Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-20-2017.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Subarea
24CoP/20/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. P., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX a E. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L., D. XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.06.2017 č.k. 6P/30/2017 - 32 takto
rozhodol:
I. JUDr. Slavomír Ivanecký, sudca Okresného súdu Bardejov nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
II. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku III.
III. Mení uznesenie vo výroku V. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bez prítomnosti. matky.
IV. Matka je povinná v stanovenom čase mal. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi s tým, že miesto odovzdania a prevzatia mal. bude v mieste bydliska matky.
V. V prevyšujúcom rozsahu návrh otca na úpravu styku zamieta.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletého domáhal zverenia mal. do jeho osobnej starostlivosti, uloženia povinností matke odovzdať ho do jeho starostlivosti, vyžiadať si súhlas otca na podanie žiadosti k vydaniu cestovného dokladu pre maloletého a úpravy styku s maloletým.
Obsah a hodnotenie námietky zaujatosti
2. Podaním zo dňa 07.07.2017 matka maloletého vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi ako aj voči všetkým sudcom Okresného súdu Bardejov s odôvodnením, že otec maloletého je bratom H.. A. P., sudkyne S. súdu L.. Okrem toho otec svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakladá aj na tvrdeniach a dôkazoch týkajúcich sa, či priamo vyhotovených jeho matkou C. P., matkou sudkyne Okresného súdu L.. Tieto skutočnosti zakladajú odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti vo veci konajúceho sudcu , ako aj ostatných sudcov Okresného súdu L..
3. Nadriadený súd posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu L. len vo vzťahu k sudcovi, ktorý ako zákonný sudca má prejednať a rozhodnúť spor.
Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
4. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní (viď obdobne b/ a c/). Relevantný je iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
5. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 C.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami C.s.p., ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
6. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. (Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
7. Ústava Slovenskej republiky deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike - nezávislosť a nestrannosť. Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom; označuje jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna nezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba vidieť ako jeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, jeho vedenia a kolektívu. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
8. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
9. V danom prípade je námietka zaujatosti sudcov Okresného súdu Bardejov odôvodňovaná tým, že otcova sestra vykonáva súdnictvo na tomto súde. V danej skutočnosti vidí matka maloletého objektívny dôvod pre vznik pochybností o nezaujatosti konania a rozhodovania namietaných sudcov.
10. Z obsahu spisu, ani vznesenej námietky nie je možné spochybniť pravdivosť vyjadrenia zákonného sudcu, podľa ktorého nemá žiaden vzťah k účastníkom, ani k ich zástupcom. Samotná skutočnosť, že sestra účastníka konania je sudkyňou príslušného súdu a ich spoločná matka je starou matkou maloletého, pričom otec sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opiera o jej tvrdenia, nie je objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. V tejto súvislosti, hoci sa nejedná o totožnú situáciu, je namieste poukázať na viaceré rozhodnutia NS SR ako aj ÚS SR, podľa ktorých dokonca ani v prípade prejedávania veci sudcu iným sudcom toho istého súdu nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Až v prípade, že by vzájomný vzťah sudcov prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu ( napr. 3 Nc 4/2016, IV. ÚS 124/2010, I. ÚS 352/2010).
11. Z vyššie uvedených dôvodov nadriadený súd rozhodol, že JUDr. Slavomír Ivanecký nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Obsah napadnutého rozhodnutia
12. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) rozhodol cit.:
„Z am i e t a návrh otca na zverenie maloletého Ivana do jeho osobnej starostlivosti.
Zamieta návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletého odovzdať maloletého A. do jeho starostlivosti.
Zamieta návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletého A. vyžiadať súhlas otca na podanie žiadosti k vydaniu cestovného dokladu pre maloletého A. a k vycestovaniu matky s maloletým do zahraničia.
Nezačína konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému A..
