Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoPr-4-2022.pdf
PDF · 128.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: deko deko s.r.o., so sídlom Borovicová 2621/20, 900 31 Stupava, IČO: 45 709 815, právne zastúpený ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovanej: O.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A. XXX, XXX XX W. A., toho času bytom Ľ. T. 3, XXX XX N., právne zastúpená Senior Consultants - Braxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 240 431, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cpr/2/2021 - 211 zo dňa 30. mája 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu, teda určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej u žalobcu zo dňa 22.12.2020 je neplatné (I. výrok); že pracovný pomer žalovanej u žalobcu trvá (II. výrok) a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (III. výrok).
2. Žalobca založil svoju argumentáciu v konaní v podstate na tom, že mu nebolo právne účinným spôsobom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnanca, na nedostatočnom vymedzení jeho dôvodu spočívajúceho v nevyplatení časti mzdy žalovanej, na jeho oneskorenom uplatnení a na tom, že nie je daný. Ohľadne neexistencie uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru poukázal na to, že pracovný pomer vznikol dňa 03.11.2017 na základe písomnej pracovnej zmluvy, mzda bola dohodnutá na 480,- € mesačne brutto. Mesačná hrubá mzda bola následne upravovaná štyrikrát formou dohôd (dodatkov), a to dňa 01.01.2018 na 522,- €, dňa 01.01.2020 na 696,- €, dňa 14.02.2020 na 998,- € a dňa 01.07.2020 na 680,- € brutto. Žalobca ako dôkazy o tom v konaní predložil fotokópie dodatkov, sumarizáciu mzdy žalovanej, výplatné listy žalovanej, výpisy z bankových účtov žalobcu, potvrdenia o prevzatí výplatných pások pracovníkov, podpisovú listinu miezd pracovníkov za mesiace január až december 2022, mzdové listy žalovanej za rok 2019 a 2020 a potvrdenie o jej príjme zo závislej činnosti zo dňa 13.09.2020 pre Z. Z., a.s. Ako dôvody navýšenia mzdy dodatkom zo dňa 14.02.2020 a jej následného zníženia dodatkom zo dňa 01.07.2020 žalobca uviedol, že žalovaná a jeden z konateľov žalobcu L.. M. A. mali nadštandardné vzťahy, obaja pochádzajú z Veľkého Krtíša, bratranec konateľa je partnerom žalovanej, táto chcela prevziať jednu z prevádzok
žalobcu a za tým účelom si vybavovala úver. Aby ho mohla dostať, došlo na prechodné obdobie pol roka k formálnemu, nie však reálnemu navýšeniu mzdy žalovanej, nakoľko táto mzda pozostávala aj z cestovných náhrad, ktoré spolu so zodpovedajúcou časťou odvodov vracala žalobcovi tak, aby reálne dostávala v čistom mzdu pred navýšením. De facto tak dostávala mzdu dohodnutú pred uzavretím dodatku zo dňa 14.02.2020. Napriek uzatvoreniu toho dodatku až dňa 14.02.2022 jej žalobca formálne navýšil mzdu už od januára 2020. Podporne uviedol, že nedisponuje originálom dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2020, má ho už len v elektronickej podobe v účtovnom programe, nevie teda preukázať pravosť podpisu žalovanej na tomto dodatku, čo však podľa jeho názoru ani nie je nutné, nakoľko dohoda na tomto dodatku bola minimálne ústna. Žalobca mal tiež za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanou uplatnené aj neskoro, pretože k zníženiu mzdy došlo 01.07.2020, táto bola splatná a vyplatená v auguste 2020, zákonná lehota na jeho uplatnenie je jeden mesiac odo dňa, kedy sa o jeho dôvode zamestnanec dozvedel a okamžité skončenie pracovného pomeru je datované až dňom 22.12.2020.
