Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V.. J. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. 5, XXX XX W., zastúpenej: JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, IČO: 36164666, proti žalovanému: Ing. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. 9, XXX XX W., zastúpeného: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36854581, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.04.2021 č.k. -103, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie W. ako parc. KN-C č. XXXX/XX - záhrada o výmere 178 m2, parc. KN-C č. XXXX/ XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. KN-C č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 23 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. KN-C č. XXXX/XXX a toto vyporiadava tak, že: nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie W. ako parc. KN-C č. XXXX/XX - záhrada o výmere 178 m2, parc. KN-C č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. KN-C č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 23 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. KN-C č. XXXX/XXX prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni za účelom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 65.000 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2020 sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, katastrálne územie W..

3. V odôvodnení žaloby uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva za trvania manželstva strán sporu uzavretého dňa 18.07.1992, ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.04.2012 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 09.05.2013. Spoluvlastnícky podiel v rozsahu jednej štvrtiny nadobudla dedením po nebohom otcovi na základe dedičského rozhodnutia D1113/81. Za trvania manželstva nadobudli ďalšie spoluvlastnícke podiely kúpou od matky a súrodencov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.1995, ktorej vklad bol

povolený pod V XXXX/XX tak, že formálne nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/4 k celku a žalovaný nadobudol formálne spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/4 k celku.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/4 nadobudli obaja do spoluvlastníctva za trvania manželstva teda počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva, každý z nich je fakticky vlastníkom polovice spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 3/4 k celku, teda 6/8 celku, čo predstavuje pre každého podiel 3/8.

5. Podľa prehlásenia realitnej kancelárie hodnota predmetných nehnuteľností sa pohybuje okolo 130.000 eur a preto navrhla žalovanému, aby jej za účelom úplného finančného vyrovnania vyplatil sumu 81.250 eur, ktorá predstavuje hodnotu jej skutočného spoluvlastníckeho podielu.

6. Žalovaný na jej návrh reagoval listom zo dňa 25.11.2019, v ktorom potvrdil, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom dome je zriadené aj vecné bremeno v prospech jej matky spolu s dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovanému zaslala aj dohodu o zrušení vecného bremena, ktorá bola podpísaná jej matkou, vrátane osvedčenia podpisov na čo však už žalovaný nereagoval.

7. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s ust. .

8. Uviedol, že po vyporiadaní BSM žalovaný na rozdiel od žalobkyne, ktorej bol prikázaný priestranný byt nedostal žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie. Dostal do vlastníctva rekreačnú chatu v lokalite F., v ktorej je celoročné bývanie obtiažne a ostatné pozemky sú používané na podnikanie.

9. V dôsledku tzv. koronakrízy bola jeho ekonomická stabilita vážne dotknutá, pretože je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti gastronómie a občerstvenia. V dôsledku enormného poklesu tržieb bol preto nútený prepustiť všetkých zamestnancov v pracovnom pomere.

10. Momentálne nie je spôsobilý zabezpečiť si likviditu na vyplatenie primeranej náhrady predajom svojho majetku a ani úverom. Predaj jeho pozemkov určených na podnikanie sa nejaví z dôvodu hroziacej straty živobytia ako vhodné. Čo sa týka rekreačnej chaty v lokalite F., táto je už niekoľko rokov určená na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom táto nenašla žiadneho vhodného kupca. To je aj dôvod prečo nemal k dispozícii finančné prostriedky na úhradu vyrovnávacieho podielu podľa rozsudku o rozvode vo výške 18.819 Eur pre žalobkyňu, pričom táto si vymoženie tejto sumy uplatňuje v exekučnom konaní.

11. Ak by v dôsledku týchto skutočností žalobkyňa navrhovala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, vo svojom dôsledku by to pre neho znamenalo stratu bývania. Zároveň dal do pozornosti súdu, že syn A. je vysokoškolským študentom 3. ročníka v A. a náklady na jeho štúdium obstaráva v celom rozsahu žalovaný, pričom žalobkyňa bez ohľadu na občasné platenie jeho vreckového nikdy neplnila na výchovu a výživu syna súdom určené výživné.