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A.:
- počas prvého mesiaca od vydania tohto neodkladného opatrenia každú stredu a každú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého,
- počas druhého mesiaca od vydania tohto neodkladného opatrenia každú stredu a každú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého,
- počas tretieho mesiaca od vydania tohto neodkladného opatrenia každú stredu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 14.00 hod. bez prítomnosti matky,
- počnúc od začiatku štvrtého mesiaca od vydania tohto neodkladného opatrenia do budúcna počas párneho týždňa od utorka od 10.00 hod. do stredy do 14.00 hod a každý nepárny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod. Otec si maloletého A. vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matka je povinná maloletého Ivana ba styk s otcom riadne pripraviť.
V prevyšujúcom rozsahu návrh otca na úpravu styku s maloletým A. zamieta. .“
13. Poukázal na to, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a dieťa žije s matkou. Otec sa domáha zverenia maloletého do vlastnej osobnej starostlivosti, čo odôvodňuje agresívnym správaním matky voči nemu, jeho matke a vedomým správaním matky maloletého, ktoré spočíva v zamedzení mu v styku s maloletým. Tak vážny zásah do práv jedného rodiča, s ktorým maloleté dieťa trvalé žije a jeho zverenie druhému rodičovi, s ktorým sa stretáva obmedzene, si vyžaduje mimoriadne okolnosti a najmä preukázanie, že to je v záujme maloletého dieťaťa a podľa názoru súdu aj v prípade rozhodovanie o takomto neodkladnom opatrení, kedy nárok nestačí osvedčiť, ale vzhľadom na záujem tak malého dieťaťa, akým A. bezpochyby je a možné narušenie jeho psychického stavu, aj preukázať. Pre záver o zneužívaní rodičovských práv a povinností, čomu by napovedalo tvrdenie otca o tom, že mu matka zabraňuje v styku s maloletým, je potrebné preukázať ( nielen tvrdiť), že došlo k takémuto správaniu matky, alebo napríklad že došlo k vzniku tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča a je to v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Takýto záver však súd nemôže oprieť iba o tvrdenie druhého rodiča, prípade čestné prehlásenia jeho blízkych príbuzných, ale o relevantné dôkazy, obvykle o znalecký posudok. V tejto fáze konania však takýto záver nemožno prijať. Preto súd návrh otca na zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti zamietol, pretože takéto skutočnosti sa nepotvrdili. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol návrh na zverenie maloletého Ivana do osobnej starostlivosti otca, logicky zamietol aj návrh otca na uloženie povinnosti matke na odovzdanie maloletého do jeho starostlivosti, ktorá vyžaduje predchádzajúce a súvisiace rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, čo súd zamietol. Súd zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletého A. vyžiadať súhlas otca na podania žiadosti k vydaniu cestovného dokladu pre maloletého Ivana a k vycestovaniu matky s maloletým do zahraničia. Zakázať matke vykonávať rodičovské práva v tomto rozsahu by znamenalo obmedziť ich a na takéto obmedzenie a teda zásah do rodičovských práv musia byť splnené zákonné podmienky v zmysle § 38 ods. 2 Zákona o rodine, čo súd nezistil. Návrh otca na vyžiadanie takéhoto súhlasu je preto podľa názoru súdu nedôvodný. Vycestovanie rodiča s maloletým do zahraničia je podstatnou vecou, na ktorej sa musia rodičia dohodnúť. Ak by jeden z nich svojvoľne porušil dané zákonné ustanovenie, malo by to pre takéhoto rodiča vážne, možno aj trestnoprávne následky. Takýto súhlas sa vyžaduje na základe Zákona o rodine a preto nie je potrebné ho deklarovať v súdnom rozhodnutí, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Súd nezačal konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A., pretože toto konanie inicioval otec podaním samostatného návrhu po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa na tunajšom súde vedie pod spisovou značkou 4P 164/2017. Súd upravil styk otca s maloletým a vzhľadom na vek maloletého, ako aj skutočnosť, že maloletý sa s ním podľa jeho tvrdenia stretáva málo vinou matky, rozhodol o postupnom rozšírení styku v trvaní počet hodín a dní , aby si dieťa na pravidelné stretávanie sa s otcom zvyklo. Z tohto dôvodu súd zároveň postupne rozhodol aj o tom, že najskôr sa dieťa s otcom stretne za prítomnosti matky, na ktorú je dieťa vzhľadom na vek zvyknuté a postupne sa styk otca s maloletým osamostatní.
