Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/125/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Urbariát, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, so sídlom námestie Slobody 184, Kysucké Nové Mesto, IČO: 42 349 737, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 318 495, o zaplatenie 4 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -190 zo dňa 18. 06. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. , o odpadoch, , zamietol žalobu žalobcu (I.) a žalovanému proti nemu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Vychádzal z toho, že medzi stranami bola uzavretá Dohoda o vymedzení vzájomných vzťahov vzniknutých pri stavbe TR Kysucké Nové Mesto - TR Čadca, predmetom ktorej bol dočasný záber pozemku v obhospodarovaní žalobcu za účelom zriadenia skladovej plochy lomového kameňa a betónovej sute, ktoré vzniknú počas realizácie stavby. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina svojím rozhodnutím zo dňa 02. 08. 2019 uložila žalobcovi pokutu vo výške 4 000,- eur za nedodržanie zákona o odpadoch tým, že ponechal na predmetnej parcele stavebné odpady pozostávajúce z vybúraných základov spod stožiarov elektrického vedenia, betónovej sute a kameniva, čím porušil zákaz podľa ust. citovaného zákona, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ústredie, Bratislava rozhodnutím z 22. 11. 2011. Predmetná pokuta bola žalobcovi uložená v súvislosti s jeho konaním, bez ohľadu na činnosť alebo aktivitu zo strany žalovaného, keď je bez významu, že žalovaný realizoval projekt - Rekonštrukcia stavby TR Kysucké Nové Mesto - TR Čadca, ako aj skutočnosť, že v minulosti realizoval podobné projekty a že z toho dôvodu si mal zabezpečiť odvoz odpadového materiálu, ktorý vznikal v dôsledku vykonaných prác na legálne skládky po dohode s mestom/obcou, a to z dôvodu, že pokuta nebola žalobcovi uložená z dôvodu, že predmetný odpad z betónovej sute nebol odvážaný na skládku na to určenú, ale z dôvodu, že ponechal na pozemku, ktorý obhospodaruje, skládku betónovej sute. Žalovaný nemá povinnosť poučovať žalobcu o znení zákona o odpadoch, a preto sa nemôže žalobca odvolávať na skutočnosť, že žalovaný ho mal uviesť do omylu, resp. že ho pri uzatváraní dohody nepoučil o možnom porušení zákona, keďže každý subjekt je povinný počínať

si tak, aby dodržiaval povinnosti, ktoré sú mu ukladané a ktoré mu vyplývajú z príslušných zákonov. Prípadnú nevedomosť subjektu spôsobilého na právne úkony nemožno sankcionovať na úkor iného subjektu. V spore nebolo sporným, že žalobca mal vedomosť o tom, že betónová suť bude na pozemku uložená a následne s jeho súhlasom ponechaná. Nebolo sporným, že žalobca so žalovaným uzatvoril dohodu, predmetom ktorej bolo zriadenie skládky na predmetnej parcele, pričom po ukončení realizácie stavby mal byť lomový kameň, ako aj betónová suť vzniknutá počas jej realizácie odvezená na miesto trvalého určenia, ktoré mal určiť žalobca na vlastnom pozemku, pričom odvoz upravenej betónovej sute a použitého lomového kameňa na miesto trvalého určenia mal zabezpečiť žalovaný (čl. III. ods. 2 dohody). Zároveň nebolo sporným, že žalobca s takým znením dohody súhlasil, čo potvrdil aj jeho predseda na pojednávaní a potvrdzuje to aj emailová komunikácia medzi stranami sporu. Ďalej poukázal na to, že žalovanému bola za konanie v rozpore so zákonom o odpadoch, a to uloženie stavebného materiálu na predmetnú parcelu, uložená taktiež pokuta, teda jeho konanie za porušenie zákona o odpadoch bolo taktiež sankcionované. Nestotožnil sa s argumentáciou, že na strane žalobcu mala vzniknúť z dôvodu uloženej pokuty škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného. Úbytok