Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-185-2021.pdf
PDF · 119.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/185/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Z. L., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX/XX, XXX XX O. o zaplatenie sumy 5.020,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.020,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.020,64 eur od 26.01.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. žalobou doručenou súdu dňa 29.08.2021 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.020,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.020,64 eur od 26.01.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s. So žalovaným uzatvorili spolu dňa 27.03.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 87,79 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 10.534,80 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný spolu sumu 1.492,85 eur. Keďže porušil svoju povinnosť splácať úver, bol vyzvaný na úhradu dlžných splátok predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2018 a zároveň bol upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19.01.2019 žalobca úver zosplatnil v súlade s článkom 10.2 zmluvných podmienok. Žalovaný mal podľa prehľadu splátok uhradiť splátky a zosplatnenú istinu vo výške 6.513,49 eur, pričom uhradil len sumu 1.492,85 eur, jeho dlh tak činí 5.020,64 eur. Žalobca si neuplatnil zmluvnú pokutu. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 5.020,64 eur ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 26.01.2019 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvnými podmienkami a splátkovým kalendárom, zmluvu o poskytovaní služieb, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku zo dňa 28.11.2018 spolu s kópiou doručenky a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2019.
4. Podaním doručeným súdu dňa 07.03.2022 právny predchodca žalobcu- Všeobecná úverová banka, a. s. navrhol zmenu sporových strán na strane žalobcu a žiadal, aby súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. namiesto doterajšieho žalobcu, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka doterajšieho žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, postúpená tejto spoločnosti ako postupníkovi. Súd uznesením zo dňa 10.03.2022 vyhovel návrhu žalobcu a pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2022.
5. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 04.10.2021 vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukázal na to, že žalovaný ako žiadateľ uviedol rodinný stav ženatý a počet nezaopatrených detí 2. Priemerný mesačný príjem uviedol vo výške 520,- eur, ktorý bol následne overený dopytom do Sociálnej poisťovne a doloženými výplatnými páskami. Mesačné výdavky na splátky existujúcich úverov uviedol vo výške 55,- eur. V rámci platobnej kapacity uviedol žalobca, že vychádzal z priemerného mesačného príjmu žiadateľa vo výške 520,- eur, DC bonus 46,- eur, výdavky na splátky z registra, CFH 55,- eur, životné minimum 198,09 eur, životné minimum nezaopatrené deti 180,84 eur, disponibilný príjem 132,07 eur, z tohto vyšla splátka úveru v sume 87,79 eur. Vzhľadom k tomu, že disponibilný príjem žalovaného v čase posudzovania žiadosti bol vo výške 132,07 eur, pre žalovaného bola určená mesačná splátka vo výške 87,79 eur, a preto bola žiadosť o úver schválená. Zároveň žalobca predložil dáta dopytu, výpis z registra klientskych informácii a výplatné pásky žalovaného.
6. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 11.10.2021. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nemá z čoho splácať úver vzhľadom k tomu, že je dlhodobo nezamestnaný a jeho partner taktiež. Zároveň uviedol, že je práceneschopný.
7. Žalobca v replike vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nakoľko žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by poprel nim uplatnenú oprávnenú pohľadávku, je podľa neho možné o žalobe rozhodnúť platobným rozkazom a žalovaný si môže následne dohodnúť podmienky splácania, keďže vo vyjadrení nepredniesol konkrétny návrh splácania dlžnej sumy. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej sumy v primeraných mesačných splátkach.
8. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 27.05.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd rozhodol v zmysle podaní žalobcu aj bez ich účasti. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní súdu podaním doručeným súdu dňa 17.05.2022 z dôvodu práceneschopnosti, čo preukázal predloženým potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho ošetrujúceho lekára, z ktorého vyplýva, že žalovaný je práceneschopný od 28.02.2022. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.
9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo žalovaným namietané ani spochybnené a ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloženej právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 27.03.2017 písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 5.000,- eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 87,79 eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.04.2017, pričom v zmluve je uvedené, že celková čiastka je 10.534,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa 5.534,80 eur. Termín konečnej splatnosti bol 20.03.2027. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 5.000,- eur a celkových nákladov spotrebiteľa 5.534,80 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková čiastka, t. j. sume 10.534,80 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 18,72 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 18,72 % a priemerná hodnota RPMN 13,31 %. Zmluva bola podpísaná dňa 27.03.2017.
11. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že žalovaný je ženatý, má dve nezaopatrené deti a žiadne vyživované osoby a že výška jeho vyživovacej povinnosti je 0,-eur a jeho pracovné zaradenie je zamestnanec. V rámci údajov o jeho zamestnaní je uvedený názov zamestnávateľa N. B.I. U.. G.. C.., N.: XXX XXX XX, priemerný čistý mesačný príjem 520,- eur, zamestnaný na dobu určitú od 12/2016 do 05/2017, mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) 55,- eur.
12. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve číslo XXXXXXX predloženého právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradila do predčasného zosplatnenia sumu 1.492,85 eur, poslednú splátku vo výške 88,- eur uhradil dňa 20.08.2018. Žiadne ďalšie splátky neuhradil. Dňa 19.01.2019 je zaznamenané zosplatnenie úveru vo výške 4.669,90 eur. Po zosplatnení úveru žalovaný už žiadnu sumu neuhradil.
13. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na zmluve zo dňa 27.03.2017 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 262,95 eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.01.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa predloženej kópie doručenky na čl. 18 rub spisu prevzal žalovaný predžalobnú výzvu dňa 07.1.2018. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2019 pôvodný veriteľ žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
14. Z dát dopytu a výpisu z registra klientskych informácii predložených právnym predchodcom žalobcu mal súd preukázaný prehľad odpovedí žalovaným, z ktorých vyplýva, že žalovaný v čase žiadosti o úver a poskytnutia úveru bol zamestnaný u zamestnávateľa aspoň 99 dní, jeho vymeriavací základ u zamestnávateľa za predposledný mesiac bol aspoň 582 ,- eur a za posledné tri mesiace taktiež vo výške 582,- eur. Žiaden iný príjem alebo dôchodok nepoberá. Žiadosti na splátkové úvery nemal žiadne, odmietnuté 7, odvolané 1, existujúce 3 a ukončené 0. Celkové mesačné splátky má vo výške 55,- eur a zostávajúca suma úverov vo výške 1.550,- eur. Súčasťou registra klientskych informácii je aj prehľadný zoznam kontraktov žalovaného.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 27.03.2017 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 27.03.2017 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
19. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom
23. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
24. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
25. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 26. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
27. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné,
primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
29. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola medzi stranami uzavretá a že sporný vzťah sa má posúdiť podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Zo samotnej zmluvy, jej označenia a náležitosti je nepochybné, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, pri ktorého právnom posúdení a uplatňovaných nárokoch je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojej piatej hlave upravuje spotrebiteľské zmluvy a zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 27.03.2017.
30. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy, čerpanie úveru vo výške 5.000,- eur a ani úhrada sumy 1.492,85 eur. Súd je však povinný zo zákona skúmať, či veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru postuloval riadne a teda či pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalovaného. Už v rámci predbežného právneho posúdenia súd vyzval právneho predchodcu žalobcu na preukázanie splnenia zákonnej povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
31. Vychádzajúc z § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je povinnosťou veriteľa pri posúdení úverovej schopnosti klienta brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/132/2020 z 11.03.2021).
32. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
33. Vychádzajúc z predložených dôkazov právnym predchodcom žalobcu súd konštatuje, že v danom prípade zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu povinnosti posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, kedy by veriteľ sám žiadal (vzhľadom na § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) príslušné údaje o príjme a výdavkoch, čo preukázal predložením dát dopytu a výpisom z registra klientskych informácii. Veriteľ tak preukázal, že prihliadol na údaje z príslušnej databázy, resp. registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Práve register klientskych informácii slúži na preverovanie bonity spotrebiteľa, jeho dôveryhodnosti a platobnej disciplíny. Hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, čo podľa názoru súdu v tomto prípade bolo splnené, a to s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z., čím veriteľ získal objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
34. V prejednávanom spore navyše právny predchodca žalobcu postupoval aj podľa § 7 ods. 20 a ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, posudzoval s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem žalovaného. Právny predchodca žalobcu jasne vo svojom písomnom podaní uviedol, že pre zistenie skutočných finančných nákladov u žalovaného vykonal dopyt do registra klientskych informácii zo dňa 27.03.2017, ktorým boli zistené jeho reálne mesačné finančné náklady vo výške 55,- eur. Pre zdôraznenie súd uvádza, že žalovaný sám uviedol tieto finančné náklady len vo výške 55,- eur. Iné mesačné výdavky žalovaný neuviedol. Životné minimum bolo vo výške 198,09 eur, životné minimum nezaopatrených detí 180,84 eur a disponibilný príjem žalovaného v čase posudzovania žiadosti bol vo výške 132,07 eur. Výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma 132,07 eur, teda suma vyššia ako bola výška schválenej mesačnej splátky 87,79 eur, a preto bola žiadosť o úver schválená.
35. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu postupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou a neporušil svoje povinnosti vo vzťahu k preukázaniu príjmov a výdavkov žalovaného, a preto mohol úver zosplatniť a má nárok aj na úroky a poplatky spojené s poskytnutým úveru, keďže úver nie je ani bezúročný a bez poplatkov.
36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu vo výške 5.020,64 eur. Z vykonaných dôkazov mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, ktorý mal žalovaný vrátiť v splátkach vo výške 87,79 eur mesačne počas 120 mesiacov. Žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatil len sumu 1.492,85 eur a žalobca tvrdí, že po predčasnom zosplatnení úveru mu ostali neuspokojené nároky v sume 5.020,64 eur. Súd posúdil aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať náležitosti určené v § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve je riadne označený veriteľ aj spotrebiteľ, je tam uvedený druh aj celková výška úveru, úroková sadzba, RPMN aj výška odplaty, rovnako ako doba trvania zmluvy spôsobom daným typom úveru. Zmluva v názve obsahuje aj slová spotrebiteľský
úver. Z uvedeného je zrejmé, že táto zmluva obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. stanovené obsahové náležitosti pre tento typ úveru, a preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver. Nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne ďalšie skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 5.020,64 eur žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku neuspokojil a keďže nárok žalobcu na sumu 5.020,64 eur nesporne vznikol, súd žalobe v tejto časti vyhovel a I. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.020,64 eur.
37. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej výšky istiny, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 5.020,64 eur od dňa 26.01.2019 do zaplatenia, keďže v tento deň bol už žalovaný v omeškaní so zaplatením úveru a jeho omeškanie trvá.
41. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe požiadal o možnosť splácať prisúdenú sumu v splátkach, pričom svoju žiadosť odôvodnil dlhodobou nezamestnanosťou a trvaním práceneschopnosti, čo mal súd preukázané aj z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, podľa ktorej je žalovaný od 01.02.2021 nezamestnaný. Súd preskúmal jeho žiadosť v súlade s § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku a povolil žalovanému splácať dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach po 50,- eur mesačne spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku. Súd mal za to, že výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv podľa čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, keď zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Súd tak rozhodol z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovaného preukázanej odpoveďou na lustráciou v Sociálnej poisťovni, keď žalovaný ukončil pracovný pomer ako zamestnanec dňa 31.01.2021 a v súčasnosti nepracuje. Podľa lustrácie v registri obyvateľov SR má dve maloleté deti, vo veku 12 a 7 rokov. Žalovaný úver dlhodobo nesplácal, keď podľa prehľadu splátok a úhrad poslednú splátku uhradil dňa 20.08.2018. Je možné ho považovať za neplatiča, na druhej strane to nič nemení na tom, že v súčasnosti nemá finančné prostriedky na úhradu celej žalovanej istiny, a preto prípadné nevyhovenie žiadosti žalovaného o splátky by malo horší dopad na jeho celkové majetkové postavenie v porovnaní s dopadom na žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa okrem iného aj poskytovaním úverov. Žalovaný preto nie je schopný uhradiť celú žalovanú sumu jednorazovo bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie jeho základných životných potrieb a životných potrieb jeho rodiny.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.