Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v spore žalobcu: V. I., G.. XX.XX.XXXX, K.M. E. X, Bratislava, zastúpený: Marko & Overton-Fox, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 13.216,67 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2019 domáha zaplatenia sumy vo výške 13.216,67 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, U. Bratislava T., C.. Ú.. V. - O. P. „. evidované na mape určeného operátu ako pozemok parcelné číslo XXXX Z. Z.M. XXX M. a pozemok parcelné číslo XXXX Z. Z. X.XXX M., oba zapísané na liste vlastníctva pre C.. Ú.. V. číslo 2377, v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, pričom jeho spoluvlastnícky podiel dosahuje 1/6. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na vyššie uvedených pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu - Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke, a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie, pričom z uvedených pozemkov využíva 9.662 m2. V minulosti nedošlo k vysporiadaniu vzťahu k pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, žalovaný však vlastní a tak užíva stavby na týchto pozemkoch. Ide o oplotený a uzavretý areál, do ktorého nemá prístup ani žalobca. Žalovaný sa na podnet žalobcu opakovane formálne vyjadroval o svojej snahe usporiadať vlastnícke vzťahy. Žalobca opakovane ponúkol žalovanému predmetné pozemky v jeho spoluvlastníctve na predaj. Žalovaný však zostal vo veci nečinný s odôvodnením, že jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v minulosti sa viedlo a v súčasnosti sa ešte vedie v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a ich užívaním zo strany žalovaného niekoľko súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava I. Predmetom tohto konania sú nároky za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018. Žalovanému vznikol právny titul na užívanie pozemkov žalobcov v zmysle . Žalobca vecné bremeno v súlade so zákonom trpí. Má však za to, že ani v zmysle tejto právnej úpravy nevzniká vecné bremeno bezodplatne. Rovnako podľa názoru žalobcu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by kompenzácia za ním predpokladané dočasné užívanie pozemkov zastavaného stavbou vo vlastníctve žalovaného mala byť vyplatená jednorazovo, keď vzhľadom na dočasný charakter vecného bremena nie je možné ustáliť dobu jeho trvania, a teda ani hodnotu odplaty. Výšku odplaty je možné stanoviť až na základe doby skutočného užívania pozemkov do momentu usporiadania vlastníctva niektorým spôsobom predpokladaným zákonom. Práve čas skutočného užívania pozemku považuje žalobca

