Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/492/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Považský cukor, a.s. so sídlom Cukrovarská 311/9, Trenčianska Teplá, IČO 35 716 266, zast. ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 4, Bratislava, IČO 47 249 129 proti žalovanému G. Kotakis Trans A.S. so sídlom 14 Parodos Chatzianesti, 18233 Agios Ioannis Renti, Pireus, Grécko, identifikačný kód 52970/02/B/02/140, zast. JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie sumy 451 782,54 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 428 191,14 € s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 23 591,40 € s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia sa z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa v návrhu domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na náhradu škody v sume 451 782,54 € s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 13.05.2011 uzavrel ako ukladateľ so žalovaným ako skladovateľom zmluvu o skladovaní, ktorá bola neskôr doplnená dodatkom zo dňa 25.02.2013, na základe ktorej žalovaný uskladňoval pre žalobcu kryštálový cukor, uložený v uzatvorených kontajneroch. Podľa bodu 12 Zmluvy o skladovaní je na riešenie akýchkoľvek sporov, vzniknutých pri plnení zmluvy o skladovaní príslušný súd podľa sídla ukladateľa (žalobcu) v Slovenskej republike, t.j. takýmto súdom je Okresný súd Trenčín. V júli 2015 žalobca zistil, že žalovaný si riadne neplní svoje povinnosti podľa zmluvy o skladovaní a rozhodol sa vykonať kontrolu uskladneného tovaru v súlade s bodom 3 zmluvy o skladovaní. Počas inventúry, vykonanej v sklade žalovaného žalobcom dňa 14.07.2015, sa zistilo, že chýba značné množstvo cukru (konkrétne 1 259 820 kg cukru), ktorý mal byť uskladnený v sklade v súlade so zmluvou o skladovaní. Uvedené skutočnosti boli potvrdené žalovaným v inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015. Bod 1 zmluvy o skladovaní ustanovuje, že „všetok chýbajúci alebo poškodený je skladovateľ povinný nahradiť do 30 dní ekvivalentom v rovnakej kvalite, buď vo forme príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke“. Chýbajúci cukor a súvisiaca vzniknutá škoda boli zistené dňa 14.07.2015, a preto v súlade s bodom 1 zmluvy o skladovaní mal byť chýbajúci cukor nahradený do 30 dní odo dňa 14.07.2015, t.j. chýbajúci cukor mal byť nahradený najneskôr do 13.08.2015. Dňa 04.08.2015 sa strany sporu dohodli (písomnou dohodou napísanou priamo na inventúrnom súpise), že náhrada chýbajúceho cukru bude poskytnutá žalovaným vo forme peňažnej náhrady. Žalovaný sa písomne zaviazal nahradiť škodu, vzniknutú žalobcovi v súvislosti s chýbajúcim cukrom, v sume 622 115,40 €. Vzhľadom k tomu, že sa strany nedohodli inak, platí doba splatnosti špecifikovaná v bode 1 zmluvy o skladovaní, a preto vyplatenie škody malo byť uskutočnené najneskôr do 13.08.2015. Doteraz

však k vyplateniu náhrady škody nedošlo. Žalovaný mal voči žalobcovi niekoľko pohľadávok, ktoré boli spôsobilé na započítanie voči žalovanej pohľadávke, a preto žalobca započítal svoju pohľadávku na náhradu škody voči takýmto pohľadávkam žalovaného. K započítaniu došlo prostredníctvom emailu datovaného dňa 08.09.2015, pričom predmetom započítania boli pohľadávky žalovaného v sume 13 431,60 € na základe faktúry č. 11917 zo dňa 22.06.2015, v sume 1 881,90 € na základe faktúry č. 11918 zo dňa 22.06.2015, v sume 984,- € na základe faktúry č. 11919 zo dňa 22.06.2015, v sume 20 725,50 € na základe faktúry č. 11950 zo dňa 30.06.2015, v sume 5 719,50 € na základe faktúry č. 11951 zo dňa 30.06.2015, v sume 5 346,81 € na základe faktúry č. 11952 zo dňa 30.06.2015, č. 1 722,- € na základe faktúry č. 11953 zo dňa 30.06.2015, v sume 3 936,- € na základe faktúry č. 11959 zo dňa 06.07.2015, č. 2 029,50 € na základe faktúry č. 11961 zo dňa 13.07.2015, v sume 8 610,- € na základe faktúry č. 11976 zo dňa 20.07.2015, v sume 1 906,50 € na základe faktúry č. 11977 zo dňa 20.07.2015, v sume 7 798,20 € na základe faktúry č. 11982 zo dňa 27.07.2015, v sume 2 152,50 € na základe faktúry č. 11983 zo dňa 27.07.2015, v sume 9 526,35 € na základe faktúry č. 11993 zo dňa 31.07.2015, v sume 1 906,50 € na základe faktúry č. 11994 zo dňa 31.07.2015, v sume 8 468,55 € na základe faktúry č. 12001 zo dňa 10.08.2015, v sume 1 414,50 € na základe faktúry č. 12002 zo dňa 10.08.2015, v sume 2 373,90 € na základe faktúry č. 12009 zo dňa 17.08.2015, v sume 6 765,- € na základe faktúry č. 12010 zo dňa 17.08.2015, v sume 8 560,80 € na základe faktúry č. 12012 zo dňa 24.08.2015, v sume 2 214,- € na základe faktúry č. 12013 zo dňa 24.08.2015, v sume 10 098,30 € na základe faktúry č. 12018 zo dňa 31.08.2015, v sume 1 439,10 € na základe faktúry č. 12019 zo dňa 31.08.2015, v sume 11 260,65 € na základe faktúry č. 12029 zo dňa 07.09.2015, v sume 1 525,20 € na základe faktúry č. 12030 zo dňa 07.09.2015, v sume 9 987,60 € na základe faktúry č. 12035 zo dňa 11.09.2015, v sume 1 562,10 € na základe faktúry č. 12036 zo dňa 11.09.2015, v sume 12 607,50 € na základe faktúry č. 12056 zo dňa 22.09.2015, v sume 4 378,80 € na základe faktúry č. 12057 zo dňa 22.09.2015. Celková suma započítaných pohľadávok je 170 332,86 €. Po uvedenom započítaní predstavuje pohľadávka žalobcu na náhradu škody sumu 451 782,54 €. 1.2. K návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca pripojil listiny: výpis žalobcu z obch. registra, potvrdenie Obchodnej a priemyselnej komory Pireus o zápise žalovaného v obchodnom registri, zmluva o skladovaní zo dňa 13.05.2011, dodatok zo dňa 25.02.2013 k zmluve o skladovaní, inventúrny súpis ku dňu 14.07.2015, email zo dňa 10.09.2015, 08.09.2015, 04.09.2015, 14.08.2015, faktúry č. 11918 zo dňa 02.06.2015, č. 11917 zo dňa 22.06.2015, č. 11919 zo dňa 22.06.2015, č. 11950 zo dňa 30.06.2015, č. 11951 zo dňa 30.06.2015, č. 11952 zo dňa 30.06.2015, č. 11953 zo dňa 30.06.2015, č. 11959 zo dňa 06.07.2015, č. 11961 zo dňa 13.07.2015, č. 11976 zo dňa 20.07.2015, č. 11977 zo dňa 20.07.2015, č. 11982 zo dňa 27.07.2015, č. 11983 zo dňa 27.07.2015, č. 11993 zo dňa 31.07.2015, č. 11994 zo dňa 31.07.2015, č. 12001 zo dňa 10.08.2015, č. 12002 zo dňa 10.08.2015, č. 12009 zo dňa 17.08.2015, č. 12010 zo dňa 17.08.2015, č. 12012 zo dňa 24.08.2015, č. 12013 zo dňa 24.08.2015, č. 12018 zo dňa 31.08.2015, č. 12019 zo dňa 31.08.2015, č. 12029 zo dňa 07.09.2015, č. 12030 zo dňa 07.09.2015, č. 12035 zo dňa 11.09.2015, č. 12036 zo dňa 11.09.2015, č. č. 12056 zo dňa 22.09.2015 a č. 12057 zo dňa 22.09.2015.

2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci európsky platobný rozkaz sp. zn. 36Cb/492/2015 zo dňa 11.02.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

3. Žalovaný žiadal návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.01.2017 potvrdil, že strany sporu uzavreli dňa 13.05.2011 zmluvu o skladovaní, doplnenú dodatkom zo dňa 25.02.2013. Ostatné tvrdenia žalobcu, uvedené v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, žalovaný namietal. Uviedol, že k tomu, aby v zmysle § 373 a nasl. Obch. zák. mohol vzniknúť nárok na náhradu škody, je potrebné naplnenie viacerých predpokladov zodpovednosti za škodu. Tomuto postupu musí však ešte predchádzať existencia niekoľkých základných predpokladov všeobecnej povahy hmotnoprávneho a procesného charakteru, medzi ktoré možno zaradiť napríklad osvedčenie aktívnej legitimácie k uplatňovanému nároku na náhradu škody titulom straty, opotrebenia alebo iného poškodenia určitej veci. Podľa názoru žalovaného, z listín pripojených k návrhu nevyplýva jediný dôkaz o vlastníckom práve, ktoré by svedčilo žalobcovi vo vzťahu k cukru, za ktorý si nárokuje relutárnu náhradu. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca v minulosti uskladňoval u žalovaného cukor v žiadnom prípade neznamená, že by bol žalobca automaticky vlastníkom takéhoto cukru, keďže v reáliách medzinárodného obchodu nie je ničím neobvyklým realizácia skladovacích úkonov jednou spoločnosťou v rôznych formách zastúpenia (resp. proxy) v prospech inej zadávateľskej spoločnosti alebo viacerých spoločností v rámci dodávateľského reťazca, pričom odvetvie prepravy a skladovania je práve typické využívaním subdodávok. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca predložil

