Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Er-1299-2008.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/1299/2008
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, proti povinnému: L. N., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. Y. XXX, J. Ž., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod spisovou značkou EX 16960/08 o vymoženie uloženej povinnosti 33,53 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačeovovi náhradu trov exekúcie vo výške 100,22 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený listom zo dňa 02.12.2008 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.03.2000, č.k. Ro 557/00. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2000. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02.12.2008. Súdny exekútor dňa 08.12.2008 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa 09.12.2008 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.
Súdny exekútor dňa 28.02.2011 predložil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas exekučného konania bolo zistené, že povinný zomrel dňa 15.11.2004. Súdny exekútor vyúčtovanie trov exekúcie zaslal súdu už dňa 08.04.2009 spoločne s jeho predchádzajúcim podnetom na zastavenie exekúcie.
Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil, že v predmetnom exekučnom konaní je povinným fyzická osoba, ktorá dňa 15.11.2004 zomrela. Jej smrťou zanikla aj jej spôsobilosť mať práva a povinnosti. V zmysle § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Analogicky potom platí, že ten, kto nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko povinný zomrel dňa 15.11.2004, t.j. pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 02.12.2008, nemal už pri začatí exekučného konania spôsobilosť byť účastníkom konania. Z dôvodu, že neexistencia spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd dospel k tomu, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd postupom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu voči povinnému v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie
Súd pri posudzovaní otázky, ktorý z účastníkov exekučného konania znáša trovy exekúcie vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený sa exekúciou domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči osobe, ktorá zomrela ešte pred začatím exekúcie. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že oprávnený, ktorý podal návrh na začatie exekúcie voči osobe, ktorá už v čase začatia exekúcie nemala spôsobilosť byť účastníkom konania, zavinil aj samotné zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z.z. výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 23 ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ustanovenia § 23 ods.1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 161,23 €. V predloženom vyúčtovaní si súdny exekútor uplatnil nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, ktoré požaduje priznať v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., a to nasledovne:
a) paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 cit. vyhl. v celkovej sume 59,76 € bez DPH b) náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v celkovej sume 58,67 €, c) náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v celkovej sume 23,76 €, d) 20 % DPH zo základu 89,50 € vo výške 19,04 €. Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a dospel k záveru, že návrhu súdneho exekútora na priznanie náhrady trov exekúcie vo výške 161,23 € nemožno vyhovieť.
Pri paušálnych úkonoch podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. si exekútor účtoval odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie do jednotlivých finančných inštitúcií za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, t.j. za 14 príkazov (14 x 3,32 €). Znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), c), d) a e) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., hovorí o doručení príkazu na začatie exekúcie gramaticky v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi za každé doručenie týchto písomností paušálna suma nepatrí. O tom môže svedčiť aj ustanovenie § 15 ods. 1 písm. g), h), i) ako aj j) cit. vyhlášky, kde zákonodarca napríklad paušálnu sumu priznáva za každé zisťovanie bydliska povinného, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, za každé zisťovanie účtu povinného a za každé zisťovanie majetku povinného, pričom takúto formuláciu v písm. b) zákonodarca nepoužil. Súd vedený týmito úvahami, priznal exekútorovi paušálnu odmenu § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 288/95 Z.z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) za doručenie príkazu na začatie exekúcie iba jeden krát, teda vo výške 1 x 3,32 €.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní vykonal 5 úkonov exekučnej činnosti, ktoré možno odmeniť paušálnou sumou a to: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, a zisťovanie majetku povinného v počte dva krát. Nakoľko odmena súdneho exekútora určená paušálnou sumou za 5 úkonov exekučnej činnosti nedosahuje minimálnu výšku odmeny (5 x 3,32 € = 16,60 €), súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 €.
Súdny exekútor si vo svojom návrhu uplatnil náhradu hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 ods. vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, okrem iného aj za archiváciu spisu (archivačný spis, archivačné poplatky 20 rokov) vo výške 6,64 €. Súd mu náhradu uvedeného poplatku nepriznal, nakoľko v zmysle ustanovenia § 210 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vedie exekútorský archív exekútor, pričom pri uložení spisov do exekútorského archívu sa na ich evidenciu a úschovu vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov. Súd má za to, že povinnosť exekútora viesť exekútorský archív v zmysle ustanovenia § 210 zákona č. 233/1995 Z.z. nie je možné zamieňať so službou exekútora, ktorú poskytuje v zmysle ustanovenia § 193 písm. b), za ktorú si exekútor účtuje odmenu podľa ustanovenia § 19 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.. Z uvedeného dôvodu mu súd poplatok vo výške 6,64 € nepriznal.
Súd exekútorovi nepriznal ani náhradu cestovných výdavkov uplatnených v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, na ktorý ustanovenie § 22 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odkazuje. Exekútor pri vyúčtovaní tejto položky žiadnym spôsobom nepreukázal kedy cestu(y) vykonal a za akým účelom. Súd bez uvedenia konkrétneho času vykonania cesty nemôže preskúmať výšku cestovnej náhrady, ktorá by exekútorovi patrila v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z..
Náhradu za stratu času súd exekútorovi nepriznal vôbec, nakoľko v zmysle ustanovenia § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí náhrada za stratu času len pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. V danom prípade exekútor žiadal o priznanie náhrady za stratu času, a to za cestu na poštu a čas strávený na pošte. Podľa názoru súdu čas strávený na pošte nemožno považovať za úkon samotnej exekučnej činnosti, za ktorý by exekútorovi patrila náhrada za stratu času. Okrem toho exekútor adekvátnym spôsobom nepreukázal, že tieto úkony vykonával osobne mimo sídla exekútorského úradu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd priznal exekútorovi:
a) paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 €, b) náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v celkovej sume 50,33 €, c) 20 % DPH zo základu 83,66 € vo výške 16,70 €.
Celkovo tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 100,22 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Proti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).