Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: O.. O. D., D.. XX.XX.XXXX, X.. M. C. XXX/XX, XXX XX O., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10234-4/2021-BA zo dňa 17. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 29. apríla 2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 30. apríla 2021, žalobkyňa žiadala zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 10234-4/2021-BA zo dňa 17. februára 2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa žiadala priznať voči žalovanému trovy právneho zastúpenia.

I. Administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (ďalej aj ako „prvostupňový orgán") rozhodnutím č. 700- 3610238419-GC04/19 zo dňa 10. apríla 2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie") predpísala žalobcovi ako SZČO penále za obdobie od apríl 2009 do jún 2011 v celkovej výške 2.624,52,- eur. Súčasťou rozhodnutia je rozpis a spôsob výpočtu penále, podľa mesiacov.

3. Žalobkyňa podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 10. apríla 2019, v ktorom uvádza, že dňa 16. februára 2018 jej Sociálna poisťovňa, rozhodnutím č. 25883-MI povolila splátky dlžných súm a dňa 7. mája 2018 splátkový kalendár zrušila, pre jeho porušenie a rozhodla opäť rozhodnutím č. 29308-2/2018-MI, pričom posledná splátka poistného bola uhradená dňa 7. februára 2019, súčasne žiadala o odpustenie povinnosti zaplatiť penále v sume 2.624,52 eur, nakoľko dlh na poistnom vznikol pri zmene formy podnikateľskej činnosti.

4. Žalovaná rozhodnutím č. 10234-4/2021-BA zo dňa 17. februára 2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie"), doručeným žalobcovi dňa 1. marca 2021, prvostupňové rozhodnutie potvrdila a zmenila len takto:„... za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného (t. j. do dňa 18. júna 2018)."

5. Žalovaná uviedla v odôvodnení, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť a pozmeniť len z dôvodu formálneho nedostatku vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výšky predpísaného penále. Žalovaná tiež konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce zistila skutkový stavu a vykonala porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného, ktoré žalobkyňa nezaplatila v lehote splatnosti poistné (rozpis: Príloha k rozhodnutiu, číslo: 700-3610238419-GC04/19 zo dňa 21. mája 2018). Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, najskôr dňa 4. mája 2018 rozhodnutím č. 25883-2/2018-MI v súlade s ustanovením § 146 ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2010, zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 25883-1/2018-MI, zo dňa 16. februára 2018, z dôvodu porušenia podmienok tzv. splátkového kalendára a následne rozhodnutím č. 29308-2/2018-MI, zo dňa 19. júna 2018, povolila žalobkyni splátky dlžných súm poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka, č. 700-3610268418-GC04/18, zo dňa 21. mája 2018, za obdobie december 2009 až jún 2011 v sume 1.885,68 eur zvýšené o úroky vo výške úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok v súlade s § 146 ods. 2 zákona, vo výške 74,48 eur.

6. Žalovaná konštatovala, že prvostupňovým rozhodnutím č. 700-3610238419-GC04/19, zo dňa 10. apríla 2019 bolo predpísané žalobkyni, ako osobe samostatne zárobkovo činnej a povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej penále viažuce sa na dlžné poistné za obdobie apríl 2009 až december 2009 predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, rozhodnutím č. 700-3610268418- GC04/18, zo dňa 21. mája 2018 za obdobie december 2009 až jún 2011a rozhodnutím č. 29308-2/2018- MI, zo dňa 19. júna 2018 do dňa 18. júna 2018, vypočítané odo dňa splatnosti poistného do dňa, kým omeškanie v platení poistného trvá, t. j. do dňa zaplatenia poistného, a prihliadala na , v zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované období.

7. Žalovaná k žiadosti žalobkyne o odpustenie penále konštatovala, že podľa ust. bl ods. 1 Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Uzavrela, že nevyhnutnou podmienkou na odpustenie povinnosti zaplatiť penále bolo, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného za celé obdobie poistenia (registrácie) pred 1. januárom 2010 najneskôr do 30. apríla pardon"/ Odkázala na Najvyšší súd Slovenskej republiky, v sp. zn. zo dňa 28. mája 2014, kde uviedol, že „zákon upravuje možnosť odpustiť nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále povinnému subjektu len v prípade, ak povinný subjekt celé dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatí najneskôr do 30. apríla 2010 a k 30. apríla 2010 nebude mať žiaden peňažný záväzok. Žalobkyňa zaplatila poistné za obdobie apríl 2009 až december 2009 po 30. apríli 2010, kedy už zákon neumožňoval Sociálnej poisťovni odpustiť penále za obdobie po 31. decembri 2009.

