Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-89-2016.pdf
PDF · 134.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: D.. D. P., advokát so sídlom H., U. 3, O. XX XXX XXX, zast. JUDr. Karolom Mečiarom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 2, Bojnice, IČO 17 335 795, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava, IČO 35 967 421, o zaplatenie 13.226,40 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 6.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 13.226,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 22.4.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe písomného plnomocenstva vykonal v prospech žalovaného právne služby, odmenu ktorých si vyúčtoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. faktúrou č. 07/04/2015 z 7.4.2015 splatnou dňa 21.4.2015 v sume 13.626,40 eur. Žalovaný časť vyúčtovanej odmeny zálohovo na základe faktúry žalobcu č. 27/11/2012 z 27.11.2012 v sume 400,-eur uhradil, na základe čoho zostáva dlžný 13.226,40 eur. Nárok na odmenu žalobcu je za poskytovanie právnych služieb žalovanému a jeho právne zastupovanie v konaní pred Okresný súdom Prievidza spis. zn. 16C 94/2004. Žalovaný dlžnú sumu napriek viacerým výzvam nezaplatil, preto navrhol podanej žalobe vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz spis. zn. 16C 89/2016-23 z 1.7.2016, proti ktorému v zákonnej lehote v podaní z 1.8.2016 podal žalovaný odpor. Uviedol, že so žalobcom uzatvoril 1.12.2003 zmluvu o poskytovaní právnych služieb vrátane dodatkov z 26.1.2004 a 31.8.2006, kedy v zmysle článku III. zmluvy bola odmena žalobcu za poskytovanie právnych služieb dohodnutá v paušálnej odmene vo výške 15.000,- Sk, pričom dodatkom č. 2 bolo dohodnuté znenie článku III. zmluvy, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal žalobcovi hradiť odmenu v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a to podľa § 5 ods. 1 písm. a/ podľa počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie veci (hodinovú odmenu), vrátane vynaložených hotových výdavkov, najmä náhrady za súdne a ostatné poplatky, cestovné, poštovné, telefónne výdavky a pod.. Zároveň sa dohodlo, že dohodnutú odmenu si bude advokát účtovať za mesiac, v ktorom došlo k poskytnutiu právnej pomoci a služieb na základe ním vystavenej faktúry po odsúhlasení štatutárnym zástupcom klienta. Uviedol, že v zmysle uvedenej zmluvy bol spôsob určenia odmeny žalobcu ako advokáta v zmysle dodatku č. 2 určený ako hodinová odmena v súlade s § 2 až 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, účinnej ku dňu 1.9.2006, pričom trvanie zmluvy, jej dodatkov alebo spôsob určenia odmeny žalobcu neboli počas poskytovania právnych služieb ukončené alebo pozmenené. Poukázal na to, že žalobca listom
z 15.5.2015 označeným ako príloha k faktúre č. 07/04/2015 z 7.4.2015 upravil vyúčtovanie uvedenej faktúry tak, že pôvodné vyúčtovanie uvedené vo faktúre znížil o sumu 7494,51 eur a v konečnom dôsledku si tak žalobca vyúčtoval ako odmenu za úkony v konaní 16C 94/2004 sumu vo výške 5731,89 eur a nie sumu vo výške 13.226,40 eur. Zástupca žalovaného ďalej v priebehu konania uviedol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola ukončená neplatne, pričom predmetná zmluva sa spravuje Obč. zákonníkom, nakoľko v zmysle Obch. zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, nešlo ani o tzv. absolútny obchod resp. fakultatívny obchod a už vôbec nešlo o relatívny obchodný záväzkový vzťah, nakoľko žalovaný nie je subjektom, ktorý by podliehal ustanoveniu vtedy účinného § 261 ods. 2 Obch. zákonníka, pričom predmetom zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom nebolo zabezpečenie verejných potrieb. Časť nároku žalobcu považuje za premlčaný, a to v rozsahu odmeny za všetky úkony, ktoré žalobca vykonal v konaní 16C 94/2004 do 6.10.2011, čo bolo odvolanie na KS v Trenčíne, čo je uvedené pod bodom 10. v liste žalobcu z 7.4.2015. Ďalej poukázal na to, že žalobca vedome zahrnul do žalobného petitu aj značnú časť odmeny, ktorá mu už podľa jeho vlastného vyjadrenia bola zo strany žalovaného uhradená, preto s poukazom na všetko uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 3. Zástupca žalobcu v priebehu konania uviedol, že o skutočnosti potvrdzujúcej oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na odmenu ním vykonaného vyúčtovania a aj vykonanej úhrady, poukazuje na konanie 11C 107/2008, v ktorom prípade žalovaný bez akýchkoľvek prieťahov uhradil rozdiel v priznanej odmene súdom a uhradenej v tom prípade navrhovateľkou, o čom doložil faktúru č. 1100039 z 