za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby. Ďalej poukázal na skutočnosť, že opakované poskytovanie odplaty za vecné bremeno predpokladá priamo aj v ustanovení druhá veta. Všeobecná hodnota vecného bremena za užívanie oboch parciel v podielovom spoluvlastníctve žalobcu bola ustálená súdnym znalcom AUDING, s.r.o. - znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností T.. Q. V. v znaleckom posudku číslo 2/2019 spolu vo výške 79.300,- eur, pričom tak na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá nárok na úhradu sumy vo výške žalovanej istiny. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od 16.03.2019 (žalobca vyzval žalovaného v rámci pokusu o mimosúdne riešenie sporu na úhradu odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie do 15.03.2019). Žalobca zastáva názor, že celkový postoj žalovaného vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa snažil vysporiadať právne vzťahy so žalovaným, avšak žalovaný z dôvodov na jeho strane nebol schopný ponúknuť žiadne konštruktívne riešenie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca platí za pozemok, ktorý užíva žalovaný, žalovanému daň z nehnuteľností.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2019 nerozporoval, že k predmetným pozemkom mu vzniklo právo vo verejnom záujme ako vlastníkovi stavby v zmysle , pričom ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Rovnako nerozporoval, že ide o odplatné zriadenie tohto práva. Namietol však spôsob a formu uplatnenia náhrady, ktorá podľa žaloby má znaky opakovaného plnenia, nakoľko si žalobca uplatňuje zaplatenie úhrady za užívanie predmetných pozemkov vždy po uplynutí dvoch rokov. Predmetom tohto konania sú nároky za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018. Mal za to, že k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu došlo na základe jednej skutočnosti a to postavenia stavby na pozemku žalobcu. Je si vedomý, že toto obmedzenie stále trvá, ale aj napriek tomu, nemožno si danú situáciu vysvetľovať tak, že má charakter opakujúceho plnenia. Mal za to, že ide o jednorazové plnenie, ktoré má charakter majetkového práva podliehajúce premlčaniu podľa príslušných ustanovení , ktoré bolo možné uplatniť prvýkrát po nadobudnutí účinnosti a z uvedeného dôvodu tak namietol premlčanie uplatneného nároku. Ďalej žalovaný uviedol, že v danom prípade je vecné bremeno zriadené zákonom, teda ide o výraz vôle zákonodarcu a nepotrebuje súhlas dotknutej osoby vecným bremenom. V tomto prípade je vlastník povinný rešpektovať zákonom zriadené vecné bremeno v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecného bremena, za ktorého úhradu žiada žalobca, ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že nie je možné požadovať opakované plnenia, nakoľko sa nejedná o opakované plnenia. Pokiaľ by zákonodarca mal zámer riešiť tieto a obdobné prípady opakovaným plnením, riešil by to úpravou nájomného pomeru trvajúcemu až do vykonania pozemkových úprav s uplatnením náhrady nájomného za celé obdobie. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Na uvedené reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.06.2020, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva jednorazovosť kompenzácie za dočasné užívanie pozemkov, ako aj na ustanovenie druhá veta . V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Zotrval na svojom tvrdení o primeranosti a dôvodnosti požadovanej odplaty, ktorá bola ustálená na základe posudku č. 14/2012. Mal za to, že finančné náklady spojené s nečinnosťou žalovaného nemôžu byť argumentom na úvahy o primeranosti odplaty a tak dôvodom na poškodenie práva žalobcu ako spoluvlastníka, ktorého vlastnícke právo je obmedzené. Žalovaný o pozemkové úpravy v predmetnom katastrálnom území nežiadal a ani sa nesnažil o iný reálny spôsob usporiadania vzťahov. Nereagoval ani na ponuku na odpredaj pozemku ani na predsporové výzvy. Preto je žalobca nútený podávať opakované žaloby po uplynutí určitého časového užívania pozemku v jeho spoluvlastníctve. Právnym titulom odplaty za vecné bremeno uplatneným v tomto konaní je obmedzenie vlastníctva a jeho výška je priamo úmerná dĺžke jeho obmedzenia. Túto odplatu nemožno podľa názoru žalobcu zamieňať s kúpnou cenou za prevod vlastníctva, nakoľko ide o dva odlišné právne tituly.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.12.2020 zotrval na svojej predchádzajúcej písomnej argumentácii a žiadal žalobu zamietnuť.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 29.04.2022, na ktorom sporové strany zopakovali skutočnosti uvádzané vo svojich písomných podaniach. Nad rámec uvedeného žalobca reagoval v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, že táto nie je v súlade s dobrými mravmi, nakoľko z

