Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/2552/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., XXX XX M., o vymoženie 322,52 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lenky Borovskej, so sídlom exekútorského úradu Kováčska 32, 040 01 Košice, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. novembra 2021 mení tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Povinnému sa náhrada trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.11.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a , , , , , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoUNEK“), o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), a . Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne „exekučným titulom, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1200503940 zo dňa 24.09.2012, bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 322,52 Eur. Nakoľko si povinný svoju povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím nesplnil, podal oprávnený dňa 26.03.2013 u súdneho exekútora JUDr. Andrey Ondrejkovej návrh na vykonanie exekúcie a následne Okresný súd Košice I vydal poverenie pre súdneho exekútora, ktorý predmetnú exekúciu viedol pod sp.zn. EX 1388/13. Súdny exekútor dňa 28.02.2020 vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa . K námietke premlčania vznesenej povinným súd uvádza, že dňa 16.07.2021 oprávnený podal na Okresnom súde Banská Bystrica opätovný návrh na vykonanie exekúcie (redpodaj) na podklade totožného exekučného titulu v zmysle , čím sa začalo exekučné konanie sp.zn. . Zákon o zdravotnom poistení v ustanovení upravuje premlčanie práva zdravotnej poisťovne vymáhať nedoplatok na zdravotnom poistení a to tak, že toto právo sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (výkazu nedoplatkov). Exekučný titul

- výkaz nedoplatkov č. 1200503940 zo dňa 24.09.2012, nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2012, a teda od tohto dňa začala oprávnenému plynúť 3 ročná premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.z. posledný deň, kedy si oprávnený mohol svoje právo uplatniť bol deň 09.11.2015.

Oprávnený podal u súdneho exekútora pôvodný návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.03.2013, čo znamená, že si svoje právo uplatnil včas, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. V zmysle uplatnením tohto práva došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty a to až do dňa 18.05.2020, kedy bolo Okresnému súdu Košice I doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, čím došlo k právoplatnému skončeniu starého exekučného konania. Od tohto momentu začala oprávnenému znova plynúť prerušená 3 ročná premlčacia lehota, pričom oprávnený podal nový návrh na vykonanie exekúcie včas (16.07.2021), t.z. že k premlčaniu nároku oprávneného nedošlo.“

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť v ktorej uviedol, že „súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že existujú dôvody na zastavenie a skončenie novej exekúcie s ohľadom na skôr uplynuté lehoty už podľa starej exekúcie s poukázaním na ZoUNEK a skutočnosť nevymoženia žiadnej čiastky v lehote 5 rokov od začiatku starej exekúcie. Skončením starej exekúcie ex lege zo zákona nemá možnosť exekútor ďalej konať úkony voči povinnému.“

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

12. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

13. Podľa (ďalej len „“), ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Súd po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť. Vyšší súdny úradník vznesenú námietku premlčania nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej

norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Tak ako v návrhu na zastavenie konania tak aj v sťažnosti povinný uviedol, že považuje vymáhaný nárok za premlčaný. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí uviedol, že exekučný titul - výkaz nedoplatkov č. 1200503940 zo dňa 24.9.2012 nadobudol právoplatnosť 9.11.2012. V súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení začala plynúť trojročná premlčacia doba. Oprávnený podal pôvodný návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.03.2013 a teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, t.j. podal návrh na vykonanie exekúcie v lehote. S touto časťou odôvodnenia sa súd stotožňuje. Následne však nie je možné na verejnoprávny vzťah aplikovať ust. ako predpisu, ktorý upravuje súkromnoprávne vzťahy. V tejto veci je nesporným, že vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe verejného zdravotného poistenia, teda nejde o súkromnoprávny vzťah, ale jedná sa o verejnoprávny vzťah. Na vzťah z verejného zdravotného poistenia, t.j. verejnoprávny vzťah, nemožno bez ďalšieho aplikovať predpisy súkromné práva (napr. ). Úprava premlčania obsiahnutá v ustanovení stanovuje trojročnú premlčaciu dobu bez toho, aby upravovala jej prerušenie alebo pretrhnutie ako je to zakotvené v predpisoch súkromného práva. K jej predĺženiu spočívaním nemohlo dôjsť ani na základe ust. , ktorý je súkromnoprávny inštitútom. Súd má za to, že verejnoprávna povaha zdravotného poistenia taký inštitút vylučuje, pretože voči sebe nestoja rovnocenné právne subjekty ako je tomu pri súkromnoprávnych vzťahoch. Súkromnoprávne vzťahy sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Verejnoprávny charakter verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo z ZoZP, preto aj všetky právne vzťahy, ktoré vznikajú na jeho základe, vrátane z toho plynúcich práv a povinností ich subjektov, sú verejnoprávnymi. Vo verejnoprávnych vzťahoch účastníci nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie, ale ich vzťahy sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie), a z takého vzťahu potom vyplývajú nadradenému subjektu (v tomto prípade oprávnenému) rôzne oprávnenia, vrátane uplatňovania sankcií. Ak dlh povinného voči oprávnenému, ktorý vznikol ako nedoplatok na zdravotnom poistení, je dlhom podľa práva verejného, spravuje sa aj tento dlh rovnakými princípmi ako napr. nedoplatky na daniach, pokutách, penále a pod.