Obsah odvolaní
14. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a v prípade, že by dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, aby upravil styk otca s mal. A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. každú sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., a to v prítomnosti matky. Uviedla, že v predmetnej veci bezodkladná potreba úpravy pomerov nevznikla. Matka dieťaťa zabezpečovala a zabezpečuje svojou osobnou starostlivosťou všetky potreby mal. dieťaťa, nikdy dieťa neopustila a starostlivosť matky o mal. dieťa je vykonávaná v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Nie je preto v záujme mal dieťaťa, ale bol by naopak jeho zdravý vývoj ohrozujúcim taký zásah súdu, ktorým by dieťa bolo odňaté zo starostlivosti matky, ku ktorej má bazálnu citovú väzbu, je k nej, vzhľadom na svoj útly vek, pripútané všetkými svojimi väzbami, a matka preňho predstavuje pocit bezpečia a domova. Otec samotný uvádza, že s matkou mal. dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od mesiaca február 2017, čo matka potvrdzuje. Toto definitívne prerušenie spolužitia však nebolo prvým prerušením spolužitia rodičov mal. dieťaťa. Už v roku 2016 opustil otec spoločnú domácnosť s matkou a s mal. dieťaťom na približne 4 mesiace. Starostlivosť o dieťa počas celého jeho života zabezpečuje matka. Otec nikdy, ani počas spolužitia s matkou, nezabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa, o výkon tejto starostlivosti v zmysle vykonávania činností, ktoré sú potrebné pri opatere takého malého dieťaťa, neprejavoval nikdy záujem, nemá vo vykonávaní tejto činnosti žiadnu zručnosť, ani skúsenosti. Po poslednom opustení spoločnej domácnosti otcom vo februári 2017, sa otec stretával s mal. dieťaťom podľa vlastného uváženia,
niekedy raz za týždeň, niekedy raz za dva týždne. Matku kontaktoval SMS správami a na základe jeho prejaveného záujmu o styk sa s ním matka na styku so synom dohodla. Tieto stretnutia trvali 2 až 3 hodiny, počas ktorých bola pri styku v zásade zakaždým prítomná matka, ktorá zabezpečoval v prípade potreby starostlivosť o potreby mal. dieťaťa. Zo stykom otca s mal. dieťaťom nebol doposiaľ žiaden problém a o tom, že by otec mal byť nespokojný s častosťou, či rozsahom styku so synom sa matka dozvedela prvý krát vtedy, keď je bolo doručené neodkladné opatrenie spolu s návrhom otca. Z uvedených skutočností vyplýva, že v čase podania, ani v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia neexistovala potreba bezodkladne zasiahnuť do pomerov vo veci starostlivosti o mal. dieťa, konkrétne styku mal. dieťaťa s otcom, keďže tento styk sa realizoval v rozsahu a spôsobom, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa, a zároveň sa tento styk realizoval podľa požiadaviek otca. Nie je však možné súhlasiť s rozsahom tohto styku tak, ako ho upravil súd prvej inštancie. Predovšetkým mal. dieťa v čase o 14.00 hod. spí. Mal. A. má 2 a pol roka, a je všeobecne známou skutočnosťou, že deti v tomto veku spia aj popoludní. Mal. dieťa má pravidelný režim a o 14.00 hod. prakticky každý deň ešte spí. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné upraviť styk dieťaťa s .otcom upraviť tak, aby dieťa bolo matkou budené a vytrhané zo spánku, aby otec mohol realizovať styk. Navyše, je rovnako všeobecne známe, že také malé deti bývajú po násilnom vytrhnutí zo spánku plačlivé a mrzuté. Nie je teda ani v záujme otca, aby za týchto okolností strávil čas s dieťaťom v rozpoložení, ktoré zodpovedá dieťaťu nepríjemnému a neprirodzenému zobudeniu. Z uvedeného dôvodu matka, v prípade, že styk bude právoplatne upravený neodkladným opatrením, navrhuje posunúť jeho začiatok v sobotu na 15.00 hod. Mal. dieťa nastúpi v septembri do materskej školy a z uvedeného dôvodu je styk, ak by bol realizovaný na základe neodkladného opatrenia, vhodné upraviť tak, aby sa realizoval po tom, čo dieťa opustí predškolské zariadenie. Matka trvá na tom, že jej prítomnosť pri styku dieťaťa s otcom je nevyhnutná pre zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa, a to predovšetkým preto, že dieťa je na prítomnosť matky zvyknuté, ale aj preto, že ako už bolo uvedené, otec nemá žiadne skúsenosti so starostlivosťou o dieťa a nevie sa oňho postarať. Navyše, dieťa zatiaľ veľmi málo rozpráva, v súčasnosti nevie slovami vyjadriť svoje potreby. Matka potreby dieťaťa pozná a rozumie jeho neverbálnym prejavom. Ak by však dieťa bolo odkázané na niekoľkohodinovú, či dokonca niekoľkodňovú starostlivosť otca bez matky, ocitlo by sa v situácii, kedy by nedokázalo vyjadriť verbálnou komunikáciou ani svoje potreby, ani svoju nespokojnosť a ani prípadné zdravotné problémy. Je nespochybniteľné, že vystaviť dieťa takejto situácii je proti jeho najlepšiemu záujmu a môže byť konaním, ktoré môže spôsobiť nezvratné negatívne následky na psychickom vývine mal. dieťaťa. Rovnako nie je pravdivý otcov opis udalostí zo dňa 17. 6. 2017. Matka mal. dieťaťa uviedla dôvody vo svojej námietke zaujatosti predloženej súdu dňa 6. 7. 2017, pre ktoré sú sudcovia Okresného súdu Bardejov, vrátene sudcu, ktorý vydal napadnuté uznesenie z rozhodovania vylúčení. Keďže dôvody vylúčenia existovali už v čase vydania napadnutého rozhodnutia, je nepochybné, že napadnuté uznesenie vydal vylúčený sudca.
15. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie aj otec maloletého. Má za to, že súd svojím rozhodnutím porušil jeho práva rodiča a práva samotného dieťaťa. Na obmedzenie jeho styku s dieťaťom súd nemal žiaden zákonný dôvod, poukázal na judikatúru súdov týkajúcich sa uvedenej problematiky. Má za to, že nebol naplnený záujem na riadnej výchove maloletého dieťaťa oboma rodičmi a súd obmedzil jeho práva na styk s dieťaťom, rovnako právo dieťaťa na styk s druhým rodičom bez akéhokoľvek vážneho dôvodu. Súd si ani nevyžiadal správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove k uvedenému, či prešetreniu pomerov minimálne otca, dokonca ani správu o tom, že boli požiadaní dňa 17.6.2017 o spoluprácu ( pri fyzickom útoku na moju matku matkou maloletého ) a podaní vysvetlenia zo dňa 19.6.2017. Otec nesúhlasí s tým, aby sa prvý mesiac styk otca s maloletým uskutočňoval za prítomnosti jeho matky, nakoľko matka v minulosti pri týchto stretnutiach vyvolávala konflikty, vulgárne mu nadávala, napádala ho fyzicky ( aj keď som mal syna na rukách ) a to všetko pred maloletým, ktorý je z takéhoto správania matky rozrušený, plače a trasie sa, či vracia. V tomto prípade sa nejedná o situáciu, kedy by syna nevidel mesiace, či roky a syn by ho nepoznal, aby bolo nutné styk otca s dieťaťom riešiť postupne. Problém je v tom, že s matkou dieťaťa sa na stretávaní so synom neviem dohodnúť, a to ani po rozhodnutí súdu, ktoré matka nanešťastie nerešpektuje. Naviac od nariadenia neodkladného opatrenia