Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu J.. H. X., bytom R., M. č. 3, zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Klincová č. 35, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 02. januára 2017 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2016 rozhodol tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. októbra 2016 č. XXX XXX XXXX X potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia Generálny riaditeľ žalovanej citoval § 218 ods. 1,2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2016 pánovi J.. H. X. (ďalej len „účastník konania“) podľa §21 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) v znení neskorších predpisov, §259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona zamietla žiadosť účastníka konania o priznanie starobného dôchodku. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4. novembra 2016 v ktorom uviedol, že vo všeobecnom systéme poistenia získal 3 roky a 41 dni poistenia a 90 dni tzv. zbytkovej doby za poistenie nezhodnotené v osobitnom systéme poistenia, ktoré získal od 15 roku veku do dosiahnutia dôchodkového veku. Ďalej uviedol, že po 18 roku veku získal 1 rok a 276 dní poistenia zo všeobecného systému plus 26 dni tzv. zbytkovej doby za poistenie nezhodnotené v osobitnom systéme. Pred 18 rokom veku získal 1 rok a 130 dní poistenia vo všeobecnom systéme a 64 dní poistenia nezhodnoteného v osobitnom systéme. Účastník konania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/34/2014 z 9. októbra 2014 ktorý dokazuje, že Sociálna poisťovňa rozhoduje diskriminačne. Taktiež uviedol, že pri výpočte jeho dôchodku boj použitý nesprávny spôsob krátenia a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo mu nebola zhodnotená doba zo všeobecného systému poistenia, keď z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že cieľom krátenia tzv. teoretického dôchodku je dodržať základnú zásadu v sociálnom poistení, aby žiadna doba poistenia nebola zhodnotená dvakrát, t.j. vo všeobecnom a v osobitnom systéme poistenia.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2016 a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. októbra 2016 potvrdil. Uviedol, že žiadosťou zo dňa 27. decembra 2013 účastník konania požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. decembra 2010 v súlade s § 114 zákona. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vojenský úrad“) č. T.-XXXXX-PO/XXXX-OVZ zo dňa 19. decembra 2013 bol účastníkovi konania od 31. marca 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu č. XX XXX-PO z 21. marca 2014 na nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bola účastníkovi konania zhodnotená doba služby od 1. januára 1965 do 30. marca 1998 v I. kategórii funkcií, t. j. 33 rokov a 90 dní. Po priznaní výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, účastník konania vo všeobecnom systéme poistenia získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, a to od 31. marca 1998 do 31. decembra 1999.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej Generálny riaditeľ žalovanej citoval § 274 ods. 1 zákona, § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 zákona, § 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ( ďalej len zákon č. 100/1988 Zb. ).

4. Nakoľko účastník konania získal 33 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek podľa § 274 zákona a s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t. j. 6. marca 2003. Pretože účastník konania po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, v súlade s § 259 ods. 1 zákona o nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodla podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Na nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. bolo zhodnotených 36 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je však rozhodných iba 33 rokov, nakoľko na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. neprihliada. Priemerný mesačný zárobok podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až I) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20 rokov alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), sú to kalendárne roky 1988 až 1999. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1993, 1994, 1995, 1996 a 1997 a upravený podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. na 143,80 EUR. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera starobného dôchodku účastníka konania 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku (za 13 rokov o 26 %): Suma starobného dôchodku účastníka konania do vzniku nároku na dôchodok je 86 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 123,66800 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 180,79182 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 18,26758 EUR mesačne na 322,72740 EUR mesačne. Pretože účastník konania je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola účastníkovi konania do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho

zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky. Suma starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, k úhrnu zamestnania, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku.