3. Žalovaná vo svojej obrane proti žalobe trvala na tom, že žalobca jej nevyplatil časti mzdy za mesiace júl až december 2020. Poprela uzavretie dodatku zo dňa 01.07.2020, ktorým malo dôjsť k zníženiu mzdy na cca pôvodnú úroveň pred 14.02.2020. Aj keď uznala, že jej pracovná pozícia bola zmenená z pozície asistentka predaja/pomocná sila v kuchyni, pomocný kuchár na pozíciu manažéra len formálne, reálne robila to, čo predtým, tvrdila, že zvýšenie mzdy považovala za ocenenie dobrého výkonu jej práce navyše potom, ako z prevádzky odišli dvaja zamestnanci. Uviedla, že údaj o zníženej mzde na výplatných listoch, potvrdeniach o prevzatí výplatných pások, mzdových listoch si nevšimla, pretože v tom čase sa zamerala na riešenie prevzatia prevádzky. Uvedenú okolnosť si všimla až v decembri 2022, kedy k prevzatiu prevádzky napokon nedošlo z dôvodu, že žalobca si kládol nesplniteľné podmienky. Zníženie mzdy si nevšimla ani na potvrdení o príjme zo závislej činnosti pre banku zo dňa 13.09.2020 s odôvodnením, že tieto záležitosti súvisiace s prevzatím prevádzky za ňu riešil finančný poradca.
4. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 69 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 3, § 70, § 77, § 78 ods. 1, § 17 ods. 2, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1 a § 38 ods. 1 a 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej aj „Zákonník práce“) súd prvej inštancie ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
5. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v zamestnaneckom pomere u žalobcu na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 03.11.2017 na pozícii asistentka predaja/pomocná sila v kuchyni, pomocný kuchár. Toto pracovné zaradenie bolo zmenené písomným dodatkom zo dňa 14.02.2020 na pozíciu manažéra. Dňa 22.12.2020 jeden z konateľov žalobcu O. W. odmietol prevziať písomne okamžité skončenie pracovného pomeru na prevádzke žalobcu, čím v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce došlo k jeho doručeniu. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeným v jeho písomnom vyhotovení bolo hrubé porušenie povinností zamestnávateľa, nevyplatenie mzdy v plnej výške od júla 2020 do novembra 2020. Skutkové vymedzenie tohto dôvodu vyhodnotil súd prvej inštancie ako nezameniteľné s iným dôvodom. V zmysle pracovnej zmluvy bola splatnosť mzdy dohodnutá do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že mzda za mesiac október 2020 mala byť vyplatená žalovanej najneskôr 30.11.2020 a jej právo na skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy mohlo vzniknúť až po uplynutí 15. dňovej lehoty, t.j. na 16. deň od rozhodujúcej udalosti, teda 16.12.2020. Keďže žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru doručila zamestnávateľovi dňa 22.12.2020, učinila tak v zákonom (ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce) požadovanej lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedela. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd prvej inštancie dňa 13.02.2021, teda v dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť.
