Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-231-2021.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Subarea
18CoE/231/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. G., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. Š. XX, pre vymoženie 466,02 Eur istiny s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 8Er/677/2010-40 zo dňa 29.04.2021, pomerom hlasov 2 : 1, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 8Er/677/2010-40 zo dňa 29.04.2021 p o t v r d z u j e .
II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 24.05.2010, začalo vo veci exekučné konanie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 16853/09 zo dňa 02.11.2009, právoplatného dňa 23.11.2009 a vykonateľného dňa 26.11.2009, na vykonanie ktorého bol súdom poverený JUDr. Rudolf Krutý dňa 14.10.2010. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku ako aj na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
2. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ust. 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka ako aj na ust. § 53 ods. 1, 3 a 5 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že z predloženého rozhodcovského rozsudku mal za preukázané, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok z blankozmenky. Súd z predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola upravená dohoda o vyplnení zmenky. Súd však aj túto zmluvnú podmienku, akou je zabezpečenie úveru zmenkou, nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov predložených oprávneným ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 1 Exekučného poriadku nevyplýva, že táto zmluvná podmienka bola dohodnutá s povinným individuálne, t.j. oprávnený nepredložil ani dohodu o vyplnení
zmenky. Predmetná dohoda o vyplnení zmenky ako aj rozhodcovská doložka bola vopred predtlačená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Z uvedeného je zrejmé, že obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru a teda aj obsah zabezpečenia úveru nemohol povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. s ním nesúhlasiť. Mohol len zmluvu ako celok podpísať. Súd považoval dojednanú rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere s odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože oprávnený nepreukázal, že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Mal za to, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka je neprijateľná a absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že exekučným titulom, ktorým je podklad na vykonanie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní sa prizná nárok zo zmenky, pričom tento nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neprihliadol na neprijateľné podmienky a to na neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku a na neplatné zabezpečenie úveru zmenkou, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané a teda sú neplatné. Súd považuje pohľadávku oprávneného priznanú vyššie uvedeným exekučným titulom priznanú v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom a preto súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 1 a 3 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Oprávnený podal odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, nakoľko oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 21CoE/378/2016-53. Ďalej poukázal na skutočnosť, že niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvorené medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ust. § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať.
5. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Taktiež zdôraznil, že nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený uviedol, že časová verzia Občianskeho zákonníka, účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, resp. uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne.
8. Podľa § 243d ods. 2 ( prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské spory) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.
9. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa po preskúmaní vydaného rozhodnutia a dôvodov podaného odvolania stotožnil so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.05.2010 spísaním návrhu do zápisnice na exekútorskom úrade na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 16853/09 zo dňa 02.11.2009, právoplatného dňa 23.11.2009 a vykonateľného dňa 26.11.2009. Záväzkový vzťah účastníkov založený zmluvou vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
11. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie ligitimity titulárneho súdu na vykonanie exekučného titulu.
12. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu, doložku, ktorou je založená právomoc z rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ust. § 52 a nasledujúci Občianskeho zákonníka. Správne poukázal na to, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou spotrebiteľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti.
13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Pohotovosť C-76/2010 (bod 51), v ktorom uviedol: „že, ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel.“
14. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdu preskúmať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitému princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Taxatívny výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutých v § 53 ods. 4 OZ v citovanom znení. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
16. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak informácia rozhodcovskej zmluvy/jej doložky, jej obsah alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisoch ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia tejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS ako nekalú. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právo z rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej veci si rozhodcovskou doložkou dodávateľ, t.j. oprávnený zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom, t.j. povinným v rozhodcovskom konaní.
17. Odvolací súd totožne ako súd exekučný konštatuje, že rozhodcovská dohoda a konanie oprávneného na základe tejto dohody nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa. Navyše odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o čisto spotrebiteľský vzťah a z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe, spotrebiteľovi a nebol mu poskytnutý pre účely zamestnania, tak ako to uvádza oprávnený v podanom odvolaní.
18. Je nutné však zdôrazniť, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ale cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, či ide o právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodovanie o voľbe rozhodcovského súdu, t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom vôle veriteľa bez možnosti a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.
19. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky so zákonom predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosti práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynútením dosiahnutej zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešil spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej doložky o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
20. Keďže odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný, napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil ako vecne správne.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému povinnému odvolací súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).