Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_73S-68-2021.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Subarea
73S/68/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 1141/26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVZ SU 37532/2279/2020/HOM zo dňa 21. apríla 2020, takto
rozhodol:
Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVZ SU 37532/2279/2020/HOM zo dňa 21. apríla 2020 o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) č. OVZ SU 37532/2279/2020/HOM z 21.04.2020 bola na žiadosť stavebníka TECHNOTRADE INVEST, spol. s r.o., Sasikova 5, Bratislava, povolená stavba „V. A. F. X. - X. Z.“ umiestnená v k.ú. Banská Bystrica, členená na stavebné objekty SO XXX, SO XXX, SO XXX, SO XXX, SO XXX, SO XXX (ďalej len „stavebné povolenie“).
2. Proti stavebnému povoleniu dňa 01.05.2020 podalo Združenie domových samospráv, Rovniakova 14, Bratislava (ďalej len „žalobca“) odvolanie, poukazujúc na ust. § 140c ods. 8 zákona č. 50/4976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorým žiadalo o doplňujúce konanie s konkrétnymi požiadavkami i./ až vi./, a do podmienok stavebného povolenia žiadalo zahrnúť podmienky 1./ až 4./
3. Stavebný úrad žalobcovi úkonom označeným ako „Oznámenie o vybavení odvolania“ z 08.06.2020 oznámil, že aktívnou legitimáciou na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvoinštančného orgánu disponuje v zásade účastník konania, pričom stavebný zákon legislatívne zakotvuje výnimku z generálnej klauzuly v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len “Správny poriadok“). V súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona takú možnosť zákon priznáva len za predpokladu, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Stavebný úrad, so zreteľom na uvedené a vzhľadom na to, že povoľovaná stavba nepodliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa § 29 a posudzovaniu podľa § 29a až § 37 zákona č. 24/2006 Z.z. uzavrel, že žalobca nebol aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona na podanie odvolania. Vzhľadom na to, že nenastali účinky, ktoré zákon s podaním odvolania spája, stavebný úrad žalobcovi záverom oznámil, že mu nevznikla zákonná povinnosť podrobiť stavebné povolenie materiálnemu prieskumu ani povinnosť postupovať v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku, t.zn. postúpiť odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.
4. Z administratívneho spisu ďalej plynie, že žalobca dňa 25.06.2020 podal Okresnému úradu Banská Bystrica, Odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „Okresný úrad Banská Bystrica“) výzvu na odstránenie nečinnosti v stavebnom konaní, nakoľko stavebný úrad zostal vo veci jeho odvolania proti stavebnému povoleniu nečinný, pričom žiadal, aby Okresný úrad Banská Bystrica vo veci rozhodol v zmysle § 50 Správneho poriadku sám. Okresný úrad Banská Bystrica, po ozrejmení priebehu stavebného konania, oznámil žalobcovi listom č. OU-BB-OVBP2-2020/020299-004 z 17.07.2020 (ďalej len “napadnuté opatrenie“), že žalobca nemal v stavebnom konaní postavenie účastníka konania, a preto jeho podanie označené ako „odvolanie“ nemožno hodnotiť ako odvolanie v zmysle § 53 Správneho poriadku. Poukázal na to, že žalobcovi by účastníctvo v stavebnom konaní prináležalo podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona v takom prípade, že mu také postavenie vyplýva z ust. § 24 a nasl. zákona č. 24/2006 Z.z., teda za predpokladu, že v stavebnom konaní povoľovaná činnosť vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. Podľa zistení Okresného úradu Banská Bystrica taká činnosť vyžadujúca posúdenie vplyvov na životné prostredie v predmetnom stavenom konaní posudzovaná nebola. Vzhľadom na to konštatoval, že nebol daný zákonný dôvod na vybavovanie podaného „odvolania“ v zmysle príslušných ustanovení upravujúcich odvolacie konanie. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že bol účastníkom konania ako nezodpovedajúce skutkovému stavu veci, nakoľko prebehnutie posudzovania vplyvov na životné prostredie nevyplýva z podkladov v predloženom spisovom materiáli. Záverom Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi.