a nadobudnutia jeho vykonateľnosti sa pravidelne v čase o 14.00 hod dostaví na stanovené miesto za účelom stretnutia sa so synom, avšak matka vôbec nerešpektuje súdne rozhodnutie a dieťa mu v stanovenom čase neodovzdá ani nepripraví maloletého na stretnutie s otcom. Ak by nečakal v mieste stretnutia aj dve hodiny, tak syna ani neuvidí. Hodiny mu matka nechce vykompenzovať iným dňom, či dlhším stretnutím so synom. Takže reálne so synom trávi 2-3 hodiny, namiesto stanoveného rozsahu. Na jeho sms, aby mu napísala, kedy syn vstane, mu neodpovedá s odôvodnením, že nie je povinná mu písať. Syn nie je vo veku, kedy nevyhnutne a nepretržite vyžaduje prítomnosť svojej matky. Syn ho
pozná, trávil som s ním voľný čas, brával ho do miesta svojho bydliska ( podotýkam od narodenia ), kde to tiež pozná, má tam svoju rodinu, svoje hračky a pod. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na uloženie povinnosti matke maloletého A. vyžiadať súhlas otca na podanie žiadosti k vydaniu cestovného dokladu pre maloletého Ivana a k vycestovaniu matky s maloletým do zahraničia, okrem iného poukazujem aj na ust. § 35 Zákona o rodine. Vzhľadom k vyhrážkam matky, že s maloletým odíde do zahraničia a že ho nikdy neuvidí, sú splnené podmienky aj na uloženie povinnosti matke vyžiadať si súhlas otca k podaniu žiadosti na vydanie cestovného dokladu pre maloletého ( zák. č. 647/2007 Z.z. ) a jeho vycestovanie do zahraničia, aby sa vyhli situácii únosu dieťaťa. Matka predtým niekoľko rokov pôsobila v Anglicku a tvrdí, že tam má zázemie a že sa tam vráti s naším synom. Otec má vážne obavy, že tak aj učiní bez toho, aby o tom mal vedomosť.
Hodnotenie odvolacieho súdu
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky a odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Matka vo svojom odvolaní namieta, že súd nesprávne posúdil osvedčenie naliehavej potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Základnou zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázaná potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, k dohode rodičov o úprave styku otca a maloletým nedošlo, otec je v stretávaní sa so synom obmedzovaný rôznymi okolnosťami deklarovanými matkou maloletého. Ako to vyplýva z obsahu odvolania otca a z jeho vyjadrenia k odvolaniu matky, ani v čase po nariadení neodkladného opatrenia sa situácia nezmenila, súdom nariadený začiatok styku dodržiavaný nie je. Z obsahu predloženej sms korešpondencie rodičov je potrebné konštatovať, že sa rodičia ohľadom styku otca s maloletým nie sú schopní dohodnúť vzhľadom na ich zrejmý partnerský konflikt. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože pre maloleté dieťa je pravidelný kontakt s rodičom nevyhnutný pre udržanie a prehlbovanie vzájomných citových väzieb. Nie sú zároveň známe žiadne okolnosti, z ktorých by
vyplývalo, že kontakt maloletého s otcom nie je v jeho záujme. Na základe týchto skutočností považuje odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie za preukázané, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov.
18. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, b) zastupovanie mal. dieťaťa, c) správa majetku mal. dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
19. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu.
20. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách. ( viď uznesenie ÚS ČR, sp.zn. I.ÚS 955/15 z 14. 3. 2017).
