Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/2/2021

Potvrdené rozhodnutím 17CoPr/4/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: deko deko s.r.o., so sídlom Borovicová 2621/20, 900 31 Stupava, IČO: 45 709 815, právne zastúpený ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovanej: O.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A. XXX, XXX XX W. A., toho času bytom Ľ. T. 3, XXX XX N., právne zastúpená Senior Consultants - Braxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 240 431, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cpr/2/2021 - 211 zo dňa 30. mája 2022 ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcu deko deko s.r.o., IČO: 45 709 815, so sídlom Borovicová 2621/20, 900 31 Stupava, právne zastúpený ADVOKA, s.r.o., IČO: 44 449 615, so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, proti žalovanej O.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A. XXX, t.č. bytom Ľ.. T. X, N., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej u žalobcu zo dňa 22.12.2020 je n e p l a t n é .

II. Súd u r č u j e , že pracovný pomer žalovanej u žalobcu trvá.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 13.2.2021 domáhal toho, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 22.12.2020 je neplatné a podaním zo dňa 4.3.2021 sa zároveň domáhal toho, aby súd určil, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu trvá, pričom tu súd poukazuje, že v zmysle bolo aj toto podanie žalobcu doručené žalovanej spoločne so samotnou žalobou a teda bolo doručené súdu pred jej doručením žalovanej. Na základe vyššie uvedeného súd konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny keďže pôvodne sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 22.12.2020 je neplatné a následne ešte pred doručením žaloby sa domáhal toho, aby súd zároveň určil, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu trvá. Žalobca vo svojej žalobe okrem iného uviedol, že dňa 3.11.2017 žalobca so žalovanou uzatvorili pracovnú zmluvu s nástupom do zamestnania 4.11.2017. Dohodnutou prácou bola asistentka predaja/pomocná sila v kuchyni/pomocný kuchár. Miestom výkonu práce bola prevádzka žalobcu v N. na Z. B.. Pracovná zmluva bola doplnená 1.1.2018, potom ešte 1.1.2020 a 14.2.2020 keď žalovaná prevzala prácu manažéra. Pracovný pomer bol definovaný na dobu neurčitú. Dňa 22.12.2020 krátko pred 11.00 hod. prišla žalovaná do prevádzkarne v sprievode neznámeho muža a vyžiadala si rozhovor s prítomným konateľom žalobcu p. O. W.. Bez bližšieho vysvetlenia povedala, že do práce už chodiť nebude a žiadala konateľa svojho zamestnávateľa, aby prevzal akúsi listinu. Keď ten trval na vysvetlení situácie a oznámil žalovanej, že aj inštitút tzv. okamžitého skončenia pracovného pomeru má podľa svoje presné pravidlá a nemôže ísť o svojvôľu, menovaná opustila priestory prevádzky reštaurácie zamestnávateľa a dodala, že písomnosť doručí poštou. To sa do súčasnosti nestalo. Od uvedeného dňa žalovaná nechodí do práce, sklad riadne neodovzdala a jej správanie spôsobuje zamestnávateľovi priamu škodu. Zamestnávateľ trvá na výkone práce zo strany žalovanej v intenciách platnej pracovnej zmluvy, pričom toto podanie je súčasne písomným upozornením

zamestnávateľa na hrubé porušovanie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopúšťa žalovaná tým, že neoprávnene opustila po 22.12.2020 svoje pracovisko, neustanovuje sa na pracovisko a nevyužíva predpísaný pracovný čas na prácu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zamestnávateľ si vyhradzuje právo s menovanou rozviazať pracovný pomer. V žalobe je ďalej uvedené, že táto žaloba je daná na vedomie žalovanej s tým, že žalobca rozhodne trvá na plnení jej povinností podľa platnej pracovnej zmluvy.

2. Súd doručil predmetnú žalobu zo dňa 13.2.2021 a doplnenie žaloby zo dňa 4.3.2021 do vlastných rúk žalovanej, pričom žalovaná sa prostredníctvom v tom čase právnej zástupkyne k žalobe vyjadrila, pričom vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedla: Je pravdou, že dňa 04.11.2017 vznikol medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou vyhotovenou v písomnej forme a podpísanou dňa 03.11.2017 v znení jej neskorších dodatkov. Žalovaná vykonávala na základe predmetnej pracovnej zmluvy a dodatku zo dňa 14.02.2020 prácu na pozícii manažér. Podľa Pracovnej zmluvy a dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa 14.02.2020 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá hrubá mesačná mzda vo výške 998 Eur, a to pri 32,5 hodinovom pracovnom týždni. Počnúc mesiacom júl 2020 žalovanej nebola zo strany žalobcu ako zamestnávateľa vyplatená mzda v plnej výške tak, ako jej vyplývala z Pracovnej zmluvy a dodatku zo dňa 14.02.2020. Ako vyplýva z jednotlivých výplatných pások žalovanej, tejto žalobca nepočítal mzdu zo sumy 998 Eur, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, pričom poukázala na výplatné pásky žalovanej za obdobie júl - november 2020. Žalobca ako zamestnávateľ teda závažne a hrubo opakovane porušoval svoje základné povinnosti vyplývajúce mu z Pracovnej zmluvy a dodatkov k nej, ako aj zo platného a účinného v Slovenskej republike, nakoľko z jeho strany ako zamestnávateľa nebola žalovanej vyplatená mzda v plnej výške ani za ďalšie mesiace, a to až do decembra 2020. Žalovanej teda neboli doplatené mzdy od mesiaca júl 2020 do mesiaca december 2020, na ktorých zaplatenie jej vznikol zákonný a právny nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ opakovane a hrubo porušoval svoje povinnosti týkajúce sa vyplácania mzdy v plnej výške, skončila žalovaná okamžite pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou zo dňa 03.11.2017 v znení jej neskorších dodatkov, a to dňa 22.12.2020. Svoje písomné okamžité skončenie pracovného pomeru doručovala žalovaná priamo na pracovisku, za prítomnosti svojho právneho zástupcu O.. A. Š., advokáta, ktoré konateľ žalovaného O. W., po rýchlom prečítaní listiny výslovne odmietol prevziať. Prítomný právny zástupca žalovanej ako svedok uvedenú skutočnosť riadne potvrdil na listine a o celom priebehu stretnutia podal podrobné prehlásenie. Žalovaná ďalej k veci uviedla, že na stretnutie dňa 22.12.2020 sa riadne vopred svojmu zamestnávateľovi ohlásila, teda neprišla bez ohlásenia a žalobca mal o tomto stretnutí vedomosť. Žalovaná so svojim právnym zástupcom z prevádzky žalobcu odišla potom, ako konateľ O. W. výslovne odmietol prevziať listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru a bez ďalšieho odišiel. Žalovaná sa nikdy nevyslovila, že by listinu mala alebo chcela doručovať poštou, z uvedeného dôvodu si so sebou priviedla svojho právneho zástupcu ako svedka pre prípad, že by nastala práve takáto situácia, teda, že žalovaný odmietne listinu na pracovisku prevziať. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na zákonné ustanovenie , , a . Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.12.2020, ktoré v písomnom vyhotovení doručovala žalobcovi priamo na pracovisku dňa 22.12.2020 a ktoré tento výslovne odmietol prevziať, za platné. Na základe vyššie uvedeného žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a priznal jej plnú náhradu trov konania. K svojmu písomnému vyjadreniu pripojila vo fotokópii výplatné pásky žalovanej za obdobie júl - november 2000, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.12.2020 a prehlásenie svedka zo dňa 11.4.2021.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej a vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 10.5.2021 bolo okrem iného uvedené, že vyjadrenie žalovanej očividne opomína ten fakt a to existenciu ňou signovaných platových dekrétov, ktoré predložili. Deň 13.11.2017 je prvým dňom pracovného pomeru žalovanej. Mzda bola dohodnutá na 480 Eur mesačne brutto. Ostáva skutočnosť, že platové náležitosti boli potom upravované vždy formou dohôd v priebehu času štyrikrát : dňa 1.1.2018 na 522 Eur brutto, dňa 1.1.2020 na 696 Eur brutto, dňa 14.2.2020 na 998 Eur brutto a dňa 1.7.2020 na 680 Eur brutto. Žalovaná predložila svoj list označený ako oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru s holografickou poznámkou advokáta p. Š. o údajnom odmietnutí prevzatia tejto listiny zo strany vedenia žalobcu, pričom menovaný vystupuje ako svedok a to sú vlastné slová žalovanej. V tejto rovine je faktom, že menovaný sa ako advokát neprezentoval. Žalovanou spomínaná listina nebola zamestnávateľovi