6. Ohľadne samotného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jeho naplnenia, teda že zamestnávateľ jej nevyplatil mzdu, resp. jej časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu prvej inštancie vyplynulo, že zamestnávateľ vyplatil žalovanej všetky mzdové nároky v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy a jej dodatkov. Žalobcovi sa síce nepodarilo preukázať, že rozhodný dodatok zo dňa 01.07.2020, ktorým došlo k dohode medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou o jej hrubej mzde vo výške 680,- € mesačne, bol uzatvorený v písomnej forme, preukázal však svoje tvrdenie v konaní, že tento dodatok bol uzatvorený minimálne v ústnej forme za účasti obidvoch konateľov žalobcu, žalovanej
a svedka - L.. U. F. O., ktorá pri uzatváraní tohto dodatku vystupovala sprostredkovane ako ekonómka vedúca účtovníctvo pre žalobcu. Žalobca postupoval v zmysle tohto dodatku, čo vyplynulo zo mzdových listov, ako aj (ďalších) listinných dôkazov, z ktorých bolo zistené, že žalovaná si prevzala predmetnú mzdu tak, ako to tvrdil žalobca. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že dodatok nebol uzatvorený v ústnej forme, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v období od januára 2020 do júna 2020 každý mesiac prevzala mzdu v rozmedzí od 1 254,51 € za jún 2020 do 1 327,95 € za marec 2020, mzdu za jún 2020 prevzala dňa 13.07.2020, mzdu za mesiac júl 2020 v sume 490,88 € prevzala dňa 14.08.2020, ďalšie mzdy za mesiace august až december 2020 v rozmedzí od 425,49 € za december 2020 do 675,13 € za september 2020. Podľa názoru súdu prvej inštancie je absolútne nelogické správanie žalovanej, že po 14.08.2020 žiadnym spôsobom nereagovala na situáciu, že oproti predchádzajúcej výplate, ktorá jej bola vyplatená dňa 13.07.2020, kedy je bola vyplatená suma 1 254,51 €, jej dňa 14.08.2020 bola vyplatená už len suma 490,88 €, čo je rozdiel vo výške 763,63 €. Toto konanie žalovanej si logicky podľa súdu prvej inštancie možno vysvetliť len v tom zmysle, že skutočne bola uzavretá v ústnej forme pracovná zmluva v znení dodatku zo dňa 01.07.2020, kedy jej oproti dodatku zo dňa 14.02.2020 bola znížená mzda na sumu 680,- € v hrubom. Aj svedkyňa - L.. U. F. O. v konaní potvrdila, že došlo k takejto dohode za účasti obidvoch konateľov žalobcu, jej účasti, ako aj účasti žalovanej a od 01.07.2020 došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej mzdy na sumu 680,- €. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že žalovaná v konaní nerozporovala dôkaz - potvrdenie o príjme zo závislej činnosti pre Z. Z., a. s. zo dňa 13.09.2020 vystavené ekonómkou - spomínanou svedkyňou za zamestnávateľa žalovanej, z ktorého vyplýva, že v stanovenom období bol už zohľadnený znížený príjem žalovanej za obdobie mesiacov júl a august 2020, pričom bolo v záujme žalovanej, aby v danom období, keďže si vybavovala úver od banky, venovala jej mzde za posledné obdobie zvýšenú pozornosť.
7. Súd prvej inštancie mal za to, že dohoda o zmene mzdového ohodnotenia zo dňa 01.07.2020 uzatvorená v ústnej forme nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Takúto dohodu je možné uzatvoriť aj ústne, pretože Zákonník práce síce stanovuje povinnosť zamestnávateľa uzavrieť dohodu o zmene pracovných podmienok písomne, avšak nerobí tak pod sankciou neplatnosti takejto dohody. Z odbornej literatúry, ako aj nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 460/2012 - 32 zo dňa 22.11.2012 vyplýva, že v prípade uzavretia dohody o zmene pracovných podmienok inou ako písomnou formou (ústne alebo konkludentne), táto forma nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej dohody. Požiadavkou, aby pracovná zmluva bola uzavretá v písomnej forme sa na jednej strane vyjadruje princíp ochrany zamestnanca pre prípad vzniku pochybností o vzniku pracovného pomeru a na strane druhej sa zakladá povinnosť zamestnávateľa dbať o splnenie tejto požiadavky v záujme právnej istoty a preukázateľnosti rozhodujúcich skutočností pre prípad sporu o vzniku pracovného pomeru a o náležitostiach pracovnej zmluvy.
