Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/43/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej spore žalobcu O., zastúpeného S., proti žalovanému K., zastúpenému O., o zaplatenie 40 505,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. februára 2022 č.k. -223, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 1. februára 2022 č.k. -223 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 40.505,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.11.2019 do zaplatenia, a výrokom II. rozhodol, že „žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky podľa . K výroku o trovách konania sa vyjadril v ods. 54 odôvodnenia a uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok sudu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná, pretože v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a založené na nesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný dôvod odvolania podľa . Žalobca týmto odvolaním namieta správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu v tom, že súd prvej inštancie vzhľadom jednak na okolnosti týkajúce sa uplatneného nároku vo veci samej a jednak na pomery žalobcu ako neziskovej organizácie založenej za účelom poskytovania sociálnych služieb, sa vôbec nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia . Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je podľa neho zrejmé, že ku vzniku už nenapraviteľnej škody na strane žalobcu v značnej výške a zároveň ku vzniku s tým súvisiaceho súdneho sporu v tejto veci, došlo výlučne len v dôsledku nesprávneho a nezákonného konania žalovaného. Aj samotné pomery žalobcu zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v celom rozsahu, pričom zohľadnenie takéhoto osobitného postavenia žalobcu je vyjadrené aj v ustanovení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je takýmto subjektom priznané oslobodenie od súdneho poplatku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o zamietnutí žaloby bolo správne a z právneho hľadiska v poriadku, a teda samotné podanie žaloby v predmetnej veci zo strany

žalobcu bolo nedôvodné. Vzhľadom na to, že bol v danom spore úspešný v celom rozsahu, má podľa ustanovenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako správne rozhodol súd prvej inštancie. Fakt, že žalobca je neziskovou organizáciou, nijakým spôsobom nemá podľa neho vplyv na aplikovanie ustanovenia . V súvislosti so súdnym konaním a právnym zastúpením v tomto konaní na základe konania žalobcu mu vznikli súdne trovy. Aj na základe rozsudku je nepochybné, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu vznikli v dôsledku konania žalobcu. Žalobca teda musí niesť zodpovednosť za takéto konanie a vysporiadať sa so všetkým, čo súvisí s jeho neúspechom vo veci. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o náhrade trov konania treba podľa zrušiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie napadnutý výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil stručne s poukazom na zásadu zodpovednosti za výsledok ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by otázku náhrady trov konania posudzoval aj z hľadiska existencie okolností umožňujúcich mu postup podľa , ktorého aplikácie sa žalobca domáha v odvolaní, v dôsledku čoho ani strany sporu nemali priestor na vznášanie prípadných námietok k aplikácii tohto ustanovenia súdom.

6. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2021 sp.zn. , v ktorom najvyšší súd prezentoval názor na mechanizmus rozhodovania o trovách konania a uviedol, že cit. „ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. ... Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania (zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané výnimočné moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení súd v odôvodnení musí skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle a z tohto dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Bez úvahy súdu o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia ( ) v prípade aplikácie a 256 ods. 1 nie je možné považovať rozhodnutie súdu o trovách konania za náležite odôvodnené, teda také, ktoré jasne dáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o náhrade trov konania. ... Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Zo súdnej praxe 4/2021, č. 34, ). Súd v prípade použitia ustanovenia je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. a sp. zn. ]. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) výnimočnosť použitia ustanovenia , ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené (). Odvolací súd svoje rozhodnutie o trovách zastávajúceho konania odôvodnil konštatovaním, z ktorého vyplýva, že mu nesvedčilo bez návrhu strán zaoberať sa možnosťou aplikácie ustanovenia , čím sa odmietol zaoberať prípadnou otázkou posúdenia ojedinelosti a výnimočnosti prejednávaného sporu, ktorá mohla mať dopad na jeho rozhodovanie o trovách konania. Odvolací súd postupom priečiacom sa ustanoveniu , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vylúčil aplikáciu , s ktorého použitím by sa v danom prípade spájalo i právo strán vyjadriť sa k tomuto ustanoveniu ( ). ... Dovolací súd pri uvedených procesných nedostatkoch dospel k záveru, že odvolací súd nezohľadnil vyššie citované východiská ochrany základných práv a slobôd dovolateľa, preto jeho prístup pri rozhodovaní o trovách zastavujúceho konania nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a je naplnením dovolacieho dôvodu v zmysle .“

7. Keďže súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania neposudzoval z hľadiska , v napadnutom rozhodnutí neuviedol svoje úvahy o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia, je potrebné považovať jeho rozhodnutie o trovách konania za neodôvodnené, nepreskúmateľné, teda také, ktoré nedáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o náhrade trov konania. Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia patrí taký postup súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z , a čl. 154c a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na spravodlivý súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z dôvodu vytvorenia procesného priestoru stranám sporu na vyjadrenie svojho stanoviska k možnej aplikácii v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu, odvolací súd rozhodnutie v tejto časti podľa zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude posúdiť (ne)existenciu okolností umožňujúcich využitie tzv. moderačného práva podľa , vysporiadať sa s prípadnými námietkami vyplývajúcimi z podaní strán sporu k tejto otázke a o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v .

9. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa .

10. Podľa rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).