Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-202-2016.pdf
PDF · 126.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/202/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: TAROM, s.r.o., IČO: 47 505 036, so sídlom Trnava, Halenárska 3, zastúpeného advokátom: Mgr. Marek Laktiš, so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti žalovaným: 1. Mgr. F. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 2. Ing. N. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 3. Ing. X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X. XX, S., 4. F. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, P., 5. O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, P., 6. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, S., 7. M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, S., 8. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, S., 9. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. L. XXXX/XX, S., 10. S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, S., 11. B. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, S., 12. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. Q. XX, O., 13. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, S., 14. Ing. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., 15. Mgr. P. X., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, W., 16. Mgr. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XXX, 17. Ing. P. W., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, 18. X. W., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, 19. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 20. M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, S., 21. P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. T. XXXX/X, S., 22. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, S., 23. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, S., 24. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, 25. S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX/A, W., 26. P. P., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XXX, S., 27. Ing. S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. F. XXX, 28. S. O., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, S., 29. H. X., nar. X.X.XXXX, bytom U., č. XXX, 30. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U., č. XXX, 31. H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, 32. Ing. U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. P. XX/XX, Q. A. S., 33. Ing. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, S., 34. H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M. A. F., 35. D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M. A. F., 36. U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, S., 37. H. O., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, S., 38. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X. XXXX/XX, S., 39. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X. XXXX/XX, S., 40. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, P., 41. Ing. F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, S., 42. T. T., nar. X.X.XXXX, bytom Q.. I. XXXX/XX, S., 43. Ing. B. T., nar. X.X.XXXX, bytom Q.. I. XXXX/XX, S., 44. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, S., 45. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, S., 46. N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, S., 47. S. O., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, S., 48. EUREX MEDICA, spol. s r.o., IČO: 36 392 944, so sídlom Na Šefranici 10, Žilina, 49. Ing. P. P., nar. X.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, 50. S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, S., 51. U. W., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., 52. D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Y. M. XX, A., 53. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X.. XXX, 54. F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. L. XXXX/X, S., 55. Mgr. P. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XXX/X, X., 56. Mgr. S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, S., 57. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. T. č. XX, 58. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, S., 59. Mgr. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. XXXX/XX, W., 60. RNDr. P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, O., 61. D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P.. F.. C.. Ľ. XXXX/XXX, L., 62. Mgr. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., 63. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, S. , 64. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, S., 65. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, W., 66. Ing. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, S., 67. Mgr. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., 68. E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. M. XX, S., 69. Ing. S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, S., 70. Ing. M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, S., 71. Ing. U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 72. Mgr. P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Q. XXXX/X, X. S., 73. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, S., 74. D. W., nar. X.X.XXXX, bytom V.I. XXXX/X, S., 75. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, S., 76. P. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, S., 77. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, S., 78. Ing. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X. XX, S., 79. C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. S. X, S., 80. U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. S. X, S., 81. P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, S., 82. Ing. H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX,
83. PaedDr. W. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, X., 84. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X. č. XXX, 85. P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X. č. XXX, 86. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X. č. XXX, 87. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. XXXX/XX, S., 88. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXXX/XX, S., 89. F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, I., 90. Ing. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, S., 91. Mgr. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, D., 92. N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, D., 93. Ing. P. X., nar. X.X.XXXX, bytom T. X, S., 94. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom U. M. XXXX/X, F., 95. S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. M. XXXX/X, F., 96. PhDr. O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. O. XXX/XXA, Q., 97. P. D., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, S., 98. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, S., 99. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 100. Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 101. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, S., 102. RNDr. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 103. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 104. F. W., nar. X.XX.XXXX, bytom T. S. X, S., 105. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. X, S., 106. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. X, S., 107. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. X, S., 108. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 109. L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, X., 110. B. P., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX/A, S., 111. Mgr. Q. P., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M. A. F., 112. Mgr. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., 113. MUDr. P. L., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, S., 114. Ing. S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, S., 115. P. Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, S., 116. E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 117. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom VI. I. XX, S., 118. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, S., 119. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, S., 120. Mgr. L. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O. X, S., 121. Mgr. X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom A. ulica XXXX/XX, S., 122. Ing. S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., 123. MUDr. T. O., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, S., všetci žalovaní zastúpení spoločnosťou: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, o určenie, že vlastníci bytov a nebytových priestorov nie sú oprávnení na výkon zákonného záložného práva a o zrušenie písomného hlasovania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/1/2014-169 zo dňa 9.12.2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1. až 123. sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaní 1. až 123. nie sú oprávnení na výkon zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za účelom uspokojenia pohľadávky na náhradu škody v sume 135.206 eur vykonaním dobrovoľnej dražby voči žalobcovi, ktorý bol predmetom písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX na O. ul. o. č. XX, XX, XX, XX v S. zo dňa 14.12.2013 až 15.12.2013 a hlasovania dňa 6.4.2014 k bytu č. XX (X.posch.), bytu č. XX (X.posch.) a bytu č. XX (X.posch.), nachádzajúce sa v bytovom dome súp. č. XXXX na O. ul. o. č. XX, XX v S., postavenom na pozemku parc. č. 5680/432, zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. S., obec S., okres Trnava, vrátane spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu a pozemku, všetko zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. S., obec S., okres Trnava, ďalej sa žalobca domáhal zrušenia písomného hlasovania žalovaných 1. až 123. zo dňa 14.12.2013 až 15.12.2013 o začatí, resp. pokračovaní s výkonom zákonného záložného práva voči žalobcovi, a napokon aj zrušenia hlasovania žalovaných 1. až 123. zo dňa 6.4.2014 o vyslovení súhlasu na výkon dobrovoľnej dražby predajom 3 bytov v zmysle záložného práva zamietol. Súd zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 335,22 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), § 14 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov).
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaní ako vlastníci, zastúpení správcom vyhlásili písomné hlasovanie, ktorého predmetom malo byť vyjadrenie súhlasu vlastníkov so začatím, resp. pokračovaním výkonu zákonného záložného práva podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov voči žalobcovi, keď právnym titulom výkonu záložného práva mali byť pohľadávky žalobcu a to pohľadávka z titulu nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a pohľadávka na náhradu škody. V čase podania žaloby na súd dňa 3.1.2014 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, bytu č. XX, bytu č. XX, a bytu č. XX nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX žalobca (spoločnosť TM - PLUS, spol. s r.o., so sídlom Trhovisko 235/7, Dunajská Streda v podiele 1/1). V katastri nehnuteľností bol na základe uvedeného zapísaný vznik záložného práva k predmetným bytom veriteľovi, vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu s. č. XXXX. V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bytu č. XX, bytu č. XX, a bytu č. XX nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX, teda žalobca už nie je vlastníkom ani jedného z predmetných bytov, ku ktorým vzniklo záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
4. Z vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že v časti požadovaného určenia (žalovaní nie sú oprávnení na výkon záložného práva) ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP. Súd preto skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení (porovnaj aj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 22412008). Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď bez takéhoto určenia je právne postavenia toho, kto sa domáha určovacou žalobou ochrany svojho práva neisté. Žalobca prevodom vlastníckeho práva stratil aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní, nakoľko prestal byť nositeľom práva, v danom prípade vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bytom, ochrany ktorého sa domáha v tomto konaní zabránením výkonu záložného práva a preto nemá naliehavý, resp. žiadny záujem na výsledku sporu, keď jeho postavenie sa akýmkoľvek rozhodnutím súdu o predmetnej žalobe vôbec nezmení, keďže už založené nehnuteľnosti nevlastní. I keď je záložné právo zriadené k bytu, toto právo prevodom vlastníctva nemôže prechádzať na ďalšieho vlastníka bytu v tom zmysle, že v prípade neuspokojenia pohľadávky pôvodného vlastníka, žalobcu, by bol možný výkon záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vzniklo v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k nehnuteľnosti, ktorá nepatrí dlžníkovi, keď ako vyplýva z citovaného ustanovenia, toto záložné právo vzniká zo zákona na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Aj vo zvyšnej časti nároku (vyslovenia zrušenia resp. neplatnosti hlasovania) okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pretože v zmysle § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, iba prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol. V danom prípade, žalobca v priebehu konania previedol predmetné byty na iné osoby, preto stratil postavenie prehlasovaného vlastníka teda i aktívnu legitimáciu v spore o učenie neplatnosti hlasovania. Vzhľadom na uvedené okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 335,22 eura za 1 úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.11.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. á 82,45 eura + 2 úkony zastupovanie na pojednávaní dňa 21.10.2015 a dňa 9.12.2015 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 3 á 86,04 Eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 1x v roku 2014 á 8,04 + 2x v roku 2015 á 8,39 eura, trovy právneho zastúpenia spolu 279,35 eura + 20% DPH, t.j. 55,87 eura.