emailovú korešpondenciu medzi žalovaným a spoločnosťou NORDZUCKER AG, pričom so žalovaným v tejto veci komunikoval pán I. T., ktorý nikdy nefiguroval v organizačnej štruktúre žalobcu. Z výpisu žalobcu z obch. registra možno vyvodiť, že spoločnosť NORDZUCKER AG je zrejme materskou spoločnosťou žalobcu, z čoho možno dedukovať, že žalobca zabezpečoval uskladnenie cukru pre svoju materskú spoločnosť vo vlastnom mene a na jej účet, čo znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo veci, keďže doposiaľ žiadny objektívnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k cukru, ktorý deklaruje za zničený alebo chýbajúci vinou žalovaného. Jediným dôkazným prostriedkom, o ktorý žalobca opiera svoju žalobu, je inventúrny súpis, ktorý bol spísaný dňa 14.07.2015, avšak predmetná listina nemôže byť žiadny objektívnym dôkazom o akomkoľvek nároku žalobcu. Žalobca v prvom rade nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by predtým, ako mu mal uplatňovaný nárok vzniknúť, dodal žalovanému za účelom uskladnenia akýkoľvek cukor, resp. v akom množstve mu mal cukor dodať. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, kedy a v akom množstve žalovanému cukor dodal a v akom množstve by sa mal tento cukor u žalovaného nachádzať. Žalovaný nárok nevychádza z komparácie množstva preukázateľne dodaného cukru a množstva cukru, ktorý sa v čase kontroly nachádzal v sklade žalovaného, ale z porovnania takto zisteného množstva so stavom, ktorý je obsahom SAP žalobcu, teda jeho internej evidencie. Podľa žalovaného, v rámci kontroly vykonanej žalobcom, mohlo dôjsť výhradne k detekcii nesúladu medzi množstvom cukru reálne uskladneného u žalovaného a množstvom cukru, ktorý by mal byť uskladnený v súlade s internou evidenciou žalobcu. Takúto škodu však nemožno označiť inak ako domnelú. Žalobca tvrdil, že žalovaný uznal škodu zistenú v rámci kontroly, pričom sa zaviazal zabezpečiť, aby žalobca neutrpel žiadnu škodu. Tu opätovne platí, že žalobca uznal len výsledok kontroly, ktorým je detekcia kvazi-škody zodpovedajúcej rozdielu medzi množstvom fakticky uskladneného cukru a množstvom cukru, ktorý by mal byť uskladnený v súlade s internou evidenciou žalobcu. Žalobca tak fakticky nepreukázal, že by mu reálne vznikla škoda, ktorá by mohla mať opodstatnenie v objektívnom skutkovom základe veci, preto je i deklarácia žalovaného v tom smere, že zabezpečí, aby žalobca neutrpel žiadnu škodu, bez právnej relevancie. Podľa § 379 Obch. zák. sa nahrádza skutočná škoda, čo znamená, že k tomu, aby mohol poškodený uplatňovať voči škodcovi nárok na náhradu škody, musí preukázať reálny vznik škody. Za takýto stav nemožno považovať jednostranné vyhlásenie škodcu, ani jednostrannú dohodu o vzniku škody medzi škodcom a poškodeným, nakoľko takéto úkony nie sú bez ďalšieho spôsobilé konštituovať vznik škody, ak poškodený nepreukáže, že by k vzniku skutočnej škody aj došlo. Žalovaný tiež poukazoval na to, že obsahom dohody, spísanej na inventúrnom súpise, nie je žiaden záväzok žalovaného nahradiť chýbajúci cukor prostredníctvom finančnej náhrady. Žalovaný namietal aj platnosť predmetnej dohody, nakoľko nie je možné identifikovať osoby, ktoré ju mali za žalobcu uzavrieť. Okrem uvedeného žalovaný namietal, že výšku náhrady škody, ktorá bola žalobcom odôvodnená množstvom údajne chýbajúceho cukru vynásobeným sumou 470,- €, ktorá má predstavovať hodnotu jednej tony cukru, žalobca nepreukázal.

4. Na pojednávaní dňa 03.02.2017 vzniesol žalovaný kompenzačnú námietku, ktorou si proti žalovanej pohľadávke žalobcu započítal svoju pohľadávku proti žalobcovi v sume 448 068,69 €. Žalobca so započítaním žalovanej pohľadávky nesúhlasil. Poukazoval na to, že žalovaným predložené faktúry nie sú právnymi úkonmi a žalovaný neuviedol právny základ pre započítaciu námietku.

5.1. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2017 žalobca poukazoval na to, že podľa bodu 13 zmluvy o skladovaní na otázky touto zmluvou neupravené sa primerane použijú ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka. Obsah čl. 13 zmluvy o skladovaní, v spojení s ďalšími skutočnosťami, ale aj sám osebe považoval žalobca za voľbu rozhodného práva v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Formulácia „otázky touto zmluvou neupravené sa spravujú (citovaným právnym predpisom)“ je formulácia, ktorá je bežne používaná v zmluvných vzťahoch a vyskytuje sa aj v zmluvách akceptovaných verejnými orgánmi. Pri výklade takejto formulácie doteraz nevznikali pochybnosti o tom, že aj celá zmluva sa spravuje uvedeným právnym predpisom, resp. poriadkom. Žalobca mal zato, že bod 13 zmluvy o skladovaní jednoznačne a výslovne vyjadruje vôľu zmluvných strán zvoliť si slovenské právo ako rozhodné právo pre celú zmluvu o skladovaní a znej vyplývajúce nároky. Právom Okresného súdu Trenčín na konanie v spore vyplýva z bodu 12 zmluvy o skladovaní. Z aplikácie slovenského práva ako rozhodného práva následne vyplýva, že na zmluvu o skladovaní ako na zmluvný vzťah medzi dvoma podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, sa v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. použije . Ustanovenie § 261 ods. 1 Obch. zák. je v zmysle § 263 ods. 1 Obch. zák. kogentným ustanovením, od ktorého nie je možné sa odchýliť, ani ho vylúčiť. Žalobca od začiatku tohto konania uplatňoval svoje

nároky v zmysle Obch. zák. a rovnako tak žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.01.2017 pri svojej argumentácii odkazuje na ustanovenia Obch. zák. Voľba slovenského práva ako rozhodného práva tak vyplýva aj z okolností prípadu a bola aj dodatočne výslovným konaním strán potvrdená. 5.2. Stratený cukor bol poistený v rámci skupinovej poistnej zmluvy č. 305302 zo dňa 30.03.2015, uzatvorenej medzi Nordzucker AG, Nemecko, materskou spoločnosťou žalobcu, ako poistníkom a spolu- poisťovateľmi Zurich Insurance plc., Nemecko; AXA Corporate Solutions Deutschland, Nemecko a AGCS, Nemecko (ďalej všetci spolu-poisťovatelia len ako „Poisťovňa“). Poistenými osobami sú v zmysle poistnej zmluvy aj dcérske spoločnosti Nordzucker AG, vrátane žalobcu ( bod 21.1.1. poistnej zmluvy). Poistná zmluva sa spravuje nemeckým právom (čl. 26 Všeobecných podmienok k poistnej zmluve). V súvislosti so stratou cukru, ktorá je predmetom tohto konania, Poisťovňa vyplatila poistné plnenie v sume 373 018,- € žalobcovi prostredníctvom spoločnosti Nordzucker AG. V dôsledku spoluúčasti (napr. bod 12.13.3. poistnej zmluvy) poistné plnenie nepokrývalo celú výšku škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi. Napriek uvedenému Poisťovňa nikdy nepopierala hodnotu strateného cukru alebo výšku vzniknutej škody; naopak nezávislý znalec, určený Poisťovňou, stanovil, že hodnota cukru je 522,- € za jednu metrickú tonu, t.j. vyššia ako hodnota 470,- € za 1 metrickú tonu, určená v Inventúrnom súpise. Výška poistného plnenia bola Poisťovňou vypočítaná nasledovne: a) stratený cukor Chorvátsko (1 070 MT), (počet poistných udalostí 2), poistné plnenie 358 018,- € (522,- € za jednu metrickú tonu; hodnota cukru bola určená znalcom určeným poisťovňou); spoluúčasť 100 000,- € pri každej poistnej udalosti (celková spoluúčasť v tomto prípade 200 000,- €); (Poznámka: Cukor

- Chorvátsko bol doručený v dvoch dodávkach, a preto Poisťovňa považovala jeho stratu za dve poistné udalosti v zmysle poistnej zmluvy); b) stratený cukor ostatný (189,82 MT), 1 poistná udalosť, nebolo poskytnuté žiadne poistné plnenie, spoluúčasť 100 000,- € (Poznámka: Výška spoluúčasti prevýšila výšku škody určenej Poisťovňou, a preto Poisťovňa neposkytla žiadne poistné plnenie za túto poistnú udalosť); c) ostatná škoda (súvisiace náklady), 1 poistná udalosť, poistné plnenie v sume 15 000,- €. Na základe uvedenej kalkulácie tak Poisťovňa vyplatila Poistné plnenie v sume 373 018,- €. Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva sa spravuje nemeckým právom, aj prípadný prechod nároku na náhradu škody (do výšky poistného plnenia) sa spravuje nemeckým právom. Uvedené vyplýva aj z čl. 15 nariadenia (Rím I), v zmysle ktorého ak má osoba (ďalej len „veriteľ“) zmluvnú pohľadávku voči inej osobe (ďalej len „dlžník“) a tretia osoba má povinnosť uspokojiť veriteľa alebo na základe takejto povinnosti veriteľa už uspokojila, právny poriadok, ktorým sa spravuje povinnosť tretej osoby uspokojiť veriteľa, určuje tiež, či a do akej miery si tretia osoba môže uplatniť voči dlžníkovi práva, ktoré mal veriteľ voči dlžníkovi podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje ich vzťah. Poisťovňa požiadala o postúpenie nároku na náhradu škody voči žalovanému vo výške uhradeného poistného plnenia zo žalobcu na Poisťovňu a zároveň poverila žalobcu, aby vymáhal nárok na náhradu škody sám vo svojom mene na účet Poisťovne. Pre účely tohto konania boli uvedené skutočnosti potvrdené poisťovňou Zurich, ktorá je vedúcim spolu-poisťovateľom oprávneným v súlade s čl. 19.4.1 poistnej zmluvy konať v mene všetkých spolu-poisťovateľov. V zmysle nemeckého práva takáto dohoda poskytuje žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu aj v tejto časti nároku na náhradu škody. Rovnakú situáciu predpokladá aj slovenské právo (ak by bolo rozhodným právom pre prechod práva v súvislosti s poistným plnením). V zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. ak má poistený právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou voči inej osobe, prechádza právo na náhradu poskytnutím poistného plnenia (a do jeho výšky) z poisteného na poisťovateľa. Taktiež v zmysle § 530 Obč. zák. by došlo k zákonnému postúpeniu, keďže na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. V zmysle aktuálnej judikatúry slovenských súdov pri vymáhaní pohľadávky na súde postupca nemusí v žalobe vyjadriť, že pohľadávku uplatňuje na účet postupníka. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca zato, že vyplatenie poistného plnenia neviedlo k zániku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a to ani sčasti.

