Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_32Csp-132-2020.pdf
PDF · 108.15 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/132/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37927795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: B. D., V..: XX.XX.XXXX, P. B. X, XXX XX Y., o zaplatenie 5227.72 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 642,67 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy O 03,70 € od 21.01.2019 do 20.02.2019, O 23,95 € od 21.02.2019 do 20.03.2019, O 51,04 € od 21.03.2019 do 20.04.2019, O 71,98 € od 21.04.2019 do 20.05.2019, O 95,39 € od 21.05.2019 do 20.06.2019, O 116,97 € od 21.06.2019 do 20.07.2019, O 141,01 € od 21.07.2019 do 20.08.2019, O 163,26 € od 21.08.2019 do 20.09.2019, O 185,83 € od 21.09.2019 do 20.10.2019, O 210,84 € od 21.10.2019 do 20.11.2019, O 234,11 € od 21.11.2019 do 20.12.2019, O 259,80 € od 21.12.2019 do 20.01.2020, O 283,78 € od 21.01.2020 do 20.02.2020, O 308,11 € od 21.02.2020 do 20.03.2020, O 336,89 € od 21.03.2020 do 20.04.2020, O 362,00 € od 21.04.2020 do 20.05.2020, O 389,49 € od 21.05.2020 do 20.06.2020, O 415,37 € od 21.06.2020 do 20.07.2020, O 443,61 € od 21.07.2020 do 20.08.2020, O 470,27 € od 21.08.2020 do 20.09.2020, O 497,32 € od 21.09.2020 do 20.10.2020, O 526,73 € od 21.10.2020 do 20.11.2020, O 554,60 € od 21.11.2020 do 20.12.2020, O 584,81 € od 21.12.2020 do 20.01.2021, O 613,53 € od 21.01.2021 do 20.02.2021, O 642,67 € od 21.02.2021 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 29.07.2020 sa žalobca Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 5222,32 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z tejto sumy od 29.12.2017 až do zaplatenia. 1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že medzi CFH ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12.04.2017 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5000 €, z ktorého bola do podania žaloby vrátená suma 363,37 €. Keďže žalovaný svoj záväzok splácať úver neplnil riadne a včas, žalobca dňa 19.12.2017 úver predčasne zosplatnil.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Návrh žalobcu na zmenu na jeho strane súd uznesením č.k. 32Csp/132/2020 - 71 zo dňa 18.02.2021 zamietol a preto o rovnakom návrhu žalobcu (podaného bez zmeny okolností) zo dňa 04.03.2021 už nerozhodoval.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, pričom vychádzal z listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: 4.1. Dňa 12.04.2017 bola medzi CFH a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom elektronickým spôsobom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver 5000,00 € s nasledujúcimi parametrami:
- RPMN 16,48%,
- splatnosť prvej splátky 20.05.2017,
- splatnosť ďalších splátok 20. dňa v mesiaci,
- termín konečnej splatnosti 20.04.2027,
- ročná úroková sadzba 18,72% ročne,
- odplata 18,72%,
- splátka 87,79 €,
- počet splátok 120,
- priemerná RPMN 13,31%,
- celkové náklady spotrebiteľa 5534,80 €,
- celková čiastka 10534,80 €. 4.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 26.10.2017 (+ doručenku) adresovanú žalovanému, ktorou je tento vyzývaný k okamžitej úhrade omeškanej sumy 263,37 € s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru ako aj „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 23.12.2017 bez preukazu o doručení žalovanému, ktorý však účastný na konaní doručenie nepoprel.
5. Výzvou zo dňa 12.11.2020 požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného, O zaslal súdu preukaz o doručení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému, O špecifikoval uplatnenú pohľadávku na istinu, úroky a poplatky. 5.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.12.2020 (č.l. 37 a nasl.), v ktorom špecifikoval uplatnenú pohľadávku na istinu, úroky a náklady na vymáhanie pohľadávky. 5.2. Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2020 sa žalobca vyjadril k overovaniu bonity žalovaného nasledujúco:
- žalovaný deklaroval príjem 1500 € mesačne. Tento žalobca overoval v SP, zo správy ktorej vyplýva vymeriavací základ žalovaného 1500 €.,
- žalovaný splácal úvery mesačne vo výške 767 €,
- žalovaný určil výdavky na živobytie vo výške životného minima 198 € mesačne.
6. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. (16) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (17) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (20) Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 6.1. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. 7. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 7.1. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. 7.2. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s
kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. 7.3. Zo zmluvy o úvere nevyplýva, či žalovaný je zamestnancom. Žalobca nepožadoval predloženie pracovnej zmluvy, z ktorej by vyplývalo, či ide o pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú. Rovnako neboli predložené výplatné listiny, z ktorých by bolo možné zistiť, či sa prípadne z príjmu žalovaného nevykonávajú nejaké zrážky. Žalobca vychádzal z príjmu žalovaného 1500 €. Táto suma bola potvrdená SP ako vymeriavací základ. Podľa kalkulačky čistej mzdy pre rok 2017, pri hrubej mzde 1500 € je čistá mzda 1112 €. Úverové zaťaženie žalovaného predstavovalo už splácanie nasledujúcich úverov: a) suma 21542 € a splátka 316 €, b) suma 10648 € a splátka 91 €, c) suma 19799 € a splátka 360 €, spolu suma 51989 € a splátka 767 €. Súd s nedôverou hodnotí aj výpis z účtu žalovaného za čas od 03.03.2017 do 07.04.2017, jednak z dôvodu, že uvádza iba vklady (žiadny výdavok) a jednak z dôvodu, že pri sume vkladov 7576,58 € sa potreba úveru vo výške 5000 € javí ako minimálne zvláštna. Zvláštne potom vyznieva aj snaha žalovanej o poskytnutie úveru v rozsahu od 6000 € do 348000 € a prečo pri tvrdenej bonite žalovanej bolo všetkých 18 žiadostí odmietnutých alebo odvolaných. Pokiaľ ide o výdavky na živobytie zo spisu vyplýva, že tieto žalobca nezisťoval uspokojil sa s výškou životného minima. 7.4. Skúmanie bonity potencionálneho dlžníka je najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou veriteľa. Nestačí však iba splnenie tejto povinnosti formálne, pohodlným získaním údajov cez rôzne registre od stola, ale veriteľ musí chtiac - nechtiac aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca mal teda podľa súdu aktívnejšie postupovať vo vzťahu k výdavkom žalovaného na živobytie a neuspokojiť sa so sumou životného minima a aktívnejšie zisťovať aj dôvody odmietnutia alebo odvolania žiadostí o úver ako aj dôvody žiadosti o úver v prejednávanej veci. Súd dospel k záveru, že vychádzajúc zo skutočností známych žalobcovi v čase poskytnutia úveru (ex ante), ten bez ďalšieho šetrenia žalovanému úver poskytnúť nemal, o čom svedčí aj na úver žalovaným zaplatená suma. Súd teda robí záver, že žalobca nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, hrubo svoje povinnosti porušil (najmä vo vzťahu k preukázaniu výdavkov žalovaným) a preto nemohol úver platne predčasne zosplatniť a tento je najviac aj bez úrokov a bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov, na čo súd prihliada ex offo. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, z ktorých bol povinný platiť iba sumu pripadajúcu na istinu.
8. Žalobca tak má nárok na zaplatenie sumy dlžnej ku dňu rozhodovania súdu, keďže záväzok žalovaného nebol vzhľadom na konečnú splatnosť úveru splatný v celom rozsahu. Ku dňu pojednávania 11.03.2021 bola splatná istina po splátku (vrátane) 20.02.2021. Zaplatená suma 363,37 € predstavuje zaplatenie istiny po splátku č. 20 a zo splátky č. 21 sumu 16,25 € a dlžnou ostala suma 03,70 €. Dlžná istina je potom 1006,04 € (istina 5000 € - zostatok istiny 3993,96 € ku dňu 20.02.2021) - 363,37 € (zaplatená istina) = 642,67 €.
9. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB ku dňom omeškania bola 0,00% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 5,00% ročne. 9.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania od 29.12.2017. Podľa amortizačnej tabuľky súd zistil, že k tomuto dňu nebola omeškaná žiadna istina. K omeškaniu došlo až od splátky č. 21 splatnej dňa splatnej dňa 20.01.2019 v rozsahu istiny 03,70 €. Z uvedenej sumy priznal súd úroky z omeškania a túto sumu následne zvyšoval o istinu nezaplatených splátok až do sumy 642,67 €.
10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá. Úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.