5. Žalobca podal spoločnú správnu žalobu, ktorou sa jednak domáhal zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného v celom rozsahu ako aj zrušenia stavebného povolenia a vrátenia veci stavebnému úradu na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, pričom v konaní zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žaloba o preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia bola vylúčená na samostatné konanie.
6. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
9. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP (1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
11. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
12. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
14. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Pred začatím súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného sa správny súd v zmysle citovaného § 97 SSP zaoberal otázkou, či v danej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, pretože ak zistí taký nedostatok procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, nemôže vo veci ďalej konať.
16. Správny súd predovšetkým skúmal, či predmetnú správnu žalobu podala na to oprávnená osoba, a teda či žalobca spĺňa podmienky aktívnej legitimácie na podanie predmetnej správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 42 ods. 1 písm. a) SSP. Ustanovenie § 178 ods. 3 SSP totiž žalobcovi (v postavení zainteresovanej verejnosti) umožňuje podať správnu žalobu voči stavebnému povoleniu aj v prípade, keď nebol účastníkom predmetného stavebného konania, pokiaľ by podľa jeho tvrdenia vydaním takéhoto rozhodnutia bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, avšak v zmysle ust. § 42 ods. 1 písm. a) SSP musí ísť o konanie týkajúce sa životného prostredia, v ktorom má zainteresovaná verejnosť právo na účastníctvo v konaní plynúce z osobitných predpisov.
17. Podľa žalobcu je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/41/2009 nutné procesné predpisy o účastníctve v prejednávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie, pričom zo stanov a z činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov si stanovil právnu ochranu životného prostredia a kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. Sám žalobca pritom poukázal na ust. čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa práva na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR) možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ústavné ustanovenia vykonávajú, čo je zrejmé aj z čl. 44 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého podrobnosti o právach povinnostiach podľa ods. 1 až 5 ustanoví zákon. Preto, pokiaľ bolo sporné procesné postavenie žalobcu ako účastníka konania, je nutné pri zodpovedaní žalobných námietok žalobcu vychádzať z procesnej úpravy stavebného zákona, Správneho poriadku, resp. aj zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
18. Žalobca primárne tvrdil, že žalovaný mal vychádzať z ust. § 140c ods. 8 a 10 stavebného zákona, ktoré je osobitnou úpravou k § 59 stavebného zákona, pričom obsahom jeho odvolania proti stavebnému povoleniu boli námietky o nesúlade povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu, nakoľko predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, keďže z verejne dostupných zdrojov (www.enviroportal.sk <http://www.enviroportal.sk>) je zrejmé, že rovnaký žiadateľ (TECHNOTRADE INVEST s.r.o.) požiadal o posúdenie vplyvov na životné prostredie za účelom výstavy obytného súboru v lokalite X. a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bol ukončený vydaním rozhodnutia.
19. Žalovaný žalobcovi v liste z 08.06.2020 oznámil, že povoľovaná stavba nepodliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa ustanovenia § 29 a posudzovaniu podľa ustanovenia § 29a až § 37 zákona č. 24/2006 Z.z., v dôsledku čoho nebola splnená zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, a teda žalobca nebol v zmysle § 53 ods. 1 Správneho poriadku aktívne legitimovanou osobou na podanie riadneho opravného prostriedku
- odvolania.