predložená, ba dodnes ani iným spôsobom doručená. Žalovaná teda svojvoľne prestala dochádzať do zamestnania. Ňou prezentované okamžité skončenie svojho pracovno-právneho pomeru je právne nekorektné. Žalovanou udávaný dôvod : nevyplatenie mzdy v celom rozsahu je chybným, nesprávnym tvrdením bez opory na faktoch, pričom ako dôkaz predložili úplnú matematiku mzdových náležitostí žalovanej. Na základe vyššie uvedeného majú za to, že podaná žaloba je v celom rozsahu opodstatnená. Žalobca spoločne s týmto písomným vyjadrením predložil do spisu listinné dôkazy vo fotokópii a to Pracovnú zmluvu zo dňa 3.11.2017, Pracovnú zmluvu (dodatok) zo dňa 1.1.2018, Pracovnú zmluvu (dodatok) zo dňa 1.1.2020, Pracovnú zmluvu (dodatok) zo dňa 14.2.2020, Pracovnú zmluvu (dodatok) zo dňa 1.7.2020, sumarizácie mzdy žalovanej, výplatné listy žalovanej, výpisy z bankových účtov žalobcu, potvrdenia o prevzatí výplatných pások pracovníkov, podpisovú listinu miezd pracovníkov a to za mesiace január 2020, február 2020, marec 2020, apríl 2020, máj 2020, jún 2020, júl 2020, august 2020, september 2020, október 2020, november 2020, december 2020, mzdové listy za rok 2019 u žalovanej a za rok 2020, ako aj listinný dôkaz a to potvrdenie o príjme zo závislej činnosti zo dňa 13.9.2020 pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. zo strany žalovanej.

4. Súd predmetné vyjadrenie žalobcu aj s pripojenými listinnými dôkazmi doručil žalovanej na vyjadrenie, pričom žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu žiadnym spôsobom v stanovenej lehote nevyjadrila.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, s prednesom konateľov žalobcu L.. M. A. a O. W., oboznámením sa s prednesom v tom čase právnej zástupkyne žalovanej, s prednesom žalovanej, výsluchom svedkyne L.. U. F. O., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to okamžitým skončením pracovného pomeru, pracovnou zmluvou, dodatkami k pracovnej zmluve, súpisom miezd, výplatnými listinami, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na prvom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú písomne podanej žaloby, pričom bolo v záujme žalovanej, aby mohla čerpať hypotéku, aby na obdobie pol roka bol jej plat zvýšený. Za tým účelom bol uzatvorený dodatok 14.2.2020 čo sa týka dodatku k pracovnej zmluve, ktorý navyšoval hrubú mzdu na sumu 998 Eur. Následne bol podľa dohody uzatvorený potom ďalší dodatok z 1.júla 2020, ktorý je v tomto konaní sporný na základe vyjadrení protistrany, ktorý hrubú mzdu upravil späť na sumu 680 Eur. Žalobca tvrdí, že išlo o snahu pomôcť a vyhovieť zamestnankyni, ktorá dostávala vyššiu mzdu, reálne chcela pracovať alebo zmeniť svoju pozíciu tak, aby toto odzrkadľovalo tú vyššiu mzdu, ale v praxi sa nič nezmenilo. Predmetný sporný dodatok bol uzavretý 1. júla, tak počnúc júlom 2020 jej teda bola vyplácaná tá pôvodná nižšia mzda na úrovni 680 Eur hrubého a podstatné je, že za mesiace júl, august až december 2020 za týchto 6 mesiacov sa ani raz žalovaná neozvala s nejakým prekvapením, že prečo zrazu dostáva nižší plat. Tu je jednoduchý dôvod, pretože ona vedela, že sa postupuje v zmysle tohto dodatku z 1. júla 2020. Žalovaná tvrdí, že až 22.12.2020 osobne prišla a predložila zamestnávateľovi písomnosť s názvom okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca toto popiera a má za to, že jednoznačne hovorí, že okamžité skončenie pracovného pomeru, konkrétne podľa , sa musí doručiť do 1 mesiaca od kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanec dozvedel. Ak by teda obstálo tvrdenie žalovanej, že ona nevedela a popiera dodatok z 1. júla, tak musela pri prebratí júlovej mzdy sa dozvedieť o tom dôvode, že jej nie je vyplácaná mzda a teda mala najneskôr v auguste urobiť takéto okamžité skončenie pracovného pomeru. Čiže to je prvý formálny nedostatok tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Druhým formálnym nedostatkom je zachovanie písomnej formy, ktorú diktuje a teda ak okamžité skončenie pracovného pomeru nie je urobené písomne, tak je neplatné. Žalobca tvrdí, že okamžité skončenie pracovného pomeru im doručené nebolo, protistrana tvrdí, že doručené bolo. Jediným svedkom je advokát Š., ktorý zastupoval žalovanú. Tretím dôvodom je, že žalovaná sama predložila úverovej banke listinu s názvom Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti z 13.9.2020, kde uvádza svoj priemerný hrubý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov. Táto listina je zo septembra 2020, čiže zahŕňa v sebe aj mesiace júl a august, ktoré sú už prvé 2 mesiace zohľadňujúce ten dodatok sporný a táto priemerná mzda vychádza teda už so zohľadnením tohto dodatku. K tomu uviedol, že ak by žalovaná naozaj bola prekvapená alebo popierala by tento dodatok, prečo banke predkladala listiny v súvislosti s úverom, ktoré zohľadňujú ten dodatok. A tu poukazujú na rozpornosť tvrdení žalovanej.

7. K veci ďalej uviedol, že aj keby sa im nepodarilo predložiť originál sporného dodatku z 1. júla, tak existuje judikatúra, ktorá hovorí, že pracovná zmluva v zmysle má byť uzavretá

písomne, avšak neuzatvorenie jej písomnej formy nezakladá jej neplatnosť. To znamená aj keď neexistuje písomná pracovná zmluva, môže vzniknúť pracovný pomer aj konkludentne alebo ústne. Čiže z takéhoto dôvodu samozrejme analogicky môže aj dodatok byť uzatvorený konkludentne alebo ústne a keďže strany sa objektívne po 1. júli správali v zmysle tohto dodatku a to správanie zamestnávateľa čo sa týka výplaty, prijímanie výplaty zamestnankyňou, pričom zamestnankyňa predkladala v tejto súvislosti aj doklady banke, čiže všetci sa správali tak, že sa táto hrubá mzda späť vrátila na 680 Eur a z toho dôvodu majú za to, že takáto dohoda môže byť platná aj keď nebude predložený originál spornej dohody v tomto konaní. Táto skutočnosť podľa právneho zástupcu žalobcu by mala byť zobratá na zreteľ, aby zbytočne nebolo nariaďované znalecké dokazovanie, čo by zaťažilo konanie ďalšími trovami a časom.

