Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-21-2022.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Subarea
8Co/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Jána Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o. so sídlom: Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, proti žalovanej: L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C. A. XXX, XXX XX U. C. A., o zaplatenie sumy 2 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/30/2021-35 zo dňa 10. februára 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením Čl. 17, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2 eur spolu s príslušenstvom. Pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním doručeným súdu dňa 08.02.2022 žalobca cestou právneho zástupcu uviedol, že podaný návrhu berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Trovy konania nežiadal. Dôvodom späťvzatia žaloby, bola úhrada záväzku.
4. Keďže žalobca vzal návrh na začatie konanie späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania vo veci samej, tak ako je to vyššie uvedené, súd konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia zastavil.
5. O trovách konania súd rozhodol a contrario zákon tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalobca, žalovaná dlh uhradila po začatí konania, no v podaní ktorým vzal žalobca žalobu späť si trovy konania neuplatnil. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Ak si žalobca trovy konania pri späťvzatí žaloby neuplatnil, súd mu ich nemohol priznať. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
6. Proti výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie včas. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok č. II tak, že prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Namietal záver súdu prvej inštancie v bode 9 napadnutého rozhodnutia, že „v danom prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalobca, žalovaná dlh uhradila po začatí konania, no v podaní, ktorým vzal žalobca žalobu späť si trovy konania neuplatnil. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Ak si žalobca trovy konania pri späťvzatí žaloby neuplatnil, súd mu ich nemohol priznať“, s čím sa žalobca nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 262 ods. 1 C.s.p. poukazujúc na to, že odvolateľ si v podaní označenom ako späťvzatie žaloby explicitne trovy konania neuplatnil. Odvolateľ má za to, že de lege lata platná právna úprava výslovne neukladá strane sporu povinnosť uplatniť si trovy konania, s prihliadnutím na zastúpenie odvolateľa zástupcom z radov advokátov je zrejmé, že trovy konania odvolateľovi s uplatnením nároku, ktorý bol predmetom tohto konania, vznikli a odvolateľ si trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia navyše uplatnil v podanej žalobe zo dňa 23.08.2021, a z podania žalobcu zo dňa 08.02.2022 nemožno vyvodiť, aby sa odvolateľ explicitne vzdal svojho nároku na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie mal v otázke nároku na náhradu trov konania aplikovať ust, § 262 ods. 1 C.s.p., a vzhľadom k tomu, že žalovaný zavinil zastavenie konania, žalobca má mať nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p..
8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 C.s.p. sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 1. vydanie, 2017, s. 932
- 939)
13. „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09)
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca odôvodnil späťvzatie žaloby správaním sa žalovanej tak, že nakoľko žalovaná medzičasom svoj záväzok voči žalobcovi uhradila v plnej výške, berie žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu späť.
15. Z obsahu odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nepriznal trovy konania žalobcovi z dôvodu, že si žalobca pri späťvzatí žaloby ich neuplatnil. Takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny.
16. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu ( § 262 ods. 1 C.s.p.), keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Platí teda premisa, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Z obsahu podanej žaloby v časti IV. vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 65,93 eur s DPH.
17. Podľa rozhodnutia uverejneného v Z IV, s. 738 (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, CSR a SSR 1970-1983, sv. IV, vydal NS ČSSR nákladem ŠEVT, Praha 1986), „Ak sa účastník nezriekne nároku na náhradu trov konania, súd je povinný o trovách rozhodovať, aj keď sa nárok na ich náhradu výslovne neuplatnil. Z okolnosti, že v návrhu na začatie konania niet o nároku na náhradu trov konania zmienky, nemožno vyvodzovať, že sa účastník tohto nároku zriekol.“
18. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Náhrada trov konania sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 odsek 1 C.s.p. je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.
19. Z obsahu predložených listín vyplýva, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. Žalovaná plnila to, čoho sa žalobca žalobou spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní domáhal, preto žalobca má nárok na náhradu trov konania. Zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, preto je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. a § 256 ods. 1 C..sp. uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 odsek 1, odsek 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca vzhľadom na úspech v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).