v majetkovej sfére žalobcu z dôvodu úhrady uloženej pokuty bol totiž spôsobený v dôsledku porušenia zákona o odpadoch zo strany žalobcu a nie v dôsledku činnosti žalovaného. Nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a vznikom majetkového úbytku na strane žalobcu, čo vyplýva aj z vyššie uvedených nesporných skutočností a nie sú preto splnené zákonné podmienky na to, aby bol žalobcovi proti žalovanému priznaný uplatňovaný nárok, z ktorého dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote z dôvodu podľa ust. , odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že súd posudzoval predmetnú vec aj podľa ust. zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje a) uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom, ktoré mal žalobca porušiť tým, že ponechal na ním obhospodarovanom pozemku skládku betónovej sute, z čoho vyplýva, že sa musí jednať o aktívne konanie dotknutej osoby, ktorá musí uložiť alebo ponechať odpad na takomto inom mieste a zároveň v prípade spáchania priestupku musí byť splnená aj subjektívna stránka zo strany páchateľa, a to zavinenie, čo splnené nebolo, pretože páchateľ nemôže byť postihnutý len za objektívnu skutočnosť, že má vlastnícky vzťah k pozemku, ktorý dočasne prenechá do dispozície žalovaného, ktorý s ním v rozhodnom čase nakladá a rozhoduje o ňom. Uvedeného priestupku sa môže dopustiť len pôvodca odpadu alebo osoby nakladajúce s odpadom podľa citovaného zákona, pričom žalobca nebol ani jeho pôvodcom, ani jeho držiteľom, keď pôvodca a držiteľ odpadu bol bez akýchkoľvek pochybností zistený a bol ním žalovaný. Žalobca s ním uzavrel dohodu, v rámci ktorej bol predložený projekt vykonávania prác, kde v časti B. Súhrnnej technickej správy sa v bode 4. uvádza, že odpad bude odvezený na skládky, ktoré dohodne dodávateľ s príslušným obecným/mestským úradom. Pôvodca a držiteľ odpadu, t. j. žalovaný, ktorý s ním nakladal v rozpore s ust. citovaného zákona, bol nepochybne ako zodpovedný subjekt zistený a tento sa k svojmu protiprávnemu konaniu aj priznal a odpad odstránil. Žalobca sa preto nemohol dopustiť porušenia zákona o odpadoch, pretože objektívna zodpovednosť ako vlastníka pozemku je v danom prípade vylúčená. Žalovaný je na rozdiel od neho podnikateľským subjektom, ktorý v predmetnej oblasti dlhodobo podniká, a preto si musel byť vedomý svojich povinností na úseku odpadov. Stavbu realizoval vo verejnom záujme a žalobca mu preto bol povinný poskytnúť predmetnú súčinnosť. Stavbu - rekonštrukciu vedenia pre žalovaného projektovo zabezpečovala spoločnosť EDWIN s.r.o., ktorá mu zaslala žiadosť o udelenie súhlasu k plánovanej rekonštrukcii vedenia, prílohou ktorej bola aj Súhrnná technická správa 07-216, z ktorej taktiež vyplývali povinnosti žalovaného podľa zákona o odpadoch, ktoré skutkové tvrdenia žalovaný nenamietal, avšak predmetné doklady k nim sa viažuce a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom rozhodnutí súd vôbec nebral do úvahy a žiadnym spôsobom sa s nimi nevyporiadal. Pokiaľ mu žalovaný tieto skutočnosti o nakladaní s odpadmi pri uzavretí dohody neuviedol, uviedol ho do omylu s tým, že dočasný záber pozemku v jeho správe za účelom zriadenia skladovej plochy lomového kameňa a betónovej sute vyplývajúcich zo o energetike je možný a nie je v rozpore s inými zákonmi (o odpadoch). Žalobca je pozemkové spoločenstvo, ktoré zastupuje záujmy jednotlivých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti - urbárnikov, nemajúce akúkoľvek pochybnosť pri uzavretí dohody, že sa jedná o niečo v rozpore so zákonom o odpadoch.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.