8. Súd z prednesu konateľa žalobcu L.. M. A. zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj vyjadrení svojho právneho zástupcu. Konateľ žalobcu k veci uviedol, že čo sa týka jeho vzťahu so žalovanou, tak aj ona, aj on pochádzajú z S. G., pričom N. konateľa je A. žalovanej. Z tohto dôvodu boli medzi nimi nadštandardné vzťahy a dá sa povedať, že žalovaná požívala vo firme žalobcu väčšie výhody ako bežný zamestnanec. Nadštandardné vzťahy opísal tým spôsobom, že mohla si upravovať svoj pracovný čas ako chcela, užívala nové motorové firemné vozidlo, za čo nemusela platiť žiadnu sumu, akurát si musela natankovať. Nemusela viesť ani denník jázd a dokonca pred ukončením pracovného pomeru v decembri 2020 si predmetné motorové vozidlo od firmy aj odkúpila za dohodnutú kúpnu cenu 4.000 Eur, pričom v tom čase sa takéto motorové vozidlo predávalo za sumu okolo 16.000 Eur. K veci ďalej uviedol, že čo sa týka technického postupu v ich firme, tak každý rok sa mení minimálna mzda a preto stále po novom roku sa uzatvárali nové dodatky k pracovným zmluvám. Technicky to prebiehalo tak, že ich ekonómka preposielala pripravené podklady druhému konateľovi p. W., ktorý vytlačil tieto podklady a pripravil ich na podpis konkrétnym zamestnancom. Čo sa týka dodatku z 1.1.2020, tak tento bol podpísaný. K veci ďalej uviedol, že sa dohodli so žalovanou, že v priebehu roka 2020 zoberie od nich jednu prevádzku, pričom žalovaná navrhne spôsob prefinancovania tejto operácie, pričom žalovaná oslovila svojho otca, ktorý sa venuje hypotékam, poistkám a podobným veciam a oznámila im, že by dalo to riešiť. Následne medzi jednotlivými inštitúciami a to poradcom žalovanej, ktorý spolupracoval s konkrétnou bankou, ako aj s nimi ako dvomi konateľmi a ich ekonómkou sa pripravovali podklady na realizáciu tohto obchodu. Následne bola dohoda taká, že sa navýši mzda žalovanej z dôvodu, aby jej bol poskytnutý vyšší úver a toto sa aj zrealizovalo. Ďalšou podmienkou bolo, že žalovaná má cestovné náklady mesačne vo výške 600 Eur, aby pre banku vyšla tá suma, ktorá bola potrebná, aby si mohla zobrať tento úver. Zároveň nemohli ohraničiť túto 6-mesačnú lehotu, lebo inak by to banka neakceptovala. Ešte pred podpisom tohto dodatku zo dňa 14.2.2020 bola dohoda medzi nimi taká, že po 6. mesiacoch znova prejde žalovaná na plat, ktorý mala predtým resp. plat, ktorý si môže v tom čase ich firma dovoliť. K veci ďalej uviedol, že je pravda, že dodatok bol uzavretý a platný od 14.2.2020, ale oni vyplatili zvýšenú mzdu žalovanej v zmysle tohto dodatku už za mesiac január 2020 a tým pádom bola splnená 6-mesačná lehota do 30.6.2020 čo sa týka 6 mesiacov a preto bol potom uzavretý dodatok zo dňa 1.7.2020, kde bola znova zmenená hrubá mzda na sumu 680 Eur. Konateľ žalobcu si nepamätal kto bol pri podpise tohto dodatku zo dňa 1.7.2020. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že čo sa týka sumy 998 Eur, ktorá bola uvedená v dodatku zo dňa 14.2.2020, tak k tejto sume sa dopracovali tým spôsobom, že to bola podmienka toho finančného poradcu, aby banka vedela poskytnúť taký úver, pričom mali zakomponovať aj ďalšie finančné cestovné náklady vo výške 600 Eur, nakoľko aj pre nich za normálnych okolností z hľadiska odvodov by to nebolo únosné.

9. Ďalej k veci uviedol, že v čase podpisovania predmetného dodatku zo dňa 14.2.2020 bola dohoda taká, že všetky navýšené náklady, ktoré mala firma žalobcu s rozdielom medzi hrubou mzdou 998 Eur a predtým určenou mzdou vo výške 696 Eur si bude hradiť žalovaná, pričom tie prvotné náklady jej zapožičal finančné prostriedky on ako fyzická osoba.

10. Konateľ žalobcu ďalej k veci uviedol, že je pravda, že žalovaná po vzájomnej dohode si vyrovnala všetky podlžnosti, ktoré mala voči firme v tom ponímaní, že keď navyšovali tú mzdu kvôli poskytnutiu úveru, s čím firma mala zvýšené náklady so sociálnymi odvodmi, zdravotnými odvodmi a podobne, pričom tieto veci si žalovaná uhradila za tých 6 mesiacov tak ako boli dohodnutí. Bežná prax v ich firme bola taká, že výplata sa vyplácala okolo 15. toho ktorého nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Za celý čas od augusta keď už aj vyplácali nižšiu mzdu v zmysle predmetného dodatku až do toho 22.12., žalovaná mu žiadnym spôsobom neprezentovala, že jej nevyplácajú mzdu ako majú, mali dobré vzťahy a dokonca v decembri jej odpredali to motorové vozidlo tak ako to vyššie uviedol a to 3 dni predtým ako sa mala udiať tá okolnosť dňa 22.12.2020.

11. Súd z prednesu druhého konateľa žalobcu O. W. zistil, že tak on, ako aj druhý konateľ môžu samostatne vystupovať v mene žalobcu. V celom rozsahu sa pripojil k písomne podanej žalobe, ako aj k prednesu ich právneho zástupcu a pripojil sa aj k výpovedi konateľa žalobcu p. A.. Konateľ žalobcu k veci uviedol, že si nepamätá či bol pri podpise Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2020, pričom tieto dodatky sa u nich podpisovali tým spôsobom, že účtovníčka na jeho mail mu pošle podklady. On si tieto doklady vytlačí a pri preberaní výplat dáva podpisovať aj viacero dokumentov naraz. Za jeho prítomnosti, prítomnosti druhého konateľa, ako aj žalovanej a jej finančného poradcu bola dohodnutá výška mzdy, ktorá je potrebná aby bola uvedená v dodatku k pracovnej zmluve na obdobie 6 mesiacov a to z toho dôvodu aby jej mohol byť poskytnutý taký úver, z ktorého by mohla odkúpiť predmetnú prevádzku tak ako to uvádzal prvý konateľ. K veci ďalej uviedol, že dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2020 nemajú v originály, pričom tento dodatok majú zadokumentovaný v elektronickej podobe v systéme. K veci ďalej uviedol, že v priebehu rokov 2020 prebiehala pandemická situácia a v tomto období riešili aj štátnu pomoc a samozrejme si žiadali príspevky už v zmysle toho dodatku zo dňa 1.7.2020. Čo sa týka dňa 22.12.2020, tak k tomu uviedol, že ho zavolal druhý konateľ p. A., ktorý mu uviedol, že ho kontaktovala žalovaná a pýtala sa ho či bude na prevádzke v tento deň. On oznámil, že sa pokúsi byť na prevádzke okolo 11.00 hod. Konateľ vošiel na prevádzku, išiel vyložiť tovar a na prevádzke stretol žalovanú aj s nejakým pánom, pričom sa jej opýtal, že o čo ide a ona mu uviedla, že prišla rozviazať okamžite pracovný pomer a že končí. On na to zareagoval tým spôsobom, že sa to takto nerobí, že je predsa nejaká výpovedná doba a podobne. Ona na to zareagovala tým spôsobom, že nie a že ona končí dnes. Toto prebehlo približne okolo 11.00 hod. doobeda. Je pravda, že ten pán, ktorý stál vedľa nej, niečo povedal, nevedel uviesť presne čo, pričom mu uviedol, že je tu na to, aby dohliadol na to, aby to prebehlo tak ako má. Konateľ žalobcu na to reagoval tým spôsobom, že nech prídu vtedy keď tu bude aj druhý konateľ. Konateľ žalobcu k veci uviedol, že je pravda, že počas tejto komunikácie mu bolo povedané, že ak to neprevezme, tak mu to pošlú na firmu. K veci uviedol, že žalovaná mu 22.12.2020 za prítomnosti jemu neznámej osoby uviedla, že ona k dnešnému dňu končí. Bližšie to nešpecifikovala, pričom podľa neho nič mu nechcela doručiť aby si niečo prevzal. Následne sa potom znova vrátila do prevádzky okolo 12.00 hod., kde bol prítomný aj druhý konateľ a vtedy to prebiehalo aj za prítomnosti jej partnera, ktorý ju čakal vonku. Vošla do prevádzky a odovzdala kľúče kolegovi a odišla.

12. Súd z prednesu v tom čase právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 zistil, že sa pridržiavajú ich písomných vyjadrení, pričom majú za to, že k skončeniu pracovného pomeru došlo platne. Bol splnené všetky náležitosti, ktoré právne predpisy vyžadujú pre platné skončenie pracovného pomeru. Žalovanej nebola od júla 2020 vyplácaná mzda v plnej výške v zmysle dodatku zo dňa 14.2.2020, nakoľko ani za mesiac november 2020 jej nebola vyplatená mzda vo výške, ktorá bola dohodnutá uvedeným dodatkom a preto žalovaná prikročila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaná pokúšala doručiť žalobcovi v mieste svojho pracoviska 22.12.2020 a to za prítomnosti O.. A. Š., kde konateľ p. O. W. dokument odmietol prevziať. Majú za to, že žaloba bola podaná nedôvodne, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej je platné a zároveň aj spôsob doručovania je v súlade s platnými právnymi predpismi. Čo sa týka dodatku zo dňa 1.júla 2020, tak tento považovali za neplatný a považovali ho za falošný. Nikdy žalovaná takýto dodatok nepodpísala. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