31.10.2011, kópiu z výpisu z účtu žalobcu z 23.11.2011. Ďalej uviedol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci sa podľa neho spravuje Obchodným zákonníkom. Žalovaný bol založený ako štátna organizácia, išlo o subjekt, ktorý poskytoval služby vo verejnom záujme, pričom v tom čase žalovaného bolo možné považovať za podnikateľa, nakoľko na základe živnostenského oprávnenia vykonával aj rôznu podnikateľskú činnosť. Z dokazovania je nepochybné, že sporové strany predmetnú zmluvu ukončili v mesiaci apríl 2011, kedy žalobca podľa tejto zmluvy naposledy žalovanému fakturoval poskytnuté právne služby, pričom i z vyjadrenia bývalého riaditeľa žalovaného MUDr. Gerlicha vyplýva a nebolo v tom čase medzi stranami sporné, že zmluvný vzťah bol ukončený, ktorý bolo možné ukončiť aj ústnou dohodou. Hoci sa v zmluve o poskytovaní právnej pomoci uvádza, že žalobca mal žalovaného zastupovať aj pred štátnymi a inými orgánmi, z praxe medzi stranami je jednoznačné, že na každý súdny spor žalovaný vystavoval žalobcovi osobitné plnomocenstvo, pričom žalobca toto zastúpenie fakturoval osobitne nad rámec dohodnutej paušálnej odmeny, resp. nad rámec hodinovej odmeny, a je nepochybné, že žalovaný mu takto vystavenú faktúru aj reálne zaplatil. Preto s poukazom na uvedené navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 4. Zástupca žalovaného v priebehu konania uviedol, že podľa jeho názoru predmetom zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uzavretej so žalobcom bolo jednoznačne aj zastupovanie klienta v súdnych sporoch, v súvislosti s čím poukázal na článok II. uvedenej zmluvy i na článok III. odsek 2 uvedenej zmluvy. V súvislosti s úkonmi vykonanými žalobcom v konaní 16C 94/2004 uviedol, že tieto boli v zmysle faktúry žalobcu vykonané už v roku 2004, v súvislosti s čím namietol premlčanie časti uplatňovaných nárokov žalobcu, nakoľko v zmysle zmluvy o poskytovaní právnej pomoci bol žalobca povinný fakturovať za svoje služby mesačne. Poukázal na výpoveď žalobcu, že až do apríla 2011 fakturoval mesačnými faktúrami odmenu aj za úkony v konaní 16C 94/2004, preto zastáva názor, že určitá časť odmeny za toto konanie už bola v zmysle jeho faktúr a dohodnutej odmeny uhradená. Namietol neplatnosť ukončenia trvania zmluvy s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže nebolo urobené písomne, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by sa vzťah ňou založený mal spravovať ustanoveniami Obch. zákonníka. V súvislosti s článkom V. zmluvy o poskytovaní právnych služieb uviedol, že tento článok sa má vykladať ako celok, pričom bolo dohodnuté, že všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou, pričom dohoda o ukončení platnosti zmluvy je zmenou zmluvy v bode jej trvania. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 89/2016, a to faktúrou č. 27/11/2012, č. 07042015, prílohou k faktúre č. 07/04/2015, listami žalobcu z 7.4.2015 a 4.5.2015, z 25.8.2015, z 13.11.2015, listom žalovaného z 13.11.2015, listom žalobcu z 19.2.2016, zmluvou o poskytovaní právnej pomoci z 1.12.2003 vrátane dodatkov č. 1, 2, listami žalovaného z 23.6.2015 a 9.11.2015, listom žalobcu z 15.5.2015, faktúrou č. 1100039 z 31.10.2011, výpisom z účtu žalobcu za november 2011, zápisnicou z pojednávania v konaní 18C 89/2016, listom MUDr. Ladislava Gerlicha z 13.11.2015, listom žalobcu z 24.3.2017, rozsudkom OS PD 18C 89/2016, zriaďovacou listinou žalovaného z 29.11.1991, rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny z 26.2.2001, dodatkom č. 1 z 2.1.2003, špecifikáciou časových úkonov žalobcu z 5.6.2017, pripojenými spismi tun. súdu 11C 107/2008 a 16C 94/2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 1.12.2003 uzavretej medzi žalovaným ako klientom a žalobcom ako advokátom / č.l. 31 spisu/ súd zistil, že predmetom uvedenej zmluvy v zmysle článku II. bolo poskytovanie právnej pomoci a služieb advokátom, spočívajúcej v príprave a spisovaní písomností právneho charakteru, v poskytovaní právnych porád a konzultácií v rámci vybavovania právnej agendy klienta, komplexné vybavovanie právnej agendy klienta, v zastupovaní klienta na základe plnej moci udelenej osobitne pre každý prípad pred štátnymi a inými orgánmi, inými inštitúciami, organizáciami, občanmi a pod., vo vedení centrálnej evidencie všetkých zmlúv uzatvorených klientom... V článku III. bod 1 sa dohodlo, že za poskytnutú právnu pomoc a služby sa klient zaväzuje platiť advokátovi odmenu v súlade s ustanoveniami Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, § 5 ods. 1 písm. b/ mesačnú paušálnu odmenu vo výške 