8. Tento právny úkon súd prvej inštancie vyhodnotil aj ako dostatočne určitý a zrozumiteľný ohľadne vyplácania a preberania mzdy. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2615/2016 mal za to, že ako dvojstranný právny úkon (dohoda) bol prejav vôle zamestnávateľa, ako aj zamestnankyne zhodný. Zdôraznil, že pre posúdenie obsahu prejavu vôle nie je podstatná tzv. vnútorná výhrada konajúceho účastníka, teda či účastník pri prejavovaní vôle sledoval iný cieľ, ako ktorý v skutočnosti prejavil, významný nie je ani motív, či pohnútka, teda vzdialenejšie predpoklady a predstavy, z ktorých konajúci účastník vychádzal a ktoré viedli k utváraniu jeho vôle, avšak zostali skryté. Podstatné je to, čo je možné hodnotiť objektívnym hľadiskom, teda akú vôľu účastník v skutočnosti prejavil. K zhode oboch účastníkov zmluvného vzťahu došlo s poukazom na vážnosť ich vôle práve ohľadne zníženia mzdy.
9. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v konaní bola preukázaná existencia uzavretia platného ústneho dodatku k pracovnej zmluve, ktorým bola znížená mzda žalovanej na sumu 680,- € mesačne v hrubom, žalobca vyplácal takto zníženú mzdu od mesiaca júl 2020 až do decembra 2020 a teda žalovaná nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno ohľadne dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
10. Súd prvej inštancie podotkol, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré považoval za rozhodujúce z hľadiska výsledku súdneho konania, zdôraznil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platom znení (ďalej aj „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore. Dodal, že o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná. Rozhodnutie považovala za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že v samotnej žalobe zo dňa 03.02.2021, ani jej doplnení zo dňa 04.03.2021 sa sporný dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2020 neuvádza. Žalobca si naň spomenul až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe a z podania nie je zrejmé, či dodatok predložil súdu spolu s uvedeným stanoviskom. Ako dôkaz žalobca použil niečo ako „úplnú matematiku mzdových náležitostí“ žalovanej, pričom z daného vyjadrenia nie je zrejmé, čo mal žalobca pod týmto pojmom úplne na mysli. Podľa žalovanej nie je zrejmé, ako súd vôbec dospel k záveru, že tento dodatok existuje a bol uzavretý v ústnej forme za účasti oboch konateľov žalobcu, žalovanej a za sprostredkovanej účasti účtovníčky - svedka L.. U. F. O.. Výpovede samotných konateľov žalobcu a svedkyne sa podľa žalovanej ohľadne okolností uzavretia dodatku rozchádzajú. Zdôraznila, že konateľ žalobcu L.. M. A. vypovedal, že dodatok bol uzavretý, ale nepamätal si, či bol pri jeho podpise. Konateľ žalobcu O. W. si tiež nepamätal, či bol pri podpise dodatku. Podľa žalovanej je nepochybne trochu zvláštne, že konatelia žalobcu si pamätali podrobnosti uzatvárania predchádzajúcich dodatkov, len sporného dodatku nie. Svedkyňa vypovedala, že keď uvedený dodatok zaevidovala do účtovného programu, nebol podpísaný zo strany konateľov žalobcu, ani zo strany žalovanej, považovala to za dohodnuté a tak postupovala. Svedkyňa nevedela potvrdiť, či bol dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2020 fyzicky podpísaný. Žalovaná v tejto súvislosti súdu prvej inštancie vyčítala, že nezohľadnil rozporuplné svedecké výpovede žalobcu ohľadne dodatku zo dňa 01.07.2020, nezaoberal sa zásadnou námietkou žalovanej, že dodatok neexistuje, nikdy ho nepodpísala a teda zjavne sa jedná o falzifikát, iba v napadnutom rozsudku jednoducho konštatuje, že listinný dôkaz - dodatok zo dňa 01.07.2020 bol súdu predložený vo fotokópii. Vzhľadom na uvedené žalovaný považovala napadnutý rozsudok za arbitrárny, nakoľko nereagoval na zásadnú argumentáciu žalovanej.