13. Súd z prednesu žalovanej zistil, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, ako aj vyjadrenia svojej právnej zástupkyne a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci uviedla, že ona mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalobcom od 4.11.2017, pričom približne po pol roku od uzavretia tejto zmluvy začala viesť konkrétnu prevádzku v B.F. Y. s tým, že robila rozpis pracovného času nielen pre seba, ale aj pre svojich kolegov. Všetky pracovné zmluvy, ako aj dodatky k pracovným zmluvám pokiaľ viem sa podpisovali vždy osobne za prítomnosti obidvoch konateľov. Čo sa týka dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2020, tak pokiaľ sa pamätá, tento bol podpísaný asi 4.1.2020 za jej prítomnosti, za prítomnosti obidvoch konateľov v prevádzke v Y. v N.. Žalovaná k veci uviedla, že je pravda, že boli isté problémy vo firme v tom zmysle, že bolo zistené nejaké manko, pričom kategoricky poprela, že by ho spôsobila ona, pričom mala podozrenia na dvoch kolegov. S konateľmi sa dohodla na tom, že títo kolegovia odídu a následne požiadala o zvýšenie platu keďže si myslela, že je dobrá zamestnankyňa, čo konatelia žalobcu akceptovali a bol uzavretý dodatok dňa 14.2.2020. Čo sa týka samotnej sumy 998 Eur, tak takúto požiadavku si dala ona, pričom pri podpise tohto dodatku bola dohodnutá aj zmena jej pracovného zaradenia na manažéra. K veci uviedla, že síce jej pracovné zaradenie v dodatku zo dňa 14.2.2020

je uvedené ako manažér, ale tvrdila, že fakticky robila tú istú činnosť, ktorú robila aj predtým, avšak na jej popud došlo k zvýšeniu jej platu. Poprela tvrdenia konateľov žalobcov, že k navýšeniu mzdy vo výške 998 Eur zo dňa 14.2.2020 došlo z toho dôvodu, aby si mohla vybavovať úver v takej výške, aby mohla odkúpiť od nich prevádzku. Je pravda, že v tom období keď došlo k navyšovaniu tohto platu, tak si vybavovala úver, ale nie za účelom odkúpenia prevádzky žalobcu, ale za účelom jej bývania. Nepoprela tú skutočnosť, že chcela prevziať prevádzku od žalobcu, avšak k tomu nedošlo z dôvodov, že nesplnili podmienky, na ktorých boli dohodnutí konatelia žalobcu. K veci uviedla, že v tomto období sa nesústredila na to, že akú mzdu jej žalobca vypláca, ale po týchto skúsenostiach s konateľmi žalobcu si to prepočítala a zistila, že jej nevyplácajú takú mzdu, akú jej majú a následne sa rozhodla ukončiť pracovný pomer a to spôsobom okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu si neplnenia povinnosti zamestnávateľa. Žalovaná potvrdila, že od septembra 2020 jej bola vyplácaná nižšia mzda ako mala byť, pričom potvrdila tú skutočnosť, že mali naozaj dobré vzťahy a žiadnym spôsobom to neriešila. Začala to riešiť až vtedy keď zistila, že jej nechcú poskytnúť dokumenty potrebné na odkúpenie predmetnej prevádzky. Čo sa týka dodatku zo dňa 1.7.2020, tak k nemu uviedla, že čo sa týka podpisu na tomto dokumente, tak vyzerá, že to je jej podpis, ale tento dokument v tomto znení ona nepodpisovala a teda tvrdila, že tento listinný dôkaz a to dodatok zo dňa 1.7.2020 nikdy nepodpísala a takýto dodatok ani nemá. Žalovaná potvrdila, že je pravda, že posielala peniaze konateľovi p. A., avšak nevedela uviesť kvôli čomu, nakoľko jej pomohol viackrát, pričom tieto skutočnosti bližšie vysvetlí ak si na ne spomenie.

14. Žalovaná ďalej k veci uviedla, že zistila, že žalobca jej platí nižšiu mzdu ako by mal až po tom 14.12.2020, keď zistila, že jej tie príslušné dokumenty zrejme neposkytnú. K veci uviedla, že je pravda, že až do toho decembra ona nikomu nič nepovedala, že jej zamestnávateľ nevypláca takú mzdu ako by mal, nakoľko mala hlavu už ohľadne odkúpenia tej prevádzky. K veci uviedla, že je pravda, že žalobca jej odpredal v decembri 2020 motorové vozidlo približne za cenu 4.000 Eur, avšak ešte súkromne zaplatila sumu 1.000 Eur na účet p. A. a je pravda, že prednedávnom predmetné motorové vozidlo odpredala za kúpnu cenu 10.500 Eur. K tomu uviedla, že predmetné motorové vozidlo jej bolo odpredané z toho dôvodu, aby následne potom kúpila tú prevádzku. K veci uviedla, že dňa 16.12.2020 vyhľadala svojho právneho zástupcu p. A. Š., kde mu doniesla jednotlivé dokumenty a bolo pripravené ukončenie pracovného pomeru a to jednak dohodou aj okamžitým skončením pracovného pomeru. Čo sa týka dňa 22.12.2020, tak najskôr ráno v tento deň písala SMS-ku p. A., v ktorej mu oznámila a opýtala sa ho či okolo 11.00 hod. bude na prevádzke. Na to jej odpísal, že momentálne je v sklade, príde neskôr, ale druhý konateľ tam bude. Ona následne vyhľadala právneho zástupcu z toho dôvodu, lebo vedela, že pri takýchto veciach sú problémy, keďže na ich prevádzke pracovalo už veľa zamestnancov a vždy bol nejaký problém a preto za prítomnosti jej právneho zástupcu navštívila prevádzku, pričom so sebou zobrala okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaná dňa 22.12.2020 prišla na prevádzku za prítomnosti svojho zástupcu p. A. Š., pričom na prevádzke bola jedna zamestnankyňa a v kuchyni boli kuchári, avšak p. W. ani druhý konateľ sa tam ešte nenachádzali. Následne potom zbadala p. W. a toto sa udialo v strede prevádzky v tom Y. s tým, že tam bola prítomná aj iná kolegyňa W. Š., pričom tam bol prítomný aj jej právny zástupca. Pri tomto stretnutí mala v rukách okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré sa mu snažila dať do rúk a povedala mu, že okamžite končí pracovný pomer. Prebiehalo to tým spôsobom, že držala tento dokument v ruke a povedala pánovi W.: O., je mi to ľúto, ale okamžite končím pracovný pomer, potrebujem to podpísať. Žalovaná tento dokument mala v rukách a položila ho pred neho na stôl. On si to pozrel a podľa nej si prečítal ten úvod a povedal jej, že bez prítomnosti druhého konateľa nič nepodpíše a ďalej jej povedal, že pokiaľ vie má 3-mesačnú výpovednú dobu podľa pracovnej zmluvy a že bez prítomnosti A. to nepodpíše. Pánovi W. ešte pred odovzdaním tejto listiny oznámila a predstavila svojho právneho zástupcu, že on tam bude ako svedok. Následne sa jej právny zástupca pána W. opýtal, či odmieta prevziať predmetný dokument s tým, že ten uviedol, že áno, že to odmieta. Za prítomnosti pána W. jej právnik urobil zápis, ktorý sa nachádza na listinnom doklade. Žalovaná ďalej k veci uviedla, že je pravda, že konateľom žalobcu neuvádzala konkrétnu sumu, pre ktorú okamžite končí pracovný pomer, ktorá jej nemala byť vyplatená, avšak v tom čase ju presne vedela. Následne po tejto udalosti jej začali chodiť výzvy aby nastúpila naspäť do práce. Ďalej k veci uviedla, že medzi ňou a žalobcom prebiehala aj mailová komunikácia a obsahom týchto mailov bolo, že ju vyzývali, aby nastúpila do práce. Žalovaná potvrdila tú skutočnosť, že v období od januára do júna 2020 jej okrem výplaty chodilo aj tzv. cestovné vo výške 600 Eur, pričom sa to zmenilo, nakoľko to potrebovala nejakým spôsobom doplatiť, pričom bližšie k tomuto sa žalovaná nevedela vyjadriť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukázal na listinný dôkaz, kde je sumarizácia jednotlivých súm ako bola vyplácaná žalovanej titulom mzdy, pričom ako je možné, že by zamestnanec v pozícii žalovanej si nevšimol od 14.8., že namiesto 1.254,51 Eur jej bola uhradená suma 490,88 Eur a teda

viac ako o polovicu menej ako boli uhrádzané sumy v predchádzajúcom období, tak k tomu žalovaná uviedla, že si myslela, že sa toto dorieši keď prevezme tú prevádzku od žalobcu.