12. Na základe uvedených skutočností by tak akákoľvek forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva znamenala nielen stratu bývania žalovaného, ale aj spoločného syna sporových strán. V neposlednom rade spomenul, že sa od rozvodu manželstva sám stará o celý dom a pozemky patriace do podielového spoluvlastníctva, ktoré udržiava a zveľaďuje z výlučných finančných prostriedkov.

13. Nestotožňuje sa však s právnym názorom žalobkyne, že z dôvodu nadobudnutia podielov v roku 1995 tieto boli súčasťou BSM. Tento právny názor prezentovala žalobkyňa aj v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré je však toho času napriek podanému dovolaniu právoplatne skončeným konaním. V uvedenom súdnom konaní súd jednoznačne konštatoval, že uvedené nehnuteľnosti sú vylúčené z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu a preto ich v rámci uvedeného súdneho konania nevyporiadal.

14. V prípade, ak by sa súd I. inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovaného na zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súhlasí s navrhovanou cenou nehnuteľnosti v rozsahu 130.000 eur s tým, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s

povinnosťou vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo výške 65.000 eur v lehote 1 roka od právoplatnosti rozsudku.

15. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého sporové strany sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo uzatvorené dňa 18.07.1992 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.04.2012 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 09.05.2013.

16. Sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie W. a to konkrétne parcely KN-C XXXX/XX - záhrada o výmere 178 m2, XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, XXXX/XXX - záhrada o výmere 23 m2 a stavby rodinného domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele XXXX/XXX, každý v podiele X/X.

17. Žalobkyňa podiel pod B1 v rozsahu jednej štvrtiny nadobudla v dedičskom konaní D1113/81 po svojom nebohom otcovi.

18. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.1995 formou notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX brat žalobkyne a jej matka ako predávajúci odpredali stranám sporu ako kupujúcim ďalšie spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach tak, že žalobkyňa nadobudla podiel v rozsahu 1/4 a žalovaný v rozsahu 2/4. Touto zmluvou bolo zároveň zriadené na nehnuteľnostiach aj vecné bremeno a to právo bezplatného a doživotného užívania jednej izby v rodinnom dome v prospech matky žalobkyne. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy s vecným bremenom bol povolený katastrálnym úradom v K., správa katastra W. pod V XXXX/XXXX dňa 03.10.1995.

19. Súd I. inštancie v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vedeného pod sp. zn. zo dňa 22.02.2018 jednoznačne konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. S uvedeným názorom súdu I. inštancie sa stotožnil aj odvolací súd v rozsudku zo dňa 30.07.2019 pod sp. zn. .

20. Na základe výsledkov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov potom súd I. inštancie v rámci realizácie postupu podľa jednoznačne konštatoval, že na predmetné nehnuteľnosti sa nevzťahuje režim bezpodielového spoluvlastníctva, a teda každá zo sporových strán vlastní spoluvlastnícky podiel v rozsahu jednej polovice čomu zodpovedá aj zápis v katastri nehnuteľnosti, kedy žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/4 pod B1 a B3 a žalovaným pod B2 a B4.

21. S uvedeným právnym názorom sa v konečnom dôsledku vo svojich záverečných návrhoch stotožnili obe strany sporu.

22. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva; súdu predložila návrh dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s dohodou o zrušení vecného bremena, na ktoré reagoval žalovaný podaním zo dňa 25.11.2019 súhlasným stanoviskom.

23. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu existencie dôvodov hodných zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedol, že žalovaná v rámci konania o vyporiadanie BSM nadobudla byt, pričom on spolu s plnoletým synom A.om, ktorý je naďalej študentom na vysokej škole v predmetných nehnuteľnostiach bývajú, a teda pri akomkoľvek spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva by u neho hrozila strata bývania. Taktiež v dôsledku koronakrízy bola vážne ohrozená jeho ekonomická stabilita, keďže podniká v oblasti gastronómie a pre nedostatok príjmov nie je schopný si zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Je síce vlastníkom ďalších nehnuteľností, avšak tieto užíva výlučne na podnikanie a pokiaľ ide o rekreačnú chatu, ktorá mu bola prikázaná v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva táto je v súčasnej dobe nepredajná. Súdu predložil vyjadrenie licencovaného makléra, z ktorého vyplynulo, že táto nehnuteľnosť bola ponúknutá na predaj odo dňa 26.02.2018 do 15.08.2018 s cenou 65.000 eur a neskôr so zníženou cenou 55.000 eur od 15.08.2018 do 28.01.2019. Po znížení ceny bola na tejto nehnuteľnosti iba jedna obhliadka so záujemcom o kúpu,

ktorý však nebol dať ochotný viac ako 45.000 eur. Súčasne si nevie finančné prostriedky zabezpečiť ani úverovými prostriedkami s poukazom na vedené exekučné konanie v súvislosti s uspokojením pohľadávky žalobkyne na zaplatenie jej náhrady za účelom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v konaní . Súdu predložil upovedomenie o začatí exekúcie 274EX244/20 (č. l. 75), z ktorého vyplynulo, že exekúcia je začatá na vymoženie pohľadávky v prospech žalobkyne v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 449,74 eur, poplatku na vydanie poverenia vo výške 16,50 eur a predbežných trov exekúcie vo výške 184,20 eur.

24. Právne vec odôvodnil ust. a .

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú vedené ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie W. a to každý v podiele 1/2.

26. Žalobkyňa podiel pod B1 v rozsahu 1/4 nadobudla v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi D1113/81 a zostávajúce podiely nadobudli kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N a N zo dňa 28.09.1995, a to žalobkyňa podiel 1/4 pod B3 a žalovaný podiel 1/4 pod B2 a B4.

27. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

28. Súd je toho názoru, že v tomto prípade žalovaný dostatočne neosvedčil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal návrhu žalobkyne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyhovieť. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v zásade je povinný rešpektovať zásadu v zmysle ktorej nemožno nikoho nútiť proti jeho vôli vlastniť vec a zotrvávať vo vlastníckom, resp. spoluvlastníckom vzťahu k určitej veci. Pokiaľ však z prierezu konania a okolnosti, ktoré sú zrejmé zo skutkového stavu veci vyplývajú konkrétne osobitné dôvody, pre ktoré by zrušenie a následné vyporiadanie spoluvlastníctva nebolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, resp. by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov a etiky, súd je povinný na tieto prihliadnuť aj proti vôli podielového spoluvlastníka, ktorý navrhuje zrušenie a vyporiadanie predmetu spoluvlastníctva.

29. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Z účelu ust. vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov konania v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti v prospech žalovaného sú najmä: jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie ). V neprospech žalobcov môže byť, napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2010 pod sp. zn. ).

30. Podľa názoru súdu I. inštancie, ktorý prezentoval aj v rámci realizácie postupu podľa , žalovaný dostatočným spôsobom neosvedčil dôvody, pre ktoré by súd I. inštancie mal návrh žalobkyne v zmysle ust. zamietnuť. Podľa názoru súdu I. inštancie totižto samotné právo žalovaného na bývanie nie je jediným kritériom posúdenia existencie dôvodov

hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. . V danom prípade je potrebné vychádzať aj z jeho sociálnej situácie, majetkových a zárobkových pomerov. Žalovaný v danom prípade nepreukázal nemožnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne predajom nehnuteľností nie nevyhnutnej na uspokojenie jeho základných životných potrieb (bývanie a podnikanie) konkrétne rekreačnej chaty a priľahlého pozemku vedených na LV č. XXX, katastrálne územie K.. Súdu síce predložil potvrdenie realitnej kancelárie o nepredajnosti uvedenej nehnuteľnosti, avšak v období do 28.01.2019, teda pred viac ako 2 rokmi do termínu pojednávania vo veci samej.