6.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2017 doplnil, že spornou a zásadného významu je z titulu medzinárodného prvku otázka aplikácie príslušného právneho poriadku na prejednávanú vec, resp. jej partikulárne časti. Poukazoval na to, že mandatórna aplikácia Obchodného zákonníka na vzťahy medzi dvoma podnikateľmi sa aj s odkazom na dikciu zákona výslovne obmedzuje len na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Ak sa však strany sporu v zmluve o skladovaní, ktorá bude podliehať režimu Obch. zák. a ktorá vyčerpávajúco upravuje vzťahy z tohto záväzkového vzťahu vyplývajúce, dohodli, že všetky ostatné vzťahy mimozáväzkového charakteru budú podliehať právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, nemožno v otázkach neupravených zmluvou alebo zákonnými ustanoveniami regulujúcimi zmluvný typ zmluvy o skladovaní uvažovať o aplikácii Obch. zák.. Žalovaný dodal, že

zmluvu koncipoval žalobca, čo možno dovodiť zo snahy o založenie právomoci Okresného súdu Trenčín, preto sa javí byť zjavne účelovým konanie, ktorým sa žalobca snaží o interpretáciu takejto zmluvy v rozpore s jej obsahom. 6.2. Zároveň žalovaný namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Poukazoval na to, že dňa 01.10.2014 uzavrel žalobca so spoločnosťou CHRISTOS DIMOU & SIA E.E. rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať tejto spoločnosti v období od októbra 2014 do septembra 2015 cukor v množstve 1 500 ton. Na tomto základe žalovaný ako poskytovateľ prepravných a skladovacích služieb pre žalobcu dodal spoločnosti CHRISTOS DIMOU & SIA E.E. dňa 14.05.2015 predmetný cukor v množstve 723,75 ton, ktorý žalobca deklaruje ako stratený. Takáto prax bola medzi žalobcom, žalovaným a obchodnou spoločnosťou CHRISTOS DIMOU & SIA E.E. bežnou obchodnou praxou, ktorá sa realizovala po dobu niekoľkých rokov a v ktorej žalovaný pôsobil ako skladovateľ a prepravca cukru pre žalobcu, ktorý bol následne na pravidelnej báze expedovaný predmetnej spoločnosti. Dodanie cukru obchodnej spoločnosti CHRISTOS DIMOU & SIA E.E. v tejto veci je žalobcovi veľmi dobre známe, pretože on sám si uplatňoval nárok na náhradu škody titulom straty tohto cukru od spoločnosti CHRISTOS DIMOU & SIA E.E., ktorá cukor spracovala a predala bez toho, aby poskytla žalobcovi akékoľvek protiplnenie. Je zrejmé, že transfer cukru v prospech tejto spoločnosti sa realizoval na základe pokynu žalobcu, pretože v opačnom prípade by žalobca nemal absolútne žiaden dôvod obracať sa na akúkoľvek osobu, ktorej by žalovaný dodal cukor bez jeho súhlasu s výzvou, aby nahradila škodu neoprávneným spracovaním cukru. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by mohlo mať za následok vznik akejkoľvek škody na strane žalobcu. Obdobne žalovaný dňa 23.06.2015 dodal cukor v množstve 350 ton spoločnosti Ganetta Ltd.. Žalovaný poukazoval tiež na to, že žalobca mu dodal cukor, ktorý deklaruje za stratený, k uskladneniu na paletách, čo je však v rozpore so zmluvou o skladovaní, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej sa strany dohodli, že žalobca bude u žalovaného uskladňovať cukor výhradne v uzavretých kontajneroch. Žalovaný totiž nemá žiadne kapacity, ani možnosti k uskladňovaniu cukru zabaleného v 25 kg vreciach na paletách, ktoré mu boli dodané žalobcom. Uvedené má za následok, že ak by aj žalovaný nedodal cukor vyššie označeným subjektom, z titulu porušenia zmluvy zo strany žalobcu,, spočívajúceho v dodaní cukru na paletách, by musel žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti a v záujme ochrany cukru zabezpečiť jeho uskladnenie u iného skladovateľa, ktorý by bol k tomu uspôsobený. Ak by teda aj žalovaný legitímne a v záujme žalobcu dodal cukor k uskladneniu inej spoločnosti v dôsledku situácie zavinenej žalobcom a pri takomto uskladnení by došlo k vzniku škody, táto nemôže byť pripočítaná na ťarchu žalovaného, ktorému by svedčili liberačné dôvody. 6.3. V súvislosti s kompenzačnou námietkou žalovaný poukazoval na to, že v prípade predložených faktúr sa v žiadnom prípade nejedná o žiadne fiktívne, ani účelové faktúry, ale tieto boli riadne vyhotovené na základe vykonaných služieb, ktoré sú predmetom fakturácie. Spolu s faktúrami, ktoré už žalobca jednostranne započítal, tvoria ucelený rad, t.j. nejedná sa o žiadne dodatočne vyfabrikované účtovné doklady s cieľom vytvoriť neexistujúce pohľadávky žalovaného proti žalobcovi. Zo všetkých faktúr, prezentovaných k započítaniu, bola riadne odvedená DPH.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2017 žalobca poukazoval na to, že na pojednávaní dňa 27.04.2017 svedkovia I. T., O. X. a O. O. zhodne potvrdili, že vlastníkom chýbajúceho cukru je žalobca. Žalovaný pritom rozporoval vlastníctvo cukru prvýkrát až začiatkom roku 2017 v jeho druhom vyjadrení, pričom dovtedy vlastníctvo žalobcu k chýbajúcemu cukru uznával a nerozporoval. Svedok O. O. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že žalobca kúpil chýbajúci cukor od tretích osôb a môže predložiť faktúry a dodacie listy, ktoré dokazujú, že vlastníkom chýbajúceho cukru bol žalobca. Žalobca trval na tom, že chýbajúci cukor v objeme 1 070 ton bol ním zakúpený z Chorvátska, čo bolo aj výslovne uvedené v Inventúrnom súpise. Žalobca kúpil predmetný cukor od chorvátskej spoločnosti SLADORANA TVORNICA ŠEČERA družstvo s ograničenom odgovornošću so sídlom Šečerana 63, 322 70 Županja, Chorvátsko (ďalej len „SLADORANA“). Chorvátsky cukor bol objednaný dvoma objednávkami žalobcu, konkrétne objednávkou č. 4500219111 a objednávkou č. 4500223827, na základe ktorých bol chorvátsky cukor žalobcovi dodaný v dvoch dodávkach dňa 27.05.2015 a dňa 11.06.2015. V každej z uvedených dodávok bol žalobcovi doručený chorvátsky cukor v množstve 690 ton, t.j. celkové množstvo chorvátskeho cukru, kúpeného a doručeného žalobcovi, predstavovalo 1 380 ton. Chorvátsky cukor mal byť v zmysle dohody doručený FCA (t.j. v zmysle INCOTERMS 2010 Free Carrier - Vyplatené k dopravcovi) do jedného zo skladov žalovaného (určeného v prílohe k faktúre). Prevzatie a dodanie chorvátskeho cukru bolo potvrdené samotným žalovaným, ktorý v mene žalobcu vykonal prepravu chorvátskeho cukru z vlakovej stanice do svojho skladu a žalobcovi vystavil faktúry za prepravné služby. Faktúra žalovaného jednoznačne identifikuje čísla vagónov, ktoré boli uvedené aj

v zozname SLADORANY. Pri dodaní kúpeného chorvátskeho cukru spoločnosť SLADORANA vystavila žalobcovi faktúry na kúpnu cenu chorvátskeho cukru. Tieto faktúry žalobca následne uhradil. Úhrada bola vykonaná v rámci spoločnej úhrady viacerých faktúr od spoločnosti SLADORANA za dodaný tovar. Prvá platba tiež zohľadňovala započítanie vzájomných pohľadávok. Započítanie je poskytnuté na osobitnom doklade, ktorý jasne uvádza aj faktúru č. 2118-1-1. Druhá platba predstavuje len celkovú sumu za viaceré faktúry, pričom zoznam zaplatených faktúr (medzi nimi aj faktúra č. 2538-1-1) je poskytnutý v samostatnej tabuľke pre druhú platbu. Uvedený zoznam bol vyextrahovaný z interného účtovného systému žalobcu. Sám žalovaný navyše poskytol žalobcovi osobitné písomné vyhlásenie - potvrdenie o chýbajúcom cukre datované 31.07.2015, ktoré výslovne obsahuje zoznam identifikačných čísel kontajnerov a vagónov, v ktorých bol skladovaný chýbajúci cukor. Potvrdenie korešponduje a Inventúrnym súpisom a tento potvrdzuje. Potvrdenie tiež preukazuje, že vyššie uvedené dôkazy o vlastníctve chorvátskeho cukru sa vzťahujú na chýbajúci cukor. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca kúpil chorvátsky cukor od spoločnosti SLADORANA, tento cukor bol riadne dodaný a kúpna cena bola vyfakturovaná a riadne zaplatená žalobcom. Na základe takejto kúpy sa žalobca stal vlastníkom chorvátskeho cukru. Žalobca doplnil, že podľa spoločných (SAP) záznamov žalobcu a žalovaného, ako aj Inventúrneho súpisu a potvrdenia zo dňa 31.07.2015, v deň inventúry 14.07.2015malo byť u žalovaného uskladnených spolu už len 1 108 ton chorvátskeho cukru (zvyšnú časť zakúpeného chorvátskeho cukru žalobca medzitým predal svojim zákazníkom). V sklade sa však reálne nachádzalo len 38 ton chorvátskeho cukru a zvyšných 1 070 ton chorvátskeho cukru chýbalo, ako potvrdili strany sporu v Inventúrnom súpise. Zvyšok chýbajúceho cukru v množstve 189,92 ton (ďalej len Nordic cukor) bol cukor zakúpený z Dánska, konkrétne od sesterskej spoločnosti žalobcu Nordic Sugar A/S, dánska spoločnosť so sídlom Langebrogade 1, 1014 Kobenhavn K, Dánsko (ďalej len „Nordic Sugar A/S). Žalobca a Nordic Sugar A/S sú sesterské spoločnosti a pravidelne medzi sebou obchodujú s cukrom na základe ad hoc objednávok v internom systéme. V súlade s opísanou obchodnou praxou žalobca kúpil Nordic cukor, ktorý mu bol doručený v kontajneroch v niekoľkých dodávkach v období júla a októbra 2014 a apríla 2015. Žalobca je ako príjemca identifikovaný prostredníctvom svojho chorvátskeho IČ DPH (997626413). Bolo dohodnuté, že Nordic cukor bude dodaný EXW, t.j. v súlade s INCOTERMS 2010 Ex Works / zo závodu, určené miesto dodania - sklad žalovaného. Prevzatie a dodanie Nordic cukru bolo potvrdené samotným žalovaným, ktorý vykonal prepravu Nordic cukru v mene žalobcu a za prepravné služby vystavil žalobcovi faktúru. Faktúra žalovaného jasne uvádza identifikačné čísla kontajnerov, ktoré korešpondujú s číslami kontajnerov na dodacích listoch a v potvrdení zo dňa 31.07.2015. Dodaný Nordic cukor bol následne fakturovaný spoločnosťou Nordic Sugar A/S žalobcovi a kúpna cena Nordic cukru, uvedená vo faktúrach, bola žalobcom zaplatená. Úhrady boli vykonané spoločne za viaceré faktúry od Nordic Sugar A/S a ich zoznam je súčasťou potvrdenia o zaplatení faktúr (vrátane predmetných faktúr za Nordic cukor). Tento bol extrahovaný z interného účtovného systému žalobcu. Rovnako ako v prípade chorvátskeho cukru, žalovaný v potvrdení zo dňa 31.07.2015 uviedol identifikačné čísla kontajnerov, v ktorých bol Nordic cukor dodaný, a tak potvrdenie zodpovedá Inventúrnemu súpisu a tento potvrdzuje, pričom tiež potvrdzuje, že uvedené dôkazy o vlastníctve Nordic cukru sa vzťahujú na chýbajúci cukor. Z uvedených dôkazov jasne vyplýva, že žalobca kúpil Nordic cukor od svojej sesterskej spoločnosti Nordic Sugar A/S, pričom kúpou sa žalobca stal vlastníkom Nordic cukru. Podľa § 443 ods. 1 Obch. zák. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Chorvátsky cukor a Nordic cukor boli odovzdané žalobcovi ich prevzatím zo strany žalovaného, ktorý prepravoval tovar v mene žalobcu a takýto spôsob dodania bol dohodnutý aj so spoločnosťou SLADORANA a Nordic Sugar A/S. V nadväznosti na poskytnuté faktúry, dodacie listy a potvrdenie o platbe, žalobca mal zato, že predložil dostatočné dôkazy o tom, že chýbajúci cukor bol skutočne jeho majetkom a že jeho stratou mu vznikla škoda (zníženie majetku), ktorú je zodpovedná osoba, t.j. žalovaný, povinná nahradiť. Takéto dôkazy boli už skôr Najvyšším súdom SR uznané na dostatočné na preukázanie vlastníctva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 16/2010 zo dňa 08.06.2011). Žalovaný, podľa žalobcu, už uznal svoju zodpovednosť za chýbajúci cukor v Inventúrnom súpise a pri niekoľkých ďalších príležitostiach, vrátane poskytnutého Potvrdenia, predložených emailov a čiastočnej úhrady formou zápočtu. Preto je zrejmé, že zodpovednou osobou, ktorá je povinná nahradiť škodu (chýbajúci cukor) na majetku žalobcu, je žalovaný, a to aj napriek jeho pokusom o potvrdenie tejto zodpovednosti. Žalobca navyše poukazoval na čl. I zmluvy o skladovaní, podľa ktorého všetok chýbajúci alebo poškodený cukor je skladovateľ (žalovaný) povinný nahradiť do 30 dní ekvivalentom v rovnakej kvalite, buď vo forme príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke. Uvedené zmluvné ustanovenie je možné považovať za osobitné dojednanie o náhrade škody, keďže § 379 Obch. zák. nie je kogentným ustanovením. V tomto prípade vlastníctvo chýbajúceho cukru nie je právne relevantné, keďže strany sa dohodli v zmluve o skladovaní na náhrade akéhokoľvek chýbajúceho cukru, bez ohľadu na jeho pôvod alebo vlastníctvo, pričom takéto