15. Žalovaná sa vyjadrila aj k listinnému dôkazu ohľadne potvrdenia o príjme zo závislej činnosti zo dňa 13.9.2020, ktoré vypracovala účtovníčka žalobcu pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. a k tomu uviedla, že za ňu tieto veci riešil jej finančný poradca a účtovníčka žalobcu.

16. Súd z výsluchu svedkyne L.. U. F. O. zistil, že pracuje ako živnostníčka v odbore ekonómia, pričom má spoluprácu na živnosť s firmou žalobcu od r. 2018. Pozná obidvoch konateľov žalobcu, ako aj žalovanú a vo veci sa necítila byť zaujatá. Svedkyňa sa vyjadrila k dodatku č. 4 zo dňa 1.7.2020 a k tomu uviedla, že všetky dodatky za firmu žalobcu do účtovného systému Oberon zadáva ona. Svedkyňa v tom čase pracovala aj ako finančná poradkyňa a mala vedomosť, že žalovaná si chce zobrať úver. Mala vedomosť, že zarába relatívne minimálnu mzdu a preto jej poradila, aby si navýšila príjem, aby mohla dostať ten úver, ktorý chcela a vypočítala aj ten príjem, ktorý mal predstavovať sumu 899 Eur v hrubom + 600 Eur cestovné náhrady a keď sa o tom rozprávali, takáto mzda mala platiť 6 mesiacov a po uplynutí 6-mesačnej lehoty sa mala mzda vrátiť znova na mzdu vo výške 680 Eur. Svedkyňa urobila pre konateľov žalobcu aj prepočet odvodov, o aké sumy sa navýšia odvody za žalovanú z ich strany. Tieto skutočnosti navzájom odkomunikovali a aj ona odkomunikovala pre žalovanú tú skutočnosť, že takto bude umelo navýšená mzda, pričom samozrejme tieto skutočnosti mala odsúhlasené od žalobcov resp. konateľov žalobcu s tým, že táto komunikácia medzi nimi prebiehala mailovou formou. Svedkyňa sa vyjadrila k 1. dodatku keď bola navýšená mzda, tak tento jej bol predložený zo strany konateľov a ona tento dodatok akceptovala a vložila do systému Oberon. Čo sa týka dodatku, ktorým bola znížená znova mzda na pôvodnú sumu, tak bola dohoda medzi ňou, žalovanou a konateľmi žalobcu, že sa zníži táto mzda a to od 1.7.2020 na sumu 680 Eur v hrubom. Tento dodatok zadávala do systému Oberon znova ona s tým, že ho zasielala nepodpísaný vo forme PDF konateľom žalobcu na podpis. Svedkyňa to považovala za hotovú vec a keďže nedostala spätnú väzbu, že by to nemalo takto platiť, pričom tento dodatok mala zaevidovaný v systéme. K veci uviedla, že je pravda, že tento dodatok keď ho zaevidovala, nebol podpísaný ani zo strany konateľov, ani zo strany žalovanej. Svedkyňa to považovala za dohodnuté a tak aj postupovala. Čo sa týka správania sa žalovanej, tak ani raz jej nedala vedieť, že jednotlivé mzdy urobila zle. Podľa jej názoru v prípade, že žalovanej bola zle vypočítaná a vyplatená mzda, tak mala okamžite kontaktovať a túto skutočnosť jej oznámiť, toto však neurobila. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či videla tento dodatok zo dňa 1.7.2020 z jej strany aj fyzicky podpísaný. Svedkyňa sa vyjadrila aj k potvrdeniu o príjme zo závislej činnosti zo dňa 13.9.2020 a k tomu uviedla, že potvrdenie pre banku vybavovala ona osobne, pričom zahŕňalo vlastne 12 mesiacov vrátane sporných mesiacov júl až august 2020, kde bola znížená mzda dodatkom na 680 Eur. To znamená, že keď sa dávalo toto potvrdenie pre banku, bolo to tam zaevidované s touto sumou. Čiže keby bola pravda to, čo tvrdí žalovaná, tak to potvrdenie o príjme by bolo vyššie. Svedkyňa k tomu uviedla, že ona vyplňovala toto potvrdenie pre banku a dokonca toto potvrdenie zaslala aj žalovanej, pričom žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala na toto potvrdenie v tom zmysle, že by ho reklamovala. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že toto potvrdenie predkladala priamo banke žalovaná. Svedkyňa k veci uviedla, že žalobca si uplatňoval Covid príspevok od štátu čo sa týka žalovanej zo zníženej mzdy od júla 2020. Svedkyňa k veci uviedla, že všetky tie úkony boli robené kvôli tomu, aby žalovaná dostala predmetný úver s tým, že ten úver chcela použiť na kúpu prevádzky žalobcu a zopakovala, že v januári 2021 ostala úplne šokovaná keď sa dozvedela, že žalovaná začala tvrdiť, že jej nebola vyplatená mzda tak ako jej mala byť, nakoľko všetky tieto veci medzi nimi boli dohodnuté. K veci uviedla, že keby ona urobila chybu, tak z vlastného to vyplatí, ale ona sa necíti byť vinná.

17. Žalovaná na výpoveď svedkyne na pojednávaní konanom dňa 2.5.2022 k veci uviedla, že táto nevypovedala pravdu, lebo sa nedohodli na takomto postupe a čo sa týka dokladu, ktorý mal byť doručovaný pre banku v zmysle potvrdenia o jej príjme, tak ho nedoručovala ona, ale jej ďalší finančný poradca.

18. Súd z predloženej pracovnej zmluvy zo strany žalobcu, ktorú v konaní nikto nerozporoval zistil, že táto pracovná zmluva bola uzavretá v písomnej forme dňa 3.11.2017 medzi zamestnávateľom t.j. žalobcom a zamestnancom t.j. žalovanou. Podľa zmluvy žalovaná nastúpila do zamestnania 4.11.2017, druh práce bol dohodnutý asistentka predaja/pomocná sila v kuchyni/pomocný kuchár. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V článku 5 boli dohodnuté mzdové podmienky - pravidelná mesačná mzda vo výške 480 Eur brutto mesačne. V článku 6 bol dohodnutý výplatný termín - mzda je splatná

pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorú sa mzda vypláca. Mzda sa bude vyplácať na osobný bankový účet zamestnanca.

19. Súd z predloženej pracovnej zmluvy - dodatku, ktorý v konaní nikto nerozporoval zo dňa 1.1.2018 zistil, že tento dodatok bol uzatvorený v písomnej forme a predmetom tohto dodatku bolo, že v pracovnej zmluve sa mení fond pracovného času zo 40,5 hodiny týždenne na fond pracovného času na 32,5 hodiny týždenne. Hrubá mzda 522 Eur mesačne zostáva nezmenená.

20. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom a to pracovnej zmluvy - dodatku, ktorý takisto v konaní nikto nerozporoval zistil, že tento dodatok je zo dňa 1.1.2020 a bol uzavretý v písomnej forme. Predmetom tohto dodatku bolo, že sa mení v pracovnej zmluve hrubá mzda 696 Eur. Ostatné body pracovnej zmluvy ostávajú nedotknuté, pričom tento dodatok nadobúda platnosť dňa 1.1.2020.

21. Súd z predloženého listinného dôkazu a to pracovnej zmluvy - dodatku zo dňa 14.2.2020, ktorý takisto v konaní nikto nerozporoval zistil, že tento dodatok bol uzavretý medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom s tým, že na tomto dodatku sa nachádzajú podpisy za zamestnávateľa, ako aj za zamestnanca. Predmetom tohto dodatku bolo, že v pracovnej zmluve sa mení článok 5 Mzdové podmienky. Hrubá mesačná mzda je 998 Eur. V článku 2 sa mení vymedzenie pracovnej úlohy: Zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať pracovné zaradenie : „manažér“. Ostatné body pracovnej zmluvy ostávajú nedotknuté. V článku II. bolo dohodnuté, že tento dodatok zmluvy nadobúda platnosť jeho podpisom zmluvnými stranami dňa 14.2.2020.

22. Súd z predloženého listinného dôkazu a to dodatku k pracovnej zmluve, ktorý zo strany žalovanej bol rozporovaný zistil, že tento listinný dôkaz bol predložený súdu vo fotokópii. V tomto dodatku je uvedený deň 1.7.2020 a v rámci tohto dodatku malo byť zmenené bod č. 5 pracovnej zmluvy mzdové ohodnotenie: 680 Eur hrubá mzda, bod č. 4 pracovnej zmluvy pracovný čas na : 35 hodín týždenne. V článku II. bolo v tomto dodatku uvedené, že tento dodatok zmluvy nadobúda platnosť jeho podpisom zmluvnými stranami dňa 1.7.2020. Na tomto listinnom dôkaze sa nachádzajú podpisy tak za zamestnávateľa, ako aj zamestnanca.