15.000,- Sk. V článku III. bod 2 klient sa zaviazal popri odmene poskytnúť advokátovi vynaložené hotové výdavky, týkajúce sa súdnych poplatkov, poplatkov, výdavkov na znalecké posudky a kolky. V článku III. bod 3 sa dohodlo, že dohodnutú paušálnu odmenu si bude advokát účtovať na základe ním vystavenej mesačnej faktúry. V článku V. sa dohodlo, že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Nadobúda platnosť dňom 1.12.2003. Zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť dohodou zmluvných strán vždy k poslednému dňu v mesiaci. Všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou. 7. Z dodatku č. 1 k uvedenej zmluve z 26.1.2004 (č.l. 33 spisu) súd zistil, že v uvedenom dodatku sa podľa článku V. zmluvy a v súlade s ustanovením článku III. zmluvy dopĺňa jeho znenie nasledovne: Za plnenie mimoriadnych úloh a úloh nad rámec dohodnutých touto zmluvou môže klient výšku dohodnutej mesačnej odmeny primerane zvýšiť. Z dodatku č. 2 k uvedenej zmluve z 31.8.2006 (čl. 34 spisu) súd zistil, že v článku I uvedeného dodatku sa dohodlo, že zmluvné strany podľa článku V. zmluvy menia ustanovenia článku III., ktorého úplné znenie je nasledovné: 1/ Za poskytnutú právnu pomoc a služby sa klient zaväzuje platiť advokátovi odmenu v súlade s ustanoveniami Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov podľa § 5 ods. 1 písm. a/ podľa počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie veci (hodinovú odmenu). Výška hodinovej odmeny sa stanovuje v sume 500,- Sk. 2/ Klient sa zaväzuje popri odmene poskytnúť advokátovi vynaložené výdavky týkajúce sa vybavovanej veci, najmä náhrady za súdne a ostatné poplatky, cestovné, poštovné a telefónne výdavky a pod.. 3/ Dohodnutú odmenu si bude advokát účtovať za mesiac, v ktorom došlo k poskytnutiu právnej pomoci a služieb na základe ním vystavenej faktúry po odsúhlasení štatutárnym zástupcom klienta. Ostatné ustanovenia Zmluvy zostávajú nezmenené. V článku II. sa dohodlo, že uvedený dodatok nadobúda platnosť a účinnosť dňom 1.9.2006
8. Z faktúry č. 07/04/2015 z 7.4.2015 /č.l. 5 spisu/ súd zistil, že v uvedenej faktúre si žalobca vyúčtoval voči žalovanému odmenu za zastupovanie zdravotníckeho zariadenia ako odporcu / teda žalovaného/ v zmysle plnomocenstva vo veci navrhovateľky E., o náhradu škody v sume 160.924,12 eur s prísl., v konaní pred Okresným súdom Prievidza spis. zn. 16C 94/2004 a Krajským súdom v Trenčíne č. 4Co/308/2014 z 12.2.2015, a to vo výške spolu 13.626,40 eur, z čoho odpočítal poskytnutú zálohu na základe faktúry č. 27/11/2012 z 27.11.2012 v sume 400,- eur a spolu k úhrade uviedol 13.226,40 eur. Uvedená faktúra bola splatná 21.4.2015.
9. Z prílohy k uvedenej faktúre z 7.4.2015 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že si žalobca ako splnomocnený zástupca účtoval v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 13.626,40 eur za vykonanie nasledovných právnych úkonov, a to 1/ prevzatie veci a prvá porada s klientom 11.10.2004 v sume 745,21 eur ( režijný paušál 4,51 eur) 2/ vyjadrenie k návrhu na konanie 20.10.2004 v sume 745,21 eur (4,51 eur), 3/ stanovisko odporcu 1 k vyjadreniu navrhovateľky 16.12.2004 v sume 745,21 eur (4,51 eur), 4/ pojednávanie 3.3.2005 od 13.00 do 14.30 hod., 745,21 eur /4,51 eur/, 5/ pojednávanie 12.1.2006 od 9.00 do 14.30 hod. (viac ako 4 hodiny) 2.235,63 eur /5,44 eur/, 6/ vyjadrenie odporcu 1/ k ZP 22.5.2008 - 745,21 eur /6,31 eur/, 7/ pojednávanie 24.11.2008 od 12.40 do 15.23 hod. - 745,21 eur /6,31 eur/, 8/ pojednávanie 18.12.2008 od 9.00 do 10.46 hod. - 745,21 eur /6,31 eur/, 9. pojednávanie 18.8.2011 od 12.50 do 13.50 hod.- 745,21 eur /7,41 eur/, 10/ odvolanie KS Trenčín 6.10.2011 - 745,21 eur /7,41 eur/, 11/ vyjadrenie odporcu 1 k ZP 7.10.2013 - 745,21 eur /7,81 eur/, 12/ pojednávanie 12.12.2013 od 12.45 do 13.30 hod. - 745,21 eur /7,81 eur/, 13/ odvolanie odporcu 1 dňa 28.1.2014 - 745,21 eur /8,01 eur/, 14. vyjadrenie odporcu 1 k odvolaniu navrhovateľky 14.2.2014 - 745,21 eur /8,01 eur/, 15/ pojednávanie KS Trenčín 12.2.2015 od 13.30 do 15.20 hod. - 745,21 eur /8,39 eur/, 16/ režijný paušál /§ 16 ods. 3 vyhl./ uvedený podľa rokov v zátvorkách, 17/ náhrada za stratu času / § 17 ods. 1 vyhl./ KS Trenčín 12.2.2015 - 6 x 13,98 eur - 83,88 eur, 18/ náhrada cestovných výdavkov / § 16 ods. 4 vyhl./ podľa zákona č. 119/1992 Zb. / KS Trenčín 12.2.2015/ zákl. náhrada 120 km x 0,183
eur - 21,96 eur, PHM /120 km x 0,06 x 1,234/ - 8,88 eur, spolu celkom 13.626,40 eur, z toho záloha - faktúra č. 27/11/2012 z 27.11.2012 mínus 400,- eur, a k úhrade potom spolu 13.226,40 eur.