6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi priznal vyčíslenú náhradu trov konania. Poukázal na to, že rozhodnutie je nesprávne, predčasné a nedostatočne odôvodnené, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pritom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávnej aplikácie hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem. Argumentoval tým, že dôvodnosť žaloby potvrdzuje vydané predbežné opatrenie ako aj opakovane vyslovený predbežný právny názor prvoinštančného súdu, že žalobcovia nie sú oprávnený na výkon záložného práva podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za účelom uspokojenia pohľadávky na náhradu škody v sume 135.206 eur vykonaním dobrovoľnej dražby voči žalobcovi. Napriek tomu okresný súd tento právny názor nepremietol do napadnutého rozsudku, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom. Okresný súd nesprávne určil, že prevodom vlastníctva k predmetným bytom na tretie osoby (až po začatí konania) stratil žalobca aktívnu legitimáciu, ako aj naliehavý právny záujem na výsledku sporu. Pokiaľ by tomu tak bolo, zobral by žalobu späť. Z úkonov žalovaných vyplýva, že v rozpore s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami odvodzujú spochybnený nárok na výkon záložného práva aj voči právnym nástupcom, aj keď podľa právneho názoru súdu je takýto prechod na tretie osoby neprípustný. Zo strany žalovaných sa jedná o uplatňovanie si konkrétneho (aj keď neoprávneného) nároku na náhradu škody, ktorého subjektom má byť výlučne žalobca. Prevodom vlastníctva bytu nedošlo k prechodu povinností (neuznaných) z právneho vzťahu náhrady škody na nového vlastníka, ale primárnym subjektom, ktorý je oprávnený sa brániť je žalobca. Nedošlo k strate aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu žalobcu, ale iba k rozšíreniu okruhu dotknutých účastníkov vo veci samej, čo sa premietlo v pristúpení spoločnosti TM-STAV s.r.o. ako vedľajšieho účastníka podľa § 93 OSP. Práve nezákonný výkon záložného práva vlastníkov má atribúty poškodzovania vlastníckeho práva, nie je vylúčené, že by sa vlastníkom bytov mohol v budúcnosti mohol stať opäť žalobca, resp. voči nemu uplatnené napr. odstúpenie od zmluvy. K zmene účastníka na strane žalobcu nedošlo vystúpením žalobcu z konania z obavy konštatácie okresným súdom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keď nový vlastník nie je subjektom nároku na náhradu škody, ani subjektom hlasovania o výkone zákonného záložného práva. Naďalej zostala potreba vyslovenia neoprávnenosti výkonu záložného práva voči žalobcovi, odvodene aj voči celému radu budúcich vlastníkov, bez ohľadu na to, či došlo k zmene vlastníka bytu alebo nie (zmena vlastníckeho postavenia z pohľadu žalovaných pravdepodobne nebude znamenať automatický zánik napadnutej platnosti hlasovania). Žalobcu sa rozhodnutie či už priamo alebo nepriamo stále dotýka a môže mať zásadný právny význam aj do budúcna aj v iných prípadoch. Rozhodnutie o náhrade trov v prospech žalovaných považuje za absurdné, keď okresný súd nezohľadnil, že žaloba bola podaná dôvodne a oprávneným subjektom, žalovaní dali dôvod na začatie konania, vo veci bolo úspešne vydané predbežné opatrenie, súd dal z hmotnoprávneho hľadiska za pravdu žalobe.