23. Súd z listinného dôkazu a to matematickej sumarizácie mzdových náležitostí žalovanej u žalobcu za rok 2020 zistil, že tu je uvedené:

„Obdobie miezd: Suma Uhradené z BV dňa: 12020 1300,59 17.02.2020 22020 1278,03 13.03.2020 32020 1327,95 14.04.2020 42020 15.05.2020 52020 1271,23 15.06.2020 62020 1254,51 13.07.2020 72020 490,88 14.08.2020 82020 561,73 14.09.2020 92020 675,13 14.10.2020 102020 546,88 16.11.2020 112020 547,42 14.12.2020 122020 425,49 14.01.2021“

24. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom a to výplatným listom žalovanej za 01/2020 zistil, že v tomto výplatnom liste je uvedená základná mzda 820,80 Eur, hrubá mzda 1.001,73 Eur. Ďalej je tu uvedený aj iný nezdanený príjem 600 Eur, cena práce 1.954,31 Eur, čistá mzda 1.372,59 Eur, k výplate 1.300,59 Eur.

25. Súd z listinného dôkazu a to výplatného listu žalovanej za 02/2020 zistil, že je tu uvedená základná mzda 899 Eur, iný nezdanený príjem 610 Eur a k výplate 1.278,03 Eur.

26. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 03/2020 zistil, že je tu uvedená základná mzda 490,40 Eur, hrubá mzda 998 Eur, iný nezdanený príjem 600 Eur, k výplate 1.327,95 Eur.

27. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 04/2020 zistil, že je tu uvedená hrubá mzda 920,63 Eur, iný nezdanený príjem 600 Eur, k výplate 1.283,70 Eur.

28. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 05/2020 zistil, že je tu uvedená hrubá mzda 920 Eur, iný nezdanený príjem 600 Eur, k výplate 1.271,23 Eur.

29. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 06/2020 zistil, že je tu uvedená základná mzda 899 Eur, hrubá mzda 899 Eur, iný nezdanený príjem 600 Eur, k výplate 1.254,51 Eur.

30. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to výplatného listu žalovanej za 07/2020, pričom tento listinný dôkaz nikto nerozporoval zistil, že je tu uvedená základná mzda 680 Eur, hrubá mzda 680 Eur, iný nezdanený príjem sa už tu nenachádza, k výplate 490,88 Eur.

31. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to podpisovej listiny miezd za obdobie 07/2020, ktorý takisto v konaní nikto nerozporoval zistil, že žalovaná na tomto listinnom dôkaze zo dňa 11.8.2020 potvrdila prevzatie mzdy vo výške 490,88 Eur a z predloženého listinného dôkazu Potvrdenia o prevzatí výplatných pások pracovníkov súd zistil, že žalovaná dňa 14.8.2020 potvrdila prevzatie predmetnej výplatnej pásky za obdobie 07/2020.

32. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 08/2020 zistil, že je tu uvedená základná mzda 599 Eur, hrubá mzda 761,03 Eur, k výplate 561,73 Eur a nie je tu uvedený iný nezdanený príjem. Súd z pripojených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaná potvrdila prevzatie výplatnej pásky, ako aj mzdy dňa 14.9.2020.

33. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 09/2020 zistil, že je tu uvedená hrubá mzda 951,18 Eur, nie je tu uvedený iný nezdanený príjem, k výplate 675,13 Eur. Z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná potvrdila prevzatie výplatnej pásky, ako aj vyplatenie mzdy dňa 15.10.2020.

34. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 10/2020 zistil, že je tu uvedená hrubá mzda 680 Eur, nie je tu uvedený iný nezdanený príjem, k výplate 546,88 Eur. Súd z pripojených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaná potvrdila podpisom prevzatie výplatnej pásky za obdobie 10/2020 dňa 18.11.2020 a potvrdila podpisom prevzatie mzdy za 10/2020 vo výške 546,88 Eur.

35. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 11/2020 zistil, že je tu uvedená základná mzda 647,60 Eur, hrubá mzda 680,73 Eur, k výplate 547,42 Eur, nie je tu uvedený iný nezdanený príjem. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaná potvrdila prevzatie výplatnej pásky za 11/2020 podpisom dňa 15.12.2020, ako aj potvrdila podpisom prevzatie mzdy vo výške 547,42 Eur.

36. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý nikto nerozporoval a to výplatného listu žalovanej za 12/2020 zistil, že je tu uvedená základná mzda 492 Eur, hrubá mzda 558,25 Eur, iný nezdanený príjem tu nie je uvedený, k výplate 425,49 Eur.

37. Súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom - Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, pričom je to vyplnené na tlačive Slovenskej sporiteľne, a.s zistil, že toto potvrdenie je zo dňa 13.9.2020. Na tomto potvrdení je uvedené - Za správnosť uvedených údajov zodpovedá L.. U. F. O. a nachádza sa tu pečiatka a podpis zamestnávateľa žalovanej t.j. žalobcu. Na tomto potvrdení sú uvedené osobné údaje žalovanej, ako aj údaje zamestnávateľa a je tu uvedené potvrdenie o výške príjmu a to priemerný hrubý mesačný

príjem zo závislej činnosti za posledných ukončených 12 mesiacov vo výške 811 Eur a priemerný čistý mesačný príjem za posledných ukončených 12 mesiacov vo výške 642 Eur.

38. Súd z listinného dôkazu predloženého žalovanou označeného ako Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu neplnenia si povinností zo strany zamestnávateľa zistil, že tento listinný dôkaz je datovaný dňom 22.12.2020 a je adresovaný pre žalobcu. Na tomto listinnom dôkaze sa nachádza podpis žalovanej. V predmetnom listinnom dôkaze je okrem iného uvedené, že podľa pracovnej zmluvy a dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 14.2.2020 bola medzi nami dohodnutá hrubá mzda vo výške 998 Eur. Počnúc mesiacom júl 2020 zo strany zamestnávateľa nebola vyplatená mzda v plnej výške tak ako vyplývala z pracovnej zmluvy a dodatku zo dňa 14.2.2020. Nakoľko zo strany zamestnávateľa nebola vyplatená mzda v plnej výške ani za mesiace október a november 2020 a neboli doplatené mzdy od mesiaca júl 2020, na ktorých zaplatenie vznikol žalobkyni zákonný a právny nárok, porušuje tak zamestnávateľ závažne a hrubo svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a dodatkov k nej, ako aj zo platného v Slovenskej republike. Vzhľadom na skutočnosť, že ako zamestnávateľ opakovane, hrubo porušuje svoje povinnosti, končí zamestnankyňa okamžite pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 3.11.2017 v znení jej neskorších dodatkov. Na tomto listinnom dôkaze je ďalej napísané rukou: konateľ O. W. odmietol prevziať dňa 22.12.2020 o 11.07 hodine. Toto potvrdzuje svojim podpisom A. Š., advokát, SAK 5247 a nachádza sa tu podpis tejto osoby.