33 rokov výkonu služby

322,72740 EUR mesačne x = 322,72740 EUR mesačne 33 rokov úhrnom

Suma starobného dôchodku 322,72740 EUR mesačne zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 322,72740 EUR mesačne a koeficientu 1,00000000 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok 33 rokov, a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 33 rokov. Suma starobného dôchodku 0,00 EUR bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 322,72740 EUR mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok 322,72740 EUR. Zákon č. 100/1988 Zb. rozlišuje medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí pre nárok na dôchodkovú dávku a medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí na určenie sumy dôchodku. Na nárok na starobný dôchodok sa hodnotí celá získaná doba, teda aj doba pred 18 rokom veku a to pre prípad, ak by poistenec po 18 roku veku nezískal potrebných 25 rokov doby poistenia, prihliadne sa v takom prípade aj na dobu poistenia, ktorú získal pred 18 rokom veku. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však hodnotí len doba poistenia získaná po 18 roku veku ako je to výslovne uvedené v § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sumu starobného dôchodku poistencov, ktorí okrem doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia získali aj dobu poistenia v osobitnom systéme je potrené určiť tak, že Sociálna poisťovňa najskôr vypočíta teoretickú sumu starobného dôchodku na určenie ktorej zaráta celú dobu poistenia získanú vo všeobecnom systéme poistenia ako aj v osobitnom systéme poistenia vrátané vymeriavacích základov a následné túto sumu môže krátiť o sumu, ktorá zodpovedá sume dôchodku za dobu služby, ktorá bola týmto poistencom, podľa potvrdenia príslušného úradu sociálneho zabezpečenia zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku resp. výsluhového príspevku. V prípade, ak bol poistencovi priznaný výsluhový príspevok, suma starobného dôchodku sa môže znížiť najviac o sumu výsluhového príspevku vyplácaného ku dňu priznania starobného dôchodku. Podľa potvrdenia Vojenského úradu č XX XXX-PO zo dňa 21. marca 2014 bola účastníkovi konania na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, zhodnotená doba služby v rozsahu 33 rokov. Nakoľko účastník konania je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená aj doba služby vrátane vymeriavacích základov, ktorá už bola zhodnotená pre účely sumy vyplácaného výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, suma starobného dôchodku určená podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, po započítaní všetkých dôb zabezpečenia vrátane doby služby, ktoré je možné podľa všeobecného systému zhodnotiť pre určenie sumy starobného dôchodku, t. j. za 33 rokov a príjmov dosiahnutých počas týchto dôb (322,72740 EUR), sa krátila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky, t. j. 33 rokov (322,72740 EUR). Pretože suma starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia určená v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 sa rovná 0,00 EUR

(322,72740 - 322,72740 = 0), preto výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov, sám plní funkciu starobného dôchodku. Podľa potvrdenia Úradu práce v Prešove zo dňa 11. mája 1999 bol účastník konania vedený v evidencii nezamestnaných občanov od 31. marca 1998 do 8. mája 1999 a u zamestnávateľa STAR-TRANS s.r.o. bol podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnaný od 9. mája 1999 do 31. decembra 1999. Ako je vyššie uvedené priemerný mesačný zárobok bol v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb. určený z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1988 až 1999. Z uvedeného teda vyplýva, že účastníkovi konania bola zhodnotená aj doba evidencie na úrade práce ako aj doba zamestnania v roku 1999. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však z rokov 1988 až 1999 v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol zárobok účastníka konania najvyšší (po prepočte na euro), t. j. roky 1993 - 4 354,48 EUR, 1994 - 4 825,07 EUR, 1995 - 4829,59 EUR, 1996 - 5410,65 EUR a 1997 - 5778,57 EUR. Hrubý zárobok účastníka konania za rok 1988 bol vo výške 1 885,22 EUR (vedenie v evidencii nezamestnaných občanov je náhradná doba a výška vyplatenej podpory v nezamestnanosti nie je vymeriavacim základom pre dôchodkové účely) a za rok 1999 1 771,07 EUR.

