Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-85-2017.pdf
PDF · 93.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: H. L., nar. XX.X.XXXX, T. XX, L., zastúpeného JUDr. Pavlom Kissom, advokátom, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Módna tvorba, výrobné družstvo, Košice, Barčianska 68, Košice, IČO: 00 168 475, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice, o zaplatenie 666,03 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 38Cb/136/2010-168 zo dňa 13.2.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/136/2010-187 zo dňa 13.6.2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 658,13 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 658,13 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
- v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
- žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu DREVO - UHLIE s.r.o. navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 666,03 eur titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu kúpnej ceny za dodaný tovar po lehote splatnosti - uhlia na základe kúpnej zmluvy č. 03/2008. V zmluve bolo dohodnuté, že dodávky uhlia z bane Cígeľ Slovensko na vykurovacie obdobie roku 2008 sa fakturujú týždenne s lehotou splatnosti 14 dní a v prípade nedodržania lehoty splatnosti kúpnej ceny predávajúci bude uplatňovať sankčné úroky vo výške 0,09 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania kupujúceho s úhradou kúpnej ceny. Žalovaný na pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že dodávky uhlia boli žalovanému zrealizované, vystavené faktúry boli uhradené s omeškaním tak ako to uviedol žalobca v žalobe, avšak predmetná zmluva nebola uzavretá, preto uznáva nárok z titulu kapitalizovaných úrokov z omeškania len vo výške 164,71 eur, čo predstavuje zákonné úroky z omeškania. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, pretože za žalovaného ju podpisoval len jeden člen predstavenstva - predseda, hoci pre právny úkon vyžadujúci si písomnú formu sa vyžadovali podpisy dvoch členov predstavenstva, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného, podľa ktorého, ak právny úkon vyžaduje písomnú formu, podpisujú ho dvaja členovia predstavenstva.
3. Súd prvej inštancie zistil, tak ako to uviedol žalobca v žalobe, že právny predchodca - DREVO UHLIE s.r.o., Železničná 10, Čaňa uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu č. 03/2008, na základe ktorej dodal žalovanému hnedé uhlie z bane Cígeľ. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný kúpnu cenu dodaného uhlia uhradil žalobcovi s oneskorením.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje kúpnu zmluva, ďalej podľa ustanovení § 447 Obchodného zákonníka o povinnosti kupujúceho zaplatiť za tovar kúpnu cenu a podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania za oneskorenú úhradu peňažného záväzku.
5. Súd prvej inštancie vzhľadom na námietku žalovaného o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, túto posudzoval podľa ustanovení § 243 ods. 3 a § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že námietka žalovaného o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu absencie podpisu druhého člena predstavenstva na kúpnej zmluve, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zistil z výpisu z obchodného registra o zápise žalovaného, že za žalovaného ako výrobné družstve koná jeho predseda alebo podpredseda. Ak právny úkon vyžaduje písomnú formu, podpisujú ho dvaja členovia predstavenstva. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Obchodný zákonník koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti právnych úkonov, písomná forma je podmienkou platnosti len v dvoch prípadoch a to vtedy, ak pre platnosť zmluvy písomnú formu ustanovuje zákon, napr. Obchodný zákonník alebo iné zákony. Písomná forma zmluvy je podmienkou platnosti zmluvy v druhom prípade vtedy, ak písomnú formu určila aspoň jedna zo zmluvných strán. V prejednávanej veci zmluvný vzťah strán vznikol z kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli hnuteľné veci a písomnú formu pre jej platnosť zákon nevyžaduje. Nie je preto podstatnou náležitosťou takejto kúpnej zmluvy písomná forma. Preto ani podpisy dvoch členov predstavenstva neboli potrebné pre platné uzatvorenie takejto zmluvy. Z obsahu samotnej kúpnej zmluvy nevyplýva ani to, že by si zmluvné strany určili, že písomná forma je podmienkou platnosti zmluvy. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v predmetnej kúpnej zmluve č. 03/2008 zmluvné strany len v písomnej forme zhmotnili to, čo bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, teda aj výšku úrokov z omeškania bez toho, aby na platnosť týchto dojednaní bolo nutné viazať splnenie podmienky písomnej formy. Súd preto dospel k záveru, že námietka neplatnosti zmluvy a neplatného dojednania úrokov z omeškania nie je dôvodná. Prihliadal pri tom aj na to, že v iných konaniach vedených na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33 Cb/131/2010 a sp. zn. 34Cb/4/2011 v obdobných veciach, žalovaný uzatvoril zmier, resp. nepodal odvolanie proti rozsudku, aj keď bol zaviazaný na zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania práve na základe identických písomných zmlúv o dodávkach uhlia.
6. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ak v konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar a taktiež nebolo sporné, že kúpna cena na základe jednotlivých faktúr bola zo strany žalovaného uhradená po lehote splatnosti, preto vychádzal súd zo zhodných tvrdení strán sporu o období omeškania z jednotlivých fakturovaných súm a to až na faktúru č. 13/08 kde žalobca uviedol nesprávny dátum splatnosti 10.2.2008 namiesto správneho dátumu 20.2.2008. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky z omeškania 658,13 eur a v prevyšujúcej časti do žalovanej sumy 666,03 eur žalobcu o úrokoch z omeškania zamietol.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní bol neúspešný len v nepatrnej časti o zamietnutí žaloby v sume 7,90 eur. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti jeho prvému a tretiemu výroku, teda proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 658,13 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
9. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na správnu právnu úpravu, avšak túto nesprávne aplikoval na predmetný prípad. Žalovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bolo obchodnou zvyklosťou uzatváranie písomných zmlúv, čo nebolo v konaní sporné. Obchodné zvyklosti znamenajú zaužívanú prax účastníkov zmluvného vzťahu a sú pre zmluvné strany rovnako záväzné ako každé iné dojednanie uzatvorenej zmluvy. Obchodné zvyklosti sú nepísaným, avšak záväzným produktom zmluvného vzťahu. Postupnou praxou sa obchodné zvyklosti zaužívajú natoľko, že zmluvné strany ich na dobrovoľnom základe začnú považovať za právnu normu ako všeobecné záväzné pravidlo správania sa, vzťahujúce sa na ich zmluvný vzťah. Takéto normatívne postavenie obchodných zvyklostí má svoju oporu aj v ustanovení § 264 Obchodného zákonníka. Aj samotný žalobca na pojednávaní dňa 7.11.2016 uviedol, že „má za to, že kúpna zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, takáto forma vychádzala i z predchádzajúcej praxe, ktorá bola medzi predávajúcim a kupujúcim“. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný v konaní nerozporoval a súhlasil s ním. Preto súd prvej inštancie mal z týchto zhodných tvrdení strán sporu vychádzať v zmysle ustanovení § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 C.s.p. Pretože medzi stranami sporu bola písomná forma zmluvy zaužívaná, bola ich obchodnou zvyklosťou, súd preto na prejednávanú vec mal aplikovať ustanovenie § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aj keď súd prvej inštancie toto ustanovenie citoval v odôvodnení rozhodnutia, nesprávne ho na prejednávanú vec aplikoval, ak uviedol, že došlo len k zhmotneniu ústnych zmluvných dojednaní zmluvných strán do písomnej formy zmluvy a že pre platné uzatvorenie kúpnej zmluvy nie je zákonnou podmienkou uzatvorenia zmluvy v písomnej forme. Taktiež neobstojí to, ak súd prvej inštancie poukázal na obdobný prípad v iných konaniach vedených pred Okresným súdom Košice II kde žalovaný nepodal odvolanie alebo uzatvoril zmier, pretože je vecou žalovaného akú formu procesnej obrany si zvolí v tom ktorom spore. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie sú precedensy prameňom práva, preto poukazovať na obdobné veci nemá v súdnom konaní právny význam. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že predmetnú kúpnu zmluvu za žalovaného podpísal len konateľ - predseda predstavenstva B.. K. H., aj keď si vyžadovala v zmysle zaužívanej praxe zmluvných strán písomnú formu, nebola podpísaná dvomi členmi predstavenstva, preto je táto zmluva neplatná. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v celom rozsahu alebo aby zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi 20.3.2017, vyjadrenie k nemu nepodal.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 6.3.2017, teda za účinnosti Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd toto odvolacie pojednávanie prejednal podľa tohto zákona.
13. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení žalovaného v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
14. Odvolací súd nepovažuje v konaní za sporné to, že predmetnú kúpnu zmluvu zo 7.1.2008 na dodávku tovaru - hnedé uhlie bolo možné platne dohodnúť aj v ústnej forme, pretože to vyplýva z kogetných ustanovení § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy taktiež
nesporne nevyplynulo to, že by niektorá zmluvná strana podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka pri rokovaní o uzatvorení tejto zmluvy prejavila vôľu, že pre jej platnosť sa vyžaduje písomná forma.
15. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolaní namietal, že bolo obchodnou zvyklosťou medzi zmluvnými stranami, že kúpne zmluvy na dodávku uhlia sa medzi nimi uzatvárali v písomnej forme, čo v konaní potvrdil aj sám žalobca. Preto žalovaný tvrdí, že predmetná kúpna zmluva pre absenciu druhého podpisu člena predstavenstva žalovaného na zmluve, nebola platne uzatvorená v písomnej forme podľa obchodných zvyklostí, ktoré boli zavedené medzi zmluvnými stranami.
16. K tomuto tvrdeniu žalovaného o obchodných zvyklostiach v zmluvných obchodných vzťahoch, odvolací súd udáva nasledovné:
17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník.
18. Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
19. Podľa § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
20. Obchodné zvyklosti upravené v ustanovení § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka sú také obchodné zvyklosti, ktoré sú záväzné zo zákona, ktoré sa zachovávajú v príslušnom obchodnom odvetví všeobecne, teda nielen v miestnom podnikateľskom prostredí alebo len medzi jednotlivými podnikateľmi. Obchodné zvyklosti podľa § 364 ods. 1 sú záväzné zo zákona, avšak nemôžu byť v rozpore s kogentnými ani s dispozitívnymi ustanoveniami zákona, teda ani Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 409 Obchodného zákonníka o uzatváraní kúpnych zmlúv v obchodných vzťahoch je ustanovením kogentným, to znamená, že pre platné uzatvorenie kúpnej zmluvy sa zo zákona nevyžaduje písomná forma ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Preto žiadna obchodná zvyklosť nemôže zmeniť toto kogentné zákonné ustanovenie uvedené v § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka.
21. Obchodné zvyklosti upravené v citovanom ustanovení § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka sú také obchodné zvyklosti, na ktoré odkazuje konkrétna zmluva medzi konkrétnymi zmluvnými stranami a takto v zmluve uvedená obchodná zvyklosť sa stáva súčasťou zmluvy. Takáto obchodná zvyklosť, alebo obchodné zvyklosti medzi stranami sporu však musia byť v konkrétnej zmluve konkrétne uvedené a musia byť jednoznačne špecifikované. V prejednávanej veci nebolo preukázané a nevyplýva to ani z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, že zmluvné strany si dojednali v kúpnej zmluve pre platnosť kúpnej zmluvy písomnú formu, preto ak si strany nedohodli pre platné uzatvorenie kúpnej zmluvy písomnú formu, ani obchodné zvyklosti, ani obchodná prax medzi stranami sporu v zmysle § 266 ods. 3 a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, nemohla zmeniť kogentné ustanovenie § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka o tom, že pre platné uzatvorenie kúpnej zmluvy na dodávku tovaru, postačuje aj uzatvorenie ústnou formou. Ak aj v minulosti zmluvné strany uzatvárali kúpne zmluvy v písomnej forme, nemožno takéto uzatváranie zmlúv v písomnej forme považovať za obchodnú zvyklosť, ktorá by mala prednosť pred zákonom, teda ustanovením § 409 Obchodného zákonníka.
22. V predmetnej kúpnej zmluve si zmluvné strany nesporne dohodli „platby a dodávky sa vykonávajú týždennou fakturáciou, lehota splatnosti faktúry je 14 dní, v prípade nedodržania lehoty splatnosti, bude predávajúci uplatňovať sankčné úroky vo výške 0,09 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od kupujúceho počnúc dňom oficiálnej splatnosti“. Z toho textu kúpnej zmluvy nesporne vyplýva, že zmluvné strany si dohodli úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je treba uviesť, že aj ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania má dispozitívnu povahu, teda zmluvné strany si úroky z omeškania môžu dohodnúť v zmluve, ktorá taktiež pre svoju platnosť nevyžaduje zo zákona písomnú formu. Preto si zmluvné strany mohli dohodnúť úroky z omeškania aj ústne, čo deklarovali aj písomnou formou v kúpnej zmluve zo dňa 7.1.2008 aj keď bez podpisu dvoch členov predstavenstva žalovaného ako kupujúceho.
23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenie § 409 Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, § 369 ods. 1 o zmluvných úrokoch z omeškania, § 272 ods. 1 o uzatváraní zmlúv v obchodných vzťahoch, § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka o predpísanej písomnej forme právnych úkonoch v obchodných vzťahoch a správne dospel k záveru, že ak na platné uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa nevyžaduje zo zákona ani podľa dohody strán písomná forma, preto predmetná kúpna zmluva v ktorej bola aj dohoda o úrokoch z omeškania, bola dohodnutá platne aj bez podpisu druhého člena predstavenstva žalovaného v zmysle § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka.
24. Na námietku žalovaného o obchodných zvyklostiach zavedených medzi zmluvnými stranami taktiež nebolo dôvodné prihliadať, pretože obchodné zvyklosti záväzné zo zákona podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka nesmú byť v rozpore s kogentnými ani s dispozitívnymi ustanoveniami zákona, teda ani s ustanovením § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka o možnosti uzatvárať kúpne zmluvy v ústnej forme. Obchodné zvyklosti podľa § 264 ods. 2 teda obchodné zvyklosti, na ktoré odkazuje zmluva taktiež neboli v prejednávanej veci preukázané, pretože kúpna zmluva na žiadne obchodné zvyklosti o uzatváraní kúpnych zmlúv neodkazovala a spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv nemôže byť nahradený obchodnou zvyklosťou.
25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania 658,13 eur aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.
26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).