31. Na základe uvedených skutočností, potom súd nepovažoval za preukázané tvrdenie o nemožnosti zabezpečenia si finančnej likvidity predajom majetku, ktorého je vlastníkom a tento nevyužíva na bývanie, resp. výkon svojej podnikateľskej činnosti, ale je určený iba na rekreačné účely.

32. Zároveň nepreukázal tvrdenie o obmedzenom rozsahu dosahovaných príjmov z výkonu podnikateľskej činnosti v dôsledku koronakrízy nakoľko pôsobí v oblasti gastronómie. Je nesporné, že podnikateľské subjekty pôsobiace v oblasti gastronómie boli najviac zasiahnutou skupinou v dôsledku pandémie COVID-19, keďže výkon ich podnikateľskej činnosti bol významným spôsobom obmedzený. Nahliadnutím do živnostenského registra však súd I. inštancie zistil, že žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť iba v oblasti gastronómie (pohostinská činnosť) ale aj v predmete nákladnej cestnej dopravy; reklamnej a propagačnej činnosti, prenájmu hnuteľných vecí; výroby komunikačných zariadení, spotrebnej elektroniky, počítačov a kancelárskych strojov a v oblasti montáže, opravy, údržby elektrických zariadení do 1000 V.

33. Ako ďalší dôvod uviedol nemožnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX a XXXXX, katastrálne územie W., ktoré využíva na podnikateľské účely, čo nesporne vyplýva zo záverov konania . Podľa názoru súdu I. inštancie vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od právoplatnosti konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (takmer 2 roky) už nie je možné vychádzať zo záverov konania , teda že žalovaný naďalej uvedené nehnuteľnosti využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nakoľko pôsobí v oblasti gastronómie bol nútený prepustiť všetkých zamestnancov v pracovnom pomere, teda zrejme už v uvedenej oblasti podnikateľskú činnosť nevykonáva. Pokiaľ tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti, potom bol povinný označiť dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenie.

34. Zároveň nepreukázal tvrdenie o nemožnosti zabezpečenia si finančných prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel úverovými prostriedkami z dôvodu začatia exekúcie pre pohľadávku u žalobkyne v súvislosti s konaním . Ani v tomto prípade nepredložil dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie, teda že z dôvodu začatej exekúcie mu akýkoľvek peňažný ústav odmietol poskytnúť úver. Zároveň zo samotného upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že exekúcia neprebieha v súvislosti s povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobkyni jej vyrovnávací podiel z vyporiadania BSM v sume 18.819 eur, ktorý bol zaplatený, ale len v súvislosti s trovami exekučného konania v sume 650,44 eur.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd I. inštancie nemal preukázanú existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. .

36. Keďže žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v prípade ak sa súd I. inštancie nestotožní s jeho argumentáciou o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

37. Zároveň medzi stranami sporu nebola sporná otázka výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a to v sume 130.000 eur, teda vyrovnávací podiel žalobkyne v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 65.000 eur.

38. Keďže žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, preto mu súd aj s poukazom na výšku náhrady poskytol dlhšiu 6-mesačnú lehotu na zabezpečenie si peňažných prostriedkov na jej vyplatenie.

39. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal skutkové okolnosti realizácie investícií, resp. nákladov súvisiacich s opravou a údržbou nehnuteľností v predmete zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, potom ich vyporiadanie v tzv. širšom slova zmysle je možné vykonať len na základe návrhu strany sporu, alebo vzájomného návrhu. V takomto prípade by súd I. inštancie o uvedenom nároku musel rozhodnúť samostatným výrokom v rozsudku a nie ich započítaním proti pohľadávke o zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, keďže táto vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Keďže žalovaný nielenže neuviedol ich výšku, ale ani nešpecifikoval či išlo o náklady na nevyhnutnú opravu a údržbu, alebo o náklady ktoré nevyhnutné neboli, potom súd I. inštancie na uvedené skutkové tvrdenia v rozhodnutí vo veci samej neprihliadal.

40. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Odvolateľ ďalej uviedol, že v reakciách na doručenú žalobu okrem iného uviedol, že dôvod hodný osobitného zreteľa spôsobujúci nemožnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočíva aj v existencii vecného bremena - práva doživotného užívania izby v predmetnom rodinnom dome v prospech matky žalobkyne. Toto vecné bremeno pritom znamená podstatné sťaženie prevoditeľnosti predmetu vyporiadania. Okrem toho bolo namietané, že žalobkyňa zneužila existenciu tohto vecného bremena na prispôsobovanie podmienok vyporiadania, čo odvolateľ označil ako neprípustné a pre žalovaného do istej miery nebezpečné. Žalobkyňa uvedomujúc si potrebu zániku vecného bremena využila jej vzťah s oprávnenou z vecného bremena - svojou matkou a ponúkla aj v jej mene zrušenie vecného bremena, avšak len pod podmienkou, že dôjde k uzavretiu dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva podľa predstáv žalobkyne, t.j. vyporiadanie spôsobom ukracujúcim žalovaného. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní nehnuteľnosti pri úplnej absencii zhodnotenia tejto skutočnosti možno označiť z pohľadu žalovaného za nesprávne právne posúdenie prípadu, pretože napriek tomu, že bol pred súdom preukázaný zjavný vplyv žalobkyne na právne konanie oprávnenej z vecného bremena, navrhla vyporiadanie spôsobom, ktorým ponechá predmet vyporiadania vo vlastníctve žalovaného s pretrvávajúcou ťarchou.

41. V danom prípade podľa názoru odvolateľa bolo namieste zaradiť túto ojedinelú situáciu k dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby podľa , pretože také podmienky vyporiadania žalovaného zjavne poškodzujú. Žalovaný tak musí využiť ďalšie finančné a vynaložiť ďalšie právne prostriedky na prípadné zrušenie predmetného vecného bremena, v čom je oproti nemu žalobkyňa zvýhodnená a naopak, u žalobkyne, ktorá má so žalovaným nevrlý vzťah, je podozrenie, že zneužije vplyv na oprávnenú z vecného bremena na sťaženie pozície žalovaného. Tieto podmienky vyporiadania nemožno označiť za vyrovnané a spravodlivé.

42. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

43. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

44. Odvolací súd poukazuje na to, že ušlo pozornosti súdu, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe okrem skutočností, ktoré vo svojom rozhodnutí opísal súd prvej inštancie v bodoch 5. až 13. napadnutého rozhodnutia uviedol nasledovné:

45. „Napokon je nutné poukázať aj na fakt, že na nehnuteľnostiach v PS viazne právo doživotného užívania izby a všetkých priestorov v prospech matky žalobkyne, a teda pri jeho existencii nie je spravodlivé vyporiadať PS ani spôsobom navrhovaným žalobkyňou (prikázaní do výlučného vlastníctva žalovanému), keďže táto ťarcha znamená podstatné znevýhodnenie žalovaného pri vyporiadaní, a ani predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku, pretože by tento spôsob vyporiadania bol na ujmu oprávnenej z vecného bremena.

46. Uvedenými, podľa názoru odvolacieho súdu, právne významným skutočnosťami pre rozhodnutie z hľadiska aplikácie ust. , žalovaným zvýraznenými (II. Nemožnosť vyporiadania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, č.l. 78) sa súd prvej inštancie nezaoberal, pričom svoj postup žiadnym spôsobom nevysvetlil.

47. Vyššie uvedené vytýkané nedostatky rozsudku spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

48. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie v znení účinnom do 30.06.2016.

49. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

50. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

51. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

52. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k vecnému bremenu zapísanému v časti C: ŤARCHY na liste vlastníctva č. XXXX a následne posúdi možnosť zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu.

53. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

54. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).