Predmetom dohody bol dočasný záber pozemku vo vlastníctve žalobcu za účelom zriadenia skladovej plochy lomového kameňa a betónovej sute, v rámci ktorej bol predložený projekt vykonávaných prác, kde v časti B. Súhrnnej technickej správy sa v bode 4. uvádza, že odpad bude odvezený na skládky, ktoré mal dohodnúť žalovaný s príslušným obecným/mestským úradom. V zmysle uzatvorenej dohody sa strany dohodli, že budú zriadené dočasné skladovacie plochy na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a že budú na jeho pozemkoch zriadené skládky. Žalovaný mal v zmysle dohody v úmysle pozemky žalobcu využiť len dočasne a následne lomový kameň a betónovú suť zlikvidovať, avšak na základe jeho požiadavky tak neučinil, nakoľko žalobca mal v úmysle odpad využiť pre vlastné potreby a trvale ich skladovať na svojich iných pozemkoch, čo je zrejmé z čl. III. bod 2, pričom dané ustanovenie požadoval do dohody doplniť žalobca, a preto je v rozpore s jeho tvrdením, že odvezenie odpadu mal dohodnúť žalovaný s príslušným úradom, čo vyplýva aj z emailovej komunikácie medzi stranami. Na základe vykonaného podnetu vykonala Slovenská inšpekcia životného prostredia kontrolu, ktorá zistila pochybenia v rozpore so zákonom o odpadoch tak na jeho strane, ako aj na strane žalobcu z dôvodu porušenia § 13 písm. a/ citovaného zákona. Svoje pochybenie uznal a odpad odstránil na vlastné náklady z pozemkov žalobcu a taktiež zaplatil peňažnú pokutu 4 000,- eur uloženú mu inšpekciou. Sankcia za porušenie citovaného ustanovenia bola uložená aj žalobcovi, keďže aj z jeho strany došlo k porušeniu zákona. Proti uloženiu sankcie sa žalobca odvolal, avšak bezúspešne, keďže porušenie zákona o odpadoch bolo z jeho strany jednoznačne preukázané. Žalobca ako riadny hospodár v zmysle stanov Pozemkového spoločenstva ponechal na pozemku, ktorý obhospodaruje, stavebné odpady, pozostávajúce z vyrúbaných základov spod stožiarov elektrického vedenia, betónovej sute a kameniva, čím porušil zákaz podľa ust. § 13 písm. a/, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na to určenom. Žalobca tým, že uzatvoril dohodu dobrovoľne, s plným vedomím súhlasil s umiestnením odpadu na pozemkoch v jeho správe a tento si ponechal s úmyslom, že po realizácii stavby si tento trvalo uloží na iných pozemkoch vo svojej správe a použije ho pre vlastné potreby a za toto jeho konanie (ponechanie odpadu na inom mieste ako na mieste na to určenom), resp. za zákonom kvalifikovaný nedostatok konania (omisívne konanie) mu zo strany SIŽP bola uložená pokuta, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako domnelú škodu voči nemu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (, ) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že v sú taxatívnym spôsobom vymedzené prípady, ktoré súd prejudiciálne riešiť nemôže a z ktorého ustanovenia vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Z obsahu spisu, a to konkrétne z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie Bratislava vyplýva, že uložila žalobcovi podľa o odpadoch pokutu 4 000,- eur za nedodržanie ustanovení zákona o odpadoch zistených za kontrolované obdobie od 01. 01. 2018 do 06. 06. 2018, ktorého sa dopustil tým, že na parcele, ktorú obhospodaruje, ponechal stavebné odpady pozostávajúce z vybúraných základov stožiarov elektrického vedenia, betónovej sute a kameniva, čím porušil zákaz podľa zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §

117 ods. 6 citovaného zákona. Vychádzajúc z uvedeného právoplatného rozhodnutia, ktorým je súd viazaný, neobstoja námietky a polemika žalobcu o potrebe aktívneho konania pôvodcu odpadu pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu a potrebe zavinenia a nemožnosti jeho postihovania za objektívnu skutočnosť, že obhospodaruje predmetnú parcelu, s ktorými námietkami sa vysporiadala vo svojom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania aj Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že predmetná pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie jeho povinnosti zo zákona o odpadoch, keďže ponechal odpad na inom mieste ako na to určenom, pretože v zmysle dohody so žalovaným (čl. III. bod 2) si ho chcel ponechať pre svoju ďalšiu potrebu, t. j. škoda mu vznikla porušením jeho právnej povinnosti a nie prevádzkovou činnosťou žalovaného ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie. Krajský súd pritom poukazuje na všeobecne uznanú zásadu ignorantia iuris non excusa (neznalosť zákona neospravedlňuje), z čoho vyplýva, že omyl žalobcu vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona o odpadoch nie je ospravedlniteľný, keďže ustanovenie z. č. je jasné, nepripúšťajúce rôzny výklad.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovanému vzhľadom na jeho plný úspech vo veci podľa priznaný v plnom rozsahu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a vzhľadom na plný úspech žalovaného aj v odvolacom konaní mu ho taktiež priznal v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).