10. Z faktúry č. 27/11/2012 z 27.11.2012 súd zistil, že v uvedenej faktúre si žalobca vyúčtoval voči žalovanému okrem iných odmenu za zastupovanie zdr. zariadenia ako odporcu v zmysle plnomocenstiev v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z.z. v súdnom spore 1/ P. E. o náhradu škody 160.924,12 eur s prísl, (posledné pojednávanie 18.8.2011), stav veci znalecké dokazovanie OS Prievidza č. 16C 94/2004 zálohu 400,- eur. Uvedená faktúra bola splatná 11.12.2012.
11. Z listu z 15.5.2015 (č.l. 38 spisu) súd zistil, že v uvedenom liste žalobca oznámil žalovanému, že upravuje prílohu k faktúre č. 07/04/2015 z 7.4.2015, s tým, že po vykonanom jednaní u žalovaného 12.5.2015 upravuje uplatnené vyúčtovanie o vypustenie úkonov uvedených pod bodom 1. - 8., čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 7.494,51 eur, o ktorú znižuje pôvodnú faktúru a uplatňuje si takto celkovo 5731,89 eur. V závere uviedol, že predmetná úprava z jeho strany je vykonaná z dôvodu, že mal s ním ako s klientom uzatvorený zmluvný vzťah na poskytovanie právnych služieb do mesiaca apríl 2011 a za toto obdobie mu účtované úkony podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. nemieni uznať. 12. Z listu z 25.8.2015 od žalobcu adresovaného žalovanému (č.l. 10 spisu) súd zistil, že v uvedenom liste vyzval žalovaného na úhradu faktúry 07/04/2015 z 7.4.2015 v lehote do 10.9.2015. V uvedenom liste zároveň uviedol, že z jeho strany boli vždy právne služby poskytované bez rozporov na základe uzatvorených zmlúv o poskytovaní právnej pomoci a služieb až do riadneho ukončenia zmluvného vzťahu v apríli 2011, v tomto termíne zastupoval žalovaného v samostatných súdnych sporoch na základe individuálnych plných moci vždy po dohode na jednotlivý prípad a tieto právne zastúpenia nemali nič spoločné vo vzťahu k predchádzajúcim výkonom v právnych službách, nikdy si neúčtoval žiadnu hodinovú sadzbu, ako mu bolo doporučené vykonať ich právnym oddelením. Žalobca uviedol, že v minulosti poskytoval právne služby za dohodnutú paušálnu mesačnú odmenu v dohodnutom počte hodín, keď hodinová sadzba v tom čase bola určená len orientačne, ohraničujúca rozsah mesačne potrebných hodín k poskytovaniu týchto právnych služieb a paušálna odmena nebola nikdy za celé zmluvné obdobie určovaná ináč ako zmluvne stanovená, bez ohľadom na počet skutočne odpracovaných hodín.
13. Z listu od MUDr. Ladislava Gerlicha z 13.11.2015 adresovaného žalobcovi (č.l. 14,63 spisu) súd zistil, že menovaný v uvedenom liste uviedol, že počas jeho výkonu funkcie riaditeľa potvrdzuje, že k ukončeniu poskytovania právnych služieb v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb v znení jej platných dodatkov došlo na základe osobitnej ústnej dohody mesiacom apríl 2011, kedy zmluvný vzťah zanikol. Ďalej potvrdil, že na zastupovanie v súdnych konaniach boli na základe požiadavky NsP udeľované samostatné plnomocenstvá v celom rozsahu práv a povinností mandatára. Z listu z 15.2.2016 mal súd preukázané, že v uvedenom liste žalobca urgoval úhradu faktúry 07/04/2015 a faktúry 07/05/2015.
14. Z faktúry č. 1100039 z 31.10.2011 súd zistil, že uvedenou faktúrou si žalobca vyúčtoval voči žalovanému za vykonané úkony súvisiace so zastupovaním, v právoplatne skončenom súdnom spore spis. zn. 11C 107/2008 - navrhovateľky Bc. Z. R., sumu 868,65 eur, ktorú sumu žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 23.11.2011, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu žalobcu za november 2011 (č.l. 46 spisu).