14. Žalovaná mala ďalej za to, že dôkazné bremeno ohľadne existencie sporného dodatku spočíva na žalobcovi. V zmysle zásad sporového konania, každá strana má preukázať svoje tvrdenia. Ak žalobca tvrdil, že so žalovanou uzavrel pracovnú zmluvu vrátane dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2020 a žalovaná tvrdí, že takýto dodatok neexistuje, žiaden nepodpísala a ani nič také nemá, nie je povinnosťou žalovanej dokazovať tvrdenia žalobcu, ale tieto má preukazovať žalobca sám. Žalobca predložil dodatok zo dňa 01.07.2020 súdu prvej inštancie vo fotokópii, nepredložil na nahliadnutie originál, potvrdil, že predmetný dodatok v origináli nemá. Dokonca kľúčová svedkyňa L.. U. F. O. sa doznala, že dodatok nahrala do účtovného systému bez overenia, či je podpísaný alebo platný, len na základe svojho vnútorného predpokladu, že dodatok bol/bude uzavretý a ani netušila ako účtovníčka, či vôbec bol nejaký dodatok zo dňa 01.07.2020 fyzicky podpísaný. Z uvedených zistení sa podľa žalovanej dá dospieť len k jedinému záveru, že dodatok k pracovnej zmluve dňa 01.07.2020 uzavretý nebol a neodborným svojvoľným konaním svedkyne L.. U. F. O. bol nepodpísaný dodatok vložený do účtovného systému žalobcu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o existencii dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2020 a nebol teda oprávnený vyplácať žalovanej nižšiu mzdu. Žalovaná navyše poukázala na to, že svedkyňa má sídlo v Banskej Bystrici, teda nemohla byť ani len sprostredkovane pri uzavretí sporného dodatku.
15. Žalovaná taktiež v odvolaní opätovne poukázala na záver znaleckého posudku predložený už v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podpis na spornom dokumente pracovná zmluva (dodatok) zo dňa 01.07.2020 nie je autentickým pisárskym prejavom žalovanej a skúmaný dokument je technickým kompilátom vyhotovený z dokladu PM1.
16. K (podľa žalovanej účelovej) argumentácii žalobcu, že sporný dodatok bol uzavretý ústne na základe konania žalovanej, ktorá nenamietala prijímanie nižšej mzdy a doklady to uvádzajúce, žalovaná uviedla, že nikdy netvrdila, že dodatok uzavrela ústne, práve naopak, celé uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2020 od počiatku popierala a preto nie žalovaná, ale žalobca mal preukazovať, či došlo k uzavretiu dodatku písomnou formou, ktorú žalobca nenamietal, vždy tvrdil, že dodatok existuje, bol fyzicky podpísaný, problémom bolo len, že ho nemá v origináli. Preto podľa žalovanej nebolo potrebné riešiť ústnu formu dojednania dodatku a ak, túto ústnu formu mal preukazovať samotný žalobca, ktorý ústne dojednanie dodatku uviedol. Skutočnosti, že od júla 2020 jej bola vyplácaná nižšia mzda a preberala doklady to uvádzajúce, nepovažovala žalovaná za dôkaz o ústnom, či konkludentnom uzavretí dodatku. Poukázala na to, že ak sa jej od 01.07.2020 priznal nižší plat, ktorý predstavoval sumu 680,- eur brutto, žalobca fakticky takto nepostupoval, pretože podľa výplatného listu za mesiac júl 2020 predstavovala hrubá mesačná mzda žalovanej sumu 680,- eur, za mesiac august 2020 už 761,03 eur a za mesiac september 2020 až sumu 951,18 eur. V mesiaci október 2020 mzda žalovanej už bola opäť na sume 680,- eur brutto mesačne. Samotné konanie žalobcu teda nebolo jasným a zrozumiteľným prejavom vôle, preto žalovanej nemohlo byť jasné, aké je jej mzdové ohodnotenie za vykonanú prácu pre žalobcu. Žalovaná priznala sama, že túto vec v danom čase neriešila, pretože bola v obchodnom rokovaní so žalobcom ohľadne odstúpenia prevádzky.
