Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/20/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 26. mája 2022 prejednal odvolanie obžalovaného O. U. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 13.12.2021 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného O. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 13.12.2021 bol obžalovaný O. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 7.11.2020 okolo 10.25 hod. počas vykonávania prác na rodinnom dome č. XXX v obci L. spozorovali, ako majiteľovi domu S. V. spadol na zem náramok zo žltého kovu, po predchádzajúcej dohode v čase o 10.32 hod. sa O. U. vrátil z prednej časti domu, kde osádzali parapety na pozemok za rodinným domom, kde zdvihol zo zeme náramok a vložil si ho do vrecka nohavíc, zatiaľ čo odsúdený V. S. čakal na terase domu a pozoroval, či niekto neprichádza a následne v čase o 11.05 hod. z pozemku spoločne odišli, čím poškodenému S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, spôsobili škodu vo výške 630,- eur.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný O. U., a to proti výroku o vine a o treste, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku. Napadnutý rozsudok považuje za nedôvodný a nezákonný, pretože vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Predvolanie na pojednávanie mu nikdy nebolo doručené tak, ako to stanovuje v ustanovení . Nikdy neobdržal do vlastných rúk súdnu zásielku, ktorej obsahom by bolo predvolanie na pojednávanie ani si nie je vedomý, že by bol upovedomený o opätovnom doručení alebo o uložení zásielky na pošte. Na preberanie zásielok nesplnomocnil žiadnu osobu, a teda tento spôsob doručenia je vylúčený. Vzhľadom k tomu, že o termíne hlavného pojednávania nebol upovedomený, nemohol sa naň dostaviť a realizovať svoje právo na obhajobu. Pojednávanie sa za týchto okolností vôbec nemalo uskutočniť. Rovnako ako pri doručovaní predvolania na pojednávanie súd pochybil aj pri doručovaní predmetného rozsudku, keďže ani tento mu nebol doručený do vlastných rúk. Má za to, že ani rozsudok mu nebol riadne doručený. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného vyjadril, že z trestného spisu je zistiteľné, že obžalovanému bolo predvolanie doručené na adresu, ktorú označil ako doručovaciu adresu, pričom zásielka bola prevzatá splnomocnencom. Spôsob doručovania prostredníctvom splnomocnenca obžalovaný realizoval v priebehu celého trestného konania, pričom nikdy uvedenú skutočnosť nenamietal. Obžaloba a predvolanie na hlavné pojednávanie boli odsúdenému riadne doručené v súlade s ustanovením , , pričom v predvolaní bol na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti upozornený. Boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle Konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozsudku prebehlo v zmysle ustanovení . Záver súdu o vyslovení viny obžalovaného hodnotí ako správny a zákonný. Odvolanie navrhuje zamietnuť.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

K výroku o vine

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný O. U.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa:

„Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný O. U. sa nepriznal k spáchaniu skutku, avšak sa priznal, že ako fajčili so S., tak mu spoluodsúdený S. nohou ukázal na chodník, kde stáli, že sa tam nachádzala retiazka žltého kovu, ktorú obžalovaný zdvihol zo zeme a podal ju

V. S.. Spáchanie skutku je preukázané výpoveďou svedka (spoluodsúdeného V. S.), ktorý potvrdil, že spolu s obžalovaným O. U. našli retiazku zo žltého kovu pred domom pri chodníku, ktorú obžalovaný U. zobral a dal si ju do vrecka, a následne, keď išli domov na motorovom vozidle, zlatú retiazku obžalovaný vložil do dverí auta. Následne spoluodsúdený V. S. retiazku odovzdal Ing. Z., ktorý ju následne vrátil majiteľovi. Spáchanie skutku je preukázané aj výpoveďou svedka poškodeného S. V., a ním predloženým kamerovým záznamom, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný U. sa vrátil z prednej časti domu, kde sa osádzali parapety na pozemok za rodinný dom, kde zdvihol zo zeme náramok, vložil si ho do vrecka, zatiaľ čo V. S. na terase domu dával pozor, či niekto nejde. Z výpovede svedka poškodeného mal súd za preukázané, že odcudzený náramok bol vrátený poškodenému V. na druhý deň 8.11.2020, a teda mu nevznikla žiadna škoda. Spáchanie skutku je preukázané aj výpoveďou Ing. O. Z., ktorý potvrdil, že mu volal V. S., ktorý oznámil, že retiazku majú a že ju chcú vrátiť. Preto následne Ing. Z. odcudzenú retiazku vrátil poškodenému. Okrem vyššie uvedených výpovedí spáchanie skutku je preukázané listinnými dôkazmi, a to odborným vyjadrením, z ktorého súd zistil, že hodnota odcudzenej zlatej retiazky je 630 Eur, z kamerového záznamu, ktorý bol s CD nahrávkou predložený, súd zistil, že obžalovaný O. U. sa vrátil z prednej časti domu do zadnej časti domu, zatiaľ čo V. S. čakal na terase domu a pozoroval, či niekto nejde a po príchode obžalovaný si niečo vložil do vrecka nohavíc a následne odišli.“