20. Okresný úrad Banská Bystrica v opatrení č. OU-BB-OVBP2-2020/020299-004 z 17.07.2020 uviedol, že vzhľadom k tomu, že uvedená stavba nepodlieha vykonaniu zisťovacieho konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. nebola daná zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy ustanovenia § 140c ods. 8 stavebného zákona, teda v zmysle § 53 ods. 1 Správneho poriadku žalobcovi neprináleží podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania, nakoľko odvolanie môže podať iba účastník konania, čo v danom prípade nebolo splnené. Poukázal na skutočnosť, že účastníkom správneho konania v danom prípade stavebného konania sa nestáva ten, s kým správne orgány neoprávnene ako s účastníkom konania konajú, ale len ten, komu takéto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, v danom
prípade z ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona. Občianskemu združeniu, ktoré je zamerané na ochranu životného prostredia prináleží účastníctvo v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona v takom prípade, že mu také postavenie vyplýva z ustanovenia § 24 a nasl. zákona č. 24/2006 Z.z., teda za predpokladu, že v stavebnom konaní je povoľovaná činnosť uvedená v prílohe zákona č. 24/2006 Z.z., ktorá v predmetnom stavebnom konaní posudzovaná nebola. Na základe uvedeného skonštatoval, že nebol daný zákonný dôvod na vybavovanie podaného odvolania v zmysle príslušných ustanovení upravujúcich odvolacie konanie. Tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní a to, že bol účastníkom konania, nakoľko na predmetnú stavbu prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, vyhodnotil ako nezodpovedajúce skutkovému stavu veci, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli. Na základe uvedeného Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonmi.
21. Žalobca tvrdil, ale nijako nepreukázal, že stavba „V. bytové F. X. - X. Z.“ podliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, od čoho odvodzoval splnenie podmienok na podanie odvolania a podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona. Konštatoval len, že rovnaký navrhovateľ požiadal žalovaného o posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím, za účelom výstavby obytného súboru v lokalite X.. Neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti preukazujúce, že Žalovaný a Okresný úrad Banská Bystrica sa v tejto skutkovej otázke mýlili. Žalovaný a Okresný úrad Banská Bystrica tak v súlade so zisteným skutkovým stavom, ktorý ani po podaní správnej žaloby nebol sporný (keďže nebol relevantne spochybnený), na jeho základe dospeli k záveru, že žalobcovi neprináleží podanie odvolania v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona v nadväznosti na ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a ust. § 53 ods. 1 Správneho poriadku. Okresný úrad Banská Bystrica vo vyjadrení k spoločnej správnej žalobe predložil „Zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z.“ z októbra 2016 týkajúci sa „Y. B. X. - A. A.“ predpokladajúci výstavbu bytových domov s celkom 244-imi bytmi, umiestnený na odlišných pozemkoch než stavba „V. A. F. X. - X. Z.“, ktorý podliehal zisťovaciemu konaniu. Zjavne tak išlo o inú činnosť, než bola stavba povolená stavebným povolením, proti ktorému žalobca podal svoje odvolanie, čo žalobca nevyvrátil, takže to v konaní nebolo sporné.
22. Povoľovanej stavby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie netýkalo, nakoľko vydaniu stavebného povolenia nepredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Platná právna úprava však spája právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v povoľovacom (stavebnom) konaní aj tomu, kto nebol účastníkom stavebného konania alebo konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale za splnenia tej podmienky, že tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na to, že také konanie vydaniu stavebného povolenia nepredchádzalo, žalobca v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona nemal právo podať odvolanie proti stavebnému povoleniu.
23. Ustanovenie § 24 zákona č. 24/2006 Z.z. zákona umožňuje dotknutej verejnosti prejaviť záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení spôsobom a formami uvedenými v ods. 3 a 4 cit. zákona, na základe čoho získava postavenie účastníka povoľovacieho konania. Vzhľadom na to, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie tu neprebehlo, žalobca nebol a nemohol byť činný v mysle ust. § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 24/2006 Z.z., z ktorého dôvodu mu neprislúchalo postavenie účastníka povoľovacieho (stavebného) konania ani podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňal podmienky postavenia účastníka stavebného konania, výsledkom ktorého bolo stavebné povolenie, stanovené v § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, resp. v § 14 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko osobitné predpisy (stavebný zákon, zákon č. 24/2006 Z.z.) mu také postavenie nepriznali.