17. Podporne žalovaná uviedla, že nie je právne obvyklé, aby sa právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu uzatvárali konkludentne, a to najmä o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, akou je mzda zamestnanca. Podľa žalovanej by to znamenalo nebezpečný precedens, ktorý by umožňoval zamestnávateľom svojvoľne začať vyplácať zamestnancom nižšie mzdy a odôvodňovať to konkludentným uzavretím dodatkov k pracovným zmluvám prebratím týchto znížených miezd, čím by vznikla značná nerovnováha medzi zamestnancom a zamestnávateľom, čo je priamo v rozpore s koncepciou Zákonníka práce.
18. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené uzavrela, že boli naplnené materiálne aj formálne znaky pre okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany, a preto sa pracovný pomer žalovanej založený pracovnou zmluvou zo dňa 03.11.2017 skončil dňom 22.12.2020.
19. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a určil platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (teda podľa obsahu odvolania, aby žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol). Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že mzda žalovanej bola dodatkom zo dňa 14.02.2020 umelo navýšená za účelom splnenia požiadaviek na získanie bankového úveru, za tým účelom intenzívne komunikovala s účtovníčkou L.. L. F. a tento úver aj získala. R. nevedela v konaní pred súdom prvej inštancie vysvetliť dôvod navýšenia mzdy, ani z akého dôvodu vracala nemalé cestovné náhrady a navýšený plat konateľom žalobcu. Ako dôkaz o ich vracaní žalobca predložil výpisy z účtu. Podľa žalobcu je zrejmá vzájomná prepojenosť navýšenia mzdy dodatkom z 14.02.2020 dokonca spätne od januára 2020 a následného zníženia mzdy dodatkom z 01.07.2020 majúcich význam pre žalovanú v možnosti čerpania úveru. Dôvodom navýšenia mzdy spätne bolo na prianie žalovanej umožnenie jej získať úver čo najskôr, aby mohla pre banku prezentovať obdobie šiestich mesiacov navýšenej mzdy čo najskôr. Žalobca uviedol, že to urobil vo výlučnom záujme žalovanej. V tejto súvislosti poukázal na to, že v januári 2020 sa v Európe začali prijímať opatrenia voči šíriacemu sa COVID-vírusu, na ktoré všetky gastro prevádzky (tak ako žalobca) reagovali redukovaním zamestnancov a znižovaním ich príjmu. Preto nebol dôvod, aby o mesiac neskôr dodatkom z 14.02.2020 žalobca zvyšoval (masívne) plat žalovanej, ak by písomný dodatok z 01.07.2020 nepodpísala. Na rozdiel od žalobcu žalovaná nebola schopná v konaní pred súdom prvej inštancie podať vlastné (vnútorne logické a neprotirečivé) vysvetlenie k podstatným udalostiam z roku 2020, konkrétne ohľadne ňou reálne inkasovanej mzdy, pracovného zaradenia, cestovných náhrad, žiadosti o úver a jeho poberania. Žalovaná v konaní neuvádza pravdu, jej tvrdenia sú nekonzistentné a dokonca spoľahlivo dôkazmi vyvrátené.
21. K tvrdeniu žalovanej, že jej za mesiace júl až október nebola vyplácaná mzda v zmysle dodatku z 01.07.2020 žalobca uviedol, že z výplatných listov vyplýva, že pri vyplácaní mzdy sa vychádzalo z hrubej mzdy vo výške 680,- € mesačne - položka „tarifa“ v sekcii „mzdové zložky podrobne“. Žalovaná v auguste 2020 neodpracovala celý fond pracovného času, preto sa jej vyrátala alikvótna časť hrubej mzdy pripadajúca na odpracovaný pracovný čas vo výške 599,- €. Za 17,5 hod. čerpanej dovolenky sa jej následne pripočítala suma 162,03 €, preto sumár predstavuje sumu 761,03 €. Aj pri výplate mzdy za september 2020 sa vychádzalo z hrubej mzdy 680,- €. Celková mzda vyplatená žalovanej bola dôsledkom aplikácie tzv. „korona-príspevku“. V mesiacoch október až december 2020 sa rovnako ako pri mzde z júla a augusta 2020 vo výplatných listoch vychádzalo z tarify 680,- €.
22. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu doručenému jej právnemu zástupcovi dňa 29.07.2022 nevyjadrila.
23. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, napadnuté I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť.
24. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p. nebol žalovanou uplatnený dôvodne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené, dávajúce dostatočné odpovede na pre vec podstatnú argumentáciu strán sporu, súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Reagujúc na odvolacie námietky žalovanej na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
26. Možno súhlasiť so žalovanou, že dôkazné bremeno ohľadne uzavretia dodatku k pracovnej zmluve s účinnosťou od 01.07.2020 o znížení jej hrubej mzdy na sumu 680,- € mesačne spočíva na žalobcovi, pretože z preukázania tejto skutočnosti vyplývajú pre neho priaznivé právne následky spočívajúce v tom, že vyplácal žalovanej mzdu v zmysle pracovnej zmluvy v znení jej posledného dodatku týkajúceho sa mzdy a tým neporušil svoju zákonnú povinnosť vyplácať žalovanej dohodnutú mzdu, v dôsledku čoho nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru - nevyplatenie časti mzdy zamestnankyni (žalovanej).
27. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom žalovanej, že žalobca uzavretie sporného dodatku so žalovanou nepreukázal. Vzhľadom na vykonané dokazovanie možno zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že uzavretie sporného dodatku preukázal žalobca výplatnými listami za mesiace júl až december 2020 v spojení s podpisovými listinami miezd za uvedené obdobie, kde sa podpis zamestnanca nachádza hneď vedľa sumy vyplatenej mzdy a v spojení s potvrdeniami o prevzatí výplatných pások pracovníkov, kde sa uvádza dátum prevzatia a nachádza podpis zamestnanca. Okrem výplatného listu za mesiac september 2020 (z dôvodu čerpania tzv. korona príspevku) z ostatných výplatných listov (teda aj za prvé dva mesiace od uzavretia sporného dodatku) jednoznačne vyplýva tarifa, resp. hrubá mzda, z ktorej sa pri výpočte celkového príjmu vyplácaného žalovanej za príslušný mesiac vychádzalo. Hoci odvolací súd nemohol prihliadnuť na dôkazy predložené žalobcom až v odvolacom konaní - výpisy z účtu jedného z konateľov žalobcu, ktorými malo byť preukázané konanie žalovanej spočívajúce vo vracaní cestovných náhrad a časti odvodov v období od februára do júla 2020 pre ich neprípustnosť vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania podľa § 154 C. s. p. a neuvedenie a nepreukázanie dôvodu pripustenia novôt v odvolacom konaní podľa § 366 C. s. p. v spojení s § 373 ods. 4 C. s. p., odvolací súd považuje vyššie uvedené dôkazy predložené už v konaní pred súdom prvej inštancie za postačujúce pre preukázanie uzavretia sporného dodatku. Aj keď v konaní
nebolo preukázané uzavretie sporného dodatku v písomnej forme dňa 01.07.2020, týmito dôkazmi bolo preukázané jeho uzavretie (možno aj skôr ako 01.07.2020, avšak nepochybne s účinnosťou od 01.07.2020) vo forme ústnej. Inak povedané dôkazmi predloženými v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že sa strany sporu minimálne ústne dohodli na znížení hrubej mesačnej mzdy žalovanej na sumu 680,- € s účinnosťou od 01.07.2020 a nebolo preukázané len „dotiahnutie“ tejto dohody do Zákonníkom práce predpísanej písomnej formy, čo však v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 42 ods. 1 a § 54 Zákonníka práce nemá vplyv na jej platnosť. Žalovaná okrem tvrdenia, že si zníženie mzdy napriek týmto dôkazom nevšimla, v konaní nenavrhla ani nepredložila relevantný protidôkaz vyvracajúci skutočnosti preukázané dôkazmi predloženými žalobcom.