39. Súd z pripojeného listinného dôkazu predloženého žalovanou označeného ako Prehlásenie svedka

- advokáta k okolnostiam doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku dňa 22.12.2020 zo strany M. B., nar. 29.12.1989 zistil, že toto potvrdenie vydal A. Š., advokát a je zo dňa 11.4.2021 adresované Okresnému súdu Zvolen. V tomto prehlásení je okrem iného uvedené: „Dňa 22.12.2020 som sa zúčastnil stretnutia, ktoré malo byť vopred dohodnuté medzi mojou mandantkou a zamestnávateľom zastúpeným konateľom. Na pracovisko mojej mandantky, t.j. do priestorov prevádzky (oficiálne nenahlásenej na príslušnom živnostenskom úrade) spoločnosti deko deko s.r.o. na adrese Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava (OC CUBICON) som spolu s mojou mandantkou vstúpil krátko pred 11:00 hodinou. V prevádzke bola prítomná jedna osoba ženského pohlavia za obslužným pultom/kasou, ktorá sa s mojou mandantkou kamarátsky privítala a rozprávala. Rozprávali sa na tému, či naozaj ide skončiť pracovný pomer. Predpokladám, že v zadných priestoroch prevádzky (zrejme v kuchyni) bola ešte nejaká osoba mužského pohlavia, ktorú som však nevidel iba počul, keď tam išla na krátku chvíľu moja mandantka. Žiadna iná osoba sa v priestoroch prevádzky nenachádzala. Krátko po 11:00 hodine vošiel do priestorov prevádzky pán, ktorý sa nám pozdravil a povedal, že musí ešte vyložiť nejaký tovar v kuchyni a že si máme zatiaľ sadnúť. Toho mi pani B. opísala ako konateľa O. W.. Medzičasom do prevádzky vstúpili asi dvaja zákazníci, ktorí si tam prišli kúpiť nejaký tovar. Po chvíli prišiel pán (mne opísaný ako konateľ O. W., mne osobne sa nepredstavil), ktorý sa nám prihovoril so slovami „no o čo ide“. Pani B. mu povedala, že prišla okamžite skončiť pracovný pomer. Vytiahla listiny mnou pripravené v dvoch vyhotoveniach s tým, že požiadala tohto pána, aby písomnosť prevzal a jej potvrdil písomné prevzatie. Tento pán stíchol, rýchlo si prebehol listinu očami a povedal, že niečo také nemôže prevziať bez druhého konateľa. Na to pani B. trvala na tom, aby listinu prevzal s čím on výslovne nesúhlasil a povedal jej, aby prišla neskôr, keď tam bude aj druhý konateľ. Na to som sa do rozhovoru zapojil ja a opýtal som sa ho, či je ako konateľ oprávnený konať v mene spoločnosti deko deko s.r.o. samostatne. Na to mi bolo odvrknuté, že on nevie kto som, tak že sa nemám k tomu čo vyjadrovať. Na to som mu odpovedal, že som tu s pani B. ako svedok, nakoľko táto prišla doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku a že nakoľko on je podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra konateľom, ktorý je oprávnený konať za spoločnosť samostatne a bez obmedzenia, či teda listinu prevezme alebo nie, že chceme iba potvrdiť osobné prevzatie alebo odmietnutie. Na to výslovne uviedol, že on nič nepreberie a odišiel preč. Uvedené som ako svedok poznačil vlastnou rukou na listinu a vlastnoručne podpísal. Následne sme aj s pani B. opustili prevádzku spoločnosti deko deko s.r.o.“

40. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že je pravda, že neexistuje originál dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2020 a vzhľadom na to, že tento originál neexistuje, je zbytočné ďalej dokazovať ďalšie skutočnosti, nakoľko aj oni tvrdia to, čo tvrdí žalovaná, že predmetný dokument v originály neexistuje. Preto dokazovali v tomto spore ako sa strany dohodli, ako sa strany správali v tom čase a z výpovedí vypočutej svedkyne majú jednoznačne za preukázané, že takým istým spôsobom ako sa uzatvárala pracovná zmluva v roku 2017, sa uzatvárali aj ďalšie dodatky a takým istým spôsobom sa uzatvoril aj tento dodatok. Nič nevybočovalo z nejakého štandardu, akým postupoval žalobca a

žalovaný v tom čase. Je zrejmé, že celé toto bolo umelé navýšenie, urobené od januára 2020 do júna 2020, čo bolo v hospodárskom záujme žalovanej. Následne, čo v konaní bolo preukázané, žalovaná podpisovala a prijímala mzdu za júl 2020 a nasledovne v značne znížených sumách, pričom predložili mzdové listy za celý rok 2020 s tým, že prvý polrok vychádzal na úrovni 1.100 až 1.300 Eur a následne boli vyplácané sumy okolo 500 Eur. Keby žalovaná chcela takto argumentovať a tvrdiť to, čo teraz tvrdí, tak určite by jej udrelo do očí, že za júl až december 2020 má oveľa nižšiu mzdu a teda už vtedy by zisťovala, že na základe čoho jej to bolo znížené, pričom uvádzala, že až v decembri sa dozvedela o existencii nejakého dodatku. Je nesporné, že v tom čase si chcela zobrať a zobrala si hypotéku a za tým účelom komunikovala aj so svedkyňou L.. F., ako aj so svojim finančným poradcom. V septembri 2020 dokonca predkladala dokumenty banke, čiže v tomto období musela obzvlášť veľkú pozornosť venovať akú má mzdu za posledné obdobie. O to viac musela vidieť túto zníženú mzdu za júl a august 2020 a v tomto bode je tiež veľmi rozporná jej výpoveď vo vlastnom tvrdení. Celé tvrdenie a celé argumentovanie žalobcu je od počiatku konania ucelené, transparentné a dáva jasný obraz a koncepciu, pričom vyjadrenie žalovanej je tendenčné, vzájomne rozporuplné, nedáva odpovede na jasné otázky, teda prečo v tom júli, auguste „nereklamovala“ zníženú mzdu či už vo vzťahu k účtovníčke, či už vo vzťahu k žalobcovi. Právny zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že majú za to, že aj absencia originálu Dodatku č. 4 nič nemení na tom, že ak pracovná zmluva môže sama o sebe byť uzavretá ústne alebo konkludentne, teda neexistencia písomnej formy nezakladá jej neplatnosť, resp. neplatnosť predmetného dodatku. Keďže strany postupovali v zmysle dohodnutého dodatku, tým pádom bolo žalovanej vyplatené ako zamestnankyni všetko čo jej zo zákona vyplývalo, preto je jej okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné a preto žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

41. Súd zo záverečného prednesu žalovanej zistil, že žalobca tvrdí teraz, že dodatok z 1.7. vlastne neexistuje, ale bol zaslaný aj do spisu a na základe neho niečo dokazuje žalobca a teda nerozumie tomu, že dodatok neexistuje, ale je tu, keďže bol zaslaný. Zhoda v podstate celého podpisu od pečiatky, takisto na obidvoch stranách je rovnaká a drží sa toho, že ona tento dodatok nepodpísala, pričom tvrdila, že prebiehala manipulácia s jej osobnými údajmi. K veci uviedla, že každá jedna zmluva aj dodatok sa riešil osobne na prevádzke I. P. za prítomnosti obidvoch konateľov firmy žalobcu s tým, že takýto dôležitý materiál nikdy by nenechali niekomu na starosť a samozrejme pri tom dodatku z 1.7.2020 nevedia povedať miesto, kedy, ako to bolo, zrazu nejaký systém Oberon to vygeneroval. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

42. Podľa , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

43. Podľa , zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

44. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

45. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

46. Podľa , ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

47. Podľa , právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

48. Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

49. Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

50. Podľa , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

51. Podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

52. Predmetom rozhodovania súdu je posúdenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi zo strany žalovanej je neplatné tak, ako sa toho žalobca domáhal podanou žalobou. Na základe vykonaného dokazovania súd považuje za nesporné, že žalovaná bola v zamestnaneckom pomere u žalobcu na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 3.11.2017 v pozícii asistentka predaja/ pomocná sila v kuchyni, pomocný kuchár, pričom toto pracovné zaradenie bolo zmenené písomným dodatkom zo dňa 14.2.2020 na pozíciu manažér. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že došlo k platnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 22.12.2020 a to v zmysle , nakoľko podľa názoru súdu žalovaná hodnoverným spôsobom preukázala, že konateľ žalobcu O. W. dňa 22.12.2020 odmietol prevziať písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.12.2020, čo vyplynulo jednak z prednesu samotnej žalovanej, ako aj z produkovaného listinného dôkazu prehlásenia svedka - advokáta k okolnostiam doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku dňa 22.12.2020, pričom samotný konateľ žalobcu O. W. potvrdil predmetné stretnutie dňa 22.12.2020. Na základe vyššie uvedeného súd teda mal za preukázané, že dňa 22.12.2020 aplikáciou vyššie citovaného zákonného ustanovenia došlo k platnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej pre žalobcu. Predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo hrubé porušenie povinností zamestnávateľa, nakoľko nebola vyplatená mzda v plnej výške ani za mesiac október a november 2020 a neboli doplatené mzdy od mesiaca júl 2020. Súd na začiatku posúdil, či došlo k naplneniu formálnych podmienok takéhoto druhu skončenia pracovného pomeru. Súd teda konštatuje, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo písomne, pričom v listine je uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je skutkovo vymedzený tak, že nie je zameniteľný s iným dôvodom. Predmetná listina bola vyššie uvedeným spôsobom zamestnávateľovi doručená. Súd konštatuje, že pokiaľ bol dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovanou vymedzený skutkovo vo vzťahu nevyplatenej mzdy v plnej výške za mesiace október a november 2020 a neboli doplatené mzdy od mesiaca júl 2020, tak tu súd poukazuje, že zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť v zmysle , , ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhrady mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Tu súd poukazuje, že v zmysle pracovnej zmluvy bola dohodnutá splatnosť mzdy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To znamená, že mzda za mesiac október 2020 mala byť vyplatená žalovanej najneskôr 30.11.2020, pričom teda právo na skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy vzniká zamestnancovi až po uplynutí 15-dňovej lehoty, t.j. na 16. deň od rozhodujúcej udalosti, t.j. od 16.12.2020, pričom v zmysle zamestnanec môže okamžite

skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel a keďže žalovaná okamžite skončila pracovný pomer ku dňu 22.12.2020, boli dodržané aj vyššie uvedené lehoty a keďže žalobca t.j. zamestnanec podal žalobu na tunajší súd dňa 13.2.2021, podľa názoru súdu bola dodržaná lehota aj v zmysle , keď je potrebné neplatnosť skončenia okamžitým skončením uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa keď sa pracovný pomer mal skončiť a teda žaloba bola podaná dňa 13.2.2021 a pracovný pomer sa mal skončiť dňa 22.12.2020.

53. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 22.12.2020 je neplatné a zároveň keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca trval na tom, aby žalovaná vykonávala prácu aj naďalej, čo žalovaná potvrdila a žiadnym spôsobom nerozparovala, súd v zmysle zároveň určil, že pracovný pomer žalovanej naďalej trvá a to z týchto dôvodov:

54. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tých skutočností, že by boli naplnené tie skutočnosti, že zamestnávateľ jej nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, prípadne náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15. dní po uplynutí ich splatnosti, nakoľko podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnávateľ vyplatil všetky mzdové nároky v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy, a to aj v zmysle dodatku k pracovnej zmluve, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovi sa síce nepodarilo preukázať, že predmetný dodatok bol uzatvorený v písomnej forme, podľa názoru súdu predmetný dodatok bol uzatvorený v ústnej forme za účasti obidvoch konateľov žalobcu, žalovanej, pričom pri uzatváraní tohto dodatku sprostredkovane vystupovala aj svedkyňa L.. U. F. O.. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca vyplatil za stanovené obdobie, v ktorom namietala žalovaná dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, všetky mzdové nároky, ktoré korešpondovali s uzavretím ústneho dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2020, v zmysle ktorého bola dohodnutá hrubá mzda vo výške 680 Eur, pričom žalobca postupoval v zmysle tohto dodatku, čo vyplynulo z pripojených listinných dôkazov a to mzdových listov, ako aj listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že žalovaná si prevzala predmetnú mzdu tak ako to tvrdil žalobca. Podľa názoru súdu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že dodatok zo dňa 1.7.2020, kde bola dohodnutá hrubá mzda vo výške 680 Eur odo dňa 1.7.2020 nebol uzavretý v ústnej forme a to vyplynulo zo samotného konania žalovanej, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v období od januára 2020 do júna 2020 každý mesiac prevzala mzdu v rozmedzí od 1.254,51 Eur za jún 2020 do 1.327,95 Eur za marec 2020. Mzdu v júni 2020 prevzala dňa 13.7.2020. Súd mal za preukázané, že žalovaná prevzala mzdu za mesiac júl 2020 v sume 490,88 Eur dňa 14.8.2020, ako aj ďalšie mzdy za mesiace august 2020 až december 2020 v rozmedzí od 425,49 Eur za december 2020 do 675,13 Eur za september 2020, pričom podľa názoru súdu je absolútne nelogické správanie žalovanej, že po dni 14.8.2020 žiadnym spôsobom nereagovala na situáciu, že oproti predchádzajúcej výplate, ktorá jej bola vyplatená dňa 13.7.2020, kedy jej bola vyplatená suma 1.254,51 Eur a dňa 14.8.2020 jej bola vyplatená suma 490,88 Eur, čo je rozdiel vo výške 763,63 Eur. Tu súd poukazuje, že je logické konanie žalovanej v predmetnom období po 14.8.2020 len v tom zmysle, že skutočne bola uzavretá v ústnej forme pracovná zmluva v znení dodatku zo dňa 1.7.2020, kde bola znížená mzda na sumu 680 Eur v hrubej mzde, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede svedkyne L.. U. F. O., pričom aj táto svedkyňa potvrdila, že došlo k takejto dohode za účasti obidvoch konateľov žalobcu, za jej účasti, ako aj za účasti žalovanej a od 1.7.2020 došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej mzdy na sumu 680 Eur. Tu súd poukazuje aj na produkovaný dôkaz, ktorý žalovaná v konaní nerozporovala, a to potvrdenie o príjme zo závislej činnosti pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. zo dňa 13.9.2020, ktoré bolo vystavené ekonómkou t.j. svedkyňou L.. U. F. O. za zamestnávateľa žalovanej, pričom z potvrdenia o výške príjmu vyplýva, že v stanovenom období bol už zohľadnený znížený príjem žalovanej za obdobie mesiacov júl a august 2020, pričom podľa názoru súdu bolo v záujme žalovanej, aby v stanovenom období keďže si vybavovala úver od banky, venovala týmto skutočnostiam zvýšenú pozornosť čo sa týka jej mzdy za posledné obdobie. Na základe vyššie uvedeného súd teda ustálil, že v konaní bola preukázaná existencia uzavretia ústneho dodatku k predmetnej pracovnej zmluve, v rámci ktorého bola znížená mzda žalovanej na sumu 680 Eur, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vyplácal takto zníženú mzdu od mesiaca júla 2020 až do decembra 2020 a teda naopak žalovaná nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno ohľadne naplnenia okolností tak, ako to vyžaduje ods.b) .

55. Súd na základe vyššie uvedeného teda ustálil, že dohoda o zmene mzdového ohodnotenia zo dňa 1.7.2020 bola uzavretá medzi stranami sporu v ústnej forme , pričom tento právny úkon je platný. Tento právny úkon týkajúci sa zníženia príjmu žalovanej je dostatočne určitý a zrozumiteľný, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania ohľadne vyplácania mzdy a preberania mzdy, ako aj výplatných listov zo strany žalovanej v rozhodnom období. Ak má vzniknúť dvojstranný právny úkon (dohoda) je treba, aby prejav vôle oboch konajúcich subjektov bol zhodný. Pre posúdenie obsahu prejavu vôle nie je podstatná tzv. vnútorná výhrada konajúceho účastníka, teda či účastník pri prejavovaní vôle sledoval iný cieľ, ako ktorý v skutočnosti prejavil a významný nie je ani motív či pohnútka t.j. vzdialenejšie predpoklady a predstavy, z ktorých konajúci účastník vychádza a ktoré vedú k utváraniu jeho vôle, avšak zostávajú skryté. Podstatné je to, čo je možné hodnotiť objektívnym hľadiskom, teda to akú vôľu účastník v skutočnosti prejavil (viď rozsudok NS ČR sp.zn. ). K zhode oboch účastníkov došlo s poukazom na vážnosť ich vôle práve ohľadne zníženia mzdy, pričom súd vychádzal z toho, že okolnosť, že predmetná dohoda o znížení mzdy zo dňa 1.7.2020 nebola uzavretá v písomnej forme, nespôsobuje jej neplatnosť. Z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplynulo, že žalobca v súlade s ústne uzavretou dohodou o znížení mzdy vyplácal predmetnú mzdu v predmetnej a dohodnutej výške.

56. Súd dodáva, že dohodu o zmene pracovných podmienok týkajúcich sa mzdy je možné uzavrieť i ústne, pretože síce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uzavrieť dohodu o zmene pracovných podmienok písomne, avšak nerobí tak pod sankciou neplatnosti tejto dohody. Z odbornej literatúry vyplýva, že v prípade uzavretia dohody o zmene pracovných podmienok inou ako písomnou formou, táto forma nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej dohody.

57. Súd ďalej poukazuje aj na judikatúru súdu Slovenskej republiky a to Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -32 zo dňa 22.11.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že z ustanovení vyplýva, že nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nie je sankcionované jej neplatnosťou, t.j. nevylučuje možnosť uzavretia pracovného pomeru i konkludentne. Aj konkludentný právny úkon však musí spĺňať zákonom ustanovené náležitosti, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho ku vzniku, zmene alebo zániku práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Požiadavkou aby pracovná zmluva bola uzavretá v písomnej forme sa na jednej strane vyjadruje princíp ochrany zamestnanca pre prípad vzniku pochybností o vzniku pracovného pomeru a na strane druhej sa súčasne zakladá povinnosť zamestnávateľa dbať o splnenie tejto požiadavky v záujme právnej istoty a preukázateľnosti rozhodujúcich skutočností pre prípad sporu o vzniku pracovného pomeru a o náležitostiach pracovnej zmluvy.

58. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené v celom rozsahu dôvodná a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

59. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

60. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).