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Vinu obžalovaného mal aj krajský súd nepochybne preukázanú z viacerých vo veci vykonaných dôkazov. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný O. U. sa síce nepriznal k spáchaniu skutku, avšak sa priznal, že spoluodsúdený S. mu nohou ukázal na chodník, kde stáli, že sa tam nachádzala retiazka žltého kovu, ktorú obžalovaný zdvihol zo zeme a podal ju V. S.. Spáchanie skutku tak, ako ho dáva za vinu obžaloba, je preukázané výpoveďou svedka (spoluodsúdeného V. S.), ktorý potvrdil, že spolu s obžalovaným O. U. našli retiazku zo žltého kovu pred domom pri chodníku, ktorú obžalovaný U. zobral a dal si ju do vrecka. Následne spoluodsúdený V. S. retiazku odovzdal Ing. Z., ktorý ju následne vrátil majiteľovi. Spáchanie skutku je preukázané tiež výpoveďou svedka poškodeného S. V., a ním predloženým kamerovým záznamom, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný O. U. sa vrátil z prednej časti domu, kde sa osádzali parapety na pozemok za rodinný dom, kde zdvihol zo zeme náramok, vložil si ho do vrecka, zatiaľ čo V. S. na terase domu dával pozor, či niekto nejde. Z výpovede svedka poškodeného vyplynulo, že odcudzený náramok bol poškodenému vrátený. S uvedeným dôkazmi korešponduje aj výpoveď Ing. O. Z., ktorý potvrdil, že mu volal V. S., ktorý oznámil, že retiazku majú a že ju chcú vrátiť. Preto následne Ing. Z. odcudzenú retiazku vrátil poškodenému. Okrem vyššie uvedených dôkazov je spáchanie skutku preukázané listinnými dôkazmi, a to odborným vyjadrením, z ktorého vyplýva, že hodnota odcudzenej zlatej retiazky je 630,- eur, z kamerového záznamu, ktorý bol s CD nahrávkou predložený. Nakoniec obžalovaný v podanom odvolaní sa k otázke jeho viny vôbec nevyjadril.

Obžalovaný v odvolaní primárne namieta, že vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces a že predvolanie na pojednávanie mu nikdy nebolo doručené tak, ako to stanovuje .

Podľa v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom

a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Po preštudovaní spisu krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom boli splnené všetky podmienky na vykonanie hlavného pojednávania dňa 13.12.2021 v neprítomnosti obžalovaného. Obžaloba bola obžalovanému O. U. doručená dňa 11.10.2021 podľa predloženej doručenky na č.l. 84 rub spolu s trestným rozkazom. Obžaloba sa preukázateľne dostala do dispozičnej sféry obžalovaného, čoho dôsledkom bolo podanie odporu (č.l. 87) proti trestnému rozkazu č.k. -85 zo 16.9.2021. Predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal splnomocnenec obžalovaného dňa 19.11.2021 (č.l. 93 rub). Obžalovaný bol na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti v predvolaní upozornený (č.l. 94). Krajský súd ďalej konštatuje, že obžalovaný mal v rámci konania možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, ustanovenia o vyšetrovaní boli dodržané a obžalovaný bol tiež upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania (č.l. 74 a 74 rub).

