Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_5T-19-2022.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: E. M. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) s poukazom na § 138 pím. j) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2022 v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaný E. M. nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. M., t.č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 7.1.2022,
je vinný, že
1. dňa 03.01.2022 v čase o 12:03 hod. na druhom poschodí budovy Aquapolis Business centrum na Piešťanskej ulici č. 3 v Trnave z recepcie zubnej ambulancie SK Dental s.r. o. zobral na stole voľne položený notebook značky HP ProBook 450 G7 striebornej farby a z miesta odišiel, čím majiteľovi notebooku spol. SK Dental s.r.o., so sídlom Piešťanská číslo 3, Trnava, IČO: 48 217 590 spôsobil škodu vo výške 800 Eur,
2. dňa 04.01.2022 v čase od 12:00 hod do 12:20 hod vošiel do reštaurácie Tovariš na Námestí Slovenského učeného tovarišstva číslo 8 v Trnave a z neuzamknutej šatne pre zamestnancov reštaurácie zobral z peňaženky poškodeného Y. G., vloženej vo vnútornom vrecku bundy, finančnú hotovosť vo výške 70 Eur, občiansky preukaz na meno Y. G., kartičku poistenca Union zdravotnej poisťovne, debetnú kartu Slovenskej sporiteľne a na dlážke voľne položené tenisky značky Nike Air Jordan, červeno-bielej farby, všetko patriace poškodenému Y. G., následne zobral na stoličke voľne položený ruksak zn. Slanger spolu s jeho obsahom, ktorý tvorili sivé tepláky značky Everlast, zväzok 2 ks kľúčov spolu s čipom, občiansky preukaz na meno G. O. a finančná hotovosť v minciach v hodnote 10 Eur, všetko patriace poškodenému G. O. a spolu s odcudzenými vecami z miesta ušiel, čím svojim konaním spôsobil poškodenému Y. G. škodu vo výške 195,99 Eur a poškodenému G. O. škodu vo výške 74,90 Eur,
3. dňa 4.12.2021 v čase o 9:22 vošiel do priestorov reštaurácie Altrivio v Obchodnom centre City Aréna v Trnave na Kollárovej ulici č. 20 a zobral kľúče, prostredníctvom ktorých sa dostal do kancelárie a skladu reštaurácie, odkiaľ zobral 7 ks 0,75 litrových fliaš vín rôznych značiek, 1 ks fľašu becherovky o objeme 1 liter, 3 ks darčekových poukazov v celkovej hodnote 90 Eur (1 ks / 30 Eur), 3 ks darčekových poukazov v celkovej hodnote 150 Eur (1ks/50 Eur), tablet značky Apple iPad 7 s internou pamäťou 32 GB a batoh neznámej značky, do ktorého si ukryl odcudzené veci a spolu s nimi z reštaurácie odišiel na neznáme miesto , čím svojim konaním spôsobil spoločnosti ALDENTE, s.r.o. so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie č. 20, IČO: 35 882 841 škodu vo výške 690,11 Eur,
teda
v skutku 1/ a 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
v skutku 3/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
čím spáchal
v skutku 1/ a 2/
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,
v skutku 3/
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s ods. 4 Trestného zákona per analógiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti SK Dental s. r.o. , so sídlom Piešťanská 3, Trnava, IČO: 48 217 590, škodu vo výške 800 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému G. O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom ul. T.. T. XXXX/XX, Z. škodu v sume 70 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Y. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX škodu v sume 195,99 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti ALDENTE s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie č. 20, IČO: 35 882 841 škodu v sume 450 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť SK Dental s. r. o., so sídlom Piešťanská 3, Trnava, IČO: 48 217 590 so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 2Pv 497/21/2207-50 podanej na súd dňa 8.4.2022, prejednal súd trestnú vec obžalovaného E. M..
Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a nakoľko obžalovaný uznal základ a výšku škody v konaní uplatnenej, súd následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste: odpisom z registra trestov zo dňa 27.5.2022, výpisom z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 31.5.2022.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez
akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnoprávne relevantného konania precízovaného v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke toto konanie kvalifikoval v skutku 1 a 2 ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a v skutku 3 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera. K výroku o treste.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr.zák.).
Súd ukladal obžalovanému v danej veci úhrnný trest odňatia slobody podľa trestného činu najprísnejšie trestného zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, pre ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu od 3 rokov do 10 rokov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ a to, že sa priznal k spáchaniu trestných činov, úprimne ich spáchanie oľutoval. Zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Zároveň súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/2/2019 zo dňa 21.2.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/61/2019 zo dňa 11.4.2019 uznaný za vinného okrem iného i zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona. S poukazom na uvedené bolo u obžalovaného potrebné pre opakované spáchanie zločinu upraviť zákonom ustanovenú trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Zároveň bolo potrebné zvýšiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, keď súd odsudzoval obžalovaného za dva trestný činy spáchané vo viacčinnom súbehu, pričom jedným z týchto trestných činov je zločin. Po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v § 212 ods. 3 Trestného zákona ( 3 až 10 rokov) podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona, za použitia asperačnej zásady v § 41 ods. 2 Trestného zákona pripadalo do úvahy ukladanie trestu obžalovanému od 6 rokov a 6 mesiacov až do 13 rokov a 4 mesiace.
V osobe obžalovaného ide o osobu kriminálne narušenú, v minulosti sa dopúšťal spravidla trestných činov menej závažných majúcich charakter prečinov a len v jednom prípade šlo o úmyselný zločin. Z pohľadu druhu trestu vzhľadom na zistenú recidívu nebolo možné uložiť obžalovanému iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z pohľadu výmery trestu súd vzal do úvahy stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 (R 44/2017), ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, ods. 4 Tr. zákona teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. (po prijatí vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkolvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Z odôvodnenia tohto stanoviska vyplýva, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody o vine a treste, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť ( v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandartného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Takýto trest ukladaný za analogického aplikovania ustanovení o dohode o vine a treste považuje súd u obžalovaného za dostatočný na dosiahnutie tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu.
Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest, musí odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na zásadu individuálnej prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj. Práve takýto postoj totiž sľubuje možnosť jeho nápravy. Súd s ohľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 dospel k záveru, že u obžalovaného boli splnené všetky dotknuté podmienky na mimoriadne zníženie trestu analogickým použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom k obžalovanej
trestnej činnosti priznával a túto opakovane oľutoval, na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine a súd jeho vyhlásenie prijal.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 4 roky a 4 mesiace.
Súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
K výroku o náhrade škody.
Nakoľko si poškodení SK Dental, s.r.o., G. O., Y. G., spoločnosť ALDENTE, s.r.o., riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému v tomto odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť poškodeným škodu tak, ako je uvedené vo výroku o náhrade škody tohto rozsudku. Zároveň súd poškodeného SK Dental, s.r.o., so zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).