila so zamestnaním, kde trávi denne niekoľko hodín a dostane za to odmenu 105 eur mesačne. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

23. Námietky navrhovateľky teda neobstoja, z jej strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať výživným určeným v čase poslednej úpravy na syna, o to viac, že výživné bolo naposledy určené vo februári 2020 a navrhovateľka podala návrh na zníženie výživného v novembri, teda len 9 mesiacov od poslednej súdnej úpravy, a teda tieto námietky sú právne nepodstatné pre rozhodnutie o zmene výživného, nakoľko v uvedenom období nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v schopnostiach a možnostiach osoby povinnej z platenia výživného a dodáva, že je neakceptovateľné, aby matka nevyvíjala žiadnu snahu o zabezpečenie z adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohla plniť vyživovaciu povinnosť k synovi.

24. Zároveň dôvodne súd prvej inštancie nezobral do úvahy dlhy matky, keďže tieto skutočne nemôžu mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Odvolacie námietky týkajúce sa platenia dlhov považuje odvolací súd za nedôvodné. Takéto výdavky nie je možné zohľadňovať pri určení výživného. Nemôžu ísť na úkor výživného pre maloleté deti, ktoré majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič.

25. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú dôvody zo strany navrhovateľky pre zníženie výživného. Navrhovateľka aj naďalej vykonáva prácu, akú vykonávala pri poslednej úprave výživného, pokiaľ sa bráni tým, že v dôsledku koronakrízy sa znížili jej príjmy, ide o situáciu, ktorá zasiahla takmer všetky pracovné pozície, a navyše napriek koronakríze otec aj naďalej zabezpečoval výdavky dvoch svojich detí.

26. K námietkam navrhovateľky, že vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15 až 17 rokov zodpovedá výživné v rozsahu 16 až 22 % čistého príjmu povinného rodiča odvolací súd poukazuje na potencialitu príjmov matky, ktorú odvolací súd už pri poslednej súdnej úprave ustálil aspoň v sume minimálnej mzdy vychádzajúc z čistej minimálnej mzdy za rok 2019 vo výške 427 eur so záverom, že výška výživného pre E. by mala byť v rozsahu 68,32 eur. Odvolací súd ani v tomto konaní o zníženie výživného vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti nezistil dôvody pre odklon od tohto vysloveného názoru a opätovne musí konštatovať, že výška výživného v rozsahu zhruba 20 % nebola určená zo skutočného príjmu navrhovateľky, ale z príjmu, ktorý by dosiahla, ak by zarábala aspoň minimálnu mzdu.

27. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že aj keby oprávnený z platenia výživného má príjem z brigádnickej činnosti, bolo by absurdné do príjmov dieťaťa zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením tak, že povinný rodič, v tomto prípade jeho matka, by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené (nález ÚS ČR sp.zn. z 21.4.2011).

28. Po oboznámení sa s relevantným obsahom vyššie citovaného rozhodnutia odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľka nepreukázala existenciu podstatnej zmeny pomerov. Jej nepriaznivý zdravotný stav a výdavky prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie neodôvodňujú zníženie výživného zo sumy 70,- eur na sumu 35,- eur. Okrem toho nad rámec bežného výživného plnoletému synovi ničím neprispieva. Odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného zo strany matky 70,- eur ani

nezodpovedá odôvodneným potrebám plnoletého oprávneného. Navrhovateľka sa nemôže spoliehať na to, že otec bude neustále v plnej miere zabezpečovať výživu syna a ona sa nebude podieľať na ich zvýšených nákladoch na výživu. Preto naposledy určené výživné zohľadňuje mieru proporcionality a limity matkiných možností a schopností. Pri zohľadnení vyživovacej povinnosti aj zo strany otca (ak by prispieval v rovnakej výške 70,-eur), by teda plnoletý syn získal pre svoje potreby sumu 140,-Eur, ktorú sumu, vzhľadom na odôvodnené výdavky dospelého, stredoškolsky študujúceho syna, možno považovať za podhodnotenú.

29. Ani ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Odvolací návrh odvolateľky na zníženie vyživovacej povinnosti považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom plnoletého dieťaťa ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu.

30. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).