nej vyplýva, že žalobca by mal v súčasnosti trpieť vecné bremeno na svojom pozemku napriek jeho dočasnosti už bezodplatne. Podľa žalovaného by to v praxi znamenalo, že žalobca mal zažalovať a vyčísliť vecné bremeno ako trvalé vecné bremeno (hoci zo zákona a z ustálenej praxe je zrejmá dočasnosť tohto vecného bremena), a teda vypočítať odplatu za jeho zriadenie v zmysle znaleckej metodiky ako 20-násobok ročnej hodnoty vecného bremena a zažalovať tak niekoľkonásobne vyššiu sumu už v roku 2009. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax je zrejmé, že takto vyčíslenú sumu odplaty by súd zjavne nepriznal práve s poukazom na to, že ide iba o dočasné vecné bremeno a nemožno stanoviť dĺžku obmedzenia vlastníckeho práva. Okrem toho by zrejme žalovaný rovnako namietal jeho výšku, o to viac, že odmietol ponuky žalobcu na zriadenie trvalého vecného bremena k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobcu na zmluvnom základe. V praktickom dôsledku by mal podľa žalovaného dostať žalobca odplatu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva iba za obdobie troch rokov a ďalej by malo byť obmedzenie vlastníckeho práva bezodplatné. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný nepoprel ani to, že k dnešnému dňu uplynula iba približne polovica obdobia, za ktoré by sa vyčísľovala odplata v prípade vecného bremena trvalého charakteru. Tak ako už žalobca na viacerých miestach uvádzal právnym titulom odplaty za vecné bremeno uplatneným v tomto konaní je obmedzenie vlastníctva a jeho výška je priamoúmerná dĺžke jeho obmedzenia. Podľa názoru žalobcu, ak by súdy dospeli k záveru, že odplata za vecné bremeno patriaca žalobcovi je z hľadiska spôsobu výpočtu jednorazová, nevylučuje to uplatnenie jednotlivých častí odplaty v samostatných žalobách, ak celková uplatnená suma v súčte nepresahuje sumu, ktorá by bola určená ako jednorazová odplata za vecné bremeno. Žalobca apeloval na to, že súdy by mali v súlade s požiadavkou na vydanie rozhodnutia, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a zásadami spravodlivosti pri posudzovaní námietky premlčania prihliadať na všetky okolnosti prípadu, teda najmä na doterajšiu prax súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, skutočnosť, že súčet všetkých žalobcom doteraz uplatnených nárokov nedosahuje ani polovicu nároku, ktorý by prináležal pri jednorazovo uplatnenom nároku, teda aj pri jednorazovej náhrade by bolo možné žalobcom uplatnený nárok chápať ako časť odplaty za (jednorazové) vecné bremeno, ktorá doteraz žalovaným uhradená nebola, keďže pri výpočte jednorazovej odplaty by sa matematicky vychádzalo z obdobia trvania vecného bremena do roku 2029, a teda uplatnenie námietky premlčania v konečnom dôsledku znamená priame poškodenia žalobcu a zvýhodnenie žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo znaleckého posudku č. 2/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch parcely registra „. Č.. XXXX, Č.. XXXX, C.. Ú.. V.K., U. Bratislava, pre právny účel - vecné bremeno od 28.12.2016 do 28.12.2018, vypracovaného znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o., súd zistil, že výška všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena na pozemkoch O. P. „. N. na M. F. U. Č.. XXXX, Č.. XXXX, C.. Ú.. V. za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018 je 79.300,- eur.

8. Z výpisu z L. Č.. XXXX pre O. P.. „., U. Bratislava T., U. K. - M.. Č.. V., C.. Ú.. V., O.. Č.. XXXX A. Z.M. XXX M., V. O. - E. E. O., O.. Č.. XXXX A. Z. XXXX M., druh pozemku - orná pôda, mal súd preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/6. Podľa výpisu z L. Č.. XXX O. P.. „., U. Bratislava T., U. K. - M.. Č.. V., C.. Ú.. V., A.O.. Č.. XXXX, O.. Č.. XXXX/XX,XX,XXX,XXX, druh stavby - oblastná požiarna stanica a pumpa, je žalovaný vlastníkom uvedených stavieb.

9. Podľa návrhu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov v Bratislave, k. ú. Dúbravka z mesiaca júl 2006 súd zistil, že pozemky s O.. Č.. XXXX, V. O. - E. E. O., U. Z. XXX M., na L. Č.. XXXX, A. O.. Č.. XXXX, V. O. - U. O., U. Z. XX XXX M., na L. Č.. XXXX, A. O.. Č.. XXXX, V. O. - E. E. O., U. Z. XXX M., na L. Č.. XXXX Q. O. A. O.. Č.. XXXX/X, V. O. - J. O., U. Z.M. R. X XXX M., A. O.. Č.. XXXX/XX, V. O.