odchylné dojednanie rozširujúce kategórie škody (odchylné od § 379 Obch. zák.) je prípustné. Žalobcovi by bola spôsobená škoda aj v prípade, ak by nebol vlastníkom chýbajúceho cukru, nakoľko by bol povinný odškodniť vlastníka cukru, pre ktorého by zabezpečoval skladovanie cukru. L. takéto odchylné dojednanie od ustanovenia § 379 Obch. zák. je logické a poskytuje žalobcovi účinnú ochranu. Žalobca poukazoval tiež nato, že na pojednávaní dňa 27.04.2017 predložil súdu odpoveď od spoločnosti Christos Dimou, ktorou reagoval na tvrdenia, že časť chýbajúceho cukru bola skladovaná v skladoch Christos Dimou. Christos Dimou výslovne uviedol, že chýbajúci cukor mu nikdy nebol dodaný a označil tvrdenia žalovaného za nepravdivé.

8. Písomným podaním zo dňa 30.05.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 23 591,40 € s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia späť. Poukazoval na to, že, okrem započítaných pohľadávok v sume 170 332,86 €, bolo uskutočnené aj ďalšie započítanie pohľadávok v celkovej sume 23 591,40 €, ktoré sa týkalo faktúr žalovaného č. 11960 zo dňa 13.07.2015, splatná 12.08.2015 v sume 10 436,55 €; č. 12074 zo dňa 30.09.2015, splatná 30.10.2015 v sume 9 846,15 €; č. 12075 zo dňa 30.09.2015, splatná 30.10.2015 v sume 2 509,20 € a č. 12081 zo dňa 05.10.2015, splatná 26.02.2016 v sume 799,50 €. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 konanie v časti o zaplatenie sumy 23 591,40 € s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prokuristu žalobcu N.. O. O., svedkov I. T., O. X. a listinami: návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, výpis žalobcu z obch. registra, potvrdenie Obchodnej a priemyselnej komory Pireus o zápise žalovaného v obchodnom registri, zmluva o skladovaní zo dňa 13.05.2011, dodatok zo dňa 25.02.2013 k zmluve o skladovaní, inventúrny súpis ku dňu 14.07.2015, email zo dňa 10.09.2015, 08.09.2015, 04.09.2015, 14.08.2015, faktúry č. 11918 zo dňa 02.06.2015, č. 11917 zo dňa 22.06.2015, č. 11919 zo dňa 22.06.2015, č. 11950 zo dňa 30.06.2015, č. 11951 zo dňa 30.06.2015, č. 11952 zo dňa 30.06.2015 (vrátane zoznamu kontajnerov), č. 11953 zo dňa 30.06.2015, č. 11959 zo dňa 06.07.2015, č. 11961 zo dňa 13.07.2015, č. 11976 zo dňa 20.07.2015, č. 11977 zo dňa 20.07.2015, č. 11982 zo dňa 27.07.2015, č. 11983 zo dňa 27.07.2015 (vrátane zoznamu kontajnerov), č. 11993 zo dňa 31.07.2015, č. 11994 zo dňa 31.07.2015, č. 12001 zo dňa 10.08.2015, č. 12002 zo dňa 10.08.2015, č. 12009 zo dňa 17.08.2015, č. 12010 zo dňa 17.08.2015, č. 12012 zo dňa 24.08.2015, č. 12013 zo dňa 24.08.2015, č. 12018 zo dňa 31.08.2015, č. 12019 zo dňa 31.08.2015, č. 12029 zo dňa 07.09.2015, č. 12030 zo dňa 07.09.2015, č. 12035 zo dňa 11.09.2015, č. 12036 zo dňa 11.09.2015, č. č. 12056 zo dňa 22.09.2015, č. 12057 zo dňa 22.09.2015, odpor proti európskemu platobnému rozkazu, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.01.2017, 28.02.2017, 09.05.2017, 22.06.2017, proforma faktúra č. 112159 zo dňa 05.06.2015, email zo dňa 16.07.2015, faktúry č. 11960 zo dňa 13.07.2015, č. 12044 zo dňa 21.09.2015, č. 12045 zo dňa 21.09.2015, č. 12046 zo dňa 21.09.2015, č. 12051 zo dňa 21.09.2015, č. 12054 zo dňa 22.09.2015, č. 12055 zo dňa 22.09.2015, č. 12075 zo dňa 30.09.2015, č. 12076 zo dňa 30.09.2015, č. 12077 zo dňa 30.09.2015, č. 12078 zo dňa 30.09.2015, č. 12079 zo dňa 30.09.2015, č. 12081 zo dňa 05.10.2015 zo dňa 05.10.2015, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.03.2017, 11.05.2017, 30.05.2017, kópia časti poznámok (prvá strana) k účtovnej závierke žalobcu za rok 2015, potvrdenie SEGELKEN & SUCOPAR ako zástupcu poisťovne Zurich Insurance plc. zo dňa 28.02.2017, potvrdenie poisťovne Zurich Insurance plc. zo dňa 28.02.2017, email zo dňa 28.02.2017, Poisťovací dokument k poisteniu prepravy číslo poistenia 305302 zo dňa 30.03.2015, Nemecké poistenie prepravy (DTV) - podmienky poistenia tovarov 2000/2008, kúpne zmluvy zo dňa 01.10.2014, 01.10.2012, 01.05.2013, 01.10.2013, 01.11.2013, 16.06.2013, vrátane dodatku k tejto zmluve, výzva na náhradu škody zo dňa 07.08.2015, potvrdenie o dodaní cukru CHRISTOS DIMOU & SIA E.E., potvrdenie o dodaní cukru Ganetta Ltd., plnomocenstvo udelené žalobcom I. T. zo dňa 31.07.2015, plnomocenstvá udelené žalobcom O. X. zo dňa 31.07.2015 a 30.01.2017, Mimosúdna odpoveď - sťažnosť - výzva - uplatnenie si práva zo dňa 26.04.2016, faktúry č. 2118-1-1 (interné číslo 20152118) zo dňa 27.05.2015, vrátane objednávky a súpisu vagónov o železničnej preprave cukru, č. 2538-1-1 (interné číslo 20152538) zo dňa 11.06.2015, vrátane objednávky, súpisu vagónov o železničnej preprave cukru a výpisu z účtu, jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 05.06.2015, súpis faktúr uhradených platbou 24.06.2015, 15.08.2014,15.11.2014,15.05.2015, list žalovaného zo dňa 31.07.2015, faktúry č. 11458 zo dňa 31.07.2014, č. 11466 zo dňa 18.08.2014, č. 11605 zo dňa 10.11.2014, č. 11620 zo dňa 24.11.2014, č. 11837 zo dňa 11.05.2015, vrátane zoznamov kontajnerov, č. 227042520 zo dňa 03.07.2014, č. 227042514 zo dňa 03.07.2014, č. 227043558 zo dňa 17.07.2014, č. 227042793 zo dňa 03.07.2014, č. 227050659 zo dňa 15.10.2014, č. 227066912 zo dňa 15.04.2015, č. 227051303 zo dňa 22.10.2014, č. 227043521 zo dňa 17.07.2014, dodacie listy č. 70650778, č.

70650769, č. 70663054, č. 70654430, č. 70725743, č. 70901868, č. 70732749, č. 70663048, č. 11462 zo dňa 11.08.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 16/2010 zo dňa 08.06.2011, výpisy z účtu zo dňa 15.08.2014, 18.11.2014, 15.05.2016, 10.06.2015, 24.05.2015, faktúry č. 11883 zo dňa 08.06.2015, č. vrátane zoznamov kontajnerov, VIES - kontrola platnosti IČ DPH, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 82/2005-104 zo dňa 28.11.2007, uznesenie NS SR č.k. 1 Obdo V 12/2008-125 zo dňa 29.01.2009, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 669/2014-13 zo dňa 12.11.2014.