5. Generálny riaditeľ žalovanej ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sd/34/2014 zo dňa 09. októbra 2014, nakoľko v danom konaní išlo o inú skutkovú a právnu situáciu ako v konaní účastníka konania. Keďže žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia nároku na starobný dôchodok, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej, bol toho názoru, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sociálna poisťovňa, ani generálny riaditeľ vo svojich rozhodnutiach nevyvrátili vznesené námietky uvedené v odvolaní. Podstatou námietok je skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala právo na primerané hmotné zabezpečenie tým, že vypočítala starobný dôchodok 0 Eur. Pre nárok na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa hodnotila celú získanú doba poistenia 36 rokov a 131 dní (z toho 33 rokov 90 dní v osobitnom systéme a 3 roky 41 dní vo všeobecnom systéme). Pre výpočet výšky starobného dôchodku Sociálna poisťovňa hodnotila len dobu poistenia po 18 roku veku t.j. 33 rokov a 302 dní ( z toho 32 rokov 26 dní v osobitnom systéme a 1 rok 276 dní vo všeobecnom systéme). Keďže pre výpočet starobného dôchodku sa hodnotia len celé roky, použila len 33 rokov ( z toho 32 rokov v osobitnom systéme a 1 rok vo všeobecnom systéme). Účelom krátenia podľa čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je nepripustiť aby sa rovnaká doba poistenia zhodnotila súčasne v oboch systémoch t.j. v osobitnom a aj všeobecnom systéme. Toto krátenie však nemá za cieľ aby rôzna doba poistenia nebola zhodnotená ani v jednom systéme. Nesprávnym krátením Sociálna poisťovňa uvedený I rok poistenia vo všeobecnom systéme anulovala a určila sumu starobného dôchodku vo výške 0 Euro ako keby žalobca nemal žiadnu dobu poistenia po 18 roku veku a po ukončení služobného pomeru a priznaní výsluhového príspevku. Sociálna poisťovňa pri výpočte nerešpektovala ani vlastné Metodické usmernenie SP č. 16/2016 zo dňa 20.5.2013 Č.29978/2013-BA „Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovni v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie (konkrétne čl.6 ods.2 bod 2, keď nepoužila pre koeficient dobu služby 33 rokov). Uvedený postup je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov.

7. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sdo/20/2005 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 5Sd/34/2014.

8. V závere zdôraznil, že Sociálna poisťovňa nesprávne určila rozhodné obdobie keď uviedla, že rozhodnuté obdobie je podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokov, v ktorom občan skončil zamestnanie I. kategórie, t.j. kalendárne roky 1988 - 1999. Žalobca však ukončil služobný pomer 30.03.1998.

9. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej a nahradil mu trovy konania.

10. S poukazom na § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len S.s.p. ) nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala nariadiť vo veci pojednávanie.

12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

19. V zmysle § 137 ods. 4 S.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli krajského súdu, aj na jeho webovej stránke a keďže na verejné vyhlásenie rozsudku sa nedostavil žiadny z účastníkov konania, ďalej postupoval podľa § 137 ods. 3 S.s.p. tak, že vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia tohto rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu po dobu 14 dní.

20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla podľa § 21 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.

21. Z obsahu administratívneho spis vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 27. decembra 2013, žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. decembra 2010.

22. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vojenský úrad“) č. T.- XXXXX-PO/XXXX-OVZ zo dňa 19. decembra 2013 bol žalobcovi od 31. marca 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok.

23. Podľa potvrdenia Vojenského úradu č. XX XXX-PO z 21. marca 2014 na nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služby od 1. januára 1965 do 30. marca 1998 v I. kategórii funkcií, t. j. 33 rokov a 90 dní.

24. Po priznaní výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, žalobca vo všeobecnom systéme poistenia získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, a to od 31. marca 1998 do 31. decembra 1999.

25. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

26. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31 .decembra 2023.

27. Podľa § 259 ods. 1 zákona v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

28. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I).

29. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba I. (II.) kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.

30. Nakoľko žalobca získal 33 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek podľa § 274 zákona a s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t. j. 6. marca 2003.

31. V súlade s § 259 ods. 1 zákona o nároku na starobný dôchodok žalovaná rozhodla podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb.

32. Na nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. bolo zhodnotených 36 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je však rozhodných iba 33 rokov, nakoľko na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. neprihliada.

33. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za celé roky.

34. Tak ako správne argumentoval Generálny riaditeľa žalovanej, zákon č. 100/1988 Zb. rozlišuje medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí pre nárok na dôchodkovú dávku a medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí na určenie sumy dôchodku.

