Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-13-2022.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti povinnému: L. N., narodený X.X.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, J. L., o vymoženie 33,53 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Usačev, so sídlom Lehotského 4, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/1299/2008-26 zo dňa 28. novembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 100,22 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 2 a 4, § 196, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“), § 1, § 2 ods. 1, § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 19, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“.), § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že v exekučnom konaní je povinným fyzická osoba, ktorá dňa 15.11.2004 zomrela. Jej smrťou zanikla aj jej spôsobilosť mať práva a povinnosti. Nakoľko povinný zomrel pred začatím exekučného konania, ktoré začalo 2.12.2008, nemal už pri začatí exekučného konania spôsobilosť byť účastníkom konania. Neexistencia spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto dospel k tomu, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby exekúciu voči povinnému zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil tým, že oprávnený sa exekúciou domáhal vymoženia pohľadávky voči osobe, ktorá zomrela ešte pred začatím exekúcie. Z uvedeného dôvodu mal za to, že oprávnený, ktorý podal návrh na začatie exekúcie voči osobe, ktorá už v čase začatia exekúcie nemala spôsobilosť byť účastníkom konania, zavinil aj samotné zastavenie exekúcie, preto zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor navrhol náhradu trov exekúcie vo výške 161,23 Eur, avšak súd prvej inštancie napadnutým uznesením súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 50,33 Eur, spolu s náhradou DPH 20% vo výške 16,70, spolu 100,22 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Súd napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie
závisí od voľného uváženia súdu. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Poukázal na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, na základe ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP, ktoré má ekvivalent v § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania, pričom z úradnej povinnosti musí prihliadať len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ods. 2). Takýto nedostatok podmienok konania odvolací súd nezistil, v dôsledku čoho sa obmedzil len na preskúmanie odvolacích dôvodov uvedených v podanom odvolaní.
9. V štandardnom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanej veci oprávneného). Odvolací súd nemôže v konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.
10. Už na tomto mieste treba povedať, že odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú zastavenia exekúcie pre nezaplatenie preddavku na odmenu exekútora a na úhradu jeho hotových výdavkov sa celkom míňajú s odôvodnením napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie totiž svoje rozhodnutie založil na závere, že povinný zomrel ešte pred začatím exekučného konania, a teda nemal už pri začatí exekučného konania spôsobilosť byť účastníkom konania. Neexistencia spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto okresný súd dospel k tomu, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby exekúciu voči povinnému zastavil.
11. Ďalej treba uviesť, že oprávnený v podanom odvolaní záver okresného súdu označený v odseku 10 nijako nespochybnil ani nenapadol, ale naopak venoval sa dôvodom, na ktorých napadnuté uznesenie nebolo založené. Odvolacie námietky oprávneného smerovali proti záveru, že súd zastavil exekúciu z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na úhradu jeho hotových výdavkov. Súd prvej inštancie pritom toto vo svojom odôvodnení ani okrajovo neuvádza. Súd prvej inštancie sa zaoberal len tým, či sú splnené podmienky konania a následne zistil, že v exekučnom konaní povinný
zomrel ešte pred začatím exekučného konania, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, z dôvodu ktorého exekúciu zastavil.
12. Z uvedeného teda vyplýva, že dôvody, ktorými odvolateľ správnosť napadnutého uznesenia spochybňoval, nemajú žiaden súvis s podstatou právnej argumentácie a skutkovými zisteniami, na ktorých je napadnuté uznesenie založené. Podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva oprávnený v odvolaní nespochybnil. Inými slovami, odvolateľ úplne rezignoval na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia.
13. Nakoľko odvolacie námietky oprávneného nesúvisia s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu, na ktorých je založený právne záväzný výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) však zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
15. Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
16. Keďže predmetné rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, bolo napadnuté odvolaním i v časti náhrady trov exekúcie, podaným pred 1. novembrom 2013 (29. mája 2013), v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP, s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí o podanom odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie opätovne rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie.
17. Súd prvej inštancie potom súčasne rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP).
18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).