28. V tomto kontexte treba chápať záver súdu prvej inštancie, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, resp. nepreukázala, že sporný dodatok nebol (v ústnej forme) uzavretý, pretože po vykonaní dokazovania dôkazmi predloženými žalobcom o jeho uzavretí sa prenieslo dôkazné bremeno o tom, že to tak nie je, na žalovanú. Preto je správny aj záver súdu prvej inštancie z toho vychádzajúci, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne nevyplatenia časti mzdy zamestnávateľom do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
29. Pokiaľ ide o záver znaleckého posudku predložený žalovanou už v konaní pred súdom prvej inštancie, v tomto sa s poukazom na to, že znalcovi bol predložený len technický kompilát písomného dodatku z 01.07.2020, nie jeho originál, len konštatuje, že podpis na spornom dodatku nie je autentickým pisárskym prejavom žalovanej, nekonštatuje sa však, či je alebo nie je pravým podpisom žalovanej. Uvedené znalec konštatovať ani nemohol, pretože to by sa dalo zistiť len z originálu písomného dodatku. Preto znalec odporučil zvážiť vhodnosť skúmania dokladu aj metódami grafickej diagnostiky. To však nič nemení na tom, že v dôsledku absencie originálu písomného dodatku zo dňa 01.07.2020 sa síce nepodarilo preukázať uzavretie dohody o zmene výšky mzdy žalovanej v písomnej forme, nevylučuje to však a nespochybňuje jej uzavretie vo forme ústnej.
30. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa hodnotením vykonaného dokazovania a uvedením úvah, ktoré ho viedli k záveru o uzavretí sporného dodatku v ústnej forme vysporiadal aj s obranou žalovanej, že dodatok neexistuje, nikdy ho nepodpísala, teda sa jedná o falzifikát. Súd prvej inštancie uvedomujúc si, že mu bol žalobcom predložený písomný dodatok zo dňa 01.07.2020 len vo fotokópii, nie v origináli, neprijal záver o uzavretí dodatku, resp. dohody o znížení mzdy žalovanej s účinnosťou od 01.07.2020 v písomnej forme a svoj záver o uzavretí tohto dodatku v ústnej forme založil na iných vyššie uvedených dôkazoch.
31. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí argument žalovanej, že akceptovanie ústneho, či konkludentného uzatvárania dodatkov k pracovnej zmluve by znamenalo nebezpečný precedens, ktorý by umožňoval zamestnávateľom svojvoľne začať vyplácať zamestnancom nižšie mzdy a odôvodňovať to konkludentným uzavretím dodatkov k pracovným zmluvám prebratím týchto znížených miezd. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z individuálnych okolností tohto prípadu. Navyše mzda je (vo väčšine prípadov) zdrojom obživy zamestnanca, preto si zvlášť citlivo sleduje, aká mzda je mu vyplácaná a v prípade nezrovnalostí, či nesúhlasu ohľadne vyplatenej mzdy najmä v značne nižšej výške než za predchádzajúci mesiac, či iných údajov na „výplatnej páske“ oslovuje zamestnávateľa hneď, ako je to možné.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom I. výroku rozsudku vecne správne, keď určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej u žalobcu zo dňa 22.12.2020 je neplatné.
33. Nakoľko odvolací súd z obsahu spisu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, pre ktorý je v zmysle § 217 ods. 1 C. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia nezistil okolnosti, pre ktoré by sa medzičasom pracovný pomer skončil z iného dôvodu, takéto okolnosti žiadna zo strán sporu v konaní netvrdila ani nepreukázala, odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu trvá.
34. Ako závislý od I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) vykonateľným výrokom, v ktorom uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi a uviedol lehotu na plnenie, preto odvolací súd aj tento výrok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca vzhľadom na nedôvodnosť odvolania žalovanej. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z toho dôvodu určil odvolací súd taktiež začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).