15. Z výsluchu žalobcu v tomto konaní súd zistil, že na základ zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z 11.12.2003 si účtoval paušálnu odmenu 15.000,- Sk mesačne voči žalovanému až do účinnosti dodatku č. 2, teda do 1.9.2006, v ktorom dodatku sa dohodlo jeho odmeňovanie podľa výšky hodinovej odmeny v sume 500,- Sk, pretože predpokladali, že rozsah ním vykonávaných prác do mesiaca bude predstavovať približne 6 hodín a teda jeho odmena na základe dodatku č. 2, by v tom prípade bola 3000,- Sk. Uviedol, že predkladal žalovanému správu k faktúram, kde si tých 6 hodín zdôvodňoval, pričom uvádzal, že to boli napríklad konzultačné a právne úkony, posudzovanie zmlúv a podobne. Pokiaľ vznikol súdny spor, v danom prípade vážnejší súdny spor bol 16C 94/2004, jeho zastupovanie v uvedenom spore nevyplývalo zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ale išlo zastupovanie uskutočnené na základe osobitnej plnej moci, kde žiadna odmena nebola dohodnutá, lebo sa nevedel určiť rozsah a náročnosť súdneho sporu, keďže táto vec nebola u žalovaného v predsporovom konaní riešená. Uviedol, že na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ktorú mal uzavretú so žalovaným, nebol povinný zastupovať žalovaného v uvádzanom súdnom spore. Uviedol, že k zániku uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci došlo v
apríli 2011 po tom, čo sa s riaditeľom MUDr. Ladislavom Gerlichom na tom ústne dohodli, nevedel uviesť, či bol o tom spísaný nejaký dokument, resp. dodatok k zmluve. Napriek tomu, že uvedená zmluva o poskytovaní právnych služieb bola takýmto spôsobom ukončená, plnomocenstvo v konaní 16C 94/2004 mu nebolo odvolané a žalovaného zastupoval v uvedenom spore až do skončenia uvedeného sporu, v ktorom si vyúčtoval odmenu za zastupovanie vo výške tarifnej odmeny, náhrada trov však strane žalovaného nebola priznaná z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu v tom konaní. V októbri 2012 ho oslovil Mgr. Fabián, či by nezastupoval žalovaného v inom súdnom konaní 10C 29/2012, kde je žalovaný tiež v postavení žalovaného, spor nie je skončený. V nasledujúcom období prevzal ešte ďalšie dve plnomocenstvá, ktoré vyfakturoval voči žalovanému podľa tarifnej odmeny a dodnes táto odmena zo strany žalovaného nebola vyplatená. Žalobca potvrdil, že návrh na skončenie a zrušenie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v apríli 2011 bol z jeho strany, s čím nakoniec riaditeľ nemocnice súhlasil. Žalobca potvrdil, že do apríla 2011 v jednotlivých prílohách k faktúre, v ktorej si účtoval odmenu za právne služby hodinovou sadzbou, uvádzal aj tie právne úkony, ktoré vykonal v konaní 16C 94/04, uznal, že hodinovú odmenu za tieto úkony v spore 16C 94/04 do apríla 2011 má uhradené. Uviedol, že absolútne nemá uhradené tie úkony, ktoré v uvedenom konaní vykonal od 18.8.2011 až do ukončenia sporu, teda tie, čo sú uvedené pod bodom 9. až 18. prílohy k faktúre z 7.4.2015, ktorá je na č.l. 6 spisu, mínus 400,- eur, ktorá suma mu bola zaplatená ako záloha. 16. Zo zriaďovacej listiny MZ SR z 29.11.1991 súd zistil, že Ministerstvo zdravotníctva SR zriadilo s účinnosťou od 1.1.1992 štátnu príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom Nemocnica s poliklinikou Prievidza na dobu neurčitú, predmetom činnosti bolo uvedené, že je poskytovane ambulantnej a ústavnej liečebno-preventívnej starostlivosti. Z rozhodnutia MZ SR z 26.2.2001 súd zistil, že s účinnosťou od 1.3.2001 bola zmenená zriaďovacia listina žalovaného, ktorým bol upravený predmet činnosti s tým, že za slovami liečebno-preventívnej starostlivosti sa pripája čiarka a text: záchrannej zdravotnej služby a dopravnej zdravotnej služby. Z dodatku č. 1 zriaďovacej listiny vydaného Trenčianskym samosprávnym krajom 2.1.2003 súd zistil, že s účinnosťou od 1.1.2003 sa zmenila zriaďovacia listina žalovaného z 29.11.1991 s tým, že zriaďovateľom s účinnosťou od 1.1.2003 sa stal Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne. 17. Z časovej špecifikácie predloženej žalobcom z 5.6.2017 súd zistil, že trvanie právnych úkonov v súdnom spore 16C 94/2004 uvedených pod bodom 9. až 18. faktúry č. 07/04/2015 z 7.4.2015 žalobca časovo špecifikoval, a to pod bodom 9. pojednávanie 18.8.2011 v čase od 12.50 do 13.50 hod. - 1 hodina, príprava na pojednávanie - 2 hodiny, bod 10. odvolanie KS Trenčín 6.10.2011 - 2 hodiny, bod 11. vyjadrenie odporcu 1 k ZP - 7.10.2013 - 1 hodina, preštudovanie ZP - 2 hodiny, bod 12. pojednávanie 12.12.2013 od 12.45 do 13.30 hod. - 1 hodina, bod 13. odvolanie odporcu 1 - 28.1.2014 - 1 hodina, preštudovanie podkladov - 2 hodiny, bod 14. vyjadrenie odporcu 1 k odvolaniu navrhovateľky 14.2.2014
- 1 hodina, preštudovanie podkladov - 2 hodiny, bod 15. pojednávanie KS Trenčín 12.2.2015 od 13.30 do 15.20 hod. - 2 hodiny, príprava pojednávania - 2 hodiny, spolu teda 19 hodín, bod 16. režijný paušál / § 16 ods. 3 vyhl./ - uvedený podľa rokov v zátvorkách v prílohe k faktúre z 7.4.2015, bod 17. náhrada za stratu času /§ 17 ods. 1 vyhl./ KS Trenčín 12.2.2015 /6x13,98 eur/ 83,88 eur, bod 18. náhrada cestovných výdavkov /§ 16 ods. 4 vyhl./ podľa zákona č. 19/1992 Zb. /KS Trenčín dňa 12.2.2015/-základná náhrada 120 km x 0,183 eur, t.j. 21,96 eur, PHM /120 km x 0,06 x 1,234 eur/, t.j. 8,88 eur. 18. Z pripojeného spisu 16C 94/2004 tun. súdu súd zistil, že žalobca zastupoval žalovaného v uvedenom sporovom konaní na základe plnomocenstva udeleného žalovaným 11.10.2004, ktorým ho splnomocnil na zastupovanie a na vykonávanie všetkých právnych úkonov v uvedenom súdnom konaní (č.l. 25 uvedeného spisu), pričom žalovaný bol v tom konaní odporcom v 1/ rade. . Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom 16C 94/04-450 z 12.12.2013 tak, že konanie voči odporcovi v 2/ rade (E.. O. E.) zastavil, odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal, návrh voči odporcovi v 1/ rade / teda žalovanému/ v celom rozsahu zamietol a odporcovi v 1/ rade / teda žalovanému/ náhradu trov konania nepriznal, zároveň štátu náhradu trov konania nepriznal. Proti citovanému rozsudku podali odvolanie navrhovateľka i odporcovia v 1/ i 2/ rade, o ktorom odvolaní rozhodol KS v Trenčíne rozsudkom 4Co 308/2014-498 z 12.2.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh voči odporcovi v 1/ rade zamietol, vo výroku, ktorým odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a vo výroku o náhrade trov štátu potvrdil, odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.4.2015. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia súd zistil, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej i vo výrokovej časti o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil z dôvodu, že aj podľa názoru odvolacieho súdu boli v danej veci na strane navrhovateľky dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v okolnostiach na strane navrhovateľky ale aj v okolnostiach daného prípadu, pre ktoré súd odporcom v 1/ a 2/ rade /teda i žalovanému/ nepriznal. Z uvedeného pripojeného
spisu ďalej súd zistil, že žalobcom špecifikované právny úkony v prílohe k faktúre č. 0704/2015 z 7.4.2015, uvedené pod bodom 1. až 15. boli žalobcom vykonané v rozsahu ako je uvedené v uvedenej špecifikácii. 19. Podľa § 261 ods. 1/ a 2/ Zák.č. 513/1991 Zb.z. Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.1.2013, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. 20. Podľa § 2 ods. 1,2 Vyhl.č. 163/2002 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.12.2004, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi. (2) Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny. 21. Podľa § 1 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.1.2005, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). 22. Po zhodnotení zisteného vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle cit. zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená iba sčasti. Ako prvoradú otázku bolo v konaní potrebné podľa názoru súdu posúdiť, či zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 1.12.2003 je vzťahom obchodno-právnym resp. občiansko- právnym a v tej súvislosti posúdiť, či došlo k platnému ukončeniu uvedenej zmluvy. Zo znenia uvedenej zmluvy nevyplýva, že by si na daný vzťah sporové strany dohodli aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 cit. zákona, preto bolo potrebné posúdiť, či daný vzťah možno podradiť pod ustanovenie § 261 Obch. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia uvedenej zmluvy. Keďže žalovaný bol s účinnosťou od 1.3.1999 zriadený ako štátna príspevková organizácia Ministerstvom zdravotníctva SR, predmetom činnosti ktorej bolo poskytovanie ambulantnej a ústavnej liečebno- preventívnej starostlivosti, pričom zriaďovateľom s účinnosťou od 1.1.2003 uvedeného subjektu sa stal Trenčiansky samosprávny kraj /dodatok č. 1 k zriaďovacej listine/, vychádzajúc z definície podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 Obch. zákonníka, súd dospel k záveru, že žalovaného v čase uzavretia zmluvy nebolo možné považovať za podnikateľa, preto neprichádza do úvahy posúdenie daného vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 cit. zákona a do úvahy prichádza iba ustanovenie § 261 ods. 2 Obch. zákonníka, ktorý stanovuje, že touto časťou zákona, teda Obch. zákonníkom sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejno-právna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa názoru súdu z citovaného ustanovenia § 261 ods. 2 prichádza do úvahy aplikácia iba druhej vety cit. ustanovenia, pretože v prípade subjektu žalovaného nejde o štát, o samosprávnu územnú jednotku, ani o právnickú osobu zriadenú zákonom ako verejno-právnu inštitúciu. Podľa názoru súdu v danom prípade by do úvahy mohla prísť len aplikácia vety druhej §-u 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže v zmysle cit. ustanovenia sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi. V danom prípade keďže sa jedná o príspevkovú organizáciu zriadenú štátom, pričom sa jedná o štátne zdravotnícke zariadenie, ku ktorému zriaďovateľská funkcia pôvodne MZ SR, v zmysle § 80e ods. 2/ Zákona č. 277/1994 Z.z. o zdr. starostlivosti v znení platnom do 31.12.2003 v spojení s § 24 ods. 1 písm. f/ a j/ cit. zákona, prešla na príslušný samosprávny kraj, v danom prípade Trenčiansky samosprávny kraj. Prechodom zriaďovateľskej funkcie na Trenčiansky samosprávny kraj v zmysle § 1, 3 písm. m/ Zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, podľa názoru uvedená organizácia nestratila charakter štátnej organizácie, ktorá nie je podnikateľom, preto z hľadiska subjektu by ustanovenie § 261 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka mohlo prichádzať v danom prípade do úvahy. Aby sa však daný vzťah považoval za obchodno-právny, pri posudzovaní čoho je potrebné vychádzajúc z dikcie § 261 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.1.2013, muselo by byť splnené, že by z obsahu uvedenej zmluvy vyplynulo, že jej obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa názoru súdu i keď činnosť žalovaného, a to poskytovanie ambulantnej a ústavnej liečebno-preventívnej starostlivosti, záchrannej
