Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cob-4-2022.pdf
PDF · 71.46 KB
Case nature
Subarea
32Cob/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman, v sporovej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., IČO: 36 865 265, Šoltésovej 2, Bratislava, správca majetku úpadcu: Krupík Industrial, s.r.o., IČO: 46 236 210, Slovenských dobrovoľníkov 1439, Čadca, zast.: JUDr. Ladislav Ščury, Mierová 1725, Čadca, proti žalovanému: DEKaDAR, spol. s r.o., IČO: 44 128 444, Hlavná 128, Matúškovo, o 10.698,47 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 15.01.2019, č. k. 15Cb/67/2015-262, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného sa odmieta.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 02.11.2018, č. k. 15Cb/67/2015-220 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou do 15 dní od dňa doručenia uznesenia zaplatiť úpadcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.211,94 eur a náhradu ostatných trov konania vo výške 641,50 eur.
2. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia zaplatiť úpadcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.195,94 eur a náhradu ostatných trov konania (súdny poplatok) vo výške 641,50 eur.
3. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne uviedol poučenie o opravnom prostriedku. Je presvedčený, že podľa § 357 písm. m) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je odvolanie prípustné. V ďalšej časti odvolania spochybnil trovy konania, ktoré boli žalobcovi priznané.
4. Na základe výzvy súdu prvej inštancie správca úpadcu navrhol pokračovať v konaní, v dôsledku čoho sa stal podľa § 47 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii žalobcom v tomto konaní.
5. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konanie v rozsahu 100 %.
6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba
- strana sporu (§ 359 CSP), skúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP)
najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 355 a nasl. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Z ust. § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pod rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, treba rozumieť len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 105/2017 zo dňa 31.07.2017).
9. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 262 ods. 2 uvádza, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré je treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). V danom prípade je teda sťažnosť prostriedkom procesnej obrany proti uzneseniam vydaným súdnym úradníkom, a to vtedy, ak sa takéto uznesenie doručuje v zmysle § 235 ods. 2 CSP. Sťažnosť pritom nemá devolutívny účinok a rozhodovať o nej bude vždy súd tej istej inštancie. Sťažnosť je z hľadiska systematiky Civilného sporového poriadku zaradená v druhom diely piatej hlavy druhej časti zákona, čo znamená, že ide o inštitút základného konania v prvej inštancii. Jeho umiestnenie v štruktúre zákona umožňuje spoľahlivo ustáliť záver, že nejde o opravný prostriedok. Opravné prostriedky normuje Civilný sporový poriadok vo svojej štvrtej časti, pričom možno konštatovať, že civilné procesné právo operuje s tzv. numerus clausus čo do počtu opravných prostriedkov. Výpočet opravných prostriedkov upravených v štvrtej časti Civilného sporového poriadku je uzavretý taxatívnym výpočtom, ktorý nemožno analogicky rozširovať. Z doktrinálneho hľadiska ide teda o osobitný prostriedok procesnej obrany voči definovaným uzneseniam (t. j. voči uzneseniam súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom). Tento záver podporuje i dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku, z ktorej vyplýva, že z dôvodu zabezpečenia procesnej ekonómie bude rozhodnutie súdu o sťažnosti „rozhodnutím konečným bez možnosti proti nemu podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok“. Treba zdôrazniť, že účelom sťažnosti je predovšetkým zrýchlenie súdneho konania a odbremenenie odvolacích súdov od rozhodovania v jednoduchších veciach.
10. Civilný sporový poriadok teda výslovne upravuje niektoré právomoci súdnych úradníkov, a to v § 262 ods. 2 CSP - povinnosť súdneho úradníka rozhodnúť o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Hoci to Civilný sporový poriadok výslovne nezakotvuje, sťažnosť nie je prípustná proti rozhodnutiu sudcu, ani senátu, a to ani vtedy, ak sudca na základe sťažnosti rozhodol o nároku na náhradu trov konania, či ich výške. Sťažnosť nie je prípustná ani proti uzneseniam, proti ktorým je prípustné odvolanie.
11. Akceptovanie prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu sudcu o trovách sťažnostného konania, ktoré by prenášalo rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku na odvolací súd, popiera princíp procesnej ekonómie zamýšľaný zákonodarcom i samotný charakter tzv. „porozsudkovej agendy“ zverenej na rozhodovanie súdu prvej inštancie v § 262 ods. 2 CSP (súdnemu úradníkovi) a v prípade podania sťažnosti proti jeho rozhodnutiu sudcovi tohto istého súdu (§ 248 až § 250 CSP). Rozhodovanie sudcu súdu prvej inštancie o sťažnosti vrátane rozhodovania o nároku i výške trov sťažnostného konania treba preto považovať za konečne rozhodnutie. Formálne síce o sťažnosti rozhoduje sudca okresného súdu, teda súdu prvej inštancie, ale v danom prípade sudca pri tomto rozhodovaní plní funkciu opravného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nemôže zakladať prípustnosť odvolania ani ust. § 357 písm. m) CSP. Uvedené zákonné ustanovenie totiž pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, nie o ich výške a zároveň len vo väzbe na rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 261 ods. 1 CSP).
12. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
14. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.