Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/66/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: I. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. T., I. B. XX/XX, T.. Č.. Q., J. XX, o zaplatenie 260,89 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal žalobu na tunajší súd, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 260,89 eur na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej elektronické verejné komunikačné služby a tá sa zaviazala uhradiť mu dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Následne právny predchodca žalobcu žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil takéto služby s tým, že vystavil žalovanej faktúry, ktorými jej vyúčtoval takéto služby. Okrem toho na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej bola dojednaná zmluvná pokuta, a to v zmluve o poskytovaní verejných služieb s tým, že mala degresívny charakter a znižovala sa za každý deň plnenia zmluvných povinností, a to pomerne. Žalovaná porušila záväzok viazanosti tým, že porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 138,89 eur, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca a ktorý je obsiahnutý v zmluve, po zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných služieb. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Z uvedených dôvodov si tak žalobca uplatňuje takúto pohľadávku voči žalovanej.

2. Tunajší súd následne doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk a v zmysle (ďalej ) ju vyzval, aby sa vyjadrila k podanej žalobe. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a počas celého konania bola nečinná.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, nakoľko ten svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil aby sa vykonalo pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalovaná, ktorá bola riadnym spôsobom predvolaná na pojednávanie, sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila a súd preto s poukazom na vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: žaloba, dodatok (čl. 7-8), zmluva o postúpení pohľadávok, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok, výzva na zaplatenie pohľadávky, podací hárok (čl. 20-21), zmluva o poskytovaní verejných služieb, identifikačné údaje účastníka, faktúra (čl. 24), faktúry (čl. 25-30), všeobecné podmienky (čl. 31-36), uznesenie (čl. 65), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 111-117), faktúry (čl. 118-123), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 124), výpis z Obchodného vestníka žalovanej, a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 26.07.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj jej dodatok. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón „Samsung Galaxy J3 2016“ pričom právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanej poskytovať dohodnutý program služieb „Happy M NAJ“ s tým, že žalovaná sa zaviazala uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zároveň v dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta, a to základ, počiatočná suma ktorá bude klesať vo výške 208,- eur s tým, že akciová cena za mobilný telefón bola 1,- euro a neakciová maloobchodná cena predstavovala sumu 159,- eur. Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby predstavoval sumu 50,- eur, pričom zmluvné strany si dojednali aj záväzok viazanosti, a to, že žalovaná sa zaviazala po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, využívať jeho služby ako aj nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy. Tiež sa zaviazala riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti preto bola výpoveď zmluvy účastníkom, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla, nezaplatenie ceny za poskytnuté ceny účastníkom do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zmluvnými stranami pre prípad porušenia záväzku viazanosti s tým, že zmluvná pokuta predstavuje aj náhradu paušalizovanej škody v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej. Táto zmluvná pokuta sa mala vypočítať podľa vzorca: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet). Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrou zo dňa 25.07.2017 sumu 12,- eur za poskytnutý mobilný telefón ako aj aktiváciu SIM karty. Prebratie mobilného telefónu potvrdila žalovaná v preberacom protokole, ktorý bol vystavený 25.07.2017. Právny predchodca žalobcu zároveň faktúrou zo dňa 22.02.2018 vyúčtoval žalovanej sumu 27,13 eur, faktúrou zo dňa 22.09.2018 sumu 139,89 eur pričom išlo o zmluvné pokuty, faktúrou zo dňa 22.03.2018 sumu 41,78 eur, zo dňa 22.01.2018 sumu 46,77 eur, zo dňa 22.12.2017 sumu 37,20 eur a zo dňa 22.11.2017 sumu 44,68 eur. Súčasťou uzavretej zmluvy a jej dodatku boli aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, ktoré bližším spôsobom upravovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Následne právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 v spojení s prílohou o postúpení pohľadávok (čl. 16) postúpil pohľadávky týkajúce sa žalovanej na žalobcu s tým, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.07.2020 oznámil žalovanej postúpenie takejto pohľadávky. Tiež právny zástupca žalobcu listom zo dňa 02.11.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, pričom takýto list bol doručovaný prostredníctvom Slovenskej pošty a bol daný na poštovú prepravu dňa 05.11.2020. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním (čl. 111-117) okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu, tak tú preukázali oznámením o postúpení pohľadávky, ktorá bola žalovanej zasielaná na adresu zasielania písomností uvedenú v zmluve o poskytovaní služieb, a to I. XX/XX, T. dňa 22.07.2020. Tiež predložili na preukázanie aktívnej legitimácie aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne a hodnoverne preukázali hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu s tým, že poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.06.2003. Keďže predmetom žaloby je zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, tak preukazujú ich aktívnu legitimáciu aj výzvou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.11.2017, 22.12.2017, 22.01.2018, 22.02.2018, 22.03.2018, 22.09.2018, kde sa nachádza upomienka, resp. upozornenie, ktorým bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu. Tieto výzvy boli doručované žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve o poskytovaní služieb a teda boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie podľa o elektronických komunikáciách s tým, že tieto výzvy boli obsiahnuté v jednotlivých faktúrach. Pokiaľ ide o doručenie faktúr žalovanej tak tie boli v súlade s časťou 7 bod 3 všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s., zasielané formou obyčajnej listovej zásielky ako list 2. triedy na adresu zasielania písomných listín, ktorú žalovaná uviedla v zmluve, čím sa dostali do jej dispozičnej sféry. V tomto spore tak preukázali, že ich právny predchodca takýmito faktúrami vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky, žalovaná napriek