21. Obaja rodičia vo svojich odvolaniach namietajú správnosť záveru súdu o rozsahu styku otca s maloletým. Matka považuje určený styk za neprimeraný vzhľadom k veku maloletého, predovšetkým jeho potrebe spánku v čase popoludňajšieho spánku. Otec považuje určený styk za nedostatočný pre realizáciu jeho rodičovských práv. V prvom rade je potrebné uviesť, že v súlade s citovanými doktrinálnymi závermi súdov ohľadom kritérií pre rozhodovanie o styku nerezidentného rodiča s
dieťaťom rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa je matkou navrhovaná forma styku neprijateľná z dôvodu jej nepostačujúceho rozsahu, ktorý by neumožnil vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej starostlivosti zo strany otca. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že otec s maloletým dieťaťom a jeho matkou žil v spoločnej domácnosti. Maloletý je na neho zvyknutý, v jeho prítomnosti je spokojný. Nie je zrejmý žiaden objektívny dôvod, aby dieťaťu, ktoré so svojim otcom žilo v spoločnej domácnosti bol obmedzený styk na 4 hodiny v týždni, hoci aj na krátke vymedzené obdobie. Na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že takého obmedzenie by mohlo mať za následok odcudzenie sa dieťaťa otcovi a preto postupná úprava nie je na mieste. Tá prichádza do úvahy práve v prípadoch, kedy dieťa nemá s nerezidentným rodičom vybudovaný žiaden vzťah, resp. tento vzťah je vážne narušený. Pokiaľ matka poukazuje na dobu, počas ktorej rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom táto doba má mať vplyv na rozsah stretávania sa otca so synom, je potrebné uviesť, že doba, ktorá uplynula od prerušenia spolužitia rodičov nie je natoľko dlhá, aby mohla ovplyvniť vzťahy medzi synom a otcom a neboli matkou osvedčené žiadne iné skutočnosti, ktoré by počas tejto doby nastali a boli dôvodom pre zásadné obmedzenie styku otca so synom. Vo vzťahu k námietke matky ohľadom nevhodného časového začiatku styku o 14.00 hod. vzhľadom na možné narúšanie režimu dieťaťa, ktoré poobede spí je potrebné uviesť, že popoludňajší spánok dieťaťa nie je dôvodom pre obmedzenie časového rozsahu styku otca s dieťaťom počas dňa. Ako najvhodnejšiu formu úpravy styku odvolací súd považoval čas od 9.00 hod. do 17.00 hod. tak, aby nedochádzalo k narušovaniu denného režimu dieťaťa a zároveň aby bol poskytnutý dostatočný priestor pre realizáciu rodičovských práv a povinností otca. Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho vybudovaný vzťah k otcovi, v súlade s jeho záujmom na nerušený kontakt s druhým rodičom v pokojnom prostredí, s prihliadnutím ku konfliktným situáciám, ku ktorým medzi rodičmi dochádza v prítomnosti dieťaťa, nie je pri styku otca prítomnosť matky vhodná a neboli zistené žiadne iné skutočnosti majúce vplyv na nevyhnutnosť prítomnosti matky počas styku.
22. K námietke matky, že maloletý od 09/2017 nastúpi do predškolského zariadenia, v dôsledku čoho je potrebné prispôsobiť čas styku pobytu dieťaťa v škôlke odvolací súd udáva, že v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení maloletý predškolské zariadenie nenavštevuje. Ak v dôsledku jeho nástupu do predškolského zariadenia dôjde k relevantnej zmene pomerov (clausula rebus sic stantibus), bude táto skutočnosť dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia.
23. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal aj uloženia povinnosti matke vyžiadať si jeho súhlas na podanie žiadosti k vydaniu cestovného dokladu pre maloletého a k vycestovaniu matky s maloletým do zahraničia. Správne súd prvej inštancie uviedol, že otázku vydania cestovného dokladu a otázku zmeny obvyklého pobytu maloletého je v súlade s ust. § 35, ods. 1 ZoR potrebné považovať za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv. Je potrebné skonštatovať, že v súčasnosti úmysel matky zmeniť obvyklý pobyt dieťaťa vycestovaním do zahraničia proti vôli otca nemožno považovať za osvedčený. Je zrejmé, že otec so zmenou obvyklého pobytu maloletého nesúhlasí. Matka v prípade, ak má v úmysle zmeniť obvyklý pobyt dieťaťa a nedisponuje písomným súhlasom otca, môže požiadať súd o nahradenie takého súhlasu. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k tzv. rodičovskému únosu, ktorý je upravený v Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Správny je záver súdu prvej inštancie, že nie je potrebné výrokom súdneho rozhodnutia deklarovať povinnosť, ktorá matke vyplýva priamo zo Zákona o rodine.
24. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. uznesenie v napadnutom výroku V. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia (III) a napadnuté uznesenie vo výroku III. ako vecne správne podľa § 387 C.s.p. potvrdil.
25. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).