zdr. služby a dopravnej zdr. služby, i podľa názoru súdu je nesporne uspokojovaním verejných potrieb, samotným obsahom zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 1.12.2003, uzavretej medzi žalobcom ako poskytovateľom služieb a žalovaným ako prijímateľom služieb, nie je uspokojovanie verejných potrieb. Predmet uvedenej zmluvy v zmysle článku II. je vymedzený ako poskytovanie právnej pomoci a služieb advokátom, poskytovanie právnych porád a konzultácií v rámci vybavovania právnej agendy klienta, zastupovanie klienta na základe plnej moci udelenej osobitne pre každý prípad pred štátnymi a inými orgánmi, inými inštitúciami, organizáciami, čiže predmetom uvedenej zmluvy inak povedané je poskytovanie právnej pomoci pri vedení právnej agendy, súvisiacej s činnosťou žalovaného a pri zastupovaní žalovaného pred tretími osobami, na základe čoho súd vyhodnotil, že obsahom uvedenej zmluvy nie je uspokojovanie verejných potrieb, pretože konečným prijímateľom poskytovaných služieb nie je verejnosť, ale samotný klient, teda žalovaný. Na základe toho súd vyhodnotil, že v danom prípade sa medzi sporovými stranami nejedná o obchodno-právny vzťah, ale občiansko-právny vzťah. 23. Ďalej je potrebné uviesť, že z uvedenej zmluvy jednoznačne podľa názoru súdu vyplýva, že dojednania v uvedenej zmluve sa vzťahujú i na odmeňovanie poskytovateľa služieb, teda žalobcu, a to pri zastupovaní klienta, teda žalovaného, na základe plnej moci udelenej osobitne pre každý prípad pred štátnymi a inými orgánmi, inými inštitúciami, organizáciami, medzi ktoré nesporne je potrebné zaradiť i súd, a to z dôvodu, že takéto dojednanie vyplýva z článku II uvedenej zmluvy v spojení s článkom III. bod 2 zmluvy, v ktorom sa rieši i náhrada vynaložených hotových výdavkov týkajúcich sa súdnych poplatkov, poplatkov, výdavkov na ZP a kolky, čiže nákladov vedených v súvislosti so súdnymi konaniami. Odmeňovanie medzi sporovými stranami v čase vykonávania úkonov zo strany žalobcu, ktoré sú uvedené v prílohe k faktúre č. 07/04/2015 z 7.4.2015 (1. úkon od 11.10.2004) bolo dohodnuté do 31.8.2006 v súlade s § 5 ods. 1 písm. b/ Vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov paušálnou odmenou vo výške 15.000,- Sk mesačne, a to v zmysle článku III. bod 1 uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 1.12.2003 a s účinnosťou od 1.9.2006 v zmysle dodatku č. 2 z 31.8.2006 k uvedenej zmluve v súlade s § 2 ods. 2 písm. a/ a § 3,4 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie veci, teda hodinovou odmenou, ktorá sa dohodla v sume 500,- Sk. Z vyjadrenia žalobcu v tejto veci nesporne vyplýva, že žalobca v tomto konaní potvrdil, že do apríla 2011 v jednotlivých prílohách k faktúre, v ktorej si účtoval odmenu za právne služby hodinovou sadzbou uvádzal aj tie právne úkony, ktoré vykonal v konaní 16C 94/2004 a uznal, že hodinovú odmenu za tieto úkony v spore 16C 94/2004 do apríla 2011 má uhradené. 24. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 2 ods. 1,2 Vyhl. č. 136/2002 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.12.2004 , pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny s tým, že výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom v zmysle ods. 2/ iba v prípade ak nedôjde k dohode podľa odseku 1 / teda k dohode o zmluvnej odmene/, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny. I podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2005 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom /ďalej len zmluvná odmena/; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene /§ 9 až 14/. V danom prípade podľa názoru súdu, keďže medzi zmluvnými stranami bola uvedenou zmluvou o poskytovaní právnej pomoci advokátom dohodnutá zmluvná odmena, žalobcovi ako advokátovi nepatrí tarifná odmena, a to práve v zmysle cit. zákonných ustanovení. Preto súd na základe uvedeného vyhodnotil, že na odmeňovanie žalobcu za právne úkony vykonané v sporovom konaní 16C 94/2004 pre žalovaného, je potrebné aplikovať dojednania v uvedenej zmluve, a to až do ukončenia uvedeného súdneho sporu, a to z dôvodu, že podľa názoru súdu medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému ukončeniu uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. 25. Ako súd uviedol vyššie, na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka, ktorý v § 40 ods. 2/ kogentne stanovuje, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. I v danom prípade bolo medzi zmluvnými stranami v článku V. zmluvy dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.12.2003, pričom zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť dohodou zmluvných strán vždy k poslednému dňu v mesiaci, všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou. Podľa názoru súdu pod pojem všetky zmeny zmluvy je potrebné subsumovať i zrušenie zmluvy, pretože v podstate ide o zmenu článku V. uvedenej zmluvy, kde sa dohodla doba trvania zmluvy. Podľa názoru súdu uvedenú zmluvu bolo potrebné zrušiť písomne i s poukazom na cit. ustanovenie § 40 ods. 2/ Obč. zákonníka, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že k takémuto písomnému ukončeniu uvedenej zmluvy do času ukončenia sporu 16C 94/2004 nedošlo, a to ani v apríli 2011, kedy sa vtedajší riaditeľ, teda štatutárny zástupca žalovaného MUDr. Gerlich len ústne dohodol so žalobcom na zrušení uvedenej
zmluvy, čo nesporne vyplýva z listu uvedeného riaditeľa zo dňa 13.11.2015 /č.l. 63 spisu/. Preto súd posúdil uvedené skončenie zmluvy ústnou dohodou za neplatné, keďže je v rozpore so zákonom, a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 26. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo v priebehu konania k vzneseniu námietky premlčania, pričom v danom prípade v zmysle § 101 Obč. zákonníka platí trojročná premlčacia doba, a keďže v článku III bod 3 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že dohodnutú odmenu si advokát bude účtovať na základe ním vystavenej mesačnej faktúry v čase do 31.8.2006, teda v prípade paušálnej odmeny a s účinnosťou od 1.9.2006 sa dohodlo, že dohodnutú odmenu si bude advokát účtovať za mesiac, v ktorom došlo k poskytnutiu právnej pomoci a služieb na základe ním vystavenej faktúry po odsúhlasení štatutárnym zástupcom klienta, podľa názoru súdu nárok na odmenu advokáta, teda žalobcu, za úkony vykonané do 6.5.2013, keďže žaloba bola podaná na súd 6.5.2016, sú premlčané. V danom prípade sa jedná o úkony právnej služby uvedené pod bodom 1. až 10. v prílohe k faktúre č. 07/04/2015 z 7.4.2015, teda za prvý úkon prevzatie veci a porada s klientom 11.10.2004 až posledný úkon pod bodom 10. odvolanie na KS TN 6.10.2011.
