Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/353/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: T.. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 7, K., zastúpený: advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, so sídlom Čapkova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 2/ K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2016, č.k. 6C/142/2013-143, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti špecifikovanej darovacej zmluvy voči nemu v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) a určil, že darovacia zmluva je voči žalobcovi právne neúčinná. Rozhodnutie odôvodnil právnym posúdením podľa § 42a ods. 2 a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol dlžník žalobcu tomuto dlžný sumu 100 000,- eur, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011. Poskytnutie tejto pôžičky bolo potvrdené, čo do dôvodu a výšky notárskou zápisnicou. V exekučnom konaní EX 550/2013-10 sa vedie exekúcia z vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie notárskeho zápisu č. N438/2011, NZ 37660/2011 zo dňa 10.10.2011, oprávneného navrhovateľa voči povinnému dlžníkovi, ktorý je synom žalovaných. Exekučné konanie začalo 06.05.2013. Žalovaní boli teda v čase darovania nehnuteľnosti (17.04.2013) podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou žalobcovho dlžníka, v ktorom prípade sa podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka prezumuje nielen úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ale aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky vyššie uvedeného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka, aby mohol vyhovieť žalobe, pričom zo strany žalovaných nedošlo k preukázaniu okolností, ktoré by vylučovali konštatovať odporovateľnosť, a preto žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odložil podľa vtedy platného § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní a žiadali rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajúce v závere o splatnosti pohľadávky, ktorej uspokojenie malo byť ukrátené napadnutou darovacou zmluvou. Pretože splatnosť predmetnej pohľadávky nastala podľa dohody zmluvných strán až na výzvu veriteľa, bolo v konaní potrebné takúto výzvu preukázať. Súd prvej inštancie záver o vyzvaní dlžníka veriteľom na plnenie prijal, no nie je zrejmé z akého dôkazu, pretože výzvu formou SMS žalobca a jeho právna zástupkyňa

iba tvrdili. Súd prvej inštancie nekonštatuje vykonanie žiadneho listinného dôkazu obsahujúceho výzvu na plnenie a v napadnutom rozsudku nie je ani zmienka o tom, že by bolo znenie tvrdenej SMS predložené aspoň k nahliadnutiu. Záver súdu prvej inštancie o existencii výzvy na plnenie zo zmluvy o pôžičke bol tak nesprávnym skutkovým zistením, pretože zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýval. Pritom výzva na plnenie bola podmienkou splatnosti pohľadávky, bez ktorej nemožno uvažovať o odporovateľnosti právneho úkonu. V neskoršom doplnení odvolania žalovaní uviedli, že notárska zápisnica nikdy nenadobudla vykonateľnosť, pretože žalobca nikdy nedoručil dlžníkovi žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie, ktorá bola dohodnutou podmienkou splatnosti dlhu. Súčasne žalovaní doplnili pôvodne podané odvolanie o tvrdenie, že medzi žalobcom a dlžníkom bola dňa 24.05.2013 uzavretá dohoda o zaplatení pohľadávky, v ktorej sa dlžník zaviazal splatiť dlh v mesačných splátkach. Túto dohodu považovali žalovaní za privatívnu nováciu nahradzujúcu doterajší záväzok, a pretože nebola poňatá do pôvodnej notárskej zápisnice, nemá povahu zabezpečovaciu ani povahu exekučného titulu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Žalovaní vo svojom odvolaní namietajú nedostatok splatnosti pohľadávky, ktorý podľa nich vylučuje možnosť určenia odporovateľnosti právneho úkonu vo vzťahu k takejto pohľadávke, pretože nesplatná pohľadávka nie je vymáhateľná, ako to vyžaduje § 42a OZ.

6. Nie je medzi stranami sporné a zodpovedá skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, že k predmetnej pohľadávke bol dlžníkom do notárskej zápisnice vyjadrený súhlas s vykonateľnosťou, a táto notárska zápisnica sa tak stala exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku. Na jej základe bolo možné predmetnú pohľadávku vymáhať v exekúcii.

7. Notárska zápisnica o súhlase s vykonateľnosťou v zmysle § 45 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku predstavuje výnimočný prípad, kedy môže existovať exekučný titul skôr, než nastane splatnosť pohľadávky vymáhateľnej na jeho základe. Súhlas s vykonateľnosťou totiž môže byť zo strany dlžníka daný predtým, než nastane splatnosť dlhu, a to napríklad dohodnutým budúcim dátumom, alebo budúcou výzvou veriteľa v zmysle § 563 OZ. Pokiaľ je však splatnosť pohľadávky viazaná na výzvu veriteľa (§ 563 , je takouto výzvou aj začatie exekučného konania, obdobne ako je ňou aj podanie žaloby. Splatnosť tak závisí výlučne na vôli veriteľa. Za tejto situácie, kedy veriteľ disponuje notárskou zápisnicou o súhlase s vykonateľnosťou (§ 45 ods. 2, písm. c) EP) ako exekučným titulom spôsobilým pre vykonanie exekúcie, nemožno uvažovať, že pohľadávka vymáhateľná na základe takéhoto exekučného titulu nie je vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a len preto, že nenastala jej splatnosť viazaná na výzvu veriteľa v zmysle § 563 OZ. Medzi možnosťou exekučného vymáhania takejto pohľadávky a možnosťou exekučného vymáhania pohľadávky, u ktorej splatnosť už nastala, nie je totiž žiaden rozdiel, pretože ako bolo uvedené, splatnosť nastane, bez ohľadu na akékoľvek iné okolnosti, okamžikom začatia exekučného konania.

8. Vzhľadom na uvedené preto žalobca ako veriteľ disponoval v čase uzavretia odporovanej darovacej zmluvy exekučným titulom plne spôsobilým pre okamžité začatie exekučného vymáhania pohľadávky a jeho pohľadávka bola preto jednoznačne vymáhateľnou, tak ako to vyžaduje § 42a OZ. To bez ohľadu na to, či došlo k výzve na plnenie z jeho strany, ktorú otázku urobili žalovaní predmetom svojho odvolania. Bez ohľadu na správnosť namietaných záverov súdu prvej inštancie o danosti splatnosti predmetnej pohľadávky a dôvodoch jej splatnosti, tak bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne.

9. Na závere o správnosti napadnutého rozhodnutia nebol spôsobilý zmeniť nič, ani žalovanými dodatočne uplatnený odvolací dôvod o existencii privatívnej novácie daného záväzku, pretože tento odvolací dôvod bol uplatnený po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda v zmysle vtedy platného ust. § 205 ods. 3 O.s.p. neprípustne.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.