7. Žalovaní odvolanie nepodali, k odvolaniu žalobcu uviedli, že naliehavý právny záujem v sebe nezahŕňa akýkoľvek právny alebo ekonomický záujem na vedení konania. Výkonom záložného práva je ohrozené právo aktuálnych vlastníkov bytov. Aj iné osoby môžu mať určitý záujem na tomto konaní, ale naliehavý právny záujem majú výlučne a len vlastníci bytov. Procesnú situáciu týkajúcu sa nedostatku naliehavého právneho záujmu zapríčinil žalobca prevodom bytov na tretie osoby, čím sa zrejme chcel vyhnúť výkonu záložného práva, keďže má názor, že záložné právo nepôsobí na ďalších nadobúdateľov bytov. Poukázali na § 92 ods. 2 OSP, podľa ktorého zákon rieši vzniknutú procesnú situáciu. Žalobca nepodal návrh na zmenu účastníkov na jeho strane, zamietnutie žaloby bolo jedinou procesnou možnosťou. Podľa zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov účinný od 1.10.2014, žalobca mohol podať žalobu o zrušenie hlasovania najneskôr do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania. Žaloba o zrušenie hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 14. a 15.12.2013 bola účinne podaná dňa 23.4.2014, kedy žalobca presne označil všetkých žalovaných, zjavne oneskorene. Žaloba o zrušenie hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 6.4.2014 bola súdu doručená oneskorene, mala byť súdu doručená dňa 21.4.2014, keďže žalobca nepreukázal, kedy mu bol oznámený výsledok hlasovania schôdze zo dňa 6.4.2014. Prevodom bytov stratil žalobca aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie akéhokoľvek hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže túto má len prehlasovaný vlastník.
8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. OSP. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (s výnimkou citácie § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení od 1.10.2014), s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť (s danou výnimkou) a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
11. Podľa § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení ku dňu písomného hlasovania zo dňa 14. a 15.12.2013 ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
12. Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení ku dňu hlasovania zo dňa 6.4.2014), prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
13. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom okresného súdu, že v časti nároku vyslovenia zrušenia písomného hlasovania zo dňa 14. - 15.12.2016 a zrušenia hlasovania zo dňa 6.4.2014 je žaloba nedôvodná, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý tým, že v priebehu sporu previedol predmetné byty na iné osoby, stratil postavenie prehlasovaného vlastníka teda i aktívnu legitimáciu v tomto spore. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že okresný súd vo svojom odôvodnení neuviedol správny odkaz a znenie citového ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v odseku 11, ktorý je nutné aplikovať na nárok žalobcu (právneho predchodcu) vyslovenia zrušenia písomného hlasovania zo dňa 14. - 15.12.2016 ako aj znenie zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v odseku 12, ktorý je nutné aplikovať na nárok žalobcu (právneho predchodcu) vyslovenia zrušenia hlasovania zo dňa 6.4.2014, keďže aj tieto citované ustanovenia (odvolacím súdom) tak ako aj okresným súdom citovaný § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú obsahovo identické vo vzťahu k právu iba prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd.