16. Nie je preto možné konštatovať, že došlo k spočívaniu premlčacej doby práva vymáhať poistné, v dôsledku čoho došlo k uplynutiu premlčacej doby počas pôvodného exekučného konania. V tejto časti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.7.2012, podľa ktorého predmet premlčania „právo vymáhať poistné“ (§ 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. S poukazom na uvedené závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. nemusel byť teda nárok v pôvodnom konaní vymožený v trojročnej premlčacej dobe (ale musel v nej byť uplatnený). Možno preto konštatovať, že v pôvodnom exekučnom konaní bolo právo na vymáhanie uplatnené včas, pričom k uplynutiu lehoty na uplatnenie tohto práva (vymáhať poistné) došlo počas pôvodného exekučného konania.

17. V prejednávanej veci sa však jedná o tzv. „repodaj“ a na uvedené situácie ZoUNEK pamätal práve v ust. § 9 ods. 2, „pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok;“. Pôvodné exekučné konanie bolo ukončené dňom 18.5.2020. Nakoľko však oprávnený podal nový návrh na vykonanie exekúcie až dňa 16.7.2021, podal ho po lehote. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú povinným bolo potom potrebné exekučné konanie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.

18. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie poukázal taktiež aj na ustanovenia o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

19. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

20. Podľa , ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

21. Súd k argumentácii oprávneného uvádza, že jeho tvrdenia o tom, že v danom prípade bol procesný úkon - návrh na vykonanie exekúcie oprávneným vykonaný v čase, keď zákonná lehota na jeho uplatnenie práve kvôli nemala plynúť, nemožno akceptovať.

22. K uvedenému súd uvádza, že síce v jednotlivých ustanoveniach upravuje, že lehoty ustanovené právnymi predpismi na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynú v zákonom stanovenom období, avšak oprávnený poukazom na aplikáciu tohto právneho predpisu opomína tú rozhodnú skutočnosť, že daný právny predpis možno aplikovať len a výlučne v prípade lehôt upravených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie Dôvodovej správy dotknutému k právnemu predpisu , v zmysle ktorej: „Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä a .“

24. V prípade lehoty na uplatňovanie práva vymáhať poistné sa však jedná o premlčaciu lehotu upravenú zákonom o zdravotnom poistení, t.j. právnym predpisom upravujúcim verejnoprávne vzťahy ( zákona o zdravotnom poistení). Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že aplikácia ustanovení právneho predpisu ohľadne neplynutia premlčacej lehoty je vylúčená, a preto súd nemôže posúdiť obranu oprávneného obsiahnutú v podanej sťažnosti ako oprávnenú a dôvodnú.

25. Podľa § 199d ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Štát má právo na náhradu trov voči tým, ktorí mali pri dokazovaní nejakú povinnosť, ak im ich vznik možno pričítať.

26. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

27. Pretože súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel, nárok na náhradu trov konania by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinný si v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie náhradu trov konania neuplatnil, súd v súlade s

princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal. 28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).