Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-45-2017.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/45/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, proti povinným: X/ K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. M.. N. XX, G., X/ H. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. Č. XX, X/ O. H., J.. XX.XX.XXXX, G. M.. N. XX, G., o vymoženie 16.940,22 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3Er/397/2009-33 zo dňa 17.01.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, § 243f ods. 3, 4 a6, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinný (ako dlžník) uzatvorili dňa 19.10.2004 (správne malo byť uvedené 21.11.2005 - pozn. odvolacieho súdu) Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“). Povinní sú v predloženej Zmluve označení ako fyzická osoba - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/662/2007 vyplýva, že povinný bol i v tomto konaní označený fyzická osoba - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Zo Zmluvy súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie medziúveru pod č. 2754220703 vo výške 500 000,00 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2754220201 vo výške cca 300 000,00 Sk s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31335004 (veriteľ, právny predchodca oprávneného), ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/662/2007 - 16 zo dňa 17.03.2008, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3 000 Sk, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa
mu poplatok 500 Sk a za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať poplatok ročne podľa „Sadzobníka poplatkov“ platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru vo výške 400 Sk je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné vyhodnotiť uplatnenie poplatku za zmenku 500 Sk, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk“, kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné. Zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a povinným v čl. II, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 000,00 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy iba veriteľovi - dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou. Z judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/628/08 exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v čase podania návrhu na vydanie zmenkového rozkazu nebol povinný preukazovať za aké konkrétne služby sa poplatky platia. Účtovanie poplatkov v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, vystavenia zmenky a
vedenia účtu pred odstúpením od zmluvy nebolo zakázané žiadnym právnym predpisom, išlo o poplatky, ktorých uplatnenie bolo jasne uvedené v zmluve o úvere a povinný mal možnosť túto nepodpísať, ak s ich účtovaním nesúhlasil. Oprávnený na žiadosť povinného poskytol úver, založil účet a vystavil zmenku. Aj v prípade, ak by prichádzala do úvahy aplikácia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, tieto by uvedené znaky nenapĺňali, nakoľko nejde o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Oprávnenému nie je z rozhodnutia zrejmé, v čom spočíva neprijateľnosť zmluvných podmienok. Až novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. sa zaviedla povinnosť žalovaného opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a bolo zavedené, že v prípade, ak sa nepreukáže opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase vydania zmenkového rozkazu uvedené ustanovenia neplatili. Je neprípustné, aby súd na konania z roku 2007 aplikoval ustanovenia, ktoré v tomto čase neexistovali a na základe uvedeného zastavil exekúciu, ktorá prebiehala na základe riadne vydaného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Zmenkový súd nemal povinnosť prihliadať na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o úvere uzatvorená v roku 2005 nebola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle platných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je výlučne upravená v ust. § 497 Obchodného zákonníka. Spätné posudzovanie právneho vzťahu predstavuje rozpor s dobrými mravmi a stratu právnej istoty. Ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v čase vydania zmenkového rozkazu, v čase podania návrhu na začatie exekúcie neexistovalo. Definujúcim znakom právneho štátu a významnou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty je zákaz retroaktivity, čo však súd prvej inštancie svojím konaním nepotvrdzuje. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a rozhodol, že exekúcia pokračuje.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
4. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015 Z.z., v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a..
5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ a reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 243f, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017 patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ. Súd prvej inštancie na vec aplikoval správne právne normy, rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 21.11.2005 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy) majúcu formulárovú podobu, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda od počiatku o typický občianskoprávny vzťah. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.11.2005 upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úveroch, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k dojednaniu o poplatku za biankozmenku vo výške 500 Sk (16,60 eur) odvolací súd uvádza, že biankozmenka je vystavovaná v prospech, v záujme veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, nejde teda o poplatok za službu, plnenie, poskytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Naviac poplatok vo výške 500 Sk nemôže sledovať výdavky spojené s vystavením biankozmenky. Ide teda nepochybne o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti nevyjadroval osobitne ku každej zmluvnej podmienke, ktorej neprijateľnosť konštatoval súd prvej inštancie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky. Zmenkový súd sa skúmaním zmluvných podmienok nezaoberal, keďže zmluva obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3Zm/662/2007 nie je. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.