8. Pokiaľ ide o Licenciu L1A žalovaná uviedla, že ju vydáva Slovenská lekárska komora zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár a je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Dôvodila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn.: , zo dňa 24. novembra 2020 (právoplatné 11. januára 2021), stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne vo veci posudzovania právneho postavenia držiteľov licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Vyslovil, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ako samostatného oprávnenia na výkon zdravotníckeho povolania, je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Pripomenula, že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni dňa 5. septembra 2006 licenciu číslo: L1A/PO/1309/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Slovenská zrušila licenciu - číslo: L1A/PO/1309/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe rozhodnutím č. L1A/PO/1309/06 - 1500/2017, zo dňa 13. júna 2017.

9. Žalovaná tiež uviedla, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára - držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k tejto licencii. Odkázala na to, že Osobitným predpisom na účely § 5 zákona v znení zákona č.

543/1010 Z. z. je o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola registrovaná v Registri daňových subjektov v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou od 21. decembra 1995, s prideleným DIČ: 1023899294. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce. Žalobkyňa bola v období od 6. mája 2009 do 31. januára 2012 i dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, od 1. apríla 2009 vedená v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako zamestnankyňa zamestnávateľa: PROLENS, s.r.o., IČO: 44 533 772, sídlo Jána Hollého 737/95, 071 01 Michalovce.

10. Podľa žalovanej zákon umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a s právnym postavením dobrovoľne poistenej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom, a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou - dobrovoľne poistenou osobou zároveň, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ. Poistné za samostatne zárobkovo činnú osobu ako dobrovoľne poistenú odvádzať sama samostatne zárobkovo činná osoba. Ďalej dôvodila, že ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, poistné na nemocenské poistenie, sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

11. Žalobkyňa v správnej žalobe označila napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa žalobkyne Licencia L1A oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa § 21 ods. 4 Zo SP povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa žalobkyne je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahovala príjem, nakoľko len tieto sú činnosťami podľa . V prípade žalobkyne je teda rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.03.2009, na to nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Podľa žalobkyne ust. , rozumie zárobkovou činnosťou činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa žalobkyne z licencie L1A žalobca príjem nikdy nedosahovala. Poukázala na (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2018, sp.zn. ), pre zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a rozhodnutie č. zo dňa 07.07.2017, v ktorom Krajský súd, uviedol, že ak zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, o základnej otázke, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, je rozhodnutie žalovanej nezákonné s odkazom na v spojení s ustanovením , pre nesprávne právne posúdenie veci./

12. Podľa žalobkyne Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: zo dňa 30.04.2019 konštatoval, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení /aj ZoSP/ je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle . Uviedol, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Preto „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A" nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu" pre účely sociálneho poistenia. Zopakovala, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keďže sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /

zmluvy/ s iným poskytovateľom. Inými slovami pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A" nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu" pre účely sociálneho poistenia. Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa v rozsudku sp.zn.: zo dňa 24.11.2020 odchýlil od právnych záverov vyslovených Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.zn.: zo dňa 30.04.2019, čo nemá žiadny vplyv na jeho právnu záväznosť. Rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 24.11.2020, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: zo dňa 30.04.2019 v súčasnosti spoločne vedľa seba koexistujú ako súčasť judikatúry Najvyššieho súdu SR vzťahujúcej sa na otázky sociálneho poistenia SZČO a držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Akcentujúc na (správny poriadok) a jeho analogický výklad, je úlohou Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, aby rozhodnutia Veľkých senátov Najvyššieho súdu SR zjednotil. Do tej doby uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: zo dňa 30.04.2019, žiadnym spôsobom nestratilo na svojej relevantnosti a právnej záväznosti ako imanentnej súčasti judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalobkyňa uviedla, že Rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nebolo ani v tejto časti žiadnym spôsobom zrušené alebo zmenené ďalším rozhodnutím Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 24.11.2020 a existuje popri a vedľa neho.