14. Podľa § 80 písm. c) <. OSP (účinný k 30.6.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Občiansky súdny poriadok stanovoval, čoho sa môže žalobca domáhať žalobou, teda aké sú prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu. Podľa citovaného ustanovenia § 80 písm. c) OSP (v znení ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie) sa určenie môže týkať len právneho vzťahu alebo práva, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 <. OSP. Iné určenie, než určenie existencie právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa, v ktorom prípade už nejde o žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 80 písm. c) <. OSP ale inú žalobu, v ustanovení § 80 písm. c) <. OSP neuvedenú. Všeobecne platí, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej požiadavky, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie neplatnosti právnych úkonov alebo právnych skutočností. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu, a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia). Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu.
15. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou sporu je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je stranou sporu, vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch nejde o otázku okruhu strán sporu (žalobca/žalovaný), ale o to, či označené strany sú tými, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, popr. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie. Z pohľadu aktívnej vecnej legitimácie nie je pre výsledok konania rozhodujúce, či žalobca bol nositeľom hmotného práva, ktoré uplatnil na súde (teda či bol aktívne vecne legitimovaný) už v dobe podania žaloby. Rozhodujúce je to, či žalobca bol aktívne vecne legitimovaný v čase rozhodovania súdu o jeho nároku.
16. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že prvoinštančný súd nesprávne určil, že prevodom vlastníctva k predmetným bytom na tretie osoby (až po začatí konania) stratil žalobca aktívnu vecnú legitimáciu, ako aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení (žalovaní nie sú oprávnení na výkon záložného práva). V danej veci ide o výkon práva spojeného s vlastníctvom bytu a ak žalobca v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nebol vlastníkom uvedených bytov, nie je aktívne legitimovaným na uplatnenie práv spojených s vlastníckym právom podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Všetky práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytov prešli prevodom bytov na ich nadobúdateľa vlastníckeho práva k bytom.
17. S odvolacou námietkou žalobcu, že dôvodnosť žaloby potvrdzuje vydané predbežné opatrenie ako aj opakovane vyslovený predbežný právny názor prvoinštančného súdu, že žalovaní nie sú oprávnení na výkon záložného práva podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za účelom uspokojenia pohľadávky na náhradu škody v sume 135.206 eur vykonaním dobrovoľnej dražby voči
žalobcovi sa odvolací súd nestotožnil. Predbežné opatrenie bolo upravené v OSP (účinný k 30.6.2016), t. j. ako samostatný právny prostriedok ochrany ohrozených či porušených práv strán sporu, ktorý mal dočasný charakter a bolo ho možné ho nariadiť pred začatím konania vo veci samej, ako i po podaní žaloby vo veci samej, v ktorom súd nevykonával dokazovanie ale posudzoval osvedčenosť nároku strany sporu. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd posudzuje iné zákonné predpoklady (napr. naliehavosť dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, ....) ako pri rozhodovaní vo veci samej. Ak aj boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia neznamená to automaticky, žalobca musí byť úspešný aj v konaní vo veci samej.
18. Odvolacia námietka, že rozhodnutie o náhrade trov v prospech žalovaných je nesprávne, keďže žaloba bola podaná dôvodne a oprávneným subjektom, žalovaní dali dôvod na začatie konania a vo veci bolo úspešne vydané predbežné opatrenie, je nedôvodná. O náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením rozhodne súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania (§ 145 OSP). Pritom sa uplatňuje zásada, že účastníkovi, ktorému sa prizná náhrada trov konania podľa niektorého z ustanovení § 142 -143 OSP) sa prizná aj náhrada trov predbežného opatrenia. Pre priznanie nároku na náhradu trov predbežného opatrenia je preto irelevantné, v prospech koho bolo predbežné opatrenie nariadené. Prvoinštančný súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania (vrátane trov predbežného opatrenia) správne a to podľa § 142 ods. 1 OSP v znení k 30.6.2016, keďže žalobu ako nedôvodnú zamietol (v celom rozsahu) a teda vo veci boli plne úspešní žalovaní, ktorým správne priznal aj náhradu trov konania.
19. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
20. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).