27. Do úvahy by v danom prípade potom prichádzala len odmena za nasledovné úkony právnej služby žalobcu 11/ vyjadrenie odporcu 1 k ZP 7.10.2013, v časovom trvaní podľa špecifikácie zástupcu žalobcu 1 hodina, preštudovanie ZP - 2 hodiny, bod 12. pojednávanie 12.12.2013 od 12.45 do 13.30 hod. - 1 hodina, bod 13. odvolanie odporcu 1 - 28.1.2014 - 1 hodina, preštudovanie podkladov - 2 hodiny, bod 14. vyjadrenie odporcu 1 k odvolaniu navrhovateľky 14.2.2014 - 1 hodina, preštudovanie podkladov
- 2 hodiny, bod 15. pojednávanie KS Trenčín 12.2.2015 od 13.30 do 15.20 hod. - 2 hodiny, príprava pojednávania - 2 hodiny, spolu teda 14 hodín x dohodnutá hodinová odmena á 500,- Sk / 16,60 eur/, čo predstavuje spolu 232,40 eur. Ďalej mal žalobca v zmysle článku III bod 2 zmluvy o poskytovaní právnej pomoci nárok na náhradu režijného paušálu, a to za úkony v roku 2013 2x 7,81 eur, za dva úkony v roku 2014 á 8,01 eur, za úkon v roku 2015 1x á 8,39 eur, t.j. spolu z titulu režijného paušálu 40,03 eur, z titulu náhrady za stratu času v zmysle § 17 Vyhl.č.655/2004 Z.z. za účasť na pojednávaní na KS v Trenčíne za 6 polhodín á 13,98 eur, t.j. 83,88 eur, a ďalej nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa § 15 a 16 ods. 4 cit. vyhlášky za účasť na pojednávaní na KS v Trenčíne 12.12.2015, základná náhrada 120 km x 0,183 eur, čo predstavuje 21,96 eur, náhrada za PHM 120 km x 0,06 x 1,234, čo predstavuje 8,88 eur a spolu 154,75 eur a vrátane vyššie uvedenej odmeny vo výške 232,40 eur potom spolu 387,15 eur. V konaní bolo ďalej nesporne preukázané, že na základe faktúry č. 27/11/2012 z 27.11.2012 bola žalobcovi poskytnutá záloha v súvislosti s uvedeným sporom vo výške 400,- eur, na základe čoho súd konštatuje, že žalobcovi bola vyplatená dohodnutá odmena vrátane vynaložených nákladov v celom rozsahu, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu s poukazom na všetko uvedené zamietol.
28. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že v konaní 11C 107/2008 bola žalobcovi vyplatená odmena vo výške tarifnej odmeny, o čom predložil súdu i dôkaz, a to výpis z účtu, ktorý sa nachádza na č.l. 46 spisu, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť nie je právne relevantná pre toto súdne konanie, pretože v tomto konaní nebolo preukázané, či práve v prípade konania 11C 107/2008 nebolo medzi zmluvnými stranami na základe osobitnej dohody dohodnuté iné odmeňovanie ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v zmluve o poskytovaní právnej pomoci z 1.10.2003, a keďže ani v tomto konaní nebolo preukázané, že by sa na danú vec 16C 94/2004 dohodlo medzi zmluvnými stranami iné odmeňovanie ako bolo dohodnuté v zmluve o poskytovaní právnej pomoci z 1.10.2003, napríklad v zmysle tarifnej odmeny a medzi sporovými stranami bola uzavretá platná zmluva o poskytovaní právnej pomoci, kde bolo dojednané osobitné odmeňovanie, spočiatku paušálnou odmenou a neskôr hodinovou odmenou, v súlade s citovanými vyhláškami o odmeňovaní advokátov, bolo potrebné odmeňovanie za úkony vykonané žalobcom v konaní 16C 94/2004 posúdiť tak ako bolo uvedené vyššie, preto súd s poukazom na všetko uvedené žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.
29. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.