Pokiaľ obžalovaný namieta, že na preberanie zásielok nesplnomocnil žiadnu osobu, krajský súd dáva do pozornosti, že v zmysle zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta. Ide o povinnosť určenú pracovníkom pošty, aby písomnosť do vlastných rúk doručili len oprávneným osobám alebo osobám, ktoré majú overené splnomocnenie. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný O. U. podľa oznámenia Slovenskej pošty splnomocnil na preberanie všetkých jemu adresovaných poštových zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných rúk“, I. U. (č.l. 151, 153). Splnomocnenie bolo vydané dňa 2.2.2018 na dobu neurčitú, pričom trestné stíhanie začalo až v roku 2020. Zo spisu tiež vyplýva, že I. U. za obžalovaného ako splnomocnenec prebrala zásielky do vlastných rúk niekoľkokrát, pričom obžalovaný túto skutočnosť doposiaľ nikdy nenamietal. Krajský súd takéto doručovanie považuje za platné a účinné.

Deň pred konaním verejného zasadnutia, na ktorom sa malo rozhodovať o odvolaní obžalovaného dňa 25.5.2022, krajský súd kontaktovala osoba, ktorá sa predstavila ako manželka obžalovaného, pričom uviedla, že manžel (obžalovaný) je v súčasnej dobe v zahraničí, kde pracuje a že si zle pozrel dátum nariadeného verejného zasadnutia. V deň konania verejného zasadnutia dňa 26.5.2022 telefonovala opätovne, pričom oznámila, že manžel si chce zvoliť obhajcu a preto žiada o odročenie verejného zasadnutia.

Podľa za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.

Podľa podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do 3 pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.

Zo spisu vyplýva, že obžalovanému bolo upovedomenie na verejné zasadnutie doručené dňa 28.4.2022, pričom termín verejného zasadnutia bol určený na deň 26.5.2022, a teda termín verejného zasadnutia mu bol oznámený s dostatočným časovým predstihom, aby si zosúladil svoje pracovné povinnosti tak, aby sa na nariadenom verejnom zasadnutí mohol osobne zúčastniť, prípadne aby si do toho času mohol zvoliť obhajcu alebo o neho požiadal alebo aby požiadal súd o odročenie termínu verejného zasadnutia. Žiadnu z uvedených možností však obžalovaný neuskutočnil, a preto v zmysle

krajský súd nemal dôvod nariadené verejné zasadnutie odročiť. Navyše telefonické oznámenie osoby, ktorá sa predstavila ako manželka obžalovaného, súd nemôže vyhodnotiť ako úkon urobený oprávnenou osobou, nakoľko prostredníctvom telefonického rozhovoru si súd nevie overiť pravdivosť údajov. Okrem toho, obžalovaný predmetné oznámenie manželky písomne ani ústne do zápisnice do 3 pracovných dní nedoplnil, preto o ňom krajský súd nekonal a na takýto úkon neprihliadal.

K výroku o treste

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému.

Pri absencii odvolacích námietok proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu. Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný má 11 záznamov v registri trestov za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, pričom niekoľkokrát bol potrestaný aj nepodmienečným trestom odňatia slobody. V registri priestupkov má 8 záznamom. Navyše prejednávaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp.zn. . Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a teda, že už bol za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšila o 1/3. Základná trestná sadzba pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. je od 0 až na 2 roky, pri aplikácii vyššie uvedených ustanovení je trestná sadzba zvýšená v rozpätí od 8 mesiacov do 2 rokov. Súd ukladal trest s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., § 31 ods. 2 Tr. zák. a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Ani podľa názoru krajského súdu iný, miernejší druh trestu, v prípade obžalovaného neprichádzal ani do úvahy. Je nesporným faktom, že obžalovaného doposiaľ neprevychovali ani uložené a vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody, navyše uvedený skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Okresný súd obžalovaného v súlade so stavom veci a zákonom na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia

Vzhľadom na uvedené okolnosti krajský súd považoval odvolanie obžalovaného O. U. za nedôvodné, a preto ho podľa zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.