35. Na nárok na starobný dôchodok sa hodnotí celá získaná doba, teda aj doba pred 18 rokom veku. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však hodnotí len doba poistenia získaná po 18 roku veku, keďže to vyplýva z § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.

36. Suma starobného dôchodku poistencov, ktorí okrem doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia získali aj dobu poistenia v osobitnom systéme sa určí tak, že Sociálna poisťovňa najskôr vypočíta teoretickú sumu starobného dôchodku na určenie ktorej zaráta celú dobu poistenia získanú vo všeobecnom systéme poistenia, ako aj v osobitnom systéme poistenia vrátane vymeriavacích základov, a následne túto sumu kráti o sumu, ktorá zodpovedá sume dôchodku za dobu služby, ktorá bola týmto poistencom, podľa potvrdenia príslušného úradu sociálneho zabezpečenia zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku resp. výsluhového príspevku. V prípade, ak bol poistencovi priznaný výsluhový príspevok, suma starobného dôchodku sa môže znížiť najviac o sumu výsluhového príspevku vyplácaného ku dňu priznania starobného dôchodku.

37. Podľa potvrdenia Vojenského úradu č XX XXX-PO zo dňa 21. marca 2014 bola žalobcovi na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, zhodnotená doba služby v rozsahu 33 rokov.

38. Nakoľko žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená aj doba služby vrátane vymeriavacich základov, ktorá už bola zhodnotená pre účely vyplácaného výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, suma starobného dôchodku určená podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, po započítaní všetkých dôb sociálneho zabezpečenia vrátane doby služby, ktoré je možné podľa všeobecného systému zhodnotiť pre určenie sumy starobného dôchodku, t. j. za 33 rokov a príjmov dosiahnutých počas týchto dôb (322,72740 EUR), sa krátila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky, t. j. 33 rokov (322,72740 EUR).

39. Pretože suma starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia určená v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 sa rovná 0,00 EUR (322,72740 - 322,72740 = 0), výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov sám plní funkciu starobného dôchodku.

40. Podľa potvrdenia Úradu práce v Prešove zo dňa 11. mája 1999 bol žalobca vedený v evidencii nezamestnaných občanov od 31. marca 1998 do 8. mája 1999 a u zamestnávateľa STAR-TRANS s. r. o. bol podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnaný od 9. mája 1999 do 31. decembra 1999.

41. Priemerný mesačný zárobok bol v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb. určený z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 1988 až 1999. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi bola zhodnotená aj doba evidencie na úrade práce ako aj doba zamestnania v roku 1999. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však z rokov 1988 až 1999 v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol zárobok žalobcu najvyšší (po prepočte na euro), t. j. roky 1993 - 4 354,48 EUR, 1994

- 4 825,07 EUR, 1995 - 4829,59 EUR, 1996 - 5410,65 EUR a 1997 - 5778,57 EUR. Hrubý zárobok žalobcu za rok 1988 bol vo výške 1 885,22 EUR (vedenie v evidencii nezamestnaných občanov je náhradná doba a výška vyplatenej podpory v nezamestnanosti nie je vymeriavacim základom pre dôchodkové účely) a za rok 1999 1 771,07 EUR.

42. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

43. Žalobcovi bol napadnutým rozhodnutím podrobne vysvetlený spôsob výpočtu jeho starobného dôchodku, ktorý bol krátený podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky.

44. Námietka žalobcu, ktorou poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove spisovej značky č. k. 5Sd/34/2014 zo dňa 9. októbra 2014, nie je dôvodná, nakoľko v danom konaní išlo o inú skutkovú a právnu situáciu ako v konaní žalobcu.

45. K námietke žalobcu ohľadne diskriminácie je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívania práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených v čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácia sa citeľne líši.

46. V prípade žalobcu táto situácia nenastala, keďže u poistencov ktorí sa ocitli v obdobnej situácia žalovaná postupuje obdobne.

47. Z uvedených dôvodov nepochybila Sociálna poisťovňa, ústredie ak žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla a ak Generálny riaditeľ žalovanej toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

48. Preto správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalované prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

50. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).