24. Žalobca s argumentáciou opierajúcou sa o viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR (konkrétne dopady ktorých na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca neindividualizoval, pričom nepostačuje prosté citovanie jednotlivých sekvencií rozsudkov ani konštatovanie, že sa z nich plynúce závery na prejednávanú vec vzťahujú - 134 ods. 1 SSP), o ústavné právo na priaznivé životné prostredie ako aj o Aarhuský dohovor, namietal, že bol účastníkom konania zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pričom postupu stavebného úradu vytýkal aj to, že o jeho nepriznaní postavenia účastníka konania nebolo vydané samostatné procesné rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku.
25. Správny súd vo vzťahu k vymedzeniu účastníctva v stavebnom konaní uvádza, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 59 ods. 1. Keďže stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania, je použitie ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku vylúčené a to s poukazom na ust. § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Stavebný zákon obsahuje vlastné vymedzenie okruhu účastníkov stavebného konania v ust. § 59 ods. 1. Z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona vyplýva, že účastníkom územného konania je mimo iných ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý citované ustanovenie stavebného zákona odkazuje, sú ust. §§ 24-27 zák. č. 24/2006 Z.z. Navyše správny súd poukazuje na nález ÚS SR III. ÚS 752/2017 zo dňa 12.12.2017, podľa ktorého „Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje § 14 Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že zák. č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú úpravu účastníkov územného konania (obdobne to platí pre účastníkov konania o povolení stavby, vrátane odvolacieho konania) je použitie § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zák. č. 71/1967 Zb. vylúčené“. Z predmetného nálezu (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžp 1/2010 z 29.03.2011), súčasne vyplýva, že „ďalším osobám (než uvedených v ustanoveniach stavebného zákona ako lex specialis) priznáva stavebný zákon právo účastníka správneho konania (upraveného ustanoveniami stavebného zákona) len vtedy, ak by rozhodnutím mohli byť dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý a tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný.“
26. Žalobca ďalej poukázal na širšie vymedzenie pojmu účastník konania ako aj na to, že častica „aj“ pri výklade ust. § 14 ods. 2 Správneho poriadku indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov konania popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pričom bez bližšej individualizácie dopadov na zákonnosť napadnutého opatrenia citoval ním vybraté sekvencie nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 197/2010, sp.zn. I. ÚS 223/09, sp.zn. I. ÚS 306/2010 a rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Szž/1/2010, sp.zn. 65Sžp/41/2009. Správny súd k tomu uvádza, že takáto námietka obsahujúca odkazy na rozhodnutia súdov je všeobecná (bez odkazu na skutkovú a právnu súvislosť s preskúmavaným prípadom a bez individualizácie ich dopadov na prejednávanú vec, t.j. na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - § 134 ods. 1 SSP), pričom žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých svoje tvrdenie o postavení účastníka konania stavebného konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku odvodzuje.
27. Je nesporné, že účastník stavebného konania v zmysle § 140c ods. 8, 10 stavebného zákona nemá postavenie účastníka konania zodpovedajúce postaveniu procesnej strany, o ktorej právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich z hmotného práva sa rozhoduje. Účelom takého účastníctva je reprezentovať v stavebnom konaní verejný záujem na ochrane životného prostredia v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý stanovením účastníctva v konaní v rámci „účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní“ v súlade s § 24 a nasl. zabezpečuje účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia tak, ako to požaduje Aarhuský dohovor. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní z titulu, že je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, a teda je dotknutou verejnosťou (zainteresovanou verejnosťou), ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, odvolávajúc sa na Aarhuský dohovor, správny súd uvádza, že zmyslom a cieľom tohto dohovoru je zaručenie práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, a teda aj zabezpečenie účinnej účasti verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, vyjadrovaní svojich stanovísk a záujmov, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam a umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou tieto stanoviská a námietky zohľadňovať a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, a tak prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.