10.1. Z písomného vyhotovenia označenej zmluvy súd zistil, že dňa 25.02.2013 uzavrel žalobca ako ukladateľ so žalovaným ako skladovateľom zmluvu o skladovaní, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu uskladniť kryštálový cukor uložený v uzavretých kontajneroch. V bode 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal nahradiť žalobcovi všetok chýbajúci alebo poškodený cukor, a to do 30 dní ekvivalentom v rovnakej kvalite, buď vo forme príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke. 10.2. Podľa bodu 3 zmluvy o skladovaní počas nakládky a vykládky tovaru musí byť tento oficiálne zaznamenaný a evidencia pohybu tovaru musí byť vedená. Musí byť zabezpečená denná evidencia pohybov skladových zásob zo skladu a do skladu, spolu s mesačným záznamom všetkých takýchto pohybov. Zástupca ukladateľa je oprávnený kedykoľvek vykonať prehliadku skladu a uskutočniť kontrolu skladových zásob. 10.3. Podľa bodu 6 zmluvy o skladovaní skladovateľ bude s produktmi nakladať podľa inštrukcií ukladateľa. 10.4. Podľa bodu 12 zmluvy o skladovaní v prípade akéhokoľvek sporu, vyplývajúceho z realizácie tejto zmluvy, sa zmluvné strany zaväzujú ho vyriešiť vzájomnou dohodou, inak v závislosti na hodnote, je príslušným súdom súd podľa sídla ukladateľa v Slovenskej republike. 10.5. Podľa bodu 13 zmluvy o skladovaní na otázky touto zmluvou osobitne neupravené sa primerane vzťahujú ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka. 10.6. Dňa 25.02.2013 uzavreli strany sporu Dodatok k zmluve o skladovaní. Zmluva a jej dodatok boli vyhotovené v anglickom jazyku.

11. Z Inventúrneho súpisu zo dňa 14.07.2015 je zrejmé, že dňa 14.07.2015 sa v sklade žalovaného uskutočnila inventúra za prítomnosti inventarizačnej komisie, ktorej členmi boli O. O., T. S., Q. T. (zástupca poisťovne) a B. Z. (zamestnankyňa žalovaného). Súpis obsahuje tabuľku, z ktorej sú zrejme údaje o skutočnom stave zásob, zaúčtovanom stave v SAP a manku. Podľa uvedenej tabuľky, bol zistený chýbajúci gran. cukor Nordic, voľne ulož. kontaj. zásob (kúpený cukor IC) v množstve 189 820 kg a kryštálový cukor kúpený v Chorvátsku 40x25kg PB HR v množstve 1 070 000 kg, čo spolu predstavovalo 1 259 820 kg cukru. Pod tabuľkou sa nachádza strojom napísaný text „Kotakis Trans A.E. potvrdila a uznala stratu 1 259,82 t a ponesie zodpovednosť a zabezpečí, aby Považský cukor, a.s. v tejto súvislosti neutrpel škodu.“, pod ktorým sa nachádza dátum podpisu súpisu 14.07.2015, na ľavej strane podpis O. O. a na pravej strane súpisu otlačok pečiatky žalovaného a podpis jeho štatutárneho zástupcu, pána Kotakisa. Pod uvedenými podpismi sa na súpise nachádza ručne napísaný text: „pre Považský cukor a.s.: I. Hodnota chýbajúceho cukru: 1.259,82 t; 470 € za tonu, celkom 592 115,40 €; II. Náklady na výkon: 30 000,- €; III. Celková škoda 622 115,40 €“. Pod citovaným textom na nachádzajú na ľavej strane podpisy O. X. a I. T. a na pravej strane súpisu otlačok pečiatky žalovaného a podpis pána W.. Súpis bol vyhotovený v anglickom jazyku.

12. Emailom zo dňa 16.07.2015 oznámil konateľ žalovaného O. O., že „po vykonaní fyzickej inventarizácie, ktorá prebehla v prítomnosti zástupcov spoločnosti L. cukor, a.s. žalovaný dňa XX.XX.XXXX napočítal 2 420 730 kg cukru IC a 38 000 kg chorvátskeho cukru. Množstvo chýbajúceho cukru bolo 189 820 kg cukru IC a 1 070 000 kg chorvátskeho cukru. Spoločnosť G. Kotakis Trans SA potvrdila a uznala neexistenciu uvedeného množstva cukru vo svojom skladovacom zariadení, ktoré vysvetlila prevozom cukru na skladovanie do dvoch ďalších skladov (s ohľadom na ochranu cukru), a to konkrétne do Ganetta Hellas Ltd a Dimou Christos & SIA S.A. a z toho dôvodu je žalovaný zodpovedný a je povinný chrániť žalobcu pred touto škodou (viď priložený dokument opatrený podpisom a pečiatkou). Je nesmierne dôležité, že zástupca spoločnosti Ganetta Hellas Ltd. osobne prišiel do zariadenia žalovaného a pred zástupcami žalobcu priznal, že predal 350 ton svojim zákazníkom bez akéhokoľvek súhlasu zo strany žalovaného. Na tomto stretnutí sa žalovaný snažil kontaktovať zástupcu druhej spoločnosti p. Dimoua, ale on mu ohľadom cukru neposkytol dostatočné vysvetlenie. Po ich stretnutí sa dohodli na nasledujúcich krokoch:

- všetky neuhradené faktúry vystavené žalovaným do 14.07.2015 v sume 66 213,36 €na žalobcu budú započítané (vi% priložený účtovný zostatok);

- ihneď ako sa banky v Grécku otvoria a budú schopné cezhraničného prevodu peňazí, žalovaný okamžite uhradí žalobcovi sumu 84 994,53 € za chýbajúce množstvá dánskeho cukru (viď priložená žiadosť o platbu zaslaná banke);

- ihneď ako sa banky v Grécku otvoria a budú schopné cezhraničného prevodu peňazí, žalovaný okamžite uhradí žalobcovi sumu 80 000,- € za chýbajúce množstvo chorvátskeho cukru;

- ihneď ako spoločnosť Ganetta Hellas Ltd. zaplatia jej zákazníci a splatí svoj dlh, žalovaný okamžite prevedie prijaté peňažné prostriedky žalobcovi v sume 164 500,- € zodpovedajúcej množstvu 350 ton (470 €/metrická tona);

- všetky nadchádzajúce faktúry zo strany žalovaného na žalobcu budú započítavané až do otvorenia bánk. Po splnení všetkých uvedených vyhlásení sa zástupcovia žalobcu stretnú so zástupcami žalovaného, aby dospeli ku konečnej dohode.“

13. Listom zo dňa 31.07.2015 informoval konateľ žalovaného žalobcu, že žalovaný uskladňoval v skladoch v Grécku ako skladovateľ pre žalobcu 101 kontajnerov a 38 paliet (Sladorana). Bolo zistené manko 8 kontajnerov (189,820 ton a 1 070 paliet (Sladorana) - 1 070 ton - 25 kg vrecia.

14. Dňa 14.08.2015 zaslal konateľ žalovaného email I. T., v ktorom ho požiadal o splátkový kalendár na dlhy žalovaného. Emailom zo dňa 04.09.2015 oznámil konateľ žalovaného I. T. výšku účtovného zostatku k 04.09.2015, a to 139 447,56 € + dodávky za týždeň č. 36 v sume 12 785,85 € (vydané 07.09.2015) = celkom 152 233,41 €. Emailom zo dňa 08.09.2015 informoval I. T. (Insurance, Risk Management and ICS Nordzucker Group) konateľa žalovaného o vzájomnom započítaní faktúr žalovaného voči škode vzniknutej v dôsledku chýbajúceho cukru. Zároveň nesúhlasil s návrhom žalovaného zo dňa 14.08.2015. Emailom zo dňa 10.09.2015 oznámil konateľ žalovaného I. T., že trvá na svojom návrhu a vzájomnom započítaní faktúr. Bol za spoluprácu a zaplatenie zvyšnej sumy.

15.1. Podľa čl. 19.4.1 poistnej zmluvy č. 305302 ak sa na tejto zmluve podieľajú viacerí poisťovatelia, tak sa účasť vzťahuje na poisťovateľov uvedených v poistke so zaznamenanými podielmi. Vedenie zmluvy spočíva na poisťovateľovi, ktorý je menovaný ako prvý. 15.2. Podľa čl. 18.1 poistnej zmluvy č. 305302 ak žiada poistenec poistnú sumu, tak si môže poisťovateľ zvoliť, či zaplatením poistnej zmluvy majú na neho prejsť práva k tovarom alebo k poisteným tovarom, alebo nie. Toto právo odpadá, ak ho poisťovateľ nevykoná bezodkladne potom, ako sa dozvie o okolnostiach poistného prípadu. 15.3. Podľa čl. 18.2 prvej vety poistnej zmluvy č. 305302 ak si poisťovateľ zvolí prechod práv, je poistenec povinný postarať sa o obmedzenie škody, pokiaľ poisťovateľ toto nie je schopný zabezpečiť. 15.4. Podľa čl. 18.4 poistnej zmluvy č. 305302 prechod nárokov na náhradu škody voči tretím osobám a právo poisťovateľa na abandon zostanú nedotknuté. 15.5. Podľa čl. 26 poistnej zmluvy č. 305302 pre túto zmluvu platí nemecké právo.

16. Listom zo dňa 28.02.2017 oznámila, okrem iného, Zurich Insurance plc. žalobcovi, že s ohľadom na platbu poistného plnenia v sume 373 018,- € dala pokyn a oprávnenie advokátskej kancelárii SEGELKEN & SUCHOPAR, Hamburg, aby učinila všetky nevyhnutné kroky k vymoženiu uvedeného poistného plnenia od zodpovedných strán. Toto oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie udeliť splnomocnenie iným advokátskym kanceláriám a/alebo pristúpiť k súdnym konaniam, ktoré už prebiehajú alebo boli začaté zo strany poisteného.

17. Listom zo dňa 28.02.2017 oznámila advokátska kancelária SEGELKEN & SUCHOPAR ako zástupca firmy Zurich Insurance plc., Nemecko žalobcovi vo veci vymáhania nárokov žalobcu proti žalovanému v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/492/2015, ktorá poistila dopravné poistenie nákladu dohodnutého s nemeckou spoločnosťou Nordzucker AG podľa poistnej zmluvy č. 305302 zo dňa 30.03.2015 a ktorá koná v súlade s článkom 19.4 poistnej zmluvy aj v mene a za ostatných spolupoisťovateľov, že v súlade s čl. 21.1.1 poistnej zmluvy žalobca je tiež pokrytý predmetnou poistnou zmluvou, keďže väčšinu jeho akcií vlastní Nordzucker AG. Poistná zmluva sa riadi nemeckým právom., (čl. 26 všeobecných podmienok DTV dopravného poistenia nákladu 2000/2008, ktoré je súčasťou poistnej zmluvy). Žalobca utrpel stratu cukru v dôsledku porušenia zmluvných záväzkov žalovaným, čo bolo potvrdené v zázname inventára vyhotovenom dňa 14.07.2015, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody za stratu voči žalovanému. Na základe uvedeného v novembri 2015 poisťovateľ čiastočne nahradil žalobcovi škodu za stratu, a to poskytnutím poistného

plnenia v sume 373 018,- € žalobcovi. Na základe poistného plnenia, podľa čl. 18.1 DTV dopravného poistenia nákladu 2000/2008, poisťovateľ požiadal o postúpenie časti nároku vo výške, ktorá bola nahradená poistným plnením, čo sa uskutočnilo v novembri 2015. Avšak za účelom účinného uplatnenia uvedeného nároku z poistenia a za účelom vyhnutia sa tomu, aby dve spoločnosti - poisťovateľ a žalobca museli začať súdne konanie, poisťovateľ zadal inštrukciu žalobcovi, aby vymáhal nárok z poistenia voči žalovanému. Za týmto účelom poisťovateľ udelil v čase postúpenia nároku z poistenia žalobcovi poverenie vymáhať nárok z poistenia vo svojom mene a na účet poisťovateľa v súdnom konaní pod sp. zn. 36Cb/492/2015 za účelom inkasovania nároku z poistenia od žalovaného. Žalobca súhlasil s takýmito inštrukciami.

