Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-73-2021.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 51 489 546, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 30 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.5.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 30 eur s 5% ročným úrokom zo sumy 30 eur od 28.5.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.2021 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Toyota Corolla, EČV: N ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. X. zo N.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: N v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 28.01.2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Renault Megane, EČV: N za nájomné vo výške 50 eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur bez DPH. V zmysle protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 12/2021 bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 28.01.2021. Nájom náhradného vozidla trval od 28.01.2021 do 29.01.2021 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy autoservisom, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru zo dňa 29.01.2021, splatnú dňa 29.01.2021 na sumu 130 eur bez DPH za dobu užívania náhradného vozidla od 28.01.2021 do 29.01.2021, t.j. 2 dni. Následne poškodený dňa 29.01.2021 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na žalobcu. Žalovaný si svoj dlh plnil iba čiastočne. Preto bol žalobca nútený sa obrátiť so žalobou na súd.
2. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 44Up/350/2021, ktorým bolo vyhovené žalobe žalobcu. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore uviedol, že poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 100 eur, ktoré považuje za opodstatnené. V ďalšom poukazoval na to, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu mal
presne označiť nárok, presne ho špecifikovať a označiť aj dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nerešpektoval ust. § 132 CSP. Súčasne zo samotnej zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla. Ďalej poukázal na to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca neopiera o žiadne zákonné ustanovenie. Navyše žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený používať náhradné motorové vozidlo. Napokon na záver namietal aj uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu, právny zástupca žalovaného sa písomne ospravedlnil a požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Oboznámil sa s písomnou žalobou, so zmluvou o nájme, s čestným prehlásením, s písomnou faktúrou, so zmluvou o postúpení pohľadávky, s uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky, s oznámením o poistnom plnení, s detailom pohybov na účte, s platobným rozkazom, s písomnými vyjadreniami sporových strán a zistil nasledovné:
4. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
5. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
6. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
7. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
8. Podľa Čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
9. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
11. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
12. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ods. 1 poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa ods. 2 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
14. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 580 Obč. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
19. Podľa § 581 ods. 3 Obč. zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
20. Medzi stranami konania bolo nesporné, že dňa 19.01.2021 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Toyota Corolla, EČV: N ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. X.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: N v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti v nadväznosti na čo súd vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá. Žalovaný okrem iného namietal aktívnu legitimáciu, nakoľko mal za to, že poškodený nemohol platne postúpiť svoju pohľadávku.
21. Súd posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 29.1.2021 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to na odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska započítanie má charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou, avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. V čl. 4. si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške vyše 130 eur. V čl. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítajú. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 29.1.2021. Zo zmluvy o postúpení zo dňa 29.1.2021 nepochybne vyplýva predmet postúpenia pohľadávky vo výške 130 eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4. je odplatné za odplatu vo výške 130 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomne nároky a úhrad odplaty a nájomného započítajú. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018 sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným a nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, teda úhrada nájomného supluje samotné odstúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Obč. zákonníka.
22. Zároveň bolo nesporné, že poškodený dňa 28.1.2021 uzavrel zmluvu o nájme č. 12/21, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo značky Renault Megane na obdobie od 28.1.2021 do 29.1.2021. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom
vozidla v dĺžke 2 dní, čo pri dojednanej výške nájomného 50 eur spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30 eur, predstavovala sumu za prenájom 130 eur. Medzi stranami nebolo sporné prenajaté vozidlo ani jeho primeranosť či výška denného nájmu.
23. Z listinného dôkazu zo dňa 13.5.2021 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že ukončil likvidáciu poistnej udalosti a poukazuje náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 100 eur. Jednalo sa o náhradu nákladov za použitie náhradného vozidla za 2 dni. Žalobcovi však nezdôvodnil v tomto liste prečo mu nepriznal aj sumu 30 eur za pristavenie motorového vozidla. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z detailov pohybu Tatra banky, z ktorého je nepochybne zistené, že 14.5.2021 poškodený P. X. dostal sumu 100 eur.
24. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súd, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu veci. Súd v zmysle Čl. 2 CSP sa stotožňuje s konštatovaním NS SR, že rozsah náhrady, ku ktorej je povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti (R 7/1992).
25. Z predloženého čestného prehlásenia, ktoré predložil žalobca do spisového materiálu, mal súd preukázané, že jeho motorové vozidlo, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody, bolo od 28.1.2021 do 29.1.2021 v trvaní 2 dni z dôvodu opravy v servise. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Ďalej podotkol, že motorové vozidlo bolo v servise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Z tohto je zrejmé, že ide o právnickú osobu, teda podnikateľský subjekt a pre výkon podnikateľských aktivít je vozidlo nevyhnutné.
26. Spochybňovanie nároku žalobcu považoval súd zo strany žalovaného absolútne za neopodstatnené. Vytýkal žalobcovi, že v zmysle § 132 CSP neuviedol v žalobe všetky relevantné dôkazy a podklady, ktoré by ho oprávňovali na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Napokon žalovaný namietal aj sumu 30 eur ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla fakturovaný poškodenému s tým, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť tohto poplatku. Žalobca predložil súdu aktuálny cenník, z ktorého vyplýva, okrem výšky denných nájmov za jednotlivé vozidlá, aj tento jednorazový poplatok. Daný poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každodenného prenájmu, a ak poškodený má záujem prenajať si vozidlo žalobcu, tak musí vynaložiť náklady aj v danom rozsahu z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie, čistenie vozidla, a teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Treba odlišovať náklady za samotný denný nájom, teda za použitia náhradného vozidla, jeho opotrebenie v konkrétny deň nájmu a zároveň náklady spojené s prevzatím a odovzdaním, keďže vozidlo treba pristaviť, čo tiež sú určité náklady (napr. pohonné hmoty, cena práce osoby, ktorá vozidlo pripravila k prevzatiu, či prebratiu po skončení nájmu), či následné čistenie vozidla po prevzatí od klienta. Takéto náklady nie sú nákladmi, ktoré by vynakladal poškodený pri svojom vozidle. Takže samotné vyjadrenie žalovaného, že nebolo preukázané, kde bolo motorového vozidlo pripravené na prevzatie a prečo táto skutočnosť nebola zdokladovaná, sa súdu javí ako irelevantné a nepodstatné.
27. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP: súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenie súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave. Tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložených nákladoch poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužívateľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného s jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sietí opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy. Súd nezistil žiaden dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške.
29. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 28.5.2021. Ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom dňa 13.5.2021, a teda začala plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňom 27.5.2021.
30. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Na tomto mieste súd podotýka, že žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatňovanej výške, svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť meškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr do lehoty ako je vyššie uvedená.
34. Ohľadom trov konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, to znamená, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní to bol žalobca, ktorý mal plný úspech vo veci, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100 %.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).