28. V prípade Aarhuského dohovoru sa jedná o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, čo korešponduje s čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. Tento neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických a právnických osôb. Žalobcom označený čl. 9 ods. 2 a 3 tohto dohovoru je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať. Adresátom čl. 9 ods.
2 a 3 je Slovenská republika a samotné citované ustanovenia neobsahujú jednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by boli orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné v zmysle teórie „self executing“. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/09 z 08.03.2011, ktorý v konaní o prejudiciálnej otázke predloženej Najvyšším súdom SR (v konaní sp. zn. 5Sžp/41/2009) vo vzťahu k otázke účinku čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyslovil, že „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva Rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17.02.2005, nemá priamy účinok v práve Únie“. Z uvedeného vyplýva, že bez ďalšieho len zo samotného čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemožno vyvodiť postavenie žalobcu ako účastníka v administratívnom konaní (stavebnom konaní), resp. nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že opatrením žalovaného (v spojení s postupom stavebného úradu po podaní odvolania žalobcu), v zmysle ktorých orgány verejnej správy so žalobcom nekonali ako s účastníkom stavebného konania, došlo k porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Zo znenia samotného čl. 9 ods. 3 napokon vyplýva, že (navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v ods. 1 a 2) každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
29. Zákonodarca zabezpečil implementovanie uvedenej požiadavky do vnútroštátneho právneho poriadku tak úpravou okruhu účastníkov stavebného konania v ust. § 59 ods. 1 (§ 140c ods. 10) stavebného zákona s poukazom na ust. §§ 24-27 zák. č. 24/2006 Z.z., ako aj úpravou postavenia účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní v samotnom ust. § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z., pričom súčasne týmto vo vnútroštátnom práve stanovil podmienky, za ktorých majú členovia verejnosti prístup k správnemu konaniu (postavenie účastníka konania v konaní uvedenom v 3. časti zák. č. 24/2006 Z.z. a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene), a to ak dotknutá verejnosť uplatní postup podľa ods. 3 alebo 4 (cit. § 24 zák. č. 24/2006 Z.z.). Ustanovenie § 59 ods. 1 Stavebného zákona umožňuje takémuto subjektu (dotknutá verejnosť) byť účastníkom konania len v takom prípade, ak toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, t.j. za splnenia podmienok uvedených v § 24 zák. č. 24/2006 Z.z., čo v predmetnom prípade nebolo zo strany žalobcu splnené. Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia., tieto povinnosti taktiež možno považovať za transponované do platnej právnej úpravy v zmysle uvedenej argumentácie, ktorá postupom žalovaného porušená nebola. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že cit. ustanovenia stavebného zákona, zákona č. 24/2006 Z.z. i Správneho poriadku zabezpečujúce dosiahnutie cieľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru i cieľa účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie neboli v danom prípade aplikovateľné.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca nebol účastníkom predmetného správneho konania a jeho účastníctvo v konaní nevyplýva ani z osobitných predpisov. Podľa § 178 ods. 3 SSP zákon žalobcovi (v postavení zainteresovanej verejnosti) aj v prípade, keď nebol účastníkom predmetného stavebného konania, umožňuje podať správnu žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (stavebnému povoleniu), pokiaľ bude tvrdiť, že vydaním takéhoto rozhodnutia bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V nadväznosti na ust. § 42 ods. 1 písm. a/ SSP však musí ísť o konania týkajúce sa životného prostredia, v ktorých má zainteresovaná verejnosť právo na účastníctvo v konaní plynúce z osobitných predpisov. Žalobca síce tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, avšak osobitné predpisy (stavebný zákon, zákon č. 24/2006 Z.z.) mu postavenie účastníka predmetného správneho konania nepriznali. Žalobca preto v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 42 ods. 1 písm. a) SSP nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej správnej žaloby, a teda predmetná žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Správny súd preto s poukazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol.
31. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorej platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok na uplatnenie § 171 SSP.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.