písomným výzvam ich právneho predchodcu bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením dlhu voči podniku, a preto boli preukázateľne splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávok. Nedoručenie faktúr žalovanej zo spisu tak nevyplýva, žalovaná nerozporuje nedoručenie takýchto listín, a preto sa skutočnosť, že žalovanej boli faktúry riadne doručené považuje za nespornú podľa . Splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky postupcu je naplnené tiež poučením dlžníka o existencii dlhu realizovanom zasielaním sms notifikácií, upomienok, e-mailových notifikácií, telefonických a písomných výziev. Podporne poukázali na eurokonformný výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES. Ako prílohu tohto vyjadrenia predložili jednotlivé faktúry, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd ďalej zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol na žalovanú v Obchodnom vestníku vyhlásený konkurz ani oddlženie.

6. Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

8. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa , o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, . záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa ,

c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

10. Podľa o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

11. Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský vzťah, pretože právny predchodca žalobcu uzatváral so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred ním pripravená, právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy, resp. jej dodatku ale musela ju prijať ako celok alebo

odmietnuť. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná uzatvárala túto zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu tak právny predchodca žalobcu má postavenie dodávateľa a žalovaná má postavenie spotrebiteľa. Súd najskôr preskúmal aktívnu legitimáciou žalobcu a dospel k záveru, že ten nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal upravuje osobitným spôsobom podmienky, ktoré musí podnik splniť pri postúpení pohľadávky. Jednou z nich je aj preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu ide o obdobný postup ako v prípade <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o bankách s tým, že nedodržanie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (napr. Najvyššieho súdu SR sp.zn. <aspi:// module='JUD'&link='JUD2861325SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 24.04.2018 ). V predmetnom spore tak žalobca nepredložil žiadnu osobitnú výzvu jeho právneho predchodcu, ktorá by bola žalovanej účinným spôsobom doručená pred postúpením pohľadávky. Žalobca predložil súdu na preukázanie aktívnej legitimácie ako listinný dôkaz faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávky ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok. Vystavené faktúry boli adresované žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Podľa názoru súdu však neobstojí tvrdenie žalobcu, že aktívna legitimácie bola preukázaná jednotlivými faktúrami, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu žiadneho listinného dôkazu, ktorý by preukazoval doručenie takýchto faktúr žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa je naplnené aj poučením dlžníka o existencii dlhu, realizovanom v zasielaných SMS notifikáciách, upomienkach, e-mailových notifikáciách, telefonických a písomných výzvach tak je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil resp. neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval osobitnej výzvy žalovanej takýmto spôsobom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD3822628SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'>). Pokiaľ žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od oznámenia o postúpení pohľadávky a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 11.06.2003 tak súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.04.2018 z ktorého okrem iného vyplýva, že : „Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia ( ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s

účinkami i pre pôvodného veriteľa.“. Z uvedených dôvodov tak oznámenie o postúpení pohľadávky nekonvaliduje prípadnú neplatnosť postúpenia pohľadávky a to aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaná síce bola v súdnom konaní úspešná, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli a ani si neuplatnila ich náhradu, a preto jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).