18.1. Podľa čl. 25 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená;

b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo

c c)v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. 18.2. Podľa čl. 26 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

18.3. Podľa čl. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

18.4. Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

18.5. Podľa čl. 12 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuje najmä: a) jej výklad;

b) plnenie zmluvných záväzkov;

c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov;

d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie;

e) dôsledky neplatnosti zmluvy.

18.6. Podľa čl. 14 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení

pohľadávky voči inej osobe (ďalej len „dlžník“) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom.

18.7. Podľa čl. 14 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená pohľadávka, sa určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom.

18.8. Podľa čl. 14 bodu 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) princíp postúpenia pohľadávky v tomto článku zahŕňa priame prevody a pohľadávky, prevody pohľadávok prostredníctvom záruk a záväzky či iné právne zábezpeky pohľadávok.

18.9. Podľa čl. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak má osoba (ďalej len „veriteľ“) zmluvnú pohľadávku voči inej osobe (ďalej len „dlžník“) a tretia osoba má povinnosť uspokojiť veriteľa alebo na základe takejto povinnosti veriteľa už uspokojila, právny poriadok, ktorým sa spravuje povinnosť tretej osoby uspokojiť veriteľa určuje tiež, či a do akej miery si tretia osoba môže uplatniť voči dlžníkovi práva, ktoré mal veriteľ voči dlžníkovi podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje ich vzťah.

18.10. Podľa čl. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak si strany nedohodli právo na započítanie, započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči ktorej sa právo na započítanie uplatňuje.

18.11. Podľa čl. 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) uplatnenie právneho poriadku štátu ktorejkoľvek krajiny určenej podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných právnych noriem tejto krajiny s výnimkou jej noriem medzinárodného práva súkromného, pokiaľ neexistuje iná právna úprava podľa tohto nariadenia.

18.12. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18.13. Podľa § 527 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

18.14. Podľa § 533 ods. 1 Obch. zák. skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

18.15. Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18.16. Podľa § 378 Obch. zák. škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18.17. Podľa § 379 Obch. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

18.18. Podľa § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

18.19. Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

18.20. Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

18.21. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

18.22. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18.23. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

18.24. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák. za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

18.25. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

19.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 13.05.2011 uzavreli zmluvu o skladovaní, na základe ktorej žalovaný uskladnil pre žalobcu kryštálový cukor v sklade nachádzajúcom sa v Grécku. Predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku straty uskladneného cukru žalovaným. Žalobca je slovenskou obchodnou spoločnosťou, žalovaný je gréckou obchodnou spoločnosťou.

19.2. Podľa bodu 12 zmluvy o skladovaní v prípade akéhokoľvek sporu, vyplývajúceho z realizácie tejto zmluvy, sa zmluvné strany zaväzujú ho vyriešiť vzájomnou dohodou, inak v závislosti na hodnote, je príslušným súdom súd podľa sídla ukladateľa v Slovenskej republike. Podľa názoru súdu, nebolo sporné, že k strate cukru (vzniku škody) malo dôjsť pri realizácii zmluvy o skladovaní. K dohode strán o vyriešení sporu nedošlo. Vecne a miestne príslušným súdom žalobcu ako ukladateľa v Slovenskej republike je podľa § 12, § 13 a § 15 ods. 1 Okresný súd Trenčín. Na základe uvedených skutočností mal súd zato, že v bode 12 zmluvy o skladovaní sa strany sporu dohodli, v súlade s čl. 25 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, o právomoci Okresného súdu Trenčín na konanie v spore.

19.3. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 žalovaný namietol absenciu právomoci Okresného súdu Trenčín na konanie v spore. Poukazoval na to, že žalobca si časť náhrady škody uplatnil ako poškodený a časť ako nárok poisťovateľa, i keď konal vo vlastnom mene a na účet poisťovateľa, a preto je v prípade poisťovateľa vylúčené, aby sa voči žalovanému domáhal žalovaného práva na ktoromkoľvek súde v SR. Podľa názoru súdu, v prípade žalovaného práva ide o náhradu škody (bez ohľadu na to, či ho uplatňuje poškodený alebo poisťovateľ, ktorý poskytol poistné plnenie), a teda ide o spor vzniknutý pri realizácii predmetnej zmluvy o skladovaní, pre ktorý bola dohodnutá právomoc Okresného súdu Trenčín. Právny titul náhrady škody nemení ani skutočnosť, že by bola uplatnená poisťovateľom. Okrem toho, žalovaný sa konania zúčastnil, v spore vo veci samej uplatnil prostriedky procesnej obrany, a preto by mal súd na konanie právomoc podľa čl. 26 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach aj v prípade, ak by medzi stranami neexistovala dohoda o právomoci súdu (ktorej existencia však v konaní bola preukázaná). Súd podotýka, že žalovaný namietol absenciu právomoci až v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017, teda nie pri jeho prvom úkone, alebo pred prvým pojednávaním. Vzhľadom k tomu, že

ide o súdne konanie začaté po 10.01.2015 v zmysle čl. 66 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach uplatnil súd pri určení právomoci súdu nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a nie nariadenie rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

20.1. Predmetom sporu bola náhrada škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti (straty uskladneného cukru) zo zmluvy o skladovaní, uzavretej obchodnými spoločnosťami majúcimi sídlo na území Slovenska a Grécka, teda zmluvný záväzok, pri ktorom došlo k stretu rôznych právnych poriadkov, na základe čoho súd v zmysle čl. 1 bodu 1 a čl. 12 bod 1 písm. b), c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) aplikoval pri určení rozhodného práva pre žalovaný zmluvný záväzok nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

20.2. Žalobca trval na tom, že zmluvné strany si dohodli rozhodné právo v bode 13 zmluvy o skladovaní, podľa ktorého „na otázky touto zmluvou osobitne neupravené sa primerane vzťahujú ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka“. Z citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že pri otázkach osobitne neupravených zmluvou odkazuje na použitie Občianskeho zákonníka platného v SR, avšak výslovne neobsahuje dohodu zmluvných strán o voľbe rozhodného práva pre celú, resp. časť zmluvy o skladovaní, keďže odkazuje iba na jeden konkrétny právny predpis. Z bodu 13 zmluvy o skladovaní však vyplýva, že sa strany sporu zaoberali aj voľbou rozhodného práva, ktorým by sa mala spravovať predmetná zmluva, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj prokurista žalobcu Ing. Ľuboš Tomaník, ktorý sa podieľal na písomnom vyhotovení zmluvy o skladovaní. Okrem toho, aj z toho, že si zmluvné strany dohodli právomoc slovenského súdu, možno indikovať ich dohodu o slovenskom práve ako rozhodnom práve, keďže možno rozumne predpokladať, že mali záujem, aby sudca aplikoval v spore právo, ktoré dobre pozná. Žalovaný v spore neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré by strany nemali chcieť, aby bolo aplikované právo súdu, ktorý si zvolili. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobca návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu odôvodnil ustanoveniami § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. a nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.. Taktiež žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.01.2017 aplikoval na žalovaný záväzkový vzťah ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zák., pričom v tomto vyjadrení, ani na pojednávaní dňa 03.02.2017 nenamietal aplikáciu slovenského právneho poriadku pri riešení sporu. Naopak, samotný právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 03.02.2017 upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že strany sporu si v zmluve o skladovaní dohodli právny režim Občianskeho zákonníka, ktorý sa má aplikovať na celý záväzkový vzťah. Právny zástupca žalobcu pritom na uvedenom pojednávaní taktiež právne odôvodnil žalobou uplatnené právo ustanoveniami Obch. zák., napr. § 323, § 533 Obch. zák.. Z uvedených skutočností mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ku konkludentnej voľbe slovenského právneho poriadku ako rozhodného práva pre zmluvu o skladovaní, ktorým sa v zmysle čl. 12 bodu 1 písm. b), c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) spravuje i žalobou uplatnené právo na náhradu škody. Súd podotýka, že žalovaný začal dovtedy stranami v spore aplikované rozhodné právo namietať až v písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2017, ktoré podal potom, ako súd podal vo veci na pojednávaní dňa 03.02.2017 predbežné právne a skutkové posúdenie veci, v ktorom sa zaoberal aj rozhodným právom, pričom žalovaný namietal v rámci tejto námietky najmä právny režim žalovaného záväzkového vzťahu, nakoľko nesúhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka. Je potrebné vziať na zreteľ aj to, že bez ohľadu na právny dôvod aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní (či už ako poškodeného alebo poisťovateľa) zostáva predmetom sporu právo na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o skladovaní, pre ktoré bolo dohodnuté slovenské právo.

21. Zmluvné strany sporu sú podnikatelia, ktorí predmetnú zmluvu o skladovaní uzavreli v rámci ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu bol označenou zmluvou založený obchodný záväzkový vzťah strán sporu, ktorý má v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. obchodnoprávny režim. Podľa názoru súdu, ustanovenie bodu 13 zmluvy o skladovaní neobsahuje výslovnú dohodu zmluvných strán o vylúčení aplikácie Obchodného zákonníka na danú zmluvu, ani na žalovaný záväzkový vzťah. Jeho predmetom má byť dohoda o aplikácii Občianskeho zákonníka pri riešení otázok neupravených zmluvou

o skladovaní, z čoho vyplýva záver, že uvedené ustanovenie neupravuje, či sa zmluva o skladovaní spravuje Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Je potrebné tiež vziať na zreteľ, že v zmysle Obchodného zákonníka je neprípustné, aby časť zmluvného záväzkového vzťahu mala obchodnoprávny režim a časť režim občianskoprávny. Z uvedeného vyplýva, že na právnu úpravu žalovaného záväzkového vzťahu, ako aj zmluvu o skladovaní sa vzťahuje . 22.1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady škody v sume 428 191,14 €, na ktorej časť v sume 373 018,- € bolo poisťovateľom poskytnuté žalobcovi poistné plnenie. Žalovaný v spore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

22.2. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie v sume 378 018,- €, z toho v sume 358 018,- € za chýbajúci chorvátsky cukor a v sume 15 000,- € titulom ostatnej škody (súvisiace náklady). Podľa Inventúrneho súpisu zo dňa 14.07.2015 došlo k strate 1 070 000 kg chorvátskeho cukru, na základe čoho si žalobca vyčíslil škodu v sume 502 900,- € (470,- €/t), strate 189 820 kg cukru Nordic, na základe čoho si žalobca vyčíslil škodu v sume 89 215,40 € (470,- €/t) a k vynaloženiu nákladov na výkon zo strany žalobcu v sume 30 000,- €, teda celková škoda predstavovala sumu 622 115,40 €. Žalobca sa teda žalobou domáhal náhrady škody v sume 144 882,- € ako vlastník chýbajúceho chorvátskeho cukru, za ktorý mu nebolo poskytnuté poistné plnenie, v sume 89 215,40 € ako vlastník chýbajúceho Nordic cukru a v sume 15 000,- € titulom ostatnej škody (náklady na výkon). Taktiež sa domáhal náhrady škody za chýbajúci chorvátsky cukor v sume 358 018,- € a v sume 15 000,- € titulom nákladov na výkon, pri ktorom bolo žalobcovi ako jeho vlastníkovi na základe predmetnej poistnej zmluvy poskytnuté poistné plnenie, v dôsledku čoho mohol mať nárok na náhradu škody v sume 373 018,- € aj poisťovateľ.

22.3. Žalobca v konaní preukázal vlastnícke právo k 1 070 000 kg chýbajúceho chorvátskeho cukru faktúrami č. 11883, č. 11952, vrátane ich príloh obsahujúcich príslušné čísla vagónov, faktúrami č. 2118-1-1 a č. 2538-1-1, potvrdeniami obsahujúcimi identifikáciu vagónov, výpismi z bankového účtu, zoznamom uhradených faktúr, z ktorých mal súd za preukázané, že žalobca kúpil uvedený kryštálový cukor od SLADORANA TVORNICA ŠEČERA, družstvo s ograničenom odgovornošću, Chorvátsko, čím sa stal jeho vlastníkom. Žalobca taktiež kúpil (chýbajúci) cukor Nordic od spoločnosti Nordic Sugar A/S, Dánsko, na základe čoho sa stal jeho vlastníkom, čo potvrdzujú faktúry č. 227042520, č. 227042514, č. 227043558, č. 227042793, č. 227050659, č. 227066912, č. 227051303, č. 227043521, dodacie listy č. 70650778, č. 70650769, č. 70663054, č. 70654430, č.70725743, č. 70901868, č. 70732749, č. 70663048, internetový výpis zo stránky Európskej komisie týkajúci sa chorvátskeho IČ DPH žalobcu, faktúry č. 11462, č. 11458, č. 11466, č. 11605, č. 11620 a č. 11837 spolu s ich prílohami uvádzajúcimi príslušný kontajner, výpis z bankového účtu, ako aj zoznam pohľadávok zahrnutých v spoločnej úhrade. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako vlastníka chýbajúceho chorvátskeho cukru a cukru Nordic, pri ktorom nebolo poskytnuté poistné plnenie, a teda poškodeného v konaní o náhradu škody vzniknutej stratou označeného cukru. Je nesporné, že žalobcovi vznikli v súvislosti so vzniknutou škodou náklady v sume 30 000,- €, ktoré žalovaný nerozporoval, pri ktorých mu v sume 15 000,- € taktiež nebolo poskytnuté poistné plnenie, a preto žalobca ako poškodený aj v časti o náhradu nákladov v sume 15 000,- € preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

22.4. V súvislosti so stratou chorvátskeho cukru vyplatil poistiteľ žalobcovi poistné plnenie v sume 373 018,- € (vrátane súvisiacich nákladov v časti 15 000,- €), čo vyplýva aj z emailu zo dňa 28.02.2017, pričom stratený cukor bol poistený poistnou zmluvou č. 305302 zo dňa 30.03.2015, ktorá sa spravuje nemeckým právom. Zmluvné strany si v čl. 18.1. poistnej zmluvy dohodli, že „ak žiada poistenec poistnú sumu, tak si môže poisťovateľ zvoliť, či zaplatením poistnej zmluvy majú na neho prejsť práva k tovarom alebo k poisteným tovarom, alebo nie“. Podľa čl. 18.2 prvej vety poistnej zmluvy č. 305302 „ak si poisťovateľ zvolí prechod práv, je poistenec povinný postarať sa o obmedzenie škody, pokiaľ poisťovateľ toto nie je schopný zabezpečiť“. Z listu advokátskej kancelárie Segelken & Suchopar zo dňa 28.02.2017 je zrejmé, že „na základe poistného plnenia, podľa čl. 18.1 DTV dopravného poistenia nákladu 2000/2008, poisťovateľ požiadal o postúpenie časti nároku vo výške, ktorá bola nahradená poistným plnením, čo sa uskutočnilo v novembri 2015. Avšak za účelom účinného uplatnenia uvedeného nároku z poistenia a za účelom vyhnutia sa tomu, aby dve spoločnosti - poisťovateľ a žalobca museli začať súdne konanie, poisťovateľ zadal inštrukciu žalobcovi, aby vymáhal nárok z poistenia voči žalovanému.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd citovanými zmluvnými ustanoveniami čl. 18.1 a čl. 18.2 poistnej zmluvy a listom advokátskej kancelárie za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu aj v spore o náhradu škody v sume 373 018,- €, ktoré právo prešlo v dôsledku poistného plnenia a voľby poisťovateľa na poisťovateľa. Je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný nerozporoval prechod práva na náhradu škody zo žalobcu ako poškodeného na poisťovateľa v zmysle predmetnej poistnej zmluvy (v prípade, ak by takéto právo existovalo). Súd podotýka, že z predložených zmluvných podmienok poistnej zmluvy a vyjadrenia menovanej advokátskej kancelárie a žalobcu vyplýva, že poisťovateľ požiadal žalobcu o súhlas s prechodom tohto práva. Z listu advokátskej kancelárie zo dňa 28.02.2017 vyplýva, že poisťovateľ dal žalobcovi pri postúpení práva na náhradu škody pokyn na vymáhanie náhrady škody voči žalovanému vo vlastnom mene, na účet poisťovateľa, na základe čoho je žalobca oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku vo svojom mene aj v sume zodpovedajúcej poistnému plneniu v sume 378 018,- €. V rozpore s uvedeným skutkovým a právnym záverom nie je ani list Zurich Insurance plc. zo dňa 28.02.2017, ktorý potvrdzuje udelenie plnomocenstva advokátskej kancelárii Segelken & Suchopar k vymoženiu poistného plnenia, avšak nevyjadruje sa k otázke týkajúcej sa práva žalobcu vymáhať predmetnú náhradu škody.

23. Žalovaný v konaní namietal tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Uvedenú námietku súd posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný ako skladovateľ je v zmysle § 527 ods. 1 Obch. zák. nositeľom práv a povinnosti z predmetnej zmluvy o skladovaní, ktoré mali byť stratou cukru, podľa žalobcu, porušené a ako skladovateľ v zmysle § 533 ods. 1 Obch. zák. zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania.

24.1. Strany sporu uzavreli dňa 13.05.2011 v zmysle § 527 ods. 1 Obch. zák. zmluvu o skladovaní, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu uskladniť kryštálový cukor. Z faktúr č. 11883 a č. 11952 a príloh, obsahujúcich čísla príslušných vagónov, vyplýva, že žalovaný prevzal na uskladnenie predmetný chorvátsky cukor (ktorý bol žalobcovi vyfakturovaný faktúrami č. 2118-1-1 a č. 2538-1-1), keďže žalovaný faktúrami č. 11883 a č. 11952 vyfakturoval žalobcovi prepravu tohto cukru z vlakovej stanice do svojho skladu. Žalovaný taktiež prevzal na uskladnenie predmetný cukor Nordic, čoho dôkazom sú faktúry č. 11462, č. 11458, č. 11466, č. 11605, č. 11620 a č. 11620 (spolu s ich prílohami identifikujúcimi príslušný kontajner), ktorými žalovaný vyfakturoval žalobcovi prepravu uvedeného cukru (vyfakturovaného žalobcovi faktúrami č. 227042520, č. 227042514, č. 227043558, č. 227042793, č. 227050659, č. 227066912, č. 227051303 a č. 227043521) do svojho skladu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval tvrdenie žalovaného o tom, že stratený cukor mu nebol dodaný do skladu, za účelové, a to aj s ohľadom na jeho ďalšie tvrdenie v konaní, podľa ktorého mal chýbajúci cukor na základe pokynu žalobcu predať obchodným partnerom žalobcu, ktorým potvrdil, že stratený cukor sa nachádzal v dispozícii žalovaného, ktorý mal zabezpečiť jeho uskladnenie.

24.2. Z Inventúrneho súpisu zo dňa 14.07.2015 je zrejmé, že pri kontrole cukru, uskladneného v sklade žalovaného, bol zistený chýbajúci chorvátsky cukor v množstve 1 070 000 kg a cukor Nordic v množstve 189 820 kg. Táto kontrola bola vykonaná za prítomnosti prokuristu žalobcu N.. O. O., L.H. T. S., zástupcu poisťovateľa Eliasa Matalona a pracovníčky žalovaného Neofili Zoumi, ktorí Inventúrny súpis aj potvrdili svojimi podpismi. Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi prokurista žalobcu N.. O. O. aj na pojednávaní. Stratu uvedeného cukru spolu v množstve 1 259 820 kg potvrdil na Inventúrnom súpise a svojim podpisom aj konateľ žalovaného a zároveň i otlačkom pečiatky žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd Inventúrnym súpisom preukázanú stratu uskladneného cukru žalovaným v množstve 1 259 820 kg. Na Inventúrnom súpise žalovaný (prostredníctvom jeho konateľa) dňa 04.08.2015 potvrdil aj hodnotu chýbajúceho cukru v sume 470,- €/t, čo za chýbajúci cukor v celkovom množstve 1 259,82 t po 470,- €/t predstavuje spolu sumu 592 115,40 €. Žalovaný zároveň potvrdil výšku vynaložených nákladov na výkon zo strany žalobcu v sume 30 000,- €, a teda celková výška škody potvrdená žalovaným na Inventúrnom súpise predstavovala sumu 622 115,40 €. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázaný vznik škody, spôsobenej stratou uskladneného cukru, spolu v sume 622 115,40 €. Námietku žalovaného, o neprimerane vysokej hodnote cukru v sume 470,- €/t súd považoval za nepreukázanú, nakoľko proforma faktúru č. 112159 nepovažoval za dôkaz postačujúci na preukázanie uvedeného tvrdenia žalobcu, keďže nie je zrejmé, či naozaj došlo k uzavretiu obchodu za cenu cukru uvedenú v proforma faktúre a či sa jednalo o rovnaký druh cukru. Pri posudzovaní dohodnutej hodnoty chýbajúceho cukru je potrebné prihliadnuť na to, že poisťovateľ pri poistnom plnení za chýbajúci cukor vychádzal z ceny 522,- €/t. Taktiež v konaní, okrem proforma faktúry, nebol predložený iný dôkaz, ktorý by obsahoval cenu cukru nižšiu ako 470,- €/t (z predložených kúpnych zmlúv tiež vyplýva vyššia cena). Súd mal zato, že žalovaný sa podpísaním Inventúrneho súpisu zaviazal k náhrade škody za chýbajúci cukor spolu v sume 622 115,40 €. Takýto záver súdu vyplýva aj z výpovede svedkov I. T. a O. X.

na pojednávaní dňa 27.04.2017. V konaní nebola preukázaná neplatnosť dohody strán sporu o náhrade škody, obsiahnutej v Inventúrnom súpise v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., keďže konateľ žalovaného bol oprávnený konať v mene žalovaného, rovnako ako prokurista žalobcu N.. O. O. za žalobcu. V konaní boli predložené tiež písomné plnomocenstvá zo dňa 31.07.2015 udelené žalobcom O. X. a I. T. na jeho zastupovanie pri rokovaní so žalovaným o náhrade predmetnej škody, ktorých prijatie potvrdili menovaní vo svojich výpovediach na pojednávaní. Z uvedeného je zrejmé, že Inventúrny súpis a dohoda o výške a náhrade škody, nachádzajúca sa na Inventúrnom súpise, boli podpísané osobami oprávnenými konať za strany sporu. Je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaný potvrdil množstvo chýbajúceho cukru a jeho hodnotu nielen v Inventúrnom súpise, ale aj emailom zo dňa 16.07.2015 a v liste zo dňa 31.07.2015, na základe čoho súd posúdil námietky žalovaného vznesené proti výške škody za neopodstatnené. Súd podotýka, že textu emailov žalovaného zo dňa 14.08.2015, 04.09.2015 a 10.09.2015 nevyplýva, že by sa týkali predmetnej náhrady škody. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako skladovateľ zodpovedal za predmetný uskladnený cukor, ktorého strata a hodnota bola v konaní preukázaná, v zmysle § 533 ods. 1 Obch. zák. a bodu 1 zmluvy o skladovaní bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi ako poškodenému škodu spolu v sume 622 115,40 €.

24.3. V bode 1 zmluvy o skladovaní sa žalovaný, okrem iného, zaviazal, že všetok chýbajúci alebo poškodený cukor nahradí do 30 dní ekvivalentom v rovnakej kvalite, buď vo forme príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej čiastke. V konaní nebola preukázaná náhrada strateného cukru zo strany žalovaného vo forme cukru (príslušného tovaru), ani dohoda strán sporu o takomto spôsobe náhrady škody v zmysle § 378 Obch. zák.. Taktiež v Inventúrnom súpise nie je výslovne uvedený spôsob náhrady škody v zmysle § 378 Obch. zák., keďže žalovaný dňa 14.07.2017 iba „potvrdil a uznal stratu 1 259,82 t“ s tým, že „ponesie zodpovednosť a zabezpečí, aby žalobca v tejto súvislosti neutrpel stratu“ a dňa 04.08.2015 odsúhlasil hodnotu chýbajúceho cukru, náklady na výkon, a teda celkovú výšku škody v sume 622 115,40 €. Avšak práve z odsúhlasenia výšky škody možno vyvodiť dohodu oboch strán sporu o peňažnej náhrade škody v zmysle § 378 Obch. zák. Takúto dohodu potvrdzuje aj email zo dňa 16.07.2015 a list žalovaného zo dňa 31.07.2015.

24.4. Podľa názoru súdu, škoda v sume 592 115,40 €, zodpovedajúca hodnote chýbajúceho cukru, predstavuje v zmysle § 379 Obch. zák. skutočnú škodu. Bola vyčíslená a preukázaná ako rozdiel medzi skutočne dodaným cukrom do skladu žalovaného (ktorého dodanie žalovaný potvrdil vystavením faktúr za prepravu cukru z vlakovej stanice do skladu žalovaného pre žalobcu) a kontrolou zisteným množstvom cukru, nachádzajúceho sa v čase kontroly v sklade žalovaného, ktoré potvrdili vykonávatelia kontroly, ako aj žalovaný, na Inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015 (výslovne obsahuje údaje o skutočnom stave). Žalovaná škoda teda nebola uplatnená ako predpokladaná škoda. Taktiež nebola stanovená len na základe komparácie so stavom podľa SAP žalobcu (jeho internej účtovnej evidencie) tak, ako to tvrdil v konaní žalovaný. Náklady na výkon v sume 30 000,- € predstavujú v zmysle § 380 Obch. zák. ujmu, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

25. Medzi stranami sporu nebol sporný zánik pohľadávky na náhradu škody v sume 170 322,86 € a v sume 23 591,40 € započítaním so vzájomnými pohľadávkami žalovaného proti žalobcovi. Vzhľadom k tomu súd v zmysle žaloby zaviazal žalovaného na náhradu škody v sume 428 191,14 €. Žalovaný je s náhradou škody v omeškaní, a preto súd v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške 9,05% ročne zo sumy 428 191,14 € od 14.08.2015 do zaplatenia, keďže strany sporu nemali pre prípad omeškania dohodnuté úroky z omeškania.

26. Na pojednávaní dňa 03.02.2017 si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v sume 448 068,66 €, pričom žalovaná istina v tom čase predstavovala sumu 451 782,54 €. V konaní nebola preukázaná dohoda strán sporu o rozhodnom práve pre započítanie ich vzájomných pohľadávok. V zmysle čl. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak si strany nedohodli právo na započítanie, započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči ktorej sa právo na započítanie uplatňuje. Právo na započítanie bolo žalovaným uplatnené proti pohľadávke na náhradu škody, ktorá sa spravuje slovenským právnym poriadkom, a preto súd posúdil opodstatnenosť kompenzačnej námietky žalovaného podľa právneho poriadku SR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní v zmysle § 358 Obch. zák. nepreukázal spôsobilosť jeho pohľadávok proti žalobcovi, vyfakturovaných faktúrami č. 11960, č. 12044, č. 12045, č.

12046, č. 12052, č. 12054, č. 12055, č. 12075, č. 12076, č. 12077, č. 12078, č. 12079 a č. 12081, na započítanie so žalovanou pohľadávkou, súd posúdil kompenzačnú námietku žalovaného v zmysle § 580 Obč. zák. ako nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal právny dôvod jeho pohľadávok, ktoré mali byť započítané so žalovanou pohľadávkou, nie je zrejmé, v rámci akých právnych vzťahov boli označené faktúry vystavené, a taktiež nebolo preukázané poskytnutie nimi fakturovaného plnenia. Súd podotýka, že uvedené faktúry žalovaný predložil len v anglickom jazyku, čo tiež prispelo k ich nezrozumiteľnosti a k sťaženiu identifikácie nimi fakturovaného plnenia.

27. Žalovaný v Inventúrnom súpise zo dňa 14.07.2015 potvrdil a uznal stratu 1 259,82 ton cukru s tým, že ponesie za uvedenú stratu zodpovednosť a zabezpečí, aby žalobca v tejto súvislosti neutrpel škodu. Zároveň potvrdil celkovú výšku škody, hodnotu chýbajúceho cukru a náklady na výkon. Z Inventúrneho súpisu však nevyplýva uznanie záväzku nahradiť žalovanému škodu v sume 622 115,40 € zo strany žalobcu v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný sa tu iba zaviazal niesť zodpovednosť a zabezpečiť, aby žalobca v tejto súvislosti neutrpel škodu. Taktiež v konaní nebolo preukázané uznanie záväzku na náhradu predmetnej škody zo strany žalovaného v zmysle § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák., nakoľko zo strany žalovaného ako dlžníka nedošlo ani k čiastočnému plneniu predmetného záväzku. Je potrebné prihliadnuť na to, že časť záväzku zanikla jednostranným započítaním zo strany žalobcu. Uvedené skutočnosti však súd považoval vo vzťahu k výsledku konania za právne irelevantné, keďže v konaní bol preukázaný vznik škody i povinnosť žalovaného na jej náhradu žalobcovi v zmysle § 533 ods. 1 Obč. zák..

28. Tvrdenie žalovaného o tom, že k strate predmetného cukru nedošlo, nakoľko žalovaný ho predal na základe pokynu žalobcu obchodným partnerom žalobcu, v konaní preukázané nebolo. Žalovaný nepreukázal, že by ako poskytovateľ prepravných a skladovacích služieb pre žalobcu dodal chýbajúci cukor, príp. jeho časť spoločnosti CHRISTOS DIMOU & SIA E.E na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2014. Obchodná spoločnosť Dolce Trading A.E.E., v zastúpení jej riaditeľom Christos Dimou, v písomnom podaní označenom ako Mimosúdna odpoveď - sťažnosť - výzva - uplatnenie práva zo dňa 26.04.2016, adresovanom súdnemu exekútorovi, výslovne potvrdila, že od žalovaného neprevzala na uskladnenie ani kilo cukru a že dodací list č. 312 s dátumom 14.05.2015 je falzifikátom. Poprela, že by od žalovaného prevzala 723 ton cukru, prisvojila si jeho hodnotu, a tiež že by ich predala tretím osobám. Taktiež z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 27.04.2017 je zrejmé, že CHRISTOS & DIMOU & SIA E.E. nebola v čase vzniku škody jeho zákazníkom. Okrem toho, žalobca trval na to, že žalovaným predložená kúpna zmluva zo dňa 01.10.2014 (nachádzajúca sa na čl.334 súdneho spisu) nebola jej zmluvnými stranami nikdy podpísaná, ani nie je opatrená evidenčným číslom žalobcu ako je to pri ostatných zmluvách; nemal o takejto zmluve vedomosť. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepredložil originál takejto zmluvy, súd nemal jej uzavretie a podpísanie zo strany žalobcu za preukázané. Žalovaný taktiež nepreukázal pokyn žalobcu na predaj predmetného cukru alebo jeho dodanie inej obchodnej spoločnosti. Nepreukázal, že by časť chýbajúceho cukru bola dodaná spoločnosti Ganetta Ltd. Súd podotýka, že ani dodanie cukru na paletách (namiesto v kontajneroch) nezbavuje žalovaného zodpovednosti za škodu vzniknutú na cukre, ktorý žalovaný ako skladovateľ, napriek jeho uvedenému baleniu, riadne prevzal na uskladnenie. V prípade, ak žalobca dodaním cukru na paletách porušil predmetnú zmluvu o skladovaní, bolo vecou žalovaného, aby z takéhoto porušenia zmluvy vyvodil právne následky, ktoré však neodôvodňujú stratu príslušného cukru. V konaní nebolo preukázané, že by predmetná škoda vznikla v dôsledku dodania cukru na paletách.

29. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal náhradu 100% trov konania. Súd podotýka, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe započítania časti žalovanej pohľadávky po podaní návrhu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.