Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-5-2022.pdf
PDF · 94.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému T. X.C., B.. XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 5.051,69 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.824,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.824,13 € od 23.3.2022 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 51,40 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2022 domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5.051,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 27.7.2019 do zaplatenia, ako nároku zmluvného, zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, uzavretej dňa 19.12.2017 medzi jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným. Uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto konania.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 22.3.2022, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinný.
3. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 27.5.2022 pojednávanie, ktoré vykonal v zmysle § 180 CSP, i v súlade s § 178 ods. 2 CSP, v neprítomnosti strán. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, zatiaľ čo žalovaný, ktorý predvolanie prevzal dňa 9.5.2022, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých, v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu, zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery.
4. Dňa 19.12.2017 uzavreli právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v podobe SLPO QFD-Quatro pôžička, druh úveru bezúčelový, spotrebiteľský, vo výške 5.000,- €. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver s úrokom spolu vo výške 10.078,80 € v 120 pravidelných mesačných splátkach po 83,99 €, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.1.2018 a konečnou splatnosťou 20.12.2027, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 17,46 % a RPMN rovnako 17,46 %. Celkové náklady spotrebiteľa mali teda predstavovať 5.078,80 €. Keďže žalovaný túto pôžičku nesplácal
riadne a včas, bol predžalobnou upomienkou vyzvaný k úhrade dlhu v celkovej výške 251,96 € do 5.7.2019. Uvedenú výzvu podľa doručenky na čl. 12 rub spisu prevzal dňa 3.6.2019. Vzhľadom k tomu, že dlžnú sumu napriek výzve neuhradil, žalobca úver zosplatnil. Vyhlásenie okamžitej splatnosti oznámil žalovanému listom zo dňa 21.7.2019 na čl. 13 spisu. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný na daný úver uhradil celkovo 1.175,87 €. V zmysle skutkových tvrdení žalobcu mal žalovaný ku dňu podania žaloby uhradiť 6.227,56 €. K tejto sume dospel žaloba nasledovným výpočtom: 18 splátok x 83,99 € = 1.511,82 + 4.715,74 = 6.227,56 €.
5. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby preukazoval notárskou zápisnicou N 3283/2017, Nz 54215/2017, z ktorej v spojení s výpisom z Obchodného registra SR vyplýva, že predchodca žalobcu, veriteľ, ku dňu 1.1.2018 v dôsledku rozdelenia zanikol a že žalobca sa stal jedným z jeho právnych nástupcov, na ktorého v zmysle projektu rozdelenia prešla i žalovaná pohľadávka.
6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1a prvá veta Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
8. Nárok uplatnený žalobou súd kvalifikoval teda ako zmluvný, z platne uzavretej zmluvy o úvere. V nadväznosti na právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku (spotrebiteľského zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) súd podrobil zmluvu súdnemu prieskumu z pohľadu zákonom predpísaných náležitostí. Ustálil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Tento záver prijal z nasledovných dôvodov. Úrok z úveru, ako jedna zo základných náležitostí zmluvy o úvere, bol v zmluve uvedený vo výške 17,46 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Výška priemernej úrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v mesiaci december 2017 (zmluva uzavretá 19.12.2017) pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov (dojednaných 120 splátok = 10 rokov), podľa údajov evidovaných a zverejňovaných Národnou bankou Slovenska, predstavovala 7,77 % (za predchádzajúci II. štvrťrok 8,04 % a za III. štvrťrok
7,85 %). Úrok uvedený v zmluve teda predstavuje viac než jej dvojnásobok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že Najvyšší súd SR už v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012 (vydanom pred uzavretím zmluvy) jednoznačne stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nebankové subjekty (ktorým bol i predchodca žalobcu, veriteľ) sa spravidla bránia uvedenému porovnaniu, s poukazom na rozdiely či už v zabezpečení pohľadávok z úverov, ako aj v rozdiele v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch. Súd síce môže do istej miery vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi akceptovať, ale aj táto výška je limitovaná, najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov, a to z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné úroky dojednať, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy (zvlášť, keď v danom prípade (formulárovej, vopred pripravenej zmluvy bez možnosti zásahu do jej obsahu zo strany žalovaného) o dohode v pravom zmysle slova ani nemožno hovoriť). Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov bola zákonná úprava nevyhnutnou. Do civilného práva bola zákonom č. 106/2014, ktorý nadobudol účinnosť od 1.6.2014, ktorým bol Občiansky zákonník novelizovaný, zavedená úžera (§ 39a). Súd teda i s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vydané pred uzavretím spornej zmluvy, konštatuje, že moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom neprichádza do úvahy, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno od zmluvy dojednanie o úroku oddeliť. A v danom prípade dohodu o úroku súd vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže prijal záver, že výška úroku bola žalobcom stanovená v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Oz a § 1a Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.) i dobrými mravmi.
9. V nadväznosti na uvedené bolo potom možné prijať i ďalší záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Pri prijatí takéhoto záveru potom nebolo možné od žalovaného požadovať iné, než istinu, a to v podobe rozdielu medzi plnením zo strany predchodcu žalobcu ako veriteľa (čistý úver) a plneniami zo strany žalovaného (uhradené splátky, ktoré bolo možné celé na túto istinu úveru započítať). V danom prípade pri poskytnutom úvere 5.000,- € a plneniami žalovaného spolu vo výške 1.175,87 € tento rozdiel predstavuje 3.824,13 €. V tomto rozsahu je preto žaloba dôvodnou. Vo zvyšku ju súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodnú zamietol.
10. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol aj nárok na sankčný úrok z omeškania, ktorý uplatnil v zákonnej výške 5 % ročne od 27.7.2019 do zaplatenia, dôvodiac, že ide o 6. deň nasledujúci po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané žalovanému obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Súd v danom prípade však poukazuje na to, že toto svoje tvrdenie žalobca nepreukázal, pretože doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepripojil. Nedoručil ani žiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval aspoň to, že žalovanému oznámenie vôbec zaslal a teda, že by sa toto oznámenie skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Preto súd vychádzal zo zmluvy. V zmysle údajov v nej si musel byť žalovaný vedomý, dokedy jeho záväzok trvá. Ten by mal trvať, pokiaľ by nedošlo k zosplatneniu, až do 20.12.2027. V nadväznosti na to, že tento čas ešte neuplynul, ako i na to, že došlo k zosplatneniu úveru a k podaniu žaloby, súd vychádzal z dátumu doručenia žaloby žalovanému, z ktorej sa najneskôr musel o uvedených skutočnostiach (že je v omeškaní so zosplatnenou časťou svojho dlhu) dozvedieť. Týmto dňom bol 22.3.2022. Od nasledujúceho dňa je teda žalovaný bez pochýb v omeškaní, preto súd úrok z omeškania z dlžnej sumy priznal žalobcovi až od 23.3.2022 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. O trovách tohto sporu súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. V danom prípade predstavoval úspech žalobcu 75,70 % (= 3.824,13 € zo 100 % = 5.051,69 €) a úspech žalovaného 24,3 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavoval 51,40 % (75,70 - 24,30). V tomto rozsahu mu vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu voči žalovanému. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.