- J. O., U. Z. R. X XXX M. Q. A. O.. Č.. XXXX/XX, V. O. - J. O., U. Z. R. XX M., E.. B.. Z. A. XX XXX M., A. Z. Č. R. XX XXX M. prekrývajú s pozemkami s O.. Č.. XXXX/X, O.. Č.. XXXX/XX Q. XXXX/XX Z. C..Ú.. V.K., na ktorých sa nachádza Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke. V zmysle návrhu malo Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava záujem o majetkovoprávne vysporiadanie častí pozemkov O.. Č.. XXXX, O.. Č.. XXXX Q. O.. Č.. XXXX G.V. A. Z. C.. Ú.. V., a to kúpou častí pozemkov nachádzajúcich sa Z. C.. Ú. V.: O..Č.. XXXX/XX, O..Č.. XXXX/XX. R. O. A. O.. Č.. XXXX, Č.. XXXX Q. Č.. XXXX, K. A. na A. X.XXX,XX A. (XX,XX N.), E.. B.. O. R. Z.M. R. XX XXX M. na R. A. XX.XXX.XXX,- Sk (XXX.XXX,XX N.). Predmetný materiál však v mestskej rade nezískal dostatočný počet hlasov na prijatie uznesenia.

10. Z výzvy na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 08.03.2019 súd zistil, že právny zástupca žalobcu a ďalších podielových spoluvlastníkov uvedených pozemkov sa obrátili na žalovaného so žiadosťou o zaplatenie pomernej časti odplaty za užívanie za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018 na účet klientov.

11. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „“).

Podľa , ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa , vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa (ďalej len „“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, a tieto skutočnosti neboli ani medzi sporovými stranami sporné, že žalobca sa ako podielový spoluvlastník nehnuteľností - pozemkov zapísaných na L. Č.. XXXX s podielom 1/6 domáha zaplatenia odplaty za vecné bremeno, ktoré žalovanému vzniklo účinnosťou . Žalobca si uplatnil odplatu vo výške 13.216,67 eur s príslušenstvom za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018, a to na základe znaleckého posudku č. 2/2019, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena na daných pozemkoch za dané obdobie vo výške 79.300,- eur. Na pozemkoch parcely registra „.N., N. na M. F. U. Č.. XXXX Q. Č.. XXXX Z. C.. Ú.. V.K., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, sa nachádza stavba (Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke), ktorej vlastníkom je žalovaný, ktorý v súvislosti so stavbou využíva aj časť pozemkov ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, odstavná plocha, parkovisko, a to v rozsahu 9.662 m2. Na žalovaného prešlo vlastnícke právo k stavbe a tiež k príjazdovým komunikáciám a parkovisku, a to z majetku štátu podľa dňom 01.07.2009, t. j. účinnosťou , ktorý upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov, vzniklo v prospech žalovaného zákonné vecné bremeno, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Súd mal za preukázané, že pozemky, za užívanie ktorých sa žalobca domáha odplaty, sú pozemkami nachádzajúcimi sa pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva žalovaného podľa osobitných predpisov a vzťahuje sa na ne režim

13. Účelom je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. V prípade, ak obec, resp. vyšší územný celok ako vlastník

stavby nemá ku dňu účinnosti zákona (1. júl 2009) s vlastníkom pozemku zmluvne dohodnuté iné právo (typicky uzavretú nájomnú zmluvu, ale môže ísť aj o prípady zmluvne dohodnutého vecného bremena), vzniká zákonné vecné bremeno v zmysle .

14. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a podľa názoru súdu má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena (uznesenie ÚS SR zo dňa 07. augusta 2013 sp. zn. I.ÚS/474/2013). Pre porovnanie aj rozsudok NS SR zo dňa 14. apríla 2016, sp. zn. , rozsudok NS SR zo dňa 24. marca 2015 sp. zn. ).

15. Súd konštatuje, že zo žiadnych ustanovení žiadneho zákona nie je možné vyvodiť, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú stavby podľa , mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému obohateniu, resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov od nadobudnutia účinnosti , t. j. od 01. septembra 2009 (uznesenie NS SR zo dňa 30. novembra 2020, sp. zn. ).

16. Vzhľadom na žalovaným účinne vznesenú námietku premlčania dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobou uplatnený nárok bolo možné uplatniť na súde prvý krát dňa 01.07.2009, a teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 01.07.2012. Žaloba bola súdu doručená dňa 19.06.2019, zjavne po uplynutí premlčacej doby a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď celkový úspech žalovaného bol vo výške 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).