13. Pokiaľ ide o procesné pochybenia žalobkyňa namietala, že ju prvostupňový orgán neupovedomil o začatí predmetného konania a neposkytol jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnil vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a uplatniť jej návrhy a porušil práva žalobkyne na obhajobu ako účastníka konania, keď jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Takzvané kabinetné administratívne rozhodovanie označila za nezákonný postup v rozpore s princípmi právneho štátu, garantovanými medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práva slobôd, podľa 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 v spojení s .

14. Žalobkyňa citovala ust. , podľa ktorého konanie, ktoré je začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon a v zmysle citovaného zákona sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a odkázala na to, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.: , uviedol, že Sociálna poisťovňa svojím postupom neumožnila účastníkovi konania výkon jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa , ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle . Aj v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Akcentujúc na ustanovenia a nasl. , trpí napadnuté rozhodnutie vadami spočívajúcimi v chybnom výroku.

15. Záverom uviedla, že formalistický právny názor, ktorý tvoril (tvorí) základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanou, je nie len neudržateľný, ale aj v rozpore s ústavne konformným výkladom predmetnej právnej úpravy, keď vo svojej podstate potiera samotný účel , ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti.

16. Žalovaná sa dňa 15. júna 2021 vyjadrila k správnej žalobe uviedla, že penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa povinnosť penále predpísať. Povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so v znení neskorších predpisov vzniká každej fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Za plnenie odvodových povinností v súlade so v znení neskorších predpisov zodpovedá vždy samotný odvádzateľ poistného.

Podľa žalovanej žalobkyňa, bola v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 (žalobkyňa bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/PO/1309/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 5. septembra 2006. Od 1. januára 2011 bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného zákona (registrácia v Registri daňových subjektov od 21. decembra 1995, s prideleným DIČ: 1023899294).

Žalobkyňa preukázateľne nezaplatila poistné za sporné obdobie v súlade s v znení neskorších predpisov napriek tomu, že jej príjem z podnikania v rozhodujúcich obdobiach presiahol zákonom ustanovenú hranicu. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, bola podľa ustanovenia citovaného zákona povinná penále predpísať.

Poistné za obdobie december 2009 až jún 2011 bolo žalobkyni predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, číslo: 700-3610268418-GC04/18, zo dňa 21. mája 2018. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie a prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, t. j. dňom 13. júna 2018.

Na základe žiadosti žalobkyne, doručenej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 17. mája 2018, Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, podľa v znení neskorších predpisov povolila žalobkyni zaplatiť dlžnú sumu poistného, predpísanú vyššie uvedeným rozhodnutím, v pravidelných mesačných splátkach.

Na základe ustanovenia v znení neskorších predpisov sa na povolené sumy splátok dlžných súm poistného nepoužije ustanovenie o predpísaní penále.

Rozhodnutie vo veci predpísania poistného bolo záväzným podkladom na vydanie rozhodnutia vo veci predpísania penále a predchádzalo vydaniu rozhodnutia vo veci predpísania penále. Vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia o predpísaní penále má právnu oporu v a v spojení s a v znení neskorších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením bolo žalobkyni predpísané napadnutým rozhodnutím penále za časť mesiaca december 2009 a za obdobie január 2010 až jún 2011 odo dňa splatnosti poistného do dňa, predchádzajúceho dňu, kedy bolo žalobkyni rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, číslo: 29308-2/2018-MI, zo dňa 19. júna 2018, povolené zaplatiť dlžné sumy poistného v splátkach.

Vzhľadom na námietky uviedla žalovaná, že predmetom tohto súdneho konania je posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutie vo veci predpísania penále a nie rozhodnutie vo veci predpísania poistného, ktoré nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, čoho dôsledkom ani nemôže byť rozhodnutie smerujúce voči rozhodnutiu vo veci predpísania poistného. Podľa žalovanej aj správny súd je v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy viazaný predmetom správneho rozhodnutia/Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozsudku sp. zn. , zo dňa 30. mája 2018/.Preto predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania nie je ani zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. /správny súd dodáva, že ako predbežná otázka, je predmetom posúdenia/

Podľa žalovanej právne postavenie žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v čase, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, rozhodovala o predpísaní poistného a následne o predpísaní penále, nebolo sporné, keďže žalobkyňa dňa 17. januára 2018 podala na pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 30. jún 2011, t. j. dňom kedy žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa v znení neskorších predpisov. Na

základe predmetného Registračného listu FO, v ktorom uvedené údaje korešpondujú s právnou úpravou účinnou v posudzovanom čase, trvalo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s následnou odvodovou povinnosťou do 30. júna 2011.

Vzhľadom na to, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 30. júna 2011 nebol sporný, Sociálna poisťovňa o ňom nebola oprávnená o tom rozhodnúť. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila so zánikom sociálneho poistenia dňom 30. júna 2011, mala možnosť túto skutočnosť namietať ešte predtým, ako pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o predpísaní poistného.

Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ktorý vychádza zo v znení neskorších predpisov, je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1 A) [] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Žalobkyňa do 30. júna 2011 (za rok 2010 žalobkyňa nedosiahla príjmy relevantné na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011) spĺňala faktickú aj materiálnu stránku oprávnenia.

V súvislosti s námietkami žalobkyne poukazuje na to, že rovnaký právny názor na posudzovanie právneho postavenia lekára, držiteľa licencie L1A, na účely sociálneho poistenia, aký zastáva Sociálna poisťovňa, vyslovil aj Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24. novembra 2020“.

Žalovaná svoj právny názor založila na rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v jeho rozsudku zo dňa 24. novembra 2020. V tomto sa odchýlil od záverov rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 v odpovedi na prvú a druhú otázku.

Na prvú otázku Veľký senát v rozsudku sp. zn. uviedol, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa v znení neskorších predpisov treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely v znení neskorších predpisov. Na tento právny záver sa odvolal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 12. marca 2021, v ktorom najvyšší súd zároveň uviedol, že „vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu..."

Na druhú otázku Veľký senát v rozsudku sp. zn. uviedol, že nie povinnosťou Sociálnej poisťovne, pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s v znení neskorších predpisov posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A ani či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa v znení neskorších predpisov a vždy ide o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) v znení účinnom do 31. decembra 2010, t. j. či tento príjem fyzická osoba dosiahla na základe viacerých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

Žalovaná uzavrela, že v zmysle je právny názor, vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu záväzný.

Podotýka , že rozhodovacia prax súdov sa na základe rozsudku sp.zn.: 1 Vs/3/2019 zjednotila. Poukázala na to že aj orgány prokuratúry rešpektujú rozsudok veľkého senátu sp.zn.: , ktorým došlo k zmene judikatúry v rozhodovaní ohľadom vzniku, zmeny alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, predpísania poistného na sociálne poistenie a penále lekárom, držiteľom licencie L1A, ako samostatne zárobkovo činným osobám, o čom vypovedá späť vzatie protestov podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov, resp. späť vzatie už podaných žalôb.

Žalovaná tiež konštatovala, že ustanovenie a , na ktoré odkazuje žalobkyňa, upravuje podmienky obnovy konania, ale rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, číslo: 700-3610238419-GC04/19, zo dňa 10. apríla 2019, vo veci predpísania penále, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, pretože do 10. apríla 2019 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci predpísania penále a naopak prebieha konanie odvolacie.

V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobkyne dopustila žalovaná tým, že žalobkyňu neinformovala o začatom nedávkového konaní, poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , zo dňa 24. februára 2011. Najvyšší súd vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon ( )., a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia. Žalovaná nemá zákonnú povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania. Po 1. januára 2004, ust. vylučuje o správnom konaní (správny poriadok), Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn.: , zo dňa 27. novembra 2019,).

Žalobkyňa nemohla legitímne očakávať, že jej omeškanie s plnením zameškaného poistného nebude penalizované. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn.: , zo dňa 29. januára 2020.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v sp. zn.: , zo dňa 10. mája 2010, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011, uviedol, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.".

Preto nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. / Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 12. decembra 2019, ako aj v rozsudku sp.zn.: , zo dňa 12. marca 2021. Aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , zo dňa 23. augusta 2017.

„Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania." /rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veci sp. zn. , zo dňa 12. marca 2021, sp. zn. , zo dňa 12. marca 2021 a sp. zn. , zo dňa 21. apríla 2021/

17. Žalobkyňa v replike dňa 15.07.2021 ku konkrétnym tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalobkyňa nemala od 31.03.2009 do 31.12.2011 postavenie samostatne zárobkovo činnej. Tento status nevznikol len tým, že bola držiteľom licencie L1A. Žalovaný neskúmal či a na základe čoho žalobkyňa dosiahla príjmy z podnikania ako z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle a , o dani z príjmov. Podľa žalobkyne V prípade žalobcu je pre status žalobkyne rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia od 31.03.2009, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja.

18. Podľa žalobkyne samotný status samostatne zárobkovo činnej osoby nezakladá automaticky účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení v zmysle k , Žalobkyňa nikdy na základe licencie L1A nevykonával činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy

z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Túto materiálnu podmienku nemôže napĺňať po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, za situácie, keď nedosahovala príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba.

19. Mala za to, že v zmysle je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, keďže len tieto sú činnosťami podľa . Pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je úplne irelevantná existencia oprávnení nespĺňajúcich pojmové znaky zárobkovej činnosti. Žalovaný sa nezaoberal ani tým, či u žalobkyne aj bol dosahovaný skutočný príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v zmysle a o dani z príjmov.

20. Preto žalobkyňa označuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré žiada zrušiť za také, ktoré bolo vydané v neúplne zistenom skutkovom stave, s dopadom na vadu nesprávneho právneho posúdenia veci v otázkach 1. existencie licencie L1A žalobkyne, keďže ústavne neudržateľným výkladom , , a konštatovala, že licencie L1A bez toho, aby jej výkonom došlo k získaniu príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, nezakladá trvanie povinného sociálneho poistenia.

21. Žalobkyňa podala odhlášku FO ku dňu 30.06.2011. Podaním odhlášky FO ku dňu 30.06.2011 mala snahu, v dôsledku prezentovaného a sporného právneho názoru žalovaného po ukončení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.03.2009 definovať svoje postavenie. Zánikom tohto povolenia na základe rozhodnutia samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia. Žalovaný na neúplne zistenom skutkovom stave, rozhodol nesprávnym právnym posúdením licencie L1A žalobkyne./ , , a V rámci svojho vyjadrenia poukazuje na to, že žalobca mal podať Registračný list FO - odhlášku z povinného sociálneho poistenia (ďalej aj ako „odhláška FO"), s dátumom zániku jeho sociálneho ako SZČO ku dňu 30.06.2011. Žalobkyňa namietala, že podaním odhlášky FO ku dňu 30.06.2011 žalobca nevyslovil implicitný súhlas so zánikom jeho účasti na sociálnom poistení ako SZČO k tomuto dátumu, a nemal vedomosť o tom,, že účasť na sociálnom poistení mu podľa sporného právneho názoru žalovaného zanikne ku dňu 30.06.2011 aj bez podania odhlášky. Inými slovami, podaním odhlášky FO ku dňu 30.06.2011 žalobkyňa nevyslovila súhlas so zánikom jeho účasti na sociálnom poistení ako SZČO k tomuto dátumu, je snahou bolo len vykonať všetky kroky, aby v dôsledku prezentovaného a sporného právneho názoru žalovaného.

22. Podľa žalobkyne Rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 24.11.2020, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 30.04.2019 v súčasnosti spoločne vedľa seba koexistujú ako súčasť judikatúry Najvyššieho súdu SR vzťahujúcej sa na otázky sociálneho poistenia SZČO a držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). V tomto smere uviedla, že bude úlohou Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, aby rozhodnutia Veľkých senátov Najvyššieho súdu SR prostredníctvom svojho stanoviska zjednotil. Až následne možno hovoriť o zmene respektíve prekonaní uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 30.04.2019. Možnosť dupliky žalovaný nevyužil na výzvu správneho súdu, ktorú prevzal 26. 7. 2021.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

23. Správny súd po podrobnom oboznámení obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojitosti s obsahom jeho odôvodnenia a odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, konajúc podľa a nasl. sudcom správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, postupom podľa a jeho ustanovení vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a podľa rozsudok verejne vyhlásil.

24. Správny súd v úvode upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Orgány verejnej správy realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri jej výkone povinné postupovať v zmysle .

Súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( SR) a sú povinné postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

25. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Je založené na kontrole verejnej správy o otázkach jej právomoci v oblasti jej realizácie spôsobom poskytujúcim ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých by bolo zasahované v rozpore so zákonom. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ).

26. Správny súd súčasne dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti ( a nasl. ) je posudzovať, či je správny orgán príslušný na konanie, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci skutočný stav, konal pritom v súčinnosti s účastníkom konania, a či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí vydaných v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

27. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie, žalovaného č. 10234-4/2021-BA zo dňa 17. februára 2021, ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka, Michalovce, ktorá rozhodnutím č. 700- 3610238419-GC04/19 zo dňa 10.04.2019 predpísala žalobkyni, ako osobe samostatne zárobkovo činnej penále za oneskorenú úhradu „poistného“ za obdobie od apríl 2009 do jún 2011 v celkovej výške 2.624,52,- eur. Súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka je rozpis a spôsob výpočtu penále, podľa mesiacov. Žalobkyňa pokladala predmetné rozhodnutie žalovanej za nezákonné pre žalobné dôvody podľa , , . V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už v odôvodnení napadnutého rozsudku a z ktorých i súd súčasne vychádza a na ktoré poukazuje.

28. RELEVANTNÁ PRÁVNA ÚPRAVA

Podľa (účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu

Podľa (účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu . súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivostí, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") v znení , účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (.

Podľa účinného od 1. júna 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (.

Podľa , účinného od 1. júla 2007, samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( ) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.

Podľa účinného od 1. júna 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa prvá veta (účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa (účinnom od 1. apríla 2017), fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (účinnom od 1. januára 2018), predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

Podľa (účinnom od 1. januára 2018), Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného

Podľa (účinnom od 1. januára 2014), v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.

Podľa § 146 ods. 3 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 146 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

29. Na tomto mieste správny súd tiež poukazuje na to že Ústavný súdu Slovenskej republiky uviedol v rozhodnutí sp.zn.: : „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne a od doslovného znenia právneho textu ( ) sa môže odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a vyvarovať sa svojvôle (arbitrárnosti) a interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom, viazaný .

30. Správny súd vychádza zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy , najmä zákona o sociálnom poistení, ale tiež judikatúry najvyšších súdnych autorít dospel k totožnému právnemu záveru ako správny orgán. Správny súd vychádzajúc zo zhora uvedených skutkových okolností posudzovaného prípadu v nadväznosti na označenú právnu úpravu konštatuje, že základnou otázkou v preskúmavanej veci je posúdenie, či žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť poistné za rozhodné obdobie - apríl 2009 až jún 2011, ako držiteľka Licencie č. L1A/PO1309/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanou Slovenskou Advokátskou rozhodnutím zo dňa 5. septembra 2006, ktorú táto zrušila až 13. júna 2017 rozhodnutím č. LZA/PO/1309/06- 1500/2017, ktoré skutočnosti neboli sporné. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa a aj žalovaná konštatovali, že nezistil dôvodnosť tvrdení žalobkyne, podľa ktorých nemala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe SLK Licencie č. L1A/PO1309/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanou Slovenskou Advokátskou rozhodnutím zo dňa 5. septembra 2006.

31. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bola držiteľkou licencie L1A sa zaoberal Najvyšší súd v rozsudku sp.zn.: zo dňa 24. novembra 2020 a dal na ňu odpoveď. Správny súd poznamenáva už na úvod, že ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. -22 zo dňa 30. 11. 2021.

32. Vychádzajúc z týchto nesporných faktov správny súd v prvom rade odkazuje, že sa prikláňa k záverom rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: zo dňa 24. novembra 2020 pri hodnotení základných otázok, ktoré boli zhrnuté do skutkových záverov žalovaného ako orgánu verejnej správy definujúceho postavenie žalobkyne ako držiteľky licencie L1A" vydanej jej Slovenskou advokátskou komorou. Uvedená licencia žalobkyni zaručovala postavenie, ktoré jej umožňovalo výkon a poskytovanie zdravotnej praxe ako samostatne zárobkovej činnosti, aj za situácie trvania jej zamestnania, počas ktorého jej zamestnávateľ za žalobkyňu odvádzal poistné. Správny súd pritom odkazuje na záväzný právny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Licencia LA1 definovala žalobkyňu ako osobu oprávnenú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo svojom odbore. Jej výkon bol naďalej možný s povinnosťou a postavením žalobkyne ako osoby povinnej odvádzať poistné do sociálnej poisťovne /SZČO/ aj potom, čo dňa 24. 3. 2009 Prešovský samosprávny kraj na jej žiadosť zrušil povolenie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancie v odbore oftalmológia v mieste výkonu činnosti Vranov nad Topľou.

33. Podľa žalobkyne však už rozhodnutím zo dňa 30.04.2019 Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. prvotne konštatoval, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení / aj ZoSP/ je posudzovať príjmy poistenca

- lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle . Uviedol, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Preto „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A" nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu" pre účely sociálneho poistenia. Zopakoval, že ak licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keďže sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Inými slovami pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A" nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu" pre účely sociálneho poistenia.

34. Správny súd na tomto mieste uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 konštatoval k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 citujúc zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, , , , a , ,: ...„Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].

35. Správny súd konštatuje, že skutkové zistenia v danej veci a zhora uvedená právna úprava potvrdzujú, že Sociálna poisťovňa, pobočka uzavrela, že žalobkyňa mala postavenie SŽČO a tak i povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné

dôchodkové poistenie a invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie - apríl 2009 až jún 2011.

36. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 vo svojom rozhodnutí analyzoval jednotlivé typy licencií takto:

Podľa jeho právneho názoru, ktorý vychádza zo v znení neskorších predpisov, je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1 A) [] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ ].

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou L1C.

Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ].

Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako

nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/ dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.

Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Z .z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).

Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.

Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.

Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle

Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. .

Zmenil tak odpoveď na prvú otázku či „ vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, a uviedol odpoveď: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.

Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú

starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

37. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2, písm. a), § 228 ods.1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, konštatoval i iné závery, /z ktorých vychádzala i žalovaná/. Podľa jeho názoru: .......“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až f)

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie .

Podľa v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť : Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“.

38. Správny súd tak zhŕňa, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, / ako v posudzovanej veci môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Uvádza sa tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru ,t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO

- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení . Správny súd uvádza, že takéto vyhlásenie žalobkyňa nevykonala.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo - podľa , časti vety pred písmenom „a“ v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo 3 - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona.“

39. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, už správny súd v uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádzala z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Veľký senát v rozsudku uviedol, že „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. / aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie ., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“/. Záverom je potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010.“

40. V uvedenej súvislosti tzv. kolízie oboch názorov vyjadrených v rozhodnutiach Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné podčiarknuť právny názor na túto skutočnosť, ktorú vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. -22 zo dňa 30. 11. 2021. Týmto odmietol ústavnú sťažnosť proti označenému rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24. novembra 2020. Ústavný súd SR konštatoval: ....... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého

senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

41. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

42. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č. 2031/2009/OZ-ORU zo dňa 24. 3. 2009 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31. 3 . 2009, bola a zostala naďalej držiteľkou licencie č.: L1A/ vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 10. 6. 2011, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobca ako držiteľka licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadne vonkajšie prekážky, ktoré by boli nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránili /mala v dôsledku licencie A1 teda možnosť a mala postavenie oprávnenej/ vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom napr. iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania (licencia L1A bola oprávnením podľa ).

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobné námietky žalobkyne, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, v spojení s nedostatočne zisteným skutkovým stavom v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatuje, že vyššie uvedené námietky žalobkyne, poukazujú na „ rovnocennosť oboch rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v prvom rade. Aj žalobkyňa odkazuje na ústavné rozmery možností posudzovania relevantných otázok orgánmi verejnej správy, ktorými boli postavenie žalobkyne ako držiteľky licencie L1 oprávnenia na výkon zdravotníckeho povolania aj za situácie po vydaní rozhodnutia o zrušení povolenia vydaného Prešovský samosprávnym krajom dňa 31 .3. 2009.

44. Neexistenciu jej príjmov z uvedenej licencie tým povinností žalobkyne platiť poistné. Správny súd sa prikláňa k rozhodnutiu č .2 /druhému/Veľkého senátu. Žalobcove námietky nespochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

45. Pokiaľ ide o námietku absencie upovedomovania žalobkyne o začatí konania v nedávkovej veci, správny súd sa stotožňuje v tejto otázke so žalovaným. Pretože zákon o sociálnom poistení, je koncipovaný inak ako procesný predpis v konaní pred inými orgánmi verejnej správy, najmä v zákon č. 71 /1967 Zb. o správnom konaní a neobsahuje takú povinnosť, t.j. pred vydaním rozhodnutia oboznámiť účastníkov konania s ich právnym postavením a umožniť im vyjadriť sa o týchto otázkach v tomto štádiu konania. Pokiaľ ide žalobný dôvod podľa ust. , správny súd odkazuje na závery žalovaného s ktorými sa stotožňuje.

46. Správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

47. Správny súd o trovách